Návrhy, ktoré vyjednávači zvažujú, zahŕňajú využitie medzinárodného práva na zadržanie plavidiel z dôvodu ochrany životného prostredia alebo pirátstva. Ďalšou možnosťou je, že by niektoré členské krajiny zaviedli nové vnútroštátne zákony, na základe ktorých by potom mohli voči tieňovej flotile postupovať samostatne.

To v decembri urobilo Fínsko, keď pri ozbrojenom zásahu v Baltskom mori prevzalo kontrolu nad nákladnou loďou Eagle S, ktorú podozrieva z poškodenia podmorského energetického a internetového kábla EstLink2 medzi Fínskom a Estónskom.
Estónsky minister zahraničia Margus Tsahkna serveru povedal, že takmer 50 percent obchodu s ruskou ropou, ktorý podlieha sankciám, sa uskutoční cez Fínsky záliv. „Sú tu hrozby pre životné prostredie, sú tu útoky, ktoré sme zažili, proti našej podmorskej infraštruktúre,“ poznamenal. Je podľa neho rad možností, ako proti takýmto plavidlám zakročiť.

Rokovania podľa Politico ilustrujú rastúcu frustráciu Európy z toho, že Rusko pokračuje v preprave svojej ropy a vyhýba sa západným sankciám tým, že sa spolieha na stále rastúcu tieňovú flotilu, teda prevažne starnúce plavidlá s často nejasným vlastníctvom a poistením. Týmto spôsobom si Moskva zachováva kľúčové príjmy pre svoje vojnové úsilie na Ukrajine.
Ako poznamenal jeden z citovaných únijných predstaviteľov, aj keď nebude možné zastaviť všetky lode z tieňovej flotily, na oslabenie Ruska pomôže aj spomalenie ich prúdu. „Každý deň je drahý – keď to dáte dohromady so stavom ruskej ekonomiky…na všetkom záleží,“ podotkol.
