„Som odhodlaný kúpiť a vlastniť Gazu. Ak ju prebudujeme, môžeme ju dať iným štátom na Blízkom východe, aby si v nej postavili svoje časti. Iní ľudia to môžu robiť pod našou ochranou. Sme však odhodlaní vlastniť to územie, vziať si ho a zabezpečiť, aby sa tam už Hamas nevrátil,“ priblížil šéf Bieleho domu v nedeľu na palube svojho lietadla Air Force One.
Od koho chce Pásmo Gazy kúpiť, už nevysvetlil, no zopakoval, že celá oblasť je zničená a miestni obyvatelia sa tam vracajú iba preto, lebo nemajú inú možnosť.
Informácie o tom, že by palestínski civilisti z vojnou skúšanej Gazy radi odišli, keby mali kam, šíri najmä Izrael. Európski reportéri a humanitárni pracovníci to však vyvracajú. Drvivá väčšina Palestínčanov podľa nich odmieta opustiť svoje domovy, aj keď z nich často zostali len ruiny.
Odhaduje sa, že po izraelskom bombardovaní je zničených alebo poškodených až 70 percent budov, takže to tam naozaj vyzerá ako hromada trosiek.
Palestínčania, ktorí sa po izraelskom útoku museli vysťahovať a až teraz pomaly prichádzajú domov, sú však rozhodnutí svoje domy znova postaviť, hoci životné podmienky sú tam katastrofálne – chýba voda, energie, zdravotná starostlivosť, veľa ľudí býva v stanoch a potraviny im privážajú humanitárne konvoje.
Čítajte viac Plánuje Trump etnické čistky? Chce vyhnať Palestínčanov, Pásmo Gazy zrovnať so zemou a zabrať ho pre USA
„Práva nášho ľudu a našej krajiny nie sú na predaj, výmenu či obchodovanie,“ citovala britská stanica BBC palestínskeho ministra zahraničných vecí Rijáda al-Malkího. Hamas Trumpove návrhy označil za „absurdné“, odrážajú vraj jeho hlbokú ignoranciu Palestíny a regiónu.
„Gaza nie je majetok, ktorý by sa predával a kupoval. Je to neoddeliteľná súčasť našej okupovanej krajiny,“ uviedol pre médiá popredný predstaviteľ Hamasu Izat Rišak. Ako informoval denník The Times of Israel, podľa ďalšieho zástupcu tohto hnutia Chalíla al-Hajju sú plány Bieleho domu „odsúdené na zničenie“.
Foto: SITA/AP, Evan Vucci
Zatiaľ čo väčšina krajín vrátane Ruska a Číny Trumpove zámery odmieta, tvrdiac, že by boli porušením medzinárodného práva a „etnickými čistkami“, medzi Izraelčanmi zavládlo nadšenie. Keďže napätie odmietajú riešiť vytvorením samostatného palestínskeho štátu, majú obavy, aby sa po uzavretí prímeria nevrátilo všetko do starých koľají.
„Prezident Trump prišiel s úplne inou víziou, oveľa lepšou pre štát Izrael, revolučnou a kreatívnou, o ktorej diskutujeme. Je veľmi odhodlaný uskutočniť ju, čo pred nami otvára veľa možností,“ vyhlásil podľa BBC izraelský premiér Benjamin Netanjahu.
Na jeho hlavu sa už zniesla kritika i za výroky v izraelskej televízii, kde pri téme nezávislého palestínskeho štátu „zažartoval“, že by mohol vzniknúť v Saudskej Arábii. „Majú veľké územie,“ zdôvodnil.
Čítajte viac Smrť sa volá Levanduľa. Ako v Gaze zabíjala umelá inteligencia - s teroristami aj ženy a deti
Egypt, ktorý by podľa Trumpa spolu s Jordánskom mohol prichýliť vysídlených Palestínčanov, považuje vývoj za nebezpečný, a preto na 27. februára zvolal do Káhiry stretnutie vrcholných politikov z blízkych arabských štátov. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan zase upozornil, že vojna v Gaze spôsobila škody za asi 100 miliárd dolárov, a Izrael vyzval, aby to zaplatil.
Situáciou v Pásme Gazy sa bude zaoberať i americký šéf diplomacie Marco Rubio, ktorý sa tento týždeň chystá na návštevu Blízkeho východu. Už minulý týždeň sa vyjadril, že Trumpov plán podporuje, lebo status quo v Pásme Gazy by vraj znamenalo, že by aj Hamas mohol zopakovať teroristické útoky na židovský štát.
Denník The Times of Israel medzitým zistil, kde nový americký prezident berie inšpiráciu. To, čo v Pásme Gazy navrhuje, vychádza údajne z vedeckého konceptu Josepha Pelzmana, profesora na americkej Univerzite Georgea Washingtona.
Svoju 50-stranovú prácu Trumpovi zaslal už počas volebnej kampane v lete minulého roka. Navrhuje tam presne to, o čom hovorí šéf Bieleho domu – aby buldozéry zrovnali so zemou 360 štvorcových kilometrov územia, čo by zničilo i podzemné tunely Hamasu.
Obyvateľov vraj treba vysťahovať – najlepšie do Egypta. V Gaze by potom mali vyrásť hotely na morskom pobreží, výškové budovy, obytné domy, ale aj letisko pre turistov, zariadenie na tvorbu pitnej vody či solárne panely na výrobu elektriny.