Len 41 percent mladých ľudí je hrdých na to, že sú Briti, a iba 15 percent si myslí, že je ich krajina zjednotená. Tomu zodpovedá aj fakt, že 48 percent opýtaných sa domnieva, že je ich krajina rasistická. Opačný názor zastáva len 36 percent mladých Britov a ostatní na otázku „Povedal/a by si, že je Británia rasistickou krajinou?“ odpovedali, že nevedia.
Presne polovica z nich si myslí, že Británia uviazla v minulosti a 41 percent uviedlo, že by za ňu v žiadnom prípade nebojovalo.
To je veľký rozdiel oproti poslednému prieskumu, ktorý publikoval denník v roku 2004, keď 80 percent vtedajších dvadsiatnikov bolo hrdých, že sú Britmi, a svoju domovinu považovali za tolerantnú a progresívnu.
„Prečo by som pomáhala Británii, keď ona nepomáha mne a polovicu času sa ma snaží zbaviť. Tak mi to občas pripadá,“ povedala denníku 23-ročná študentka žurnalistiky a modelka Summer Nesbethová, ktorej rodina pochádza z Jamajky a Indie.
Ona sama zažila v Británii situácie, ktoré podľa nej vykazujú prvky systémového rasizmu. „Ochranka v obchodoch ma niekoľkokrát prehľadávala, či som niečo neukradla. Môjmu otcovi, vysokému čiernemu mužovi, sa to dialo tiež. Jeden chlapec zo školy mi povedal, že by so mnou nešiel von, pretože nie som biela,“ povedala.

Dvadsaťdvaročný Uthman Odusote, ktorý pracuje pre londýnsku neziskovú organizáciu Fight 4 Change, bol sám prekvapený, že iba polovica opýtaných si myslí, že Británia je rasistická krajina. Dodal, že rasizmus je dnes podľa neho viac skrytý, a nie je preto taký badateľný.
„Sú pesimistickí, pretože vyrástli v multikultúrnej spoločnosti a veria v skutočnú rovnosť. Sú preto menej zhovievaví v otázke rasovej diskriminácie,“ povedal riaditeľ think-tanku British Future Sunder Katwala.
Mladí ľudia podľa neho nezažili „obrovský pokrok“, ktorý bol v rámci rovnosti dosiahnutý. Hovoriť im ale, že „sa majú lepšie ako ich starí rodičia“, veľmi nepomôže, dodal.
