1080. deň: V Kursku opäť bojujú severokórejskí vojaci. Toreck zatiaľ nepadol, Rusi však kontrolujú takmer celé centrum

Čítajte viac 1079. deň: Pol roka od vpádu do Kurskej oblasti spustil Kyjev novú obmedzenú ofenzívu

21:50 Ministri zahraničných vecí Francúzska, Nemecka, Poľska, Británie, Španielska a Talianska sa na budúcu stredu stretnú v Paríži a budú rokovať o vojne na Ukrajine, ktorá sa od 24. februára 2022 bráni invázii Ruska, uviedol v piatok hovorca francúzskej diplomacie. Stretnutie má za cieľ prejaviť Ukrajine nepretržitú podporu vo všetkých smeroch.

Americká verzia magazínu Politico takisto informovala, že európski ministri by sa v Paríži mohli stretnúť aj so šéfom americkej diplomacie Marcom Rubiom a osobitným vyslancom prezidenta USA Donalda Trumpa pre Ukrajinu Keithom Kelloggom. Hovorca francúzskeho ministerstva na otázku v tejto súvislosti reagoval, že takéto schôdzky sa ešte len pripravujú.

Vo francúzskej metropole sa začiatkom budúceho týždňa uskutoční summit o umelej inteligencii (AI). Očakáva sa, že sa na ňom okrem iných svetových predstaviteľov zúčastní aj americký viceprezident J. D. Vance.

21:15 Severokórejskí vojaci sa po niekoľkých týždňoch vrátili na frontovú líniu v ruskej Kurskej oblasti a bojujú po boku ruských vojakov, uviedol v piatok večer ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Severná Kórea (KĽDR) podľa západných i juhokórejských spravodajských služieb vyslala do Kurskej oblasti viac než 10.000 svojich vojakov, aby pomohli Rusku brániť sa proti ukrajinským silám, ktoré tam vpadli ešte začiatkom minulého augusta a obsadili desiatky obcí.

Čítajte viac Chaos vo velení, veľké straty. Severokórejčanov stiahli z ruského frontu. Čakajú na posily?

Juhokórejská tajná služba NIS tento týždeň informovala, že vojaci KĽDR podľa všetkého od polovice januára v pohraničnej oblasti už nebojujú. Podľa ukrajinských a amerických predstaviteľov sa z frontovej línie stiahli zrejme pre veľké straty. NIS predpokladá, že 300 z nich zahynulo a približne 2700 ďalších utrpelo zranenia. Pchjongjang ani Moskva doteraz ich nasadenie oficiálne nepotvrdili.

Zelenskyj v piatok povedal, že dochádza k novým útokom v Kurskej oblasti, kde boli znovu nasadení vojaci ruskej i severokórejskej armády. „Hovoríme o stovkách vojakov,“ uviedol s tým, že už bol „zničený značný počet“ nepriateľských jednotiek.

Ukrajinské jednotky napriek údajnej pomoci KĽDR Rusku stále držia časť územia na západe Ruska, čo Zelenskyj považuje za jeden z tromfov pri prípadných budúcich rokovaniach s Moskvou.

Vojna na Ukrajine trvá už takmer tri roky. Zelenskyj v nedávnom rozhovore s britským novinárom Piersom Morganom povedal, že Ukrajina od začiatku ruskej invázie prišla o 45.100 vojakov a zaznamenala 390.000 prípadov zranení. Skutočný počet zranených vojakov je však podľa neho nižší, lebo niektorí vojaci boli zranení viackrát. Ruských vojakov bolo podľa Zelenského zabitých približne 350.000 a ďalších 600.000 až 700.000 utrpelo zranenia.

19:50 Americký prezident Donald Trump v piatok naznačil, že sa na budúci týždeň pravdepodobne stretne so svojím ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským. Schôdzka by sa podľa Trumpa mohla uskutočniť vo Washingtone, do Kyjeva sa totiž vraj nechystá.

Išlo by o prvú schôdzku so Zelenským od Trumpovho návratu do Bieleho domu 20. januára. Naposledy sa osobne stretli začiatkom decembra v Paríži, kam oboch pozval francúzsky prezident Emmanuel Macron pri príležitosti slávnostného znovuotvorenia katedrály Notre-Dame.

Čítajte viac Trump ráta s tým, že sa na budúci týždeň stretne so Zelenským

„Pravdepodobne sa na budúci týždeň stretnem s prezidentom Zelenským,“ povedal Trump. Na otázku, či sa takéto stretnutie odohrá vo Washingtone, odpovedal, že „by to mohol byť Washington – ja sa tam (na Ukrajinu) nechystám“.

„On (Zelenskyj) sa môže stretnúť (so mnou) budúci týždeň. Nech sa páči, som tu,“ uviedol americký prezident.

Zelenskyj ešte v januári povedal, že Kyjev aktívne pracuje na zorganizovaní schôdzky s Trumpom, ktorý počas predvolebnej kampane sľuboval, že vojnu na Ukrajine dokáže ukončiť v priebehu 24 hodín, čo sa napokon nestalo. Po novom tvrdí, že sa tak stane do polroka.

19:35 Na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii v Nemecku budúci týždeň sa zúčastní aj ukrajinská delegácia, ktorú povedie prezident Volodymyr Zelenskyj, potvrdil vo štvrtok pre agentúru AP vedúci jeho kancelárie Andrij Jermak. Delegácia podľa Jermaka predstaví postoj Ukrajiny v otázke ukončenia vojny aj pohľady na to, ako možno spravodlivý a trvalý mier dosiahnuť.

Mníchovská bezpečnostná konferencia sa bude konať od 14. do 16. februára. Tento rok sa na nej v hoteli Bayerischer Hof zíde podľa organizátorov 60 hláv štátov, 150 ministrov a vedúcich predstaviteľov popredných medzinárodných organizácií, ako aj vojenskí experti či zástupcovia zbrojárskeho priemyslu, aby diskutovali o problémoch bezpečnostnej politiky. Okrem iných prídu aj americký viceprezident J. D. Vance i osobitný vyslanec prezidenta USA Donalda Trumpa pre Ukrajinu Keith Kellogg.

Jermak tvrdí, že svet je skutočne „veľmi blízko“ k ukončeniu vojny na Ukrajine „spravodlivým a trvalým mierom“. „Je však nevyhnutné držať spolu… Nedávať Rusku príležitosť rozdeliť svet, partnerov,“ zdôraznil.

Výročná konferencia v metropole Bavorska sa podľa AP koná v kľúčovom okamihu pre Kyjev, ktorý sa snaží nadviazať vzťahy s novou americkou administratívou. Za vlády prezidenta Joea Bidena boli Spojené štáty najväčším poskytovateľom pomoci Ukrajine.

Trump pôvodne tento rozsah americkej pomoci ostro kritizoval a v predvolebnej kampani sľuboval, že vojnu na Ukrajine, ktorú pred takmer tromi rokmi napadlo Rusko, ukončí do 24 hodín od nástupu do Bieleho domu, čo sa napokon nestalo. Po novom tvrdí, že sa mu to podarí v priebehu najbližšieho polroka.

Ukrajina podľa Jermaka dúfa, že na konferencii v Mníchove sa bude rokovať o tom, aké bezpečnostné záruky by mohla dostať pred budúcou ruskou agresiou.

Šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie takisto potvrdil, že Kellogg približne koncom februára navštívi Kyjev. Ukrajinská strana plánuje americkému prezidentského vyslancovi poskytnúť „úplné a skutočné informácie“ o situácii nielen na bojisku, ale aj prebiehajúcom úsilí o mobilizáciu a stave dodávok zbraní a vojenskej techniky.

„Myslím si, že je dôležité, aby sme tieto konzultácie a rokovania absolvovali skôr, ako bude mať (Trumpova) administratíva nejaké plány. Pretože naše stanovisko je, že by bolo veľkou chybou mať akékoľvek plány bez účasti Ukrajiny na príprave tohto plánu,“ poznamenal Jermak.

Takisto sa vyjadril aj k pondelkovému návrhu Trumpa, že chce s Ukrajinou uzavrieť dohodu, aby výmenou za pokračovanie americkej pomoci dodávala Spojeným štátom vzácne zeminy. Ukrajinská strana podľa Trumpa už naznačila, že je ochotná na takúto dohodu pristúpiť.

Podľa Jermaka však zatiaľ nejestvuje ani rámec diskusie na túto tému, Ukrajina ale uvažuje o strategickom partnerstve s USA aj po skončení vojny, a teda vzácne zeminy sú súčasťou Zelenského stratégie pri oslovovaní novej administratívy.

„Chceme, aby sa Američania na nás obracali nielen kvôli demokracii, ktorú pomohli zachovať počas tejto strašnej vojny Ruska proti Ukrajine, ale aby sa na nás v budúcnosti pozerali ako na veľmi dôležitého a veľmi zaujímavého strategického partnera,“ dodal Jermak.

19:00 Fínska vláda v piatok oznámila, že vo štvrtok predložila parlamentu návrh zákona, ktorý zakáže ruským občanom a právnickým osobám kupovať nehnuteľnosti vo Fínsku.

V návrhu sa okrem iného uvádza, že ľuďom, ktorých domovská krajina vedie agresívnu vojnu a predstavuje hrozbu pre bezpečnosť Fínska, by nemalo byť dovolené kupovať domy a pozemky vo Fínsku. V súlade s tým by sa zákaz mal vzťahovať aj na organizácie, ktoré majú v takejto krajine sídlo alebo sú riadené či ovplyvňované jej štátnymi príslušníkmi či organizáciami.

Zákaz sa nebude vzťahovať na osoby, ktoré majú povolenie na trvalý pobyt vo Fínsku alebo povolenie na dlhodobý pobyt v EÚ vydané fínskymi úradmi.

Rusko sa v návrhu zákona výslovne nespomína. Fínsky minister obrany Antti Häkkänen však podľa vyhlásenia zdôraznil, že jeho cieľom je obmedziť možnosť občanov Ruska kupovať nehnuteľnosti vo Fínsku.

„Rusko predstavuje pre Európu pretrvávajúcu bezpečnostnú hrozbu. Vlastníctvo nehnuteľnosti môže byť zneužité na uplatnenie nepriateľského vplyvu,“ uviedol Häkkänen.

Takéto aktivity môžu byť podľa neho zamerané na fínsku ekonomiku, infraštruktúru, podniky a bezpečnosť dodávok alebo na schopnosť Fínska zabezpečiť bezpečnosť svojich obyvateľov.

Fínsko má s Ruskom 1340 kilometrov dlhé hranice a bolo dlho považované za sprostredkovateľa medzi Ruskom a Západom. Vzťahy Helsínk a Moskvy sa však dramaticky zhoršili po vpáde ruských síl na Ukrajinu vo februári 2022. Invázia tiež po desaťročiach neangažovanosti vo vojenských štruktúrach podnietila Fínsko k vstupu do NATO.

18:55 Európska únia podľa predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej musí výrazne posilniť svoju bezpečnosť a investície do obrany. Vyhlásila to po stretnutí Európskej komisie a poľskej vlády v Gdansku na tlačovej konferencii s poľským premiérom Donaldom Tuskom.

Nedávne incidenty v Baltskom mori podľa predsedníčky ukázali zraniteľnosť európskej infraštruktúry, ktorú označila za možný cieľ útokov. Súčasný politický cyklus je podľa nej začiatkom novej éry novej európskej bezpečnosti. „Viac než kedykoľvek predtým musíme míňať viac, lepšie a spoločne,“ vyhlásila s tým, že investície by mali ostať v Európe, aby priniesli pracovné príležitosti pre miestnych ľudí. Zdroje na to by mali poskytnúť aj súkromné banky.

Okrem investícii potrebuje Európa v oblasti obrany aj výskum, menej byrokracie a viac spolupráce. Plány v tejto oblasti má Komisia predstaviť v polovici marca, dodala.

Tusk vyhlásil, že v časoch výrazných zmien musí byť EÚ aktívna a prebrať vodcovskú rolu. „Pamätám si, keď som ako premiér viedol prvé poľské predsedníctvo, a nikomu ani nenapadlo, že bezpečnosť by si vyžadovala nejakú špeciálnu európsku pozornosť. To dokazuje, ako sa časy veľmi zmenili,“ dodal predseda poľskej vlády.

Téma bezpečnosti sa podľa neho týka aj energetiky, a preto sa s predsedníčkou Komisie rozprávali, ako dosiahnuť zelené ciele EÚ bez toho, aby sa to negatívne dotklo ľudí. „Európa je veľká loď a jej kurz sa nedá zmeniť ľahko,“ povedal Tusk. Poľsko sa podľa neho nechce vzdať zelených cieľov, ale kým dostavia jadrové elektrárne, potrebuje stabilizačný prvok vo forme tepelných elektrární.

S predsedníčkou EK sa zhodli, že jedným z dôvodov drahých energií sú vysoké náklady na dovoz fosílnych palív. Podľa von der Leyenovej by sa preto Európa mala sústrediť na obnoviteľné zdroje energie, ktoré sú lacné, pomôžu jej k energetickej nezávislosti a poskytujú prácu miestnym obyvateľom. Posilniť by sa mala aj európska energetická infraštruktúra.

„Nesmieme sa báť povedať: Preč s rutinou, preč s reguláciami, ktoré zhoršujú našu konkurencieschopnosť!“ dodal k tomu Tusk, ktorý chce, aby bola EÚ silná, konkurencieschopná a ľudia sa v nej cítili najbezpečnejšie na svete.

Dvojdňové stretnutie Európskej komisie, na ktorom sa zúčastnili poľskí ministri či bývalý prezident a spoluzakladateľ hnutia Solidarita Lech Walensa, sa začalo vo štvrtok slávnostnou večerou. Rokovanie sa uskutočnilo pri príležitosti poľského predsedníctva v Rade EÚ, ktorého hlavným heslom je bezpečnosť.

18:40 Blížiace sa odpojenie pobaltských štátov Estónska, Lotyšska a Litvy od ruskej elektrickej siete je „víťazstvom slobody", vyhlásila v piatok šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová. Tri pobaltské krajiny, ktoré sú členmi Európskej únie a NATO, sa chystajú prerušiť energetické vzťahy s Moskvou v sobotu.

„Rusko už nemôže využívať energiu ako nástroj vydierania,“ povedala bývalá estónska premiérka Kallasová. „Je to víťazstvo slobody a európskej jednoty," dodala.

Pobaltské štáty sa roky pripravovali na odpojenie od elektrickej rozvodnej siete zo sovietskej éry, ale čelili technickým a finančným problémom. Tento krok sa stal naliehavejším po odštartovaní ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022. Po vypuknutí vojny prestali nakupovať ruský plyn a elektrinu, ale napojenie na ruskú a bieloruskú elektrickú sieť rušia až teraz.

18:35 Ukrajinská armáda naďalej odoláva ruským jednotkám v meste Toreck v Doneckej oblasti na východe krajiny a v meste prebiehajú pouličné boje. Uviedla to skupina ukrajinských vojenských analytikov DeepState na komunikačnej platforme Telegram po tom, ako ruské ministerstvo obrany v piatok vyhlásilo, že ruskí vojaci mesto dobyli. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

„Správy o tom, že Toreck obsadil nepriateľ sú nepravdivé. Pouličné boje pokračujú a obranné sily naďalej odrážajú ruské útoky," uviedli analytici. Boje podľa nich prebiehajú v mestskej časti Zabalka a tiež aj na severnom a západnom predmestí. Centrum mesta je však takmer celé pod ruskou kontrolou.

18:30 Postup ruskej armády na Ukrajine sa v januári v porovnaní s predchádzajúcimi mesiacmi spomalil. Ako informuje web Ukrajinská pravda, uviedlo to v piatok britské obranné spravodajstvo v aktualizácii správy o vývoji vojny na Ukrajine.

„V januári 2025 sa ruské územné zisky na Ukrajine spomalili. Rusko obsadilo približne 320 štvorcových kilometrov, pričom v decembri 2024 to bolo zhruba 400 štvorcových kilometrov," konštatuje britská vojenská rozviedka.

Vojenské spravodajstvo Veľkej Británie nedávno uviedlo, že január tohto roka bol pre ruskú armádu z hľadiska strát druhým najhorším mesiacom od začiatku invázie. Najhorší bol december minulého roka. Ruská armáda v januári strácala viac ako tisíc vojakov denne.

16:55 Generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi vyjadril v piatok znepokojenie z rastúceho počtu útokov v blízkosti Záporožskej jadrovej elektrárne na juhu Ukrajiny, ktorú okupuje Rusko. Povedal to po stretnutí s generálnym riaditeľom ruského štátneho podniku Rosatom Alexejom Lichačovom v Moskve. TASR o tom informuje podľa agentúry DPA.

Rusko obsadilo túto najväčšiu jadrovú elektráreň v Európe krátko po začiatku invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Kyjev sa viackrát neúspešne pokúsil o jej opätovné získanie. Ruskí aj ukrajinskí vojaci sa tiež opakovane navzájom obviňujú z ostreľovania elektrárne.

„Bezpečnostná situácia je naďalej veľmi zložitá. Okrem toho sme svedkami čoraz častejších útokov,“ uviedol Grossi, ktorého citovala ruská agentúra Interfax.

Kto je za dané útoky zodpovedný, však Grossi odmietol povedať. Podľa trosiek dronov to podľa neho medzinárodní pozorovatelia dislokovaní v Záporoží nedokážu určiť. Tvrdí však, že tieto otázky sa budú riešiť na medzinárodných stretnutia na najvyššej úrovni.

Pred návštevou Moskvy bol šéf MAAE tento týždeň aj na Ukrajine, kde varoval pred nebezpečnostnom jadrovej havárie v dôsledku pokračujúcich útokov Ruska na ukrajinskú energetickú infraštruktúru vrátane elektrických rozvodní.

14:35 Ruské ministerstvo obrany dnes vyhlásilo, že ruská armáda dobyla mesto Toreck na východe Ukrajiny. Kyjev sa k informácii zatiaľ nevyjadril. Podobné tvrdenia jednotlivých strán konfliktu nemožno bezprostredne overiť z nezávislých zdrojov, ruské invázne sily ale v poslednom čase na východe Ukrajiny zotrvalo postupujú.

„V dôsledku aktívnych útočných operácií… bolo ‚oslobodené‘ mesto Dzeržinsk v Doneckej ľudovej republike (DNR),“ uviedlo popoludní ruské ministerstvo obrany na platforme telegram. Použilo pritom ruský názov Torecku a tiež termín, ktorý Moskva používa pre jeden z dvoch medzinárodne neuznaných proruských separatistických útvarov na východe Ukrajiny, ktorý teraz Rusko okupuje.

Toreck sa nachádza v blízkosti ukrajinských území, ktorých sa už v roku 2014 zmocnili Ruskom podporovaní separatisti. Odvtedy sa stal oporným bodom ukrajinského opevnenia. Pre Moskvu by podľa skorších informácií agentúry Reuters dobytie tohto mesta znamenalo priblíženie sa k cieľu prezidenta Vladimira Putina plne ovládnuť ukrajinský Donbas. Podľa vojenských analytikov by pád Torecku, ktorý je umiestnený na kopci, umožnil Moskve ďalej skomplikovať logistiku ukrajinských síl.

13:10 V otvorenom teréne je pre drony pomerne ľahké spozorovať ruskú pechotu snažiacu sa o postup. No v mestách a dedinách v okolí Pokrovska, kde je viac budov, kde sa môžu Rusi skryť pred dronmi, je pechota nenahraditeľná.

Čítajte viac Vojna na Ukrajine sa zmenila na súťaž medzi ruskou pechotou a ukrajinskými dronmi

12:58 Traja ľudia zahynuli pri ruskom útoku na obytnú budovu v obci Myropillja v Sumskej oblasti. Informoval o tom dnes server Ukrajinska pravda s odvolaním sa na miestne úrady. Ruské sily vo štvrtok v noci zrejme na miesto zhodili tri riadené letecké bomby, uviedla ukrajinská prokuratúra. Moskva sa k veci nevyjadrila.

Rusi obec zasiahli podľa ukrajinských úradov krátko pred polnocou miestneho času. „Podľa predbežných údajov zhodili tri navádzané letecké bomby na dvojposchodový bytový dom v dedine Myropillja. Zomreli traja ľudia,“ uviedla prokuratúra. Podľa Ukrajinskej pravdy záchranári vytiahli z trosiek telá dvoch mužov, ktorým bolo 42 a 57 rokov. Totožnosť tretej obete sa zisťuje.

Obec sa nachádza blízko hraníc s ruskou Kurzkou oblasťou, do ktorej pred pol rokom prenikli ukrajinské vojská. Moskva na oplátku zosilnela bombardovanie ukrajinského regiónu, poznamenala agentúra AFP.

12:30 Rusko označilo nórske internetové noviny The Barents Observer (TBO) za nežiaduce a zakázalo im v krajine pôsobiť. Server údajne podporuje protiruské sankcie aj prítomnosť síl NATO pri ruských hraniciach, napísala s odvolaním sa na médium agentúra Reuters.

„Značná časť publikovaných materiálov má jasne protiruský charakter. Zameriavajú sa na podnecovanie protestných nálad medzi obyvateľstvom v severoruských regiónoch, sprísňovanie protiruských sankcií a nutnosť posilňovania vojenskej prítomnosti NATO pri našich hraniciach,“ uviedol podľa TBO ruský generálny prokurátor.

„(Rozhodnutie) je dôkazom toho, že represívne orgány Kremľa vedia, že odvádzame dobrú prácu. Novinárčina nie je zločin, zločinom je zakázanie slobodných médií a slobody prejavu. O dôležitých udalostiach na ruskom severe budeme informovať aj naďalej,“ povedal šéfredaktor TBO Thomas Nilsen.

12:25 Rusko v piatok oznámilo zadržanie štyroch žien, ktoré údajne pracovali pre ukrajinské špeciálne zložky. Podľa Moskvy ženy pripravovali útok na energetické siete a vysokopostavených predstaviteľov krajiny, píše TASR podľa správy agentúry AFP.

Čítajte viac FSB zadržala štyri ukrajinské agentky, hrozí im 30 rokov väzenia

12:15 Ruský prezident Vladimír Putin pri stredajšom stretnutí s gubernátormi pripustil, že situácia v Kurskej oblasti je „veľmi ťažká“. Informácie o novej ukrajinskej ofenzíve v ruskom regióne prichádzali už vo štvrtok. Kyjev zatiaľ správy o novej ofenzíve nekomentoval.

Ruské ministerstvo obrany vo štvrtok tvrdilo, že ukrajinské sily zaútočili vo viacerých vlnách v smere na obce Čerkasskaja Konopelka a Ulanok s obrnenou technikou o sile až dvoch mechanizovaných práporov a že ruské sily útok odrazili.

Ruskí vojenskí blogeri podľa ISW odhadovali, že Ukrajinci vykonali útok s 30 až 50 obrnenými vozidlami a tvrdili, že jedno ukrajinské zoskupenie úspešne zaútočilo z Machnovky smerom na obce Čerkasskaja Konopelka, Fanasejevka a Ulanok. Rusi podľa nich odrazili inú skupinu, ktorá útočila z Dmitrjukova na obec Russkaja Konopelka.

Čítajte aj Pol roka na ruskom území: Putinovo zlyhanie pri Kursku približuje Moskvu k rokovaniam. Ukrajinský tromf má širšie dôsledky

11:35 Rusko 21. novembra vypálilo novú, doposiaľ neznámu balistickú raketu na ukrajinské mesto Dnipro, pričom útok poškodil viacero budov a zranil desiatky ľudí. Až po útoku ruský prezident Vladimir Putin oznámil, že ide o novú zbraň nesúcu názov ‚Orešnik‘ (lieska). Ako to už býva pre Rusko bežné, odvtedy sa Moskva pýšila novou zbraňou a pripisovala jej bezchybné a nezničiteľné parametre.

O tri mesiace neskôr, vo štvrtok (6.2.) ráno, Rusi údajne odpálili ďalší Orešnik – tentoraz smerom na Kyjev. V hlavnom meste sa rozozvučali letecké sirény a obyvatelia sa ponáhľali do krytov, avšak nakoniec žiadna raketa nedopadla.

Čítajte viac Moskva údajne odpálila Orešnik na Kyjev, trafila len vlastné územie. Informácie o útoku sa však rozchádzajú

10:45 O vývoji na ukrajinsko-ruskom fronte alebo o budúcich vzájomných stretnutiach zástupcov oboch strán rokoval podľa svojho dnešného vyjadrenia šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak so splnomocnencom nového amerického prezidenta pre Ukrajinu Keithom Kelloggom. Ten denníku New York Post povedal, že staronový šéf Bieleho domu Donald Trump je pripravený zosilniť americké sankcie voči Moskve, aby dosiahol ukončenie ruskej vojny proti Ukrajine. Obe strany prajú ale podľa neho budú musieť urobiť ústupky.

Jermak dnes na Telegrame napísal, že s Kelloggom hovoril o jeho nadchádzajúcej návšteve Ukrajiny, stretnutí na blížiacej sa mníchovskej bezpečnostnej konferencii, vývoji situácie na bojisku alebo bezpečnosti ukrajinských civilistov. „Spravodlivý a trvalý mier je pre Ukrajinu prioritou,“ napísal. V ďalšom všeobecnejšom príspevku potom uviedol, že Kyjev očakáva Kellogga na Ukrajine vo februári a zopakoval, že Ukrajina potrebuje silné záruky, aby sa zabránilo prípadnej ďalšej ruskej agresii.

10:38 Osem ukrajinských detí, ktoré Rusko na okupovanom Kryme odobralo rodinám a umiestnilo do detských domovov, sa vo štvrtok vrátilo domov. Uviedla to poradkyňa vedúceho štábu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Darina Zarivna. TASR o tom píše na základe správy agentúry Reuters.

Podľa Zarivnej ruskí úradníci zajali deti počas ich liečby v nemocnici a Kyjevu sa ich podarilo zachrániť v rámci programu Bring Kids Back (Priveďme deti späť). Program inicioval Zelenskyj v roku 2023 na záchranu detí, ktoré boli násilne a nezákonne deportované z okupovaného územia Ukrajiny. Ukrajinská vláda pri tom spolupracuje s partnerskými krajinami a medzinárodnými organizáciami.

„Ich príbeh je príkladom systémovej krutosti okupantov. Počas pobytu v nemocnici ich násilne odobrali matkám a (tie) boli prinútené ich odovzdať do detského domova,“ napísala Zarivna na sociálnej sieti Telegram. „To všetko je súčasťou ruskej politiky zameranej na zničenie ukrajinskej identity,“ dodala.

Ukrajinské deti sa vrátili do škôl

Fotogaléria 17 fotiek

+14

10:00 Ozbrojené sily Ukrajiny začali v regióne Kursk novú vlnu mechanizovaných útokov a postupovali za ruským tylom niekoľko kilometrov na juhovýchod od Sudže. Ukrajinskej armáde sa podarilo ovládnuť dve dediny v oblasti Sudži.

Uvádza sa to v nedávnej správe analytikov z Inštitútu pre štúdium vojny (ISW). „Ukrajinské sily zaujali pozície juhozápadne od Machnovky a severne a východne od Čerkasskej Konopelky pozdĺž diaľnice 38K-028 Sudža-Obojan a obsadili Kolmakiv a Fanasejevku,“ uvádza sa v správe.

Analytici uviedli, že ukrajinské sily tvorili približne jeden prápor a postúpili o 5 km za ruské línie. ISW sa odvoláva na údaje ruských vojenských spravodajských dôstojníkov, ktorí uviedli, že ozbrojené sily Ukrajiny zaútočili s použitím 30–50 jednotiek obrnených vozidiel.

ISW poznamenal, že Ruská federácia je znepokojená postupom ukrajinských ozbrojených síl, pretože by mohol ohroziť tylové oblasti ruskej skupiny južne od Sudže a skomplikovať schopnosť Rusov odrezať ukrajinské pozemné komunikačné linky.

„Geolokalizované zábery zverejnené 6. februára naznačujú, že ukrajinské sily v poslednom čase postúpili juhozápadne od (dediny) Machnovka (ktorá leží juhovýchodne od mesta Sudža), severne a východne od (dediny) Čerkasskaja Konopelka (ležiacej ďalej na juhovýchod od Sudánu),“ Uvádza inštitút, podľa ktorého Ukrajinci dobyli obce Kolmakov a Fanasejevka. Ukrajinská armáda podľa ISW začala novú sériu útokov silou mechanizovaného práporu.

Ruské ministerstvo obrany vo štvrtok tvrdilo, že ukrajinské sily zaútočili vo viacerých vlnách v smere na obce Čerkasskaja Konopelka a Ulanok s obrnenou technikou o sile až dvoch mechanizovaných práporov a že ruské sily útok odrazili.

Ruskí vojenskí blogeri podľa ISW odhadovali, že Ukrajinci vykonali útok s 30 až 50 obrnenými vozidlami a tvrdili, že jedno ukrajinské zoskupenie úspešne zaútočilo z Machnovky smerom na obce Čerkasskaja Konopelka, Fanasejevka a Ulanok. Rusi podľa nich odrazili inú skupinu, ktorá útočila z Dmitrjukova na obec Russkaja Konopelka.

Ukrajinský generálny štáb vo svojej pravidelnej operačnej zvodke dnes ráno uviedol, že ukrajinskí vojaci za uplynulý deň odrazili v Kurskej oblasti päť ruských útokov. Správy o novej ukrajinskej ofenzíve v regióne nekomentoval. Celkovo sa podľa jeho vyjadrení za uplynulý deň odohralo vyše sto bojových stretov pozdĺž frontovej línie. Rusi podľa neho pokračujú v útokoch na východe Ukrajiny, najmä pri Pokrovsku.

Podobné tvrdenia znepriatelených strán nemožno vo vojnových podmienkach nezávisle overiť.

9:45 Trumpov zmocnenec pre Ukrajinu Keith Kellogg uviedol, že americký prezident je pripravený zdvojnásobiť americké sankcie proti Rusku, aby ukončil vojnu na Ukrajine. Kellogg to uviedol v rozhovore pre The New York Post. Kyjev aj Moskva budú musieť podľa neho urobiť nejaké ústupky.

Podľa Kellogga sú sankcie uvalené na Rusko „iba trojkou“ na stupnici od 1 do 10, pokiaľ ide o to, aký bolestivý môže byť ekonomický tlak. „Sankcie môžu byť skutočne sprísnené. Najmä najnovšie sankcie (zamerané na produkciu a vývoz ropy),“ povedal.

Zároveň zdôraznil, že Rusko nezabránilo masívnym stratám vlastných jednotiek v minulosti a nemá o to záujem ani teraz, takže tlak na Ruskú federáciu nemôže byť výlučne vojenský. Pripomenul bitku pri Stalingrade, kde Rusi prišli za pol roka o stovky tisíc ľudí a ani nemihli okom.

„Musíte použiť ekonomický tlak, diplomatický tlak, nejaký vojenský tlak a páky, ktoré použijete, aby ste sa uistili, že všetko pôjde tam, kam chceme,“ vysvetlil Kellogg.

Vojna sa však neskončí bez rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou, v ktorých budú musieť obe strany urobiť ústupky, domnieva sa zmocnenec.

„Pravdupovediac, pri akomkoľvek vyjednávaní musia ustúpiť obe strany, tak sú vyjednávania nastavené. Bude to prijateľné pre všetkých? Nie. Ale snažíte sa nájsť rovnováhu,“ dodal.

Čítajte aj Bude „vydierať“ Kyjev aj Moskvu? Trump na Ukrajinu pošle generála

7:39 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 846 650 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas štvrtka prišli Rusi o 1 340 vojakov, desať tankov, 18 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 116 dronov, 32 delostreleckých systémov a 96 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 9 975 tankov, 20 755 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 36 307 vozidiel a autocisterien, 22 785 delostreleckých systémov, 1 271 odpaľovacích raketových systémov, 1 056 systémov protivzdušnej obrany, 331 vrtuľníkov, 369 lietadiel, 24 301 dronov, 3 054 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 738 kusov špeciálnej techniky.

6:00 Za najväčšie aktuálne nebezpečenstvo pre svoju krajinu tretina Ukrajincov považuje rast cien, 32 percent potom ekonomickú krízu. Menej sa Ukrajinci obávajú, že ruské vojská zosilnia ostreľovanie a bombardovanie: táto možnosť znepokojuje 27 percent opýtaných. A rovná štvrtina sa obáva ďalšej okupácie ukrajinského územia Ruskom, uviedol server Ukrajinska pravda s odvolaním sa na prieskum uskutočnený sociologickou spoločnosťou Rejting.

Štyri pätiny opýtaných uviedli, že sa ekonomická situácia krajiny zhoršila. Tri pätiny, presnejšie 62 percent, si to isté myslí o situácii politickej.

Prieskum sa uskutočnil na prelome vlaňajšieho novembra a decembra a zúčastnilo sa na ňom 5600 opýtaných zo všetkých oblastí Ukrajiny s výnimkou okupovaných území Krymu a Donbasu.

Ukrajinská pravda pripomenula, že podľa iného prieskumu, zverejneného minulý mesiac úradmi, takmer štyri pätiny Ukrajincov a tri štvrtiny podnikateľov pokladajú za druhý najväčší problém krajiny korupciu. Za najväčší problém viac ako 92 percent opýtaných označilo ruskú agresiu. Na tretej priečke skončili vysoké životné náklady a nízke príjmy.

Ruskí okupanti prinášajú len skazu

Fotogaléria 15 fotiek

+12

5:55 Ukrajina vo štvrtok uviedla, že je pripravená otvoriť humanitárny koridor z cieľom prechodu stoviek ruských civilistov žijúcich v ruskej Kurskej oblasti výmenou za svoje Moskvou ovládané územia, ak o to Moskva požiada, informuje agentúra AFP.

Na západe Kurskej oblasti, v častiach tohto územia, ktoré obsadila ukrajinská armáda počas prekvapivého prieniku, ktorý spustila ešte vlani v auguste, žije stále približne 1500 civilistov.

Hnev na ruské úrady odvtedy narástol u tých, ktorí stratili kontakt s členmi svojich rodín, o ktorých sa predpokladá, že uviazli bez možnosti komunikácie na druhej strane frontovej línie.

„Na oficiálnu žiadosť Ruskej federácie sme pripravení otvoriť humanitárny koridor z Kurskej oblasti do vnútra Ruska,“ uviedol vo vyhlásení pre AFP úrad ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

„Rusi zjavne takýto koridor nechcú, pretože sme od nich príslušnú požiadavku nedostali,“ dodal úrad, ktorý zároveň obvinil Moskvu z „ľahostajnosti“ voči osudu vlastných občanov.

Ponuka pomôcť uľahčiť ich návrat prichádza v čase, keď Rusko oznámilo, že ukrajinské sily sa pokúsili o novú ofenzívu v Kurskej oblasti, pričom Zelenskij chválil svojich bojovníkov, ktorí posledných šesť mesiacov ovládajú časti tohto ruského ruského územia.

Ruský telegramový kanál Shot informoval, že Ukrajinci sa pokúšajú preraziť z mestečka Sudža, ktoré obsadili medzi prvými, cez Machnovku smerom na obec Ulanok. Ukrajinská armáda podľa tohto zdroja nasadila do novej ofenzívy obrnené vozidlá a asi 400 vojakov.

Ruské ministerstvo obrany potvrdilo, že došlo k niekoľkým vlnám útokov na dediny Ulanok a Čerkasskaja Konopeľka, boli však odrazené a obe obce sú naďalej pod kontrolou ruských síl.

Tieto tvrdenia nebolo možné nezávisle overiť, poznamenala DPA. Generálny štáb ukrajinskej armády sa k najnovšiemu dianiu v Kurskej oblasti nevyjadril.