Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá 1 083 dní
- Rusko nad Ukrajinu vyslalo 83 dronov, škody hlási Kyjev a Sumy
- Na Mníchovskú bezpečnostnú konferenciu dorazí aj prezident Zelenskyj
- V piatok sa v Mníchove stretne s americkým viceprezidentom J. D. Vanceom
- 20. februára príde na Ukrajinu Trumpov vyclanec Keith Kellogg
- Európske krajiny pracujú na pláne, ako vo veľkom zabavovať lode ruskej tieňovej flotily

22:38 Fínske ministerstvo zahraničných vecí v pondelok večer oznámilo, že si predvolalo ruského veľvyslanca pre možný vstup ruského lietadla do vzdušného priestoru krajiny. TASR o tom informuje podľa agentúry Reuters.
K incidentu došlo minulý piatok nad Fínskym zálivom západne od mesta Hanko. Podľa informácií ministerstva malo ruské lietadlo letieť vo fínskom vzdušnom priestore niekoľko minút.

Podrobnosti incidentu vyšetruje tamojšia pohraničná stráž. „Podozrenie z narušenia hraníc berieme vážne a okamžite sme začali vyšetrovanie,“ doplnil fínsky minister obrany Antti Hakkanen. Úrady poskytnú ďalšie podrobnosti, keď to bude možné.
22:05 Osobitný vyslanec amerického prezidenta Donalda Trumpa pre Ukrajinu a Rusko Keith Kellogg navštívi Ukrajinu 20. februára. Informovali o tom zdroje z kancelárie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, píše TASR na základe správy agentúry AFP.
Trump presadzuje rýchle ukončenie ozbrojeného konfliktu medzi Kyjevom a Moskvou a vypracovaním plánu na zastavenie bojov poveril práve Kellogga. Jeho návšteva Ukrajiny sa uskutoční len niekoľko dní pred tretím výročím ruskej invázie, ku ktorej došlo 24. februára 2022.
Zdroje z ukrajinskej prezidentskej kancelárie neuviedli, ktoré miesta v krajine Kellogg počas svojej cesty navštívi, píše AFP.

Kelloggova návšteva by tak mala nasledovať len niekoľko dní po stretnutí Zelenského s americkým viceprezidentom J. D. Vanceom na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii (MSC). To sa podľa hovorcu ukrajinského prezidenta Serhija Nykyforova uskutoční v piatok.
21:01 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a americký viceprezident J. D. Vance sa v piatok stretnú na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii (MSC), oznámil v pondelok pre agentúru AFP hovorca ukrajinského prezidenta Serhij Nykyforov, píše TASR.
Konferencia v Mníchove sa uskutoční krátko pred tretím výročím vojny, ktorú 24. februára 2022 rozpútalo Rusko proti Ukrajine. Má byť tiež jednou z prvých príležitostí, keď predstavitelia novej administratívy USA budú môcť hovoriť priamo so zástupcami Ukrajiny.

Prezident USA Donald Trump počas svojej kampane pred novembrovými voľbami opakovane sľuboval rýchle ukončenie vojny na Ukrajine. Nespresnil však, ako by to chcel dosiahnuť. Trump minulý týždeň povedal, že sa „pravdepodobne“ v najbližších dňoch osobne stretne so Zelenským.
Trumpov viceprezident Vance by mal vystúpiť v Mníchove s prejavom v piatok, informoval predsedajúci MSC Christoph Heusgen. Dodal, že na konferencii nebudú oficiálni predstavitelia ruskej vlády. Podľa Heusgena „nikto neprejavil prianie“, aby prišli. Organizátori však „pozvali Rusov z mimovládnych organizácií, z opozície, z Ruska aj z exilu“.
17:07 Rozhodnutie administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa pozastaviť poskytovanie zahraničnej pomoci môže mať významný vplyv aj na vyšetrovanie ruských vojnových zločinov na Ukrajine. V pondelok o tom informovala agentúra Reuters s odvolaním na osem zdrojov a ukrajinský dokument, ku ktorému získala prístup.
Od začiatku celoplošnej invázie Ruska na Ukrajinu začali ukrajinské úrady vyšetrovať a dokumentovať už viac ako 140-tisíc prípadov ruských vojnových zločinov. Moskva však po celý čas rázne popiera, že by jej sily v takmer tri roky trvajúcom konflikte na Ukrajine páchali vojnové zločiny.
S vyšetrovaním ruských vojnových zločinov významne pomáhajú aj Washingtonom financované organizácie a projekty. Podľa zdrojov Reuters je v dôsledku rozhodnutia Trumpovej administratívy ohrozených šesť projektov ukrajinskej generálnej prokuratúry financovaných z USA v celkovej hodnote 89 miliónov dolárov.
Podľa piatich zdrojov Reuters už financovanie piatich z týchto projektov zmrazili. Dva z nich financovala Agentúra Spojených štátov pre medzinárodný rozvoj (USAID), tri Úrad pre medzinárodný boj proti narkotikám (INL) a jeden ministerstvo zahraničných vecí.
Pozastavenie financovania malo dôsledky aj pre ukrajinské mimovládne organizácie. Zástupcovia dvoch takýchto skupín pre Reuters uviedli, že ich práca pri zhromažďovaní dôkazov od obetí a dokumentovaní škôd by v budúcnosti mohla byť významne ohrozená a niektoré aktivity v tejto oblasti už pozastavili.
„Naša organizácia bude naďalej existovať, ale budeme hľadať alternatívne zdroje nezávislého financovania a budeme pokračovať v práci v obmedzenom rozsahu,“ uviedol Olexandr Pavličenko z Ukrajinskej helsinskej únie pre ľudské práva, ktorá združuje ukrajinské ľudskoprávne skupiny.
Jevhen Krapyvin z Centra pre politické a právne reformy v Kyjeve pre Reuters vysvetlil, že podpora USA, a to najmä zo strany USAID, bola na začiatku vojny zásadná. Americká rozvojová agentúra financovala napríklad 800-stranovú príručku pre ukrajinských sudcov, ktorí prvýkrát rozhodovali v procesoch s vojnovými zločincami. Ako cenní sa podľa neho ukázali aj zahraniční experti vďaka know-how, ktoré priniesli z iných svetových konfliktov.
Ukrajinské orgány však odvtedy získali cenné skúsenosti a pozastavenie financovania zo strany USA by preto podľa Krapyvina nemuselo mať až taký negatívny vplyv. Jeden zo zdrojov však tvrdí, že strata vedúceho postavenia USA vo veci vyšetrovania vojnových zločinov by mohla mať vážne dôsledky. „Páchatelia získajú odvahu a my všetci ju stratíme,“ povedal. (tasr, reuters)
15:12 Americký zvláštny splnomocnenec pre Ukrajinu a Rusko Keith Kellogg spojencom USA pri nedávnych rokovaniach povedal, že pre nového šéfa Bieleho domu Donalda Trumpa pripravuje návrhy, ako ukončiť vojnu na Ukrajine. S odvolaním sa na troch nemenovaných západných predstaviteľov to dnes napísal server Semafor.
Vo Washingtone sa intenzívne diskutuje o tom, že Trumpova administratíva sa chystá v najbližšej dobe predstaviť návrhy, ako by sa dala ukončiť ruská vojna proti Ukrajine. Kellogg však dementoval špekulácie, že sa Spojené štáty chystajú návrh na ukončenie vojny predstaviť už tento týždeň na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii.
Pri jednom z rokovaní Kellogg podľa zdroja Semaforu uviedol, že má v pláne konať a koordinovať ďalší postup so zástupcami každého členského štátu NATO.
Trump denníka New York Post v piatkovom rozhovore na palube prezidentského špeciálu Air Force One povedal, že telefonicky hovoril s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Na otázku, koľkokrát s Putinom hovoril, americký prezident odpovedal: „To by som radšej nehovoril.“
Zároveň sa podľa bulvárneho denníka Trump domnieva, že Putinovi nie sú úmrtia na bojisku ľahostajné. „On chce, aby ľudia prestali umierať,“ povedal o Putinovi. „Všetci tí mŕtvi. Veľmi mladí, obdivuhodní ľudia. Sú ako vaše deti, dva milióny z nich – a pre nič,“ povedal Trump americkému denníku.
Moskva podmieňuje ukončenie vojny tým, že sa Kyjev zriekne ambícií vstúpiť do NATO a tiež sa – okrem Krymu – vzdá aj štyroch regiónov, ktoré čiastočne okupujú ruské vojská a ktoré Putin vyhlásil za pripojené k Rusku.
Kyjev odmieta takú kapituláciu a podmieňuje prípadnú dohodu s Ruskom tým, že získa bezpečnostné záruky, ktoré by Rusko odradili od ďalšej agresie v budúcnosti. (semafor.com, nypost.com, čtk)
15:10 Český minister zahraničných vecí Jan Lipavský si v pondelok predvolal ruského veľvyslanca v Česku Alexandra Zmejevského. Dôvodom sú vyhrážky českej senátorke Miroslave Němcovej, ktorým čelila aj od bývalého ruského prezidenta Dmitrija Medvedeva. Česko sa podľa slov Lipavského nenechá zastrašovať.

14:33 Európske krajiny pracujú na pláne, ako vo veľkom zabavovať lode ruskej tieňovej flotily, ktoré Moskva využíva na obchádzanie sankcií, predovšetkým pri vývoze ropy. S odvolaním sa na dvoch diplomatov Európskej únie to v pondelok napísal server Politico.

11:45 Na Mníchovskú bezpečnostnú konferenciu v závere tohto týždňa príde aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Na tlačovej konferencii to oznámil šéf konferencie Christoph Heusgen. Vzhľadom na účasť vysokopostavených predstaviteľov americkej administratívy vrátane viceprezidenta J. D. Vancea a osobitného splnomocnenca pre Ukrajinu a Rusko generála Keitha Kellogga Heusgen predpokladá, že by sa na okraj konferencie mohlo rokovať aj o mierovom pláne pre Ukrajinu.
„Som si istý, že konferencia bude využitá aj na rokovania o mieri na Ukrajine,“ povedal Heusgen. Za dva týždne uplynú presne tri roky od invázie Ruska na Ukrajinu, ktorá spustila najväčší vojnový konflikt v Európe od druhej svetovej vojny.
Podľa Heusgena bude bezpečnostná konferencia v Mníchove dobrou príležitosťou pre zástupcov Ukrajiny a Spojených štátov rokovať o spôsobe, ako dosiahnuť mier na Ukrajine. Zástupcovia ruského režimu prezidenta Vladimira Putina na trojdňovej akcii ani tento rok nebudú.
Americký denník New York Post cez víkend napísal, že americký prezident Donald Trump telefonicky hovoril s Putinom o ukončení vojny na Ukrajine. Trump mu to povedal v piatkovom interview na palube prezidentského špeciálu Air Force One.
Trump tiež povedal, že má jasný plán, ako vojnu ukončiť. Podrobnosti ale neoznámil. Nie je ani jasné, kedy sa telefonát s Putinom uskutočnil. Agentúra Reuters pripomenula, že ide o prvú známu priamu komunikáciu medzi Putinom a americkým prezidentom od februára 2022.
Trump sa Mníchovskej bezpečnostnej konferencie nezúčastní, nebol na nej žiadny americký prezident. Vyrazí na ňu ale viceprezident Vance, splnomocnenec Kellogg, minister zahraničia Marco Rubio a viacero amerických senátorov.
Vrcholní predstavitelia budú zastupovať aj Európsku úniu, príde predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a desiatka eurokomisárov vrátane šéfky únijnej diplomacie Kaji Kallasovej, ďalej predseda Európskej rady António Costa a predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolaová. Severoatlantickú alianciu bude reprezentovať jej generálny tajomník Mark Rutte. Heusgen potvrdil na tlačovej konferencii aj účasť čínskeho ministra zahraničných vecí Wang Ia.
Mníchovská bezpečnostná konferencia sa tento rok uskutoční 14. až 16. februára, tradične v hoteli Bayerischer Hof v centre bavorskej metropoly. Bude sa venovať bezpečnostným výzvam v euroatlantickom priestore, ale rovnako ako v minulých niekoľkých rokoch aj mimo neho. Témy budú nielen veľké krízy ako vojna na Ukrajine či vojna Izraela s palestínskym teroristickým hnutím Hamas, ale napríklad aj konflikty v Sýrii, Kongu, Sudáne či kríza na Haiti a vo Venezuele. (reuters, čtk)
11:30 Obyvatelia Litvy za necelý týždeň vyzbierali milión eur na nákup dronov pre Ukrajinu. Ako informuje web Ukrajinská pravda, ktorý cituje litovského vysielateľa LRT, zbierku organizuje kampaň Radarom! a to pred tretím výročím začiatku ruskej vojny proti Ukrajine.
Dve tretiny financií získaných zbierkou použijú na nákup dronov a protidronových zbraní vyrobených v Litve a tretinu na nákup vojenského vybavenia vyrobeného na Ukrajine. Finančná zbierka potrvá do 24. februára.
Počas dvoch predchádzajúcich kampaní darovali podniky a obyvatelia Litvy Ukrajine 22,8 milióna eur. Peniaze použili na nákup 17 radarových systémov, 69 protidronových zbraní či štyroch špeciálnych vozidiel pre mobilné radarové systémy.(sita, pravda.com.ua)
10:00 Ruská armáda v noci na dnes poslala nad ukrajinské územie 83 dronov, informovalo dnes dopoludnia letectvo napadnutej krajiny. Protivzdušná obrana ich 61 zostrelila. Škody sú hlásené z Kyjeva a mesta Sumy na severovýchode Ukrajiny, kde podľa úradov tiež jedna žena utrpela zranenia. Jeden muž prišiel o život v Chersonskej oblasti na juhu krajiny. Ruská armáda podľa Moskvy zneškodnila 15 ukrajinských dronov.
Dvadsaťdva ruských dronov sa podľa ukrajinského letectva zrútilo bez toho, aby spôsobilo škodu.
V Kyjeve sa podľa starostu Vitalija Klička od trosiek padajúceho dronu zapálila úžitková budova. Nikomu sa nič nestalo.
Po dronovom útoku, ktorý Rusko podľa ukrajinských úradov podniklo na obytnú štvrť v Sumách, skončila v nemocnici 38-ročná žena, uviedol šéf regionálnej vojenskej správy Ihor Kalčenko podľa agentúry Reuters. Poškodených bolo päť domov a zničených je 15 áut. Štátna služba pre mimoriadne udalosti zverejnila snímky hasičov zasahujúcich pri horiacich autách. Z poškodených bytov museli záchranári evakuovať 65 ľudí.
8:33 Rusko sa pripravuje zintenzívniť na jar tohto roka nútenú mobilizáciu na okupovaných územiach Ukrajiny, aby kompenzovalo vysoké straty na fronte. Ako informuje spravodajský web Ukrajinská pravda, uviedlo to ukrajinské Centrum národného odporu.
„Okupanti neustále vyvíjajú psychický nátlak na mužov vo vojenskom veku, aby ich pod hrozbou zatknutia, konfiškácie hnuteľného a nehnuteľného majetku alebo deportácie z ich rodných miest do zaostalých oblastí Ruska prinútili podpísať zmluvy“ s armádou, uviedlo Centrum národného odporu.
Obranné spravodajstvo Ukrajiny nedávno informovalo, že Moskva plánuje v roku 2025 naverbovať najmenej 126-tisíc vojakov z takzvaného špeciálneho kontingentu. Ako „špeciálny kontingent“ Rusko označuje odsúdených, ľudí, ktorí nesplácajú pôžičky, a tých, ktorí majú problémy so zákonom.
7:57 V pondelok na krajskom súde v Mníchove pokračuje súdny proces s ruským občanom obžalovaným z dobodania dvoch ukrajinských vojakov minulý rok. TASR o tom informuje podľa agentúry DPA.
„Ako zástanca prehnaného ruského nacionalizmu bezvýhradne obhajuje ruskú agresívnu vojnu proti Ukrajina,“ píše sa v obžalobe.

Obe obete vo veku 23 a 36 rokov sa zotavovali z vojnových zranení po operácii v nemocnici v Murnau v Hornom Bavorsku. Vraždy spôsobili hlboký šok v tamojšej komunite.
Muži sa poznali z predchádzajúcich stretnutí. Pred útokom spolu pili v miestnom bare a polemizovali o ruskej invázii na Ukrajinu. Obžalovaný sa v dôsledku toho cítil „poškodený vo svojej národnej hrdosti“, uviedla prokuratúra v obžalobe v októbri. V apríli v čase incidentu mal 57 rokov a v Nemecku žije od začiatku 90. rokov.
Rozhodol sa, že oboch už značne podnapitých Ukrajincov zabije a zo svojho neďalekého bytu si priniesol nôž. Muži mali po zraneniach a operáciách značné pohybové obmedzenia.

7:53 Ukrajina bola v noci na pondelok opäť vystavená útokom ruských dronov. Smerovali najmä na západ a juhozápad Ukrajiny a niektoré do centrálnych oblastí. Drony boli zaznamenané v Kyjevskej, Sumskej, Poltavskej, Černihivskej, Charkovskej, Čerkaskej, Kirovogradskej, Záporožskej a Dnepropetrovskej oblasti, uviedla britská stanica BBC, píše TASR.
V hlavnom meste Kyjev útok dronov spôsobil požiar a zranil 38-ročnú ženu. V meste Sumy na severovýchode Ukrajiny došlo v dôsledku dronového útoku k poškodeniu niekoľkých domov, informovala o tom s odvolaním sa na miestne úrady agentúra Reuters.
Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že v noci na pondelok bolo nad ruským územím zostrelených 15 ukrajinských bezpilotných lietadiel.
7:37 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 170 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 850 490, uviedol v pondelok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o deväť tankov, 16 obrnených bojových vozidiel pechoty a 35 delostreleckých systémov.
Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 001 tankov, 20 813 obrnených bojových vozidiel pechoty a 22 879 delostreleckých systémov.
5:55 Plán prezidenta Donalda Trumpa na rýchle vyriešenie situácie na Ukrajine musí nielen zastaviť vojnu, ale tiež zabezpečiť, aby už viac nemohlo dôjsť k opakovaniu ruskej agresie, povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podľa agentúry Reuters v rozhovore odvysielanom v nedeľu.
Zelenskyj uviedol, že Ukrajina nechce zopakovať to, čo ukázali skúsenosti z mierových dohôd a rozhovorov, ktoré nepriniesli výsledky v rokoch pred inváziou vo februári 2022. Znamená to, že chce mať bezpečnostné záruky.
„Zmrazený konflikt bude viesť k ďalšej agresii znova a znova. Kto potom zozbiera ocenenia a zapíše sa do histórie ako víťaz? Nikto. Bude to absolútna porážka všetkých, naša aj Trumpova,“ povedal Zelenskij britskej ITV.
„Nepotrebuje len ukončiť vojnu. Musí konať tak, aby Putin nemal šancu zopakovať vojnu s nami. To je hlavná vec a každý by si to mal uvedomiť. To by bolo víťazstvo,“ povedal Zelenskyj.
Ukrajinský prezident podľa Reuters zopakoval svoju ochotu viesť rozhovory s Ruskom o ukončení vojny za predpokladu, že sa do toho zapoja západní spojenci – Spojené štáty a Európska únia.
„Ak by som vedel, že Amerika a Európa nás neopustia, podporia nás a poskytnú nám bezpečnostné záruky, bol by som pripravený na akýkoľvek formát rozhovorov,“ povedal Zelenskyj. Podľa neho, ak budú bezpečnostné záruky, potom sa dá rokovať o ukončení „horúcej fázy vojny“.
Trumpov bezpečnostný poradca Mike Waltz v rozhovore pre NBC zopakoval, že americký prezident podporuje ukončenie vojny na Ukrajine, ale odmietol sa vyjadriť k podrobnostiam telefonátu medzi Trumpom a Putinom.
Trump chce hovoriť s Ukrajincami o zachovaní americkej pomoci, ale Spojené štáty sa budú snažiť získať späť to, čo na ňu vynaložia. Podľa Waltza pôjde o prírodne zdroje Ukrajiny, vzácne zeminy, ropu, plyn, ako aj ich nákupy od USA.
Waltz dodal, že keď sa vojna skončí, európske národy budú „musieť prevziať do svojich rúk tento konflikt“ a „pokiaľ ide o bezpečnostné záruky, tie budú na Európanoch“.