Voľby v Nemecku sa budú konať už o necelé dva týždne, 23. februára. V prieskumoch má 30 percent aliancia CDU/CSU, približne 20 percent AfD, okolo 15 percent sociálni demokrati, asi 13 percent Zelení a na úrovni päť percent sa pohybuje Ľavica a nová strana Aliancia Sahry Wagenknechtovej.
Líder CDU/CSU Friedrich Merz povedal, že voličov v Nemecku môže veľmi jasne ubezpečiť, že kresťanskí demokrati nebudú ani teraz, ani potom, ani nikdy spolupracovať so stranou, ktorá sa volá Alternatíva pre Nemecko. Môžu si teda byť Nemci istí, že konzervatívci sa skutočne minimálne v aktuálnom volebnom cykle nespoja s krajnou pravicou? Vieme, že Merz už bol ochotný využiť podporu AfD na schválenie návrhu v parlamente.
Kľúčové je presne to, ako ste to povedali. Jedna vec je, čo sa stane po voľbách, druhá, ako to bude vyzerať z dlhodobejšieho hľadiska. Kresťanskí demokrati sú v Nemecku historicky mimoriadne úspešná strana, ktorú tvorí centristicko-pravicová koalícia. Tá sa skladá z rôznych častí. Merz je súčasťou pravicovo-konzervatívnej frakcie, ktorá je zároveň výrazne prepojená so skupinou ekonomických liberálov. Je veľmi podozrievavý smerom k akémukoľvek multikulturalizmu alebo imigrácii, hoci teraz je Nemecko v skutočnosti pomerne multikultúrna spoločnosť.
V CDU je však aj silná frakcia, do ktorej patrila kancelárka Angela Merkelová. Sú to sociálni konzervatívci, ale v istých ohľadoch je to až ekonomicky progresívne krídlo strany s hlbokým kresťanským zmyslom pre sociálnu rovnosť a s otvorenosťou k prisťahovalcom a integrácii. Ľudia z tejto frakcie naozaj nemajú radi Merza a vždy to tak bolo. Ukázalo sa to, keď ho v parlamentom hlasovaní nepodporilo 12 poslancov. Merz aj s pomocou AfD presadil nelegislatívny návrh o sprísnení azylovej politiky, ale keď mal z toho byť skutočný zákon, už sa od neho odvrátili aj niektorí jeho spolustraníci.
Čo to znamená?
Vieme, ako to funguje v parlamente. Ak sa proti návrhu vlastnej strany postaví 12 poslancov, je to znak, že rebélia je väčšia. No medzi kresťanskými demokratmi sú ľudia, ktorí sú zjavne frustrovaní z toho, že musia robiť koalície so stredoľavicovými sociálnymi demokratmi či Zelenými. Oveľa radšej by boli, keby mohli mať vládu, ktorá bude pravicovo-liberálna v ekonomike a konzervatívna v hodnotových veciach. Merz sa však nemôže spojiť s AfD. Jeho stranu by to rozdelilo. Už teraz zašiel tak ďaleko, ako sa dá. Merz chcel urobiť niečo, čo malo vyzerať rozhodne. No bol to zlý nápad, pretože sa za neho nepostavila ani celá vlastná strana. Na druhej strane to nie je až taký problém, lebo je dosť pravdepodobné, že po voľbách 23. februára sa stane kancelárom. Vyzerá to tak, že do parlamentu sa nedostanú liberáli, čo znamená, že AfD s povedzme 20 percentami hlasov bude jedinou pravicovou alternatívou k vláde.
Ako sa to môže politicky prejaviť?
V súčasnom ekonomicko-politickom prostredí nie je pre strany, ktoré vládnu, jednoduché, aby si udržali popularitu. A to asi bude aj Merzov prípad. Ďalšie voľby budú roku 2029, a ak CDU/CSU príde o voličov, na pravej strane politického spektra bude AfD. Tá má už teraz aj viac ako 30-percentnú podporu v spolkových krajinách na východe Nemecka, ako sú Sasko, Sasko-Anhaltsko či Durínsko. Medzi kresťanskými demokratmi je tam dosť ľudí, ktorí chcú ísť na regionálnej úrovni do koalície s AfD. V Berlíne a západnej časti krajiny je však k tomu zatiaľ absolútny odpor.
Po voľbách je najpravdepodobnejším scenárom, že vznikne vláda CDU/CSU a sociálnych demokratov, ale možno sa k Merzovi pridajú Zelení. Uvidíme, čo bude robiť AfD. Darí sa jej oslovovať voličov, ale doteraz nebola dobrá v snahe dostať sa do koalícií na úrovni spolkových krajín. Možno sa to naučí a zdokonalí sa v tom. Azda AfD spraví pár politických otočiek, aby sa stala prijateľnejšou. Tak, ako k tomu pristúpila krajná pravica v Taliansku na čele s Giorgiou Meloniovou alebo vo Francúzsku pod vedením Marine Le Penovej.
Čítajte viac Sú Trump a Musk ako zloduchovia z bondoviek? A kto bude nový agent 007? Odpovedá bondológ
Súhlasíte s tým, že AfD je extrémistická, dokonca neonacistická strana plná milovníkov ruského vládcu Vladimira Putina alebo máte s takou definíciou problém?
V AfD je veľmi výrazný extrémistický prúd, ktorý ešte silnie, a je až neonacistický. Aj toto AfD sťažuje, aby sa pokúsila o niečo také, čo som už spomínal, že urobili Meloniová alebo Le Penová. V Taliansku je vláda, v ktorej sú, nazvime ich krajne pravicoví populisti, ale ich predchodcovia majú 20-ročné skúsenosti s podielom na moci. Majú vyškolené kádre, ktoré rozumejú fungovaniu štátu. Áno, sú to aj fašisti a sú hrozní. Napríklad, ak ste prisťahovalec v severnom Taliansku, určite radšej budete žiť v meste, v ktorom je pri moci centristická ľavica, nie pravica. Na druhej strane dokonca aj v rámci talianskeho fašizmu existuje tradícia, že Európska únia môže byť analógiou Ríma. Kríza v eurozóne tiež ukázala, že Taliansko potrebuje byť súčasťou niečoho väčšieho.
Obávam sa, že Meloniová ovplyvní dlhodobý vývoj EÚ smerom ku krajne pravicovému smerovaniu. Ale európsky projekt nechce zničiť. Talianska krajná pravica tiež celkom pragmaticky vníma niektorých migrantov, pokiaľ získali občianstvo. Podobné je to s lepenovcami vo Francúzsku, medzi ktorými je aj vo vysokých pozíciách veľa ľudí alžírskeho a najmä libanonského pôvodu. Nemecká krajná pravica to nechápe. Ale Le Penová sa tiež dostala do bodu, že vzala na milosť európsku integráciu, a nechce, aby systém padol. Politické strany sa nevyvíjajú lineárne. Môžu sa stať umiernenejšími, ale aj radikálnejšími. Pozrite sa na Slobodnú stranu Rakúska. Tá bola ešte s Jörgom Haiderom menej dogmatická a ideologická. Keby taká bola s Herbertom Kicklom, už mohla byť pri moci.
Čítajte viac Nemeckým extrémistom pomáha ruská vojna. Oslabia podporu Berlína pre Kyjev?
Ako sa vyvíja AfD?
Je príliš radikálna a ide proti nemeckej ústave. Jej veľká časť podporuje Rusko, lebo hlboko ideologicky verí v partnerstvo medzi Moskvou a Berlínom. A v to, že Nemecko a Rusko si môžu rozdeliť Európu. Iní ľudia v AfD využívajú prokremeľské vyjadrenia len ako formu provokácie. A v strane sú aj takí, čo vyznávajú nemecký nacionalizmus, ale Rusko vnímajú ako nepriateľa a vedia si predstaviť spoluprácu s ukrajinskou krajnou pravicou. AfD tak má problém so strategickou orientáciou. Ale možno strana naozaj bude chcieť byť o niekoľko rokov pri moci.
Bude sa usilovať vystupovať menej radikálne?
Už teraz má AfD v programe o niečo menej vyhranený postoj k EÚ ako v minulosti. Strana môže povedať, že euro je stále strašné, ale možno by len malo byť takpovediac nemeckejšie. A že to, čo Putin robí na Ukrajine, je hrozné, ale s ruským národom aj tak musíme žiť. AfD by mohla urobiť niekoľko symbolických ústupkov, aby upokojila konzervatívne krídlo kresťanských demokratov, ktoré s ňou chce spolupracovať. Stále by to bola do veľkej miery strana rasistov vystupujúcich proti multikulturalizmu. Ale už by nebola hrozbou pre systém, už by ho nechcela zničiť.
Elon Musk a líderka AfD Alice Weidelová nedávno zorganizovali on-line rozhovor. Samozrejme, hovoríme o najbohatšom človekovi na svete a niekom, kto pomohol Donaldovi Trumpovi vyhrať prezidentské voľby a teraz výrazne formuje politickú agendu americkej vlády. Aké je vaše vysvetlenie pre Muskovu podporu AfD a skutočne na tom radikáli niečo získali?
Musk je pre nich dvojsečná zbraň. Jeden môj kolega mi nedávno povedal, že ľudia z AfD sú už tak dlho na extrémistickom okraji politickej scény, že nepremýšľajú nad praktickou politikou, žijú vo vlastnej bubline a väčšina z nich nemá žiadne praktické skúsenosti s fungovaním štátu na vyššej úrovni. A až na pár ideologických vyhlásení nerozumejú geopolitike. AfD bola z podpory Muska nadšená, ale očividne poriadne nevedela, s kým má do činenia, a nechápala, aká bola jeho agenda. Musk sa porozprával s Weidelovou a AfD na tom niečo získala, ale aj stratila.
Máte na mysli to, ako vnímali rozhovor nemeckí voliči?
Áno, na jednej strane Musk na AfD upriamil pozornosť. Ale väčšina bežných nemeckých voličov nie celkom chápala, o čom v skutočnosti najbohatší človek na svete rozprával. Lebo Musk v rozhovore riešil americké kultúrne vojny. AfD robí chybu, ak predpokladá, že sa Nemci o neho masovo zaujímajú, len preto, že v digitálnom priestore existuje malá skupina ľudí, ktorá je ním posadnutá. V krajine je veľa voličov, ktorí podporujú krajnú pravicu. Ale nie preto, že im to hovorí Musk. V skutočnosti ho mnohí Nemci nemajú radi. Je to pre nich vulgárny Američan. A situácia, keď sa riešilo, či sa Musk zdravil nacistickým gestom, je pre Nemecko trápna. Bolo to veľmi zahanbujúce aj pre veľa stredopravých a konzervatívnych voličov, lebo je to vážna vec, nie je to žiadny vtip.
Ale pýtali ste sa na to, prečo Musk pripravil ten rozhovor. Vyzerá to ako jeho ďalší megalomanský nápad a podľa všetkého stratil kontakt s realitou a je presvedčený, že môže zmeniť osud ľudstva. No pritom nemá vôbec pochopenie pre európsku politiku, kultúru alebo ekonomiku. Myslím si, že Musk verí, že EÚ je iba nejaká čudná byrokratická organizácia, ktorú je potrebné zničiť, a Británia má pred sebou lepšiu budúcnosť, ale pod americkým vedením. Nie sú to práve racionálne predstavy. Ale Musk to pomerne otvorene hovorí.
Čítajte viac Odborník: Trumpova Amerika bude zlá na všetkých. Prezident sa cíti ako Putin a Si Ťin-pching
Ako teda AfD zapadá do toho, čo by sa dalo vo všeobecnosti opísať ako svet Donalda Trumpa alebo možno lepšie povedané svet, ako ho vidí Trump?
Nemyslím si, že Trump má ucelený strategický pohľad. Verí, že Amerika musí dominovať a ostatní sa jej musia podriadiť. Kanada a Mexiko proti tomu nasadili skutočne vynikajúcu diplomaciu, ale o Mexiko sa aj tak veľmi bojím. (Trump uvalil na tovary od susedov USA 25-percentné clá, ale zatiaľ na 30 dní pozastavil platnosť tohto nariadenia, pozn. red.). Európa je na tom oveľa lepšie, ale bude prístupu Bieleho domu vystavená. Mexiko a Kanada to zatiaľ vyriešili tak, že Trumpovi v niečom ustúpili, aby bol šťastný, a tak si ho získali. Čo ma však znepokojuje v porovnaní s prvou vládou republikána, je, že je okolo neho niekoľko veľmi ideologických frakcií, ktoré budú medzi sebou aj súperiť, ale ktoré chcú zmeniť svet. Sú to technologickí libertariáni pod vedením Muska, kresťanskí nacionalisti a veteráni špeciálnych síl, ktorí chcú znovu zažiť to, čo pokladajú za spravodlivú vojnu, aby po ponížení v Iraku potvrdili americkú dominanciu, a preto sú takí posadnutí Mexikom a bojom s drogovými kartelmi.
AfD zapadá do predstáv všetkých týchto skupín, ktoré si myslia, že existujúci globálny poriadok znevýhodňuje USA v prospech EÚ a ďalších. Nevnímajú to tak, že Amerika celkovo profituje zo svetového aliančného systému. A, áno, určite existuje spôsob, ako opätovne a lepšie nastaviť transatlantické vzťahy. Ukázalo sa to už vtedy, keď boli v USA pri moci demokrati, čo postupne viedlo k zníženiu geopolitickej strategickej prítomnosti Spojených štátov v Európe. Takže všetky tieto veci sú komplikované, ale dá sa o nich rokovať civilizovane a priateľsky. Momentálne však v Amerike vládnu ľudia, ktorí akékoľvek potenciálne alternatívne centrum moci vnímajú ako základnú hrozbu pre USA. Takže, ak sa vrátim do Nemecka, AfD považujú za atraktívnu, lebo chce tiež zbúrať EÚ.
Čítajte viac Strategické víťazstvo nad Západom? Putin naň môže myslieť, vraví nemecký generál
Skutočne pôjdu tak výrazne proti únii?
Každá skupina z Trumpovej vlády, ktorú som spomenul, to vníma trochu inak. Ale EÚ je problém pre Muska a jeho ľudí, pre militaristov a aj pre predstaviteľov kresťanskej nacionalistickej Ameriky. Veď predsa, ako sa môže únia opovážiť presadzovať nejaké svoje záujmy proti Amerike, keď predsa USA minuli tak veľa peňazí na jej obranu! Nerozumejú tomu, ako EÚ funguje, ale chcú ju zničiť. A preto si myslím, že budú hľadať spojencov ako AfD. Nechápu však ani to, že minimálne časť európskej krajnej pravice vie s EÚ v nejakej podobe žiť. Niektorí jej predstavitelia si dokonca vedia predstaviť európske impérium. Tieto úvahy o úlohe USA nás môžu vrátiť aj k Johnovi Boltonovi (bol to veľvyslanec pri OSN prezidenta Georgea Busha mladšieho a poradca pre národnú bezpečnosť Donalda Trumpa, pozn. red.). Teraz je z neho vraj priateľ Európy. Ale zamyslime sa, čo robil v Bushovej vláde on či minister obrany Donald Rumsfeld. EÚ sa im nepáčila. V americkom systéme je veľa politickej zotrvačnosti a stále v ňom mnoho ľudí verí v transatlantické partnerstvo. No o takých päť, desať či pätnásť rokov sa môže stať, že americké elity budú prevažne protieurópske. A na to sa musíme pripraviť.