Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá 1 081 dní
- Ukrajinské sily postúpili v Kurskej oblasti päť kilometrov za ruské obranné línie
Čítajte viac 1080. deň: V Kursku opäť bojujú severokórejskí vojaci. Toreck zatiaľ nepadol, Rusi však kontrolujú takmer celé centrum
22:11 V Rusku zomrel vojenský veliteľ Konstantin Nagajko, ktorý sa podľa Kyjeva v októbri 2023 podieľal na útoku na ukrajinskú dedinu Hroza. Podľa ukrajinských médií o tom informovala vojenská rozviedka (HUR). V Hroze zomrelo 59 ľudí, ktorí prišli na smútočné zhromaždenie. Nagajko začiatkom januára utrpel zranenie pri výbuchu v meste Šuja v Ivanovskej oblasti.
Ukrajinská vojenská rozviedka uviedla, že „zomrel kapitán Konštantín Nagajko…, vojnový zločinec, ktorý sa podieľal na útokoch balistickými raketami proti území Ukrajiny, najmä na vražde 59 civilných obyvateľov v obci Hroza v Charkovskej oblasti“. HUR poznamenala, že po januárovom výbuchu ruskí chirurgovia Nagajkovi nepomohli a že „Ukrajinci sa dočkajú odplaty za každý vojnový zločin, ktorý proti nim bol spáchaný“.
Ruská armáda predvlani 5. októbra podnikla útok na kaviareň spojenú s obchodom v Hroze asi 30 kilometrov od Kupjanska. Konalo sa tam pietne zhromaždenie na pamiatku padlého ukrajinského vojaka. Išlo o najtragickejší útok na Ukrajine za rok 2023. Ukrajinská tajná služba zistila identitu dvoch ľudí, ktorí pomohli Rusom naviesť útok na kaviareň, pripomína Ukrajinská pravda. (čtk)
21:51 Fínska pobrežná hliadka v sobotu uviedla, že monitoruje ruské lode, ktoré opravujú vo Fínskom zálive poškodené podmorské káble. Opravy prebiehajú vo výlučnej hospodárskej zóne (VHZ) Fínska. Rusko dalo o pláne opráv fínskym orgánom vedieť v dostatočnom predstihu.
Podľa Mattiho Niittymäkiho z fínskej pobrežnej stráže sú opravy povolené. „Káble a plynové potrubia sa občas poškodia aj vo VHZ Fínska a krajina, ktorá ich vlastní, požiada o povolenie na ich opravu,“ dodal.
Dosiaľ nie je známe, aký kábel bol poškodený, alebo čo jeho poškodenie spôsobilo. V Baltskom mori bolo v uplynulých mesiacoch poškodených niekoľko telekomunikačných a energetických káblov. Podľa AFP to množstvo politikov a expertov označuje za súčasť hybridnej vojny Ruska proti Západu.
V dôsledku hromadenia podobných incidentov štáty Severoatlantickej aliancie v januári začali hliadkovaciu misiu s cieľom ochrániť kritickú podmorskú infraštruktúru. V rámci operácie Baltic Sentry boli v danej oblasti nasadené lietadlá, lode, ponorky a drony. (afp, tasr)
18:30 Nový americký minister obrany Pete Hegseth na budúci týždeň navštívi Nemecko, Belgicko a Poľsko. Stretne sa s americkými jednotkami v Európe a zúčastní sa na zasadnutí ministrov obrany NATO. Hegseth v nemeckom Stuttgarte navštívi ústredia Veliteľstva americkej armády v Európe (EUCOM) a Veliteľstva americkej armády zodpovedného za Afriku (AFRICOM). Počas návštevy sa stretne s vysokopostavenými vojakmi, ktorí ho budú informovať o prebiehajúcich operáciách.
V belgickom Bruseli sa Hegseth zúčastní na zasadnutí ministrov obrany Severoatlantickej aliancie a na stretnutí podporovateľov Ukrajiny vo formáte Ramstein. Cieľom stretnutí bude rokovanie o zvýšení výdavkov NATO na obranu a rozvoj spôsobilostí obranného priemyslu na oboch stranách Atlantiku.
Hegseth chce podľa agentúry DPA u partnerov zopakovať záväzok amerického prezidenta Donalda Trumpa „diplomaticky ukončiť vojnu na Ukrajine tak rýchlo, ako to bude možné“.
Ministerstvo obrany USA uviedlo, že v Poľsku sa Hegseth stretne s poprednými politikmi a navštívi americké jednotky, ktoré sú tam nasadené. Dosiaľ nie je jasné, či sa americký minister zúčastní aj na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii (MSC), ktorá sa začne na budúci týždeň v piatok. Podľa silového rezortu je však Poľsko Hegsethovou poslednou zastávkou. (dpa, tasr)
18:00 Jedno mladé dievča zomrelo a desať ďalších ľudí utrpelo zranenia pri ostreľovaní centra mesta Makijivka v Ruskom obsadenej časti ukrajinskej Doneckej oblasti. Uviedol to jej šéf Denis Pušilin.
Podľa agentúry TASS Pušilin povedal, že ukrajinská armáda „si pre úder na centrum Makijivky vybrala vrchol víkendu“. Uviedol, že v meste dopadli úlomky zostrelenej rakety a zničili obytné domy a 15 automobilov. Pušilin prikázal „poskytnúť potrebnú pomoc poškodeným a vymeniť rozbité sklá v oknách – v nadchádzajúcich dňoch bude mrznúť“.
Makijivka leží východne od Donecku. Ukrajinská armáda sa k Pušilinovmu tvrdeniu nevyjadrila, podotýka ruskojazyčná služba BBC. Nie je možné ho nezávisle overiť. (čtk)
14:09 Ukrajinské sily spustili v ruskej Kurskej oblasti v druhej polovici tohto týždňa novú ofenzívu, počas ktorej prerazili do hĺbky päť kilometrov za ruskými obrannými líniami juhovýchodne od mesta Sudža, ktoré je momentálne pod kontrolou Ukrajiny. V najnovšej správe o vojne na Ukrajine to konštatujú analytici amerického Inštitútu pre štúdium vojny.
Čítajte viac Nová ukrajinská ofenzíva v Rusku: Armáda postúpila v Kurskej oblasti o päť kilometrov za ruské obranné línie
11:05 Nemecký kancelár Olaf Scholz v rozhovore pre mediálnu skupinu Redaktionsnetzwerk Deutschland (RND) zopakoval kritiku zahraničnej politiky amerického prezidenta Donalda Trumpa. V rozhovore pre RND zverejnenom v sobotu kritizoval Trumpa za návrh, že pokračovanie vojenskej pomoci pre Ukrajinu, aby sa mohla brániť ruskej agresii, by malo byť viazané na prístup k nerastným surovinám krajiny.
„Ukrajina je pod útokom a (Nemecko) pomáha bez očakávania, že za to neskôr dostane zaplatené. To by mal byť postoj každého,“ povedal Scholz. Požiadavka Trumpa „by bola veľmi sebecká, veľmi zameraná na seba,“ povedal Scholz po neformálnom summite EÚ v Bruseli.
Čítajte viac Trump pomôže Ukrajine za vzácne kovy, podľa Scholza je to sebecké
Scholz kritizoval Trumpa aj za vyhrážanie sa zavedením ciel na dovoz z Európskej únie. „Globálna ekonomika potrebuje menej obchodných bariér, nie viac,“ povedal. Ak by k tomu došlo, „Európska komisia je schopná reagovať do niekoľkých hodín,“ pripomenul. Aj napriek tomu je naďalej ochotný robiť všetko, čo je v jeho silách, pre udržiavanie dobrých vzťahov s Washingtonom, pretože USA sú najdôležitejším spojencom Nemecka.
Ako kancelár najväčšej ekonomiky EÚ vníma za súčasť svojej práce „postaviť sa vzpriamene“, napríklad keď je menšia krajina ako Dánsko ohrozená v súvislosti s Trumpovými hrozbami o okupácii Grónska. (dpa, tasr)
8:15 O vývoji na ukrajinsko-ruskom fronte alebo o budúcich vzájomných stretnutiach zástupcov oboch strán rokoval v piatok šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak so splnomocnencom nového amerického prezidenta pre Ukrajinu Keithom Kelloggom. Ten denníku New York Post povedal, že staronový šéf Bieleho domu Donald Trump je pripravený zosilniť americké sankcie voči Moskve, aby dosiahol ukončenie ruskej vojny proti Ukrajine. Obe strany však podľa neho budú musieť urobiť ústupky.
„Sankcie možno skutočne rozšíriť – najmä najnovšie postihy (zameriavajúce sa na produkciu a vývoz ropy),“ povedal denníku Kellogg. Dodal, že Rusko nemá záujem na znižovaní veľkých strát vlastných vojakov a je historicky zvyknuté na opotrebovávacie boje. "Tlak preto nemôže byť vojenský. Musíte vyvinúť ekonomický tlak, diplomatický tlak, nejaké typy vojenských tlakov a páky pod tým (všetkým), aby ste zabezpečili, (že sa to vyvinie), ako chceme, "uviedol.
Vojna, ktorú Rusko rozpútalo pred takmer tromi rokmi, sa podľa neho ale neskončí bez nejakého druhu rokovaní medzi Moskvou a Kyjevom. „Obe strany pri akomkoľvek rokovaní musia niečo dať; tak to jednoducho pri vyjednávaní chodí. Bude to príjemné všetkým? Nie. Bude to prijateľné pre všetkých? Nie. Ale pokúsite sa udržať rovnováhu,“ uviedol americký splnomocnenec.
Jermak na Telegrame napísal, že s Kelloggom hovoril o jeho nadchádzajúcej návšteve Ukrajiny, stretnutí na blížiacej sa mníchovskej bezpečnostnej konferencii, vývoji situácie na bojisku alebo bezpečnosti ukrajinských civilistov. „Spravodlivý a trvalý mier je pre Ukrajinu prioritou,“ napísal. V ďalšom všeobecnejšom príspevku potom uviedol, že Kyjev očakáva Kellogga na Ukrajine vo februári a zopakoval, že Ukrajina potrebuje silné záruky, aby sa zabránilo prípadnej ďalšej ruskej agresii.
Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov medzitým podľa piatkovej správy agentúry Reuters povedal, že šéf Kremľa Vladimir Putin a prezident Trump zatiaľ ešte nerokovali o potenciálnej schôdzke medzi nimi a neodohrali sa medzi nimi žiadne prvé kontakty ohľadom toho, či je takéto stretnutie potrebné alebo kde a ako by sa mohlo uskutočniť. V stredu Peskov tvrdil, že kontakty medzi Moskvou a Trumpovým tímom sú na úrovni jednotlivých rezortov a zintenzívňujú. Podrobnosti neuviedol.
Šéf zahraničného výboru dolnej komory ruského parlamentu Leonid Sluckij o deň skôr ruskej štátnej agentúre RIA Novosti povedal, že prípravy týkajúce sa stretnutia štátnikov sú v pokročilej fáze a schôdzka by sa podľa neho mohla odohrať už vo februári alebo marci. Trump aj Putin už skôr uviedli, že sú pripravení sa stretnúť.
Vzťahy medzi Moskvou a Washingtonom sa dostali na najhoršiu úroveň za celé desaťročia kvôli ruskej invázii na Ukrajinu. V januári sa vo Washingtone vymenila administratíva a Trump opakovane vyhlásil, že chce čo najskôr vojnu medzi Ruskom a Ukrajinou ukončiť. Zatiaľ stále nie je jasné, ako to chce dosiahnuť. Americkí predstavitelia tvrdia, že neboli prijaté žiadne politické rozhodnutia a ich stratégia ohľadom Ukrajiny sa vyvíja.