„Už mu nemôžem veriť,“ vyhlásil vo verejnoprávnej televízii dosluhujúci nemecký kancelár a volebný líder SPD Olaf Scholz. Vyjadril sa tak o predsedovi najsilnejšej opozičnej strany CDU Friedrichovi Merzovi, ktorý by mal po očakávanom víťazstve vo voľbách zostavovať budúcu vládu.
Vyčíta mu, že porušil slovo a prelomil tabu – nepísanú dohodu prijatú po druhej svetovej vojne, že demokratické strany nebudú nikdy spolupracovať ani hlasovať s pravicovými extrémistami. Čo sa vlastne stalo?
Ešte donedávna spomenutá dohoda platila. Demokratické strany v Nemecku odmietali akékoľvek kontakty s AfD, ktorú považujú za extrémnu pravicu. Od tejto strany ich mal oddeľovať „protipožiarny múr“.
Potom však Merz urobil niečo, čo pobúrilo nielen sociálnych demokratov a Zelených, ale aj mnohých voličov – koncom januára v Spolkovom sneme predložil návrh na sprísnenie azylovej politiky.
A keď ho SPD, Zelení aj zástupcovia ľavice odmietli podporiť, využil hlasy AfD, čo dovtedy ešte žiadny demokratický politik nespravil.
S pomocou krajnej pravice
Šéf CDU najprv vyrukoval s návrhom, aby žiadateľov o azyl posielali preč už na hraniciach, čo sa mu s pomocou poslancov AfD a Slobodnej demokratickej strany (FDP) podarilo presadiť, no keď neskôr predložil aj novelu zákona, nepochodil – nepodporili ju ani všetci kresťanskí demokrati.
Viacerí politici z tradičných demokratických strán Merzov krok označili za „zradu“ a „deň, ktorý vstúpi do histórie“.
Nespokojnosť prejavili aj občania. Vo viacerých nemeckých mestách sa konali veľké demonštrácie proti spolupráci kresťanských demokratov s AfD. Na jednej z najväčších akcií v Berlíne sa uplynulú nedeľu zišlo až 160-tisíc protestujúcich.
Foto: SITA/AP, Ebrahim Noroozi
Pre spoločné hlasovanie kresťanských demokratov s krajnou pravicou Merza dokonca skritizovala i bývalá kancelárka a spolustraníčka Angela Merkelová. „Považovala som za správne, aby som v takej rozhodujúcej situácii nemlčala,“ zdôvodnila na diskusii pre týždenník Die Zeit.
Šéf CDU sa po hlasovaní v Bundestagu bránil, že mu išlo len o rýchle riešenie vážneho problému s migráciou. „Nepozerám sa napravo ani naľavo. V týchto otázkach sa pozerám len rovno pred seba,“ citoval jeho vysvetlenie portál Standard.de.
Sociálni demokrati a Zelení mu však vyčítajú, že o jeho zámere ani nevedeli, pretože ich neinformoval, ani s nimi nerokoval o prípadnej podpore. Scholz to vníma ako populistické nadbiehanie voličom krajnej pravice.
„Musíme vychádzať z toho, že kto hovorí: Je mi jedno, kto mi dá hlasy pre moje zákony, hovorí aj: Je mi jedno, kto mi dá hlasy vo voľbách,“ objasnil v televíznej diskusii.
Čítajte viac Nemeckí politici sa poučili z Rakúska. Odmietajú krajnú pravicu
Navonok sa zdá, že sa Merza kritika ani hromadné protesty v uliciach nijako nedotkli. Pre istotu však zopakoval, že napriek dianiu v Spolkovom sneme sa jeho postoj ku krajnej pravici nezmenil a ani po voľbách s ňou nebude rokovať.
„Nebude nijaká spolupráca, nijaké tolerovanie, nijaká menšinová vláda. Chceme z nej opäť spraviť malú stranu,“ povedal o AfD pred pár dňami na straníckom zjazde CDU.
Ako najlepší kandidát na budúceho kancelára si však Merz situáciu nesmierne sťažil, lebo potenciálni koaliční partneri stále pripomínajú jeho „zradu“. Politickí analytici si teraz kladú otázku, do akej miery to ovplyvní rokovania o zostavení novej vlády.
Ak žiadna z demokratických strán nechce koalíciu s AfD, nezostáva im iné, ako prekonať rozdiely a nájsť kompromis. Už aj preto, že je pre nich varovaním vývoj v Rakúsku, kde pre nezhody ostatných strán krajná pravica zrejme postaví prvého kancelára v povojnovej histórii.
Čítajte viac Krajne pravicová AfD si koleduje o zákaz. Migrantom zasiela "deportačné lístky"
Kritické ohlasy
Problémy, ktoré Merz spôsobil, podľa portálu Standard.de vidno aj na vzťahu spolupredsedu SPD Larsa Klingbeila a šéfa Kresťanskosociálnej únie (CSU), sesterskej strany CDU, Markusa Södera.
Keď sa ešte v jeseni minulého roka stretli v televíznej diskusii, pôsobili ako najlepší priatelia, pripravení vytvoriť „čierno-červenú koalíciu“. Ako však portál pripomína, už je všetko inak. Sociálni demokrati sa vraj obávajú, aby Merz podporu AfD nevyužíval i v budúcnosti pri témach, s ktorými by jeho koaliční partneri nesúhlasili.
„Friedrich Merz chcel ísť hlavou proti múru… Priepasť okolo neho sa zväčšila,“ tlmočil portál Klingbeilove slová. Iní to povedali bez okolkov.
Čítajte viac Desiatky tisíc ľudí v Berlíne protestovali proti spolupráci s AfD
„Začína ma dusiť, len čo si predstavím veľkú koalíciu a pána Merza ako kancelára,“ priznala pre denník Tagesspiegel Leni Breymaierová, poslankyňa SPD v Bundestagu. Rozhorčenie neskrývajú ani Zelení.
„Tento muž sa v žiadnom prípade nesmie stať kancelárom,“ vyhlásil o šéfovi CDU poslanec Spolkového snemu Anton Hofreiter.
Na odmietnutie spolupráce s kresťanskými demokratmi vyzývajú aj Mladí socialisti (Jusos), mládežnícka organizácia SPD. „Každý deň dostávam tucty správ, že koalíciu s úniou pod Merzom treba vylúčiť,“ uviedol pre týždenník Spiegel šéf Jusos Philipp Türmer. Predsedu CDU označil za „preafektovaného amatérskeho politika, ktorý nedokáže kontrolovať svoju impulzívnosť“.
Kresťanskí demokrati, ktorí pravdepodobne počítajú, že po voľbách vytvoria „veľkú koalíciu“ so sociálnymi demokratmi, si postavenie komplikujú i prístupom k iným stranám. Kriticky sa vyjadrujú na adresu Zelených, Söder vládu s nimi odmieta a spolu s Merzom ostro kritizuje aj ich ministra hospodárstva Roberta Habecka.
Čítajte viac Hitler bol komunista, povedala šéfka AfD v rozhovore s Elonom Muskom
„Veľmi ho to poškodilo,“ zhodnotil Merzove posledné kroky politológ Albrecht von Lucke. Ako zhrnul pre nemecký rozhlas, rozpory medzi CDU a stranami, s ktorými by mohla vytvoriť koalíciu, sú čoraz väčšie.
„Preto bude po voľbách veľmi ťažké zostaviť vládu,“ odhadol. Šéf CDU podľa neho najprv dobre využil nespokojnosť voličov so Scholzovou vládou, no tým, ako teraz polarizuje celú spoločnosť, pomáha mobilizovať aj voličov ostatných strán.
Ako však ukazujú prieskumy verejnej mienky, preferenciami to zatiaľ až tak neotriaslo. AfD zostáva na druhom mieste za kresťanskými demokratmi, za nimi nasleduje SPD a Zelení.