Rusko 21. novembra vypálilo novú, doposiaľ neznámu balistickú raketu na ukrajinské mesto Dnipro, pričom útok poškodil viacero budov a zranil desiatky ľudí. Až po útoku ruský prezident Vladimir Putin oznámil, že ide o novú zbraň nesúcu názov ‚Orešnik‘ (lieska). Ako to už býva pre Rusko bežné, odvtedy sa Moskva pýšila novou zbraňou a pripisovala jej bezchybné a nezničiteľné parametre.
Putin v novembri na stretnutí s generálmi vysielanom v televízii uviedol, že takúto strelu nemá nikto iný a navyše sa súčasnými obrannými systémami nedá zostreliť.
O tri mesiace neskôr, vo štvrtok (6.2.) ráno, Rusi údajne odpálili ďalší Orešnik – tentoraz smerom na Kyjev. V hlavnom meste sa rozozvučali letecké sirény a obyvatelia sa ponáhľali do krytov, avšak nakoniec žiadna raketa nedopadla. Nebol počuť výbuch, ani dopady návratových hlavíc, píše magazín Forbes.
Podľa ukrajinského vojnového korešpondenta Kirilla Sazonova raketa „nedoletela ďaleko“. Prvé správy naznačujú, že Orešnik mal poruchu a explodoval na ruskom území ešte pred dosiahnutím cieľa.
Čítajte aj Orešnik: Putinov jadrový odkaz. Čo značí nová tajomná ruská zbraň?
Druhé nasadenie tejto zbrane nasledoval po tom, čo Putin krátko po prvom útoku na Dnipro vyhlásil, že plánuje vypáliť ďalšie Orešniky, pričom výslovne varoval, že ich môže namieriť na „centrá rozhodovania“ v Kyjeve, kde sídlia ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a vedenie armády.
Hoci zatiaľ neexistuje nezávislé potvrdenie tohto zlyhania, podobný incident by nebol prekvapivý. Aj pôvodná verzia RS-26 mala pri testovaní problémy – jej prvý test v roku 2011 skončil explóziou len pár kilometrov od miesta odpalu na kozmodróme Pleseck na severozápade Ruska, vysvetľuje Forbes.
Nefunkčnosť Orešnika tak nielenže ušetrila obyvateľov Kyjeva pred úderom, ale spôsobila aj propagandistický neúspech pre Kremeľ. Raketový systém, ktorý mal vyvolávať hrôzu, sa ukazuje ako nespoľahlivý a nepresný.
Čítajte aj Orešnik nie je dôležitý. Expert: Podstatné je to, čo robilo pred odpálením ruské velenie
Príliš drahý a neefektívny
Podľa Jeffreyho Lewisa, riaditeľa Programu pre nešírenie jadrových zbraní na Middleburyho inštitúte, je Orešnik príliš drahá a neefektívna zbraň, ktorá nedokáže spôsobiť veľké škody. „Je to skôr zbraň teroru, určená na šírenie strachu skôr než na reálnu vojenskú účinnosť,“ povedal pre agentúru Reuters.
Putin preto po prvom odpale Orešnika zorganizoval masívnu propagandistickú kampaň, v ktorej sa snažil presvedčiť svet o sile ruského vojensko-priemyselného komplexu. Moscow Times to popísali ako snahu „zveličovať schopnosti novej zbrane“.
„Putin musel túto raketu použiť, potom usporiadať tlačovú konferenciu, a následne ďalšiu tlačovú konferenciu, kde povedal: ‚Toto je naozaj desivé, mali by ste sa báť,‘“ dodal Lewis.
Avšak po tom, čo už druhá odpálená raketa nedosiahla cieľ, jej schopnosť zastrašovať nepriateľov sa dramaticky znižuje. Napriek veľkým očakávaniam sa Orešnik ukazuje ako ďalší prepadák ruskej vojenskej techniky, dodal Forbes.
Pochybnosti o útoku
Informáciu priniesol novinár David Axe z magazínu Forbes. Krátko po publikovaní článku sa však na ukrajinských vojenských blogoch objavili pochybnosti o pravdivosti tohto tvrdenia. Telegramový kanál Insider.ua uviedol: „Informácie Forbesu o odpálení Orešnika na Kyjev sú otázne – naše zdroje to nepotvrdzujú,“ uvádza Kyiv Post.
Aj keď sa v Kyjeve v tom čase spustil letecký poplach a na sociálnych sieťach sa objavili varovania pred možným balistickým útokom, žiadna strela nakoniec mesto nezasiahla. Po 31 minútach bol poplach odvolaný. Večer sa šéfredaktor ukrajinskej pobočky Forbesu Boris Davidenko ospravedlnil za publikáciu neoverených informácií získaných od jediného zdroja.