Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá 1 084 dní
- Trump potvrdil, že USA chcú prístup ku vzácnym kovom na Ukrajine
Čítajte viac 1083. deň: Zelenského čakajú dôležité dni. V Mníchove sa stretne s viceprezidentom USA, na Ukrajinu príde Kellogg
**21:33 Americký minister financií Scott Bessent navštívi Ukrajinu, aby sa stretol s tamojším prezidentom Volodymyrom Zelenským, uviedol v utorok prezident Spojených štátov Donald Trump. TASR o tom píše na základe správy agentúry AFP.
Trump v príspevku na sociálnej sieti Truth Social dodal, že ozbrojený konflikt medzi Moskvou a Kyjevom „sa musí skončiť a aj čoskoro skončí“, pretože počas takmer troch rokov jeho trvania došlo „k príliš veľkému množstvu úmrtí a ničení“.
Šéf Bieleho domu neposkytol žiadne detaily ohľadom toho, kedy sa Bessentova cesta uskutoční a ani ako dlho bude trvať. Americké ministerstvo financií na otázky týkajúce sa tejto témy podľa AFP nereagovalo.
Prezident USA opakovane naliehal na ukončenie vojny na Ukrajine, no zároveň vyhlásil, že Kyjevu bude dodávať pomoc len výmenou za vzácne kovy, ktoré sa v krajine nachádzajú. Podľa agentúry Reuters je cieľom Bessentovej návštevy práve debata o týchto nerastných surovinách.
Čítajte viac Ukrajina raz môže byť ruská, pripustil Trump. Potvrdil, že USA chcú prístup k jej vzácnym kovom
Zelenskyj naopak požaduje od USA pevné bezpečnostné záruky ako súčasť akejkoľvek dohody s Ruskom. Podľa AFP sa obáva, že ak dohoda nebude obsahovať takéto záväzky, napríklad aj členstvo v NATO alebo vyslanie mierových jednotiek, Kremľu to poskytne čas na prípravu nového útoku.
17:16 Rusko by sa mohlo pripraviť na rozsiahlu vojnu v Európe za päť rokov od skončenia konfliktu na Ukrajine. Dánska Obranná spravodajská služba (FE) o tom informovala v správe zverejnenej v utorok.
Správa sa zakladá na analýzach súčasných hrozieb a na predpoklade, že Spojené štáty a krajiny Severoatlantickej aliancie sa do vojny priamo nezapoja. Podľa dánskej tajnej služby je nepravdepodobné, že by Rusko dokázalo viesť vojnu na Ukrajine a zároveň proti jednej či viacerým krajinám NATO.
Pokiaľ by sa však konflikt na Ukrajine skončil alebo pozastavil, Rusko by mohlo uvoľniť značné vojenské zdroje a potenciálne do šiestich mesiacov zaútočiť na niektorú susednú krajinu, uvádza sa v správe.
FE zdôraznila, že v súčasnosti nedisponuje informáciami o žiadnych konkrétnych ruských plánoch útoku na člena NATO. Pravdepodobnosť útoku Moskvy by sa ale mohla zvýšiť, ak by Rusko považovalo Alianciu za oslabenú, napríklad keby USA stiahli svoju podporu.
Severské krajiny sa už dlhší čas obávajú hrozby zo strany Ruska. Ich spravodajské služby považujú ruský útok za najväčšiu hrozbu pre bezpečnosť krajín. Nemecký minister obrany Boris Pistorius vlani varoval, že Rusko by mohlo do roku 2029 začať vojenský útok na člena NATO. Vyzval preto, aby sa nemecká armáda čo najskôr pripravila na vojnu. (tasr, dpa)
17:02 Americký viceprezident J. D. Vance sa v utorok v Paríži popri summite o umelej inteligencii stretol s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou. Stretnutie sa uskutočnilo iba niekoľko hodín po rozhodnutí prezidenta USA Donalda Trumpa zaviesť plošné clá na dovoz hliníka a ocele vo výške 25 percent.
Pred stretnutím, ktoré sa konalo v rezidencii veľvyslanca USA v Paríži, Vance uviedol, že „Trumpova administratíva jasne povedala, že jej na Európe veľmi záleží“. Podľa viceprezidenta EÚ a USA spájajú hospodárske vzťahy, na ktorých sa dá stavať. „Chceme sa tiež uistiť, že sme skutočne súčasťou bezpečnostného partnerstva, ktoré je dobré pre Európu aj Spojené štáty,“ povedal Vance.
Von der Leyenová ocenila optimizmus, s ktorým Vance hovoril o umelej inteligencii vo svojom utorkovom prejave, pričom to isté by podľa nej malo platiť aj pri pohľade na transatlantické vzťahy. „Mali by sme sa s optimizmom pozerať na naše transatlantické vzťahy, ktoré sú hlboké a silné,“ doplnila.
Šéfka EK dopoludnia v reakcii na zavedenie ciel uviedla, že nezostanú bez odozvy a protiopatrenia budú „tvrdé a primerané“. (tasr, reuters)
16:33 Na Ukrajine v januári zahynulo kvôli vojne s Ruskom najmenej 139 civilistov, ďalších 738 ich utrpelo zranenia. To je o 39 percent viac ako v decembri, uviedla dnes vo svojej najnovšej správe Misia OSN pre monitorovanie ľudských práv na Ukrajine (HRMMU). Najviac ľudí podľa nej zabili a zranili v prvom mesiaci roka drony krátkeho doletu, ktoré na ľudí zhadzovali výbušniny. Celkovo kvôli ruskej vojenskej agresii proti Ukrajine zahynulo minimálne 12 605 civilistov, ďalších najmenej 29 178 ľudí utrpelo zranenia.
„Drony krátkeho doletu teraz predstavujú jednu z najsmrteľnejších hrozieb pre civilistov vo frontových oblastiach,“ uviedla šéfka misie Denielle Bellová. V januári podľa nej tieto zbrane zabili a zranili viac civilistov ako ktorákoľvek iná zbraň. Misia OSN zistila, že kvôli útokom bezpilotných lietadiel krátkeho doletu zhadzujúcich výbušniny zahynulo v prvom mesiaci roka 38 civilistov, ďalších 223 ľudí utrpelo zranenia. „(Drony) zasahovali ľudí v ich autách, autobusoch a na ulici,“ uviedla Bellová.
Väčšinu týchto útokov mali podľa OSN pravdepodobne na svedomí takzvané FPV drony, ktoré sú vybavené kamerami, a ich operátori tak majú v reálnom čase možnosť vidieť potenciálne ciele. V zásade to operátorovi umožňuje s vyššou mierou istoty posúdiť, či je prípadným cieľom vojenský alebo civilný objekt či osoba, píše misia OSN a upozorňuje, že nárast obetí dronov krátkeho doletu vyvoláva vážne obavy ohľadom dodržiavania základných princípov medzinárodného humanitárneho práva.
16:11 Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v utorok v Štrasburgu aj po takmer troch rokoch od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu potvrdili pokračujúcu podporu pre Kyjev. V pléne pred nimi vystúpil aj predseda ukrajinského parlamentu Ruslan Stefančuk, ktorý vyzval na zvýšenie podpory pre svoju krajinu, informuje TASR.
Europoslanci sa počas rozpravy zaoberali vyhliadkami budúcich rokovaní o prímerí medzi Moskvou a Kyjevom. Niektorí rečníci zopakovali, že sa nesmie diskutovať o Ukrajine bez Ukrajiny. Únia podľa nich musí byť pripravená prevziať väčšiu zodpovednosť pri poskytovaní bezpečnostných záruk a príprave Kyjeva na budúce členstvo v Severoatlantickej aliancii (NATO) a EÚ, píše sa na oficiálnej stránke EP.
Ďalší poslanci zdôraznili potrebu skonfiškovať ruský majetok na financovanie obnovy a rekonštrukcie Ukrajiny, zatiaľ čo viacerí vyjadrili vážne obavy z toho, koľko Európa zaplatila a aj naďalej platí na podporu Ukrajiny.
Konferencia predsedov EP, zložená z predsedníčky europarlamentu Roberty Metsolovej a šéfov politických skupín, ráno tiež zverejnila spoločné stanovisko k problematike. Lídri EP dôrazne odsúdili pokračujúcu ruskú vojnu „s úmyselnými útokmi na civilnú a kritickú infraštruktúru a zverstvá páchané na ukrajinskom obyvateľstve, čo sú všetko závažné porušenia medzinárodného práva a medzinárodného humanitárneho práva“. V stanovisku tiež potvrdili solidaritu s Ukrajincami pri obrane zvrchovanosti, nezávislosti a územnej celistvosti ich krajiny.
15:27 Rusko v utorok pohrozilo odvetnými opatreniami, ak Európska únia pristúpi k realizácii nových návrhov na zadržanie väčšieho počtu ropných tankerov v Baltskom mori spájaných s obchádzaním sankcií uvalených na Moskvu. Akékoľvek zaistenie lodí bude Moskva považovať za útok, uviedol podpredseda výboru ruskej Štátnej dumy pre obranu Alexej Žuravľov.
Krajiny vrátane Fínska, Litvy, Estónska a Lotyšska zvažujú nové právne mechanizmy na zadržanie väčšieho počtu plavidiel takzvanej tieňovej flotily Moskvy – starých tankerov s neprehľadným vlastníctvom alebo bez riadneho poistenia.
Čítajte viac Európa chce vo veľkom zabavovať lode ruskej tieňovej flotily. Fíni ukázali jeden zo spôsobov, ako na to
Mnohé západné krajiny sú čoraz viac frustrované z toho, že Rusko využíva tieto tankery, aby sa vyhlo západným sankciám, ktorých cieľom je znížiť príjmy Moskvy z predaja ropy, napísal portál Politico.
Vývoz ropy a zemného plynu predstavuje takmer polovicu celkových daňových príjmov Kremľa a má zásadný význam pre financovanie vojny na Ukrajine.
Ukrajina medzitým ocenila návrhy spomínaných krajín. Ich plány získali nový impulz po tom, ako Fínsko v decembri 2024 zadržalo plavidlo ruskej tieňovej flotily, ktoré podozrievalo zo sabotáže v podobe poškodenia niekoľkých káblov v Baltskom mori.
Na sankčnom zozname EÚ je od decembra 2024 celkovo 79 lodí tieňovej flotily, americký Úrad pre kontrolu zahraničných aktív na svoj sankčný zoznam zaradil v januári 183 plavidiel, najmä tankerov. (afp, tasr, politico.eu)
15:21 Dlhoročné tresty väzenia uložili v utorok ruské súdy dvom mužom, ktorých usvedčili z pomoci ukrajinskej armáde. Jedného z mužov odsúdili v Kirovskej oblasti na západe Ruska. Tamojší vojenský súd ho poslal do väzenia na 21 rokov za údajné podpaľačstvo elektrických zariadení na železnici. Podľa ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) muž konal na príkaz Ukrajiny.
Ruská železničná sieť, ktorá sa využíva na presun vojakov aj techniky na frontové línie, bola v ostatných rokoch opakovane terčom sabotáží či podpaľačských útokov.
Na ruskom Ďalekom východe zase odsúdili 22-ročného mladíka na 12-ročné väzenie za „vlastizradu“. Podľa FSB sa jej dopustil tým, že na Ukrajinu previedol peniaze, ktoré boli použité na nákup vojenského vybavenia.
Rusko od napadnutia Ukrajiny obvinilo či súdi desiatky svojich občanov za údajnú vlastizradu, terorizmus, špionáž, sabotáž či spoluprácu s Kyjevom. Tamojšie úrady zadržali, pokutovali či poslali do väzenia už tisícky ľudí za to, že na verejnosti či v príspevkoch na sociálnych sieťach inváziu kritizovali. (afp, tasr)
15:12 Falošný príspevok na sociálnej sieti X s výzvou na opätovnú blokádu Leningradu, ktorý bol vydávaný za príspevok českej senátorky Miroslavy Němcovej (ODS), bol podľa ruského veľvyslanectva v ČR plánovanou provokáciou. Podľa Ruska je jedno, kto bol autorom podvrhu.
Ambasáda to uviedla v utorok na svojom webe, kde komentovala pondelkové predvolanie ruského veľvyslanca. Česku zároveň ponúkla služby fact-checkingovej asociácie založenej v Moskve.
Česká strana na schôdzke podľa ruskej ambasády opísala „vlastné poňatie situácie“, uviedla, že išlo o falošný príspevok a že senátorka tieto výroky nezverejnila. Rusko tiež podľa nej vyzvala, aby sa zdržalo „informačnej vojny“.
Čítajte viac Lipavský si predvolal ruského veľvyslanca, dôvodom sú vyhrážky českej senátorke
„V našom chápaní bez ohľadu na to, kto bol skutočným autorom podvrhu, je zverejnenie rusofóbnych výrokov plánovanou provokáciou, ktorá sa dotkla pre Rusov posvätnej témy – vo všeobecnosti obetavosti sovietskeho ľudu počas Veľkej vlasteneckej vojny a obzvlášť obliehania Leningradu,“ uviedlo veľvyslanectvo.
Českým partnerom ambasáda pripomenula, že takýmto incidentom týkajúcim sa citlivých tém možno predchádzať tým, že sa vec nahlási druhej strane prostredníctvom diplomatických kanálov.
Podľa ruského veľvyslanectva existujú aj ďalšie možnosti. „Upozornili sme na Medzinárodnú asociáciu fact-checkingu vytvorenú v Moskve v novembri 2024 na zastavenie šírenia nepravdivých správ, ktorá je otvorená širokej spolupráci, a to aj s príslušnými českými odborníkmi,“ dodala ruská ambasáda. (tasr)
14:43 Severná Kórea poskytla Rusku 200 kusov delostreleckých zbraní dlhého dosahu, oznámil v utorok predstaviteľ juhokórejského ministerstva obrany. Pchjongjang údajne dal Moskve k dispozícii „približne 11-tisíc vojakov, rakety, 200 kusov zbraní dlhého dosahu a značné množstvo munície“. KĽDR je pritom pripravená poskytnúť Rusku aj ďalších vojakov, zbrane aj muníciu, uviedol zdroj z juhokórejského rezortu obrany.
Južná Kórea, Ukrajina a Spojené štáty prišli minulý rok s informáciou, že KĽDR poslala do Ruska viac ako 10-tisíc vojakov ako pomoc vo vojne proti Ukrajine.
Juhokórejské ministerstvo obrany v utorok predložilo parlamentnému výboru pre obranu správu, v ktorej upozornilo, že KĽDR po nasadení svojich jednotiek vo vojne na Ukrajine pokračuje v poskytovaní zbraní, munície a ďalšej vojenskej podpory Rusku.
Soul – podľa správy predloženej parlamentu – pozorne sleduje, či by Rusko výmenou za túto podporu mohlo KĽDR poskytnúť „pokročilé vojenské technológie“, ktoré by pomohli výrazne zvýšiť vojenské kapacity Pchjongjangu.
Ukrajinské jednotky bojujúce v ruskej Kurskej oblasti, kam minulý rok v auguste nečakane vtrhli a obsadili časti jej územia, zadržali niekoľko severokórejských vojakov. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v januári zverejnil videozáznamy ich výsluchov.
Moskva ani Pchjongjang však doteraz nepotvrdili informáciu o vyslaní vojakov KĽDR na pomoc Rusku. Ruský prezident Vladimir Putin a severokórejský vodca Kim Čong-un minulý rok podpísali dohodu o komplexnom strategickom partnerstve. Dohoda zahŕňa napríklad vzájomné poskytnutie vojenskej pomoci v prípade napadnutia jednej zo strán.
Severokórejské médiá v nedeľu informovali, že Kim Čong-un prisľúbil podporovať „spravodlivú vec ruskej armády a ľudu pri obrane zvrchovanosti, bezpečnosti a územnej celistvosti“ Ruskej federácie.
Juhokórejská tajná služba NIS v januári uviedla, že vojaci KĽDR podľa všetkého od polovice januára už v pohraničnej oblasti Ruska nebojujú. Podľa ukrajinských a amerických predstaviteľov sa z frontovej línie stiahli zrejme pre veľké straty. Zelenskyj však minulý piatok oznámil, že severokórejskí vojaci sa na front po niekoľkých týždňoch vrátili. (afp, tasr)
14:10 Rusko sa snaží zničiť našu krajinu, ale snaží sa o to márne, uviedol počas svojho vyhlásenia v Európskom parlamente predseda ukrajinského parlamentu Ruslan Stefančuk. Ukrajinský politik vystúpil na plenárnom zasadnutí v Štrasburgu pri príležitosti blížiaceho sa tretieho výročia ruskej invázie na Ukrajinu, ktorá sa začala 24. februára 2022, a poďakoval europoslancom aj celej EÚ za podporu, ktorú krajinu poskytuje.
„Rusko sa snaží postupovať ďalej na Kyjev, ale to znamená aj postupovať na Varšavu, Štrasburg a Brusel,“ uviedol Stefančuk. „Ak Rusko nebude zastavené, bude len otázkou času, kedy ruský vojak prebudí obyvateľov Budapešti, ako sa to stalo v roku 1956, a Prahy, ako tomu bolo v roku 1968,“ dodal šéf ukrajinského parlamentu s odkazom na krvavé potlačenie protikomunistického povstania v Maďarsku v roku 1956, za ktorým stáli vojská Sovietskeho zväzu, a tiež vpád sovietskych vojsk do Československa v auguste 1968.
„Chcem aby ste vedeli, že Ukrajina je unavená, ale je neporazená, je každému z vás nesmierne vďačná. Sme vďační za každé hlasovanie, za každý krok na podporu nášho boja za slobodu a nezávislosť,“ vyhlásil Stefančuk. Spomenul množstvo finančnej a vojenskej podpory, ktorú EÚ Kyjevu poskytuje, ale aj fakt, že krajiny Európskej únie už vycvičili viac ako 70-tisíc ukrajinských vojakov. Ocenil tiež, že v mnohých krajinách EÚ našli svoje útočisko už viac ako štyri milióny ukrajinských utečencov.
„Nepotrestané zlo sa bude stále šíriť, kým mu to dovolíme. Preto možno mier získať jedine silou, silou našej jednoty, nášho odhodlania, spoločného tlaku na agresora,“ uviedol predseda ukrajinského parlamentu.
Jediným prostriedkom, ako zastaviť Rusko, je podľa neho „dosiahnutie spravodlivého a trvalého mieru“ a podporiť Ukrajinu takou silou, že to agresor pocíti priamo v teréne, ale aj vo svojej krajine. „Potrebujeme viac účinných sankcií, ktoré nemožno obchádzať, alebo sa im nejako vyhýbať,“ dodal Stefančuk. Za svoje slová si od europoslancov vyslúžil potlesk postojačky.
13:12 Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu v utorok odsúdil Rusko za jeho údajné koordinované úsilie o potláčanie disentu v krajine po začiatku vojny na Ukrajine vo februári 2022. Rusko podľa štrasburského súdu zaviedlo „systémový a rozsiahly model obmedzovania spravodajstva“ v spojitosti s vojnou.
Po začiatku ruskej invázie bola prijatá legislatíva, podľa ktorej je „diskreditácia armády“ alebo šírenie „falošných správ“ o jej činnosti trestným činom.
„Vnútroštátne súdy kriminalizovali akékoľvek spravodajstvo alebo vyhlásenia, ktoré boli v rozpore s oficiálnym naratívom opisujúcim inváziu na Ukrajinu ako ‚špeciálnu vojenskú operáciu‘,“ uviedol súd narážajúc na to, že v Rusku je naďalej nezákonné nazývať konflikt ako vojnu.
Na základe týchto právnych predpisov boli odsúdené desiatky ľudí. Nezávislá televízna stanica Dožď a denník Novaja gazeta boli označené za nežiadúce organizácie a museli svoje pôsobenie v Rusku ukončiť.
ESĽP skonštatoval, že v týchto prípadoch došlo k porušeniu slobody prejavu v rámci článku 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Obmedzenia podľa neho svedčili o „koordinovanom úsilí potlačiť disent, a nie brániť sa hrozbám pre národnú bezpečnosť“.
Súd okrem porušenia článku 10 Dohovoru zistil v jednotlivých prípadoch aj porušenia ďalších ustanovení – napríklad článku 3 (zákaz neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania) či článku 8 (právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života).
ESĽP je súčasťou 46-člennej Rady Európy, ktorá je nezávislá od Európskej únie. Rusko bolo vylúčené z Rady Európy v marci 2022 po invázii jeho síl na Ukrajinu. Ruský parlament však prijal predpisy, ktoré bránia implementovať rozhodnutia ESĽP. (afp, tasr)
13:07 Kremeľ v utorok vyhlásil, že „značná časť Ukrajiny chce patriť Rusku“. Toto vyjadrenie prišlo len niekoľko hodín po tom, ako americký prezident Donald Trump naznačil možnosť, že by „Ukrajina mohla byť jedného dňa ruská“.
„(Ukrajina) sa môže dohodnúť, nemusí sa dohodnúť. Jedného dňa môže byť ruskou, alebo jedného dňa nemusí byť ruskou,“ povedal Trump v rozhovore pre stanicu Fox News odvysielanom v pondelok.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v utorok uviedol, že situácia na Ukrajine „zväčša zodpovedá slovám prezidenta Trumpa“. „Skutočnosť, že značná časť Ukrajiny chce patriť Rusku, a už aj patrí, je fakt,“ dodal. Podľa agentúry AFP Peskov narážal na ruskú anexiu Krymu v roku 2014 a referendá z jesene 2022 o pripojení niektorých štyroch okupovaných oblastí Ukrajiny k Rusku.
Pre Donalda Trumpa je ukončenie vojny na Ukrajine jednou z deklarovaných priorít jeho zahraničnej politiky. Moskva Trumpove snahy uvítala a ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že je pripravený s Trumpom rokovať o možnej dohode.
Kyjev sa obáva dohody bez poskytnutia bezpečnostných záruk, akými by mohli byť členstvo v NATO alebo nasadenie mierových síl na Ukrajine. Takáto dohoda by Rusku mohla dať čas na preskupenie, opätovné vyzbrojenie a pokračovanie v novej ofenzíve, tvrdí Ukrajina. (afp, tasr)
12:55 Ukrajina napadnutá Ruskom sa podľa väčšiny Čechov bude musieť vzdať časti svojho územia, aby dosiahla mier, vyplýva z januárového prieskumu agentúry STEM. Česká republika by sa mala podľa ľudí usilovať o rýchly koniec vojny aj za cenu územných strát Ukrajiny. Podľa takmer polovice opýtaných tiež poskytuje Česko Ukrajine príliš veľkú vojenskú pomoc.
Čítajte viac Prieskum: Ukrajina sa podľa väčšiny Čechov bude musieť vzdať časti svojho územia
11:42 Budúca nemecká vláda bude musieť podľa najnovších plánov NATO počítať s výrazným navýšením výdavkov na obranu. K dosiahnutiu cieľov bude podľa zdroja zo spolkovej vlády nutné vynaložiť na armádu aspoň 3,6 percenta HDP.
Nové plány musia odsúhlasiť ešte ministri obrany členských krajín NATO v júni tohto roku. Ciele by mali tiež určiť požiadavky na počet vojakov v aktívnej službe alebo vymedziť používanie určitých zbraňových systémov. Plány by mali pokrývať obdobie do roku 2044.
Čítajte viac Voliť nemôžu, ale slúžiť v armáde áno. Bundeswehr prijíma tisíce mladistvých
Podľa údajov z minulého roka dáva Nemecko na obranu 2,12 percenta HDP, čo predstavuje približne 90,6 miliárd eur. Zatiaľ nie je jasné, odkiaľ by mohli byť dodatočné peniaze presunuté.
V dôsledku vojny na Ukrajine Nemecko v roku 2022 založilo špeciálny fond určený na obranu. Zo 100-miliardového balíka peňazí odvtedy financuje armádu a vojenskú pomoc Ukrajine. Tieto výdavky sa pritom započítavali do dvoch percent, ktoré by štáty NATO mali vynakladať na obranu. Peniaze z fondu by mali byť vyčerpané do roku 2027. Následné financovanie obrany je dôležitou témou pred spolkovými voľbami vypísanými na 23. februára.
Nové ciele NATO sú požiadavky, ktoré musia členské štáty v rámci spoločného obranného plánovania splniť. Pravidelne sa zavádzajú a upravujú podľa aktuálnej bezpečnostnej situácie. Dosiaľ nie je jasný vplyv nového amerického prezidenta Donalda Trumpa na výsledné rozhodnutie.
Trump opakovane vyzýval členov NATO, aby vynakladali na obranu aspoň päť percent HDP. Upozorňoval tiež, že európski partneri sa podľa neho príliš spoliehajú na pomoc USA.
Prvé zasadnutie Severoatlantickej aliancie aj so zástupcom novej administratívy, ministrom obrany Peteom Hegsethom, je na programe tento týždeň vo štvrtok. Nemecko by na dosiahnutie päťpercentného cieľa muselo obranný rozpočet viac ako zdvojnásobiť. „Päť percent je viac ako 200 miliárd eur, federálny rozpočet nemá ani 500 miliárd eur,“ uviedol nemecký kancelár Olaf Scholz.
Spojené štáty pritom v súčasnosti tiež neplatia na obranu päť percent HDP – podľa amerického ministerstva obrany predstavujú výdavky na armádu približne 2,7 percenta HDP. (dpa, tasr)
11:29 Rusko požiadalo Českú republiku o vydanie ruskej opozičnej novinárky Faridy Kurbangalejevovej, ktorá v Česku žije, uviedol dnes podľa BBC server Mediazona s odvolaním sa na facebookový post Kurbangalejevovej. O žiadosti má rozhodovať mestský súd v Prahe.
Kurbangalejevová, ktorá verí, že ju súd nevydá, je v Rusku stíhaná kvôli tomu, že údajne schvaľovala terorizmus a šírila klamlivé informácie o ruskej armáde.
Bývalá moderátorka a spravodajkyňa ruskej štátnej televízie, ktorú opustila po ruskej anexii Krymu v roku 2014, na facebooku zverejnila list českých úradov týkajúci sa prípadu. „Dnes mi česká polícia doručila list o tom, že ruská generálna prokuratúra požiadala o moju extradíciu. Je to pre mňa nepochybne veľká česť, pretože týmto spôsobom Rusko uznáva môj prínos v boji proti zločinnému Putinovu režimu,“ napísala podľa serveru.
„V liste nie je uvedené, čo presne bolo dôvodom žiadosti o moje vydanie, ale predpokladám, že ide o dve trestné kauzy, ktoré proti mne začali minulý rok,“ poznamenala novinárka, po ktorej vlani v júni ruské ministerstvo vnútra vyhlásilo pátranie a zaradilo ju na zoznam „teroristov a extrémistov“.
Kurbangalejevová obe obvinenia odmietla ako úplne vykonštruovaná a vyjadrila presvedčenie, že „vzhľadom na principiálnosť Česka v týchto veciach“ nebude vydaná.
Kurbangalejevová sa narodila v Kazani, metropole autonómneho Tatarstanu, kde taktiež vyštudovala žurnalistiku. Najprv pôsobila v miestnej televízii, potom sa stala spravodajkyňou televízie Rossija 1 v Povolží a nakoniec viedla hlavnú spravodajskú reláciu Vesti. V posledných rokoch vystupuje proti vojne na Ukrajine, pracovala aj pre ruskojazyčnú televíznu stanicu Nastojaščije vremja, ktorá patrí pod Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda. (čtk)
8:15 Americký prezident Donald Trump pripustil možnosť, že Ukrajina môže byť jedného dňa „ruskou“. Zároveň zopakoval, že chce, aby Spojené štáty získali výmenou za pomoc Ukrajine vo vojne proti Rusku prístup ku kovom vzácnych zemín na jej území. Trump to vyhlásil v rozhovore pre televíziu Fox News.
Čítajte viac Ukrajina raz môže byť ruská, pripustil Trump. Potvrdil, že USA chcú prístup k jej vzácnym kovom
7:41 Ukrajinské drony počas noci na dnes pravdepodobne znovu napadli rafinériu v Saratove, uviedol dnes server BBC News s odvolaním sa na správy o požiari v rafinérii, ako o ňom informujú niektoré ruské spravodajské kanály na sociálnych sieťach. Nálet nepriamo potvrdil aj gubernátor Saratovskej oblasti Roman Busargin.
„Protivzdušná obrana zničila bezpilotné lietadlo. Sú škody na priemyselnom podniku v Saratove. Na miestach možného dopadu trosiek pracujú operatívne služby,“ napísal gubernátor na platforme Telegram a dodal, že podľa predbežných údajov sa náležobnosť zaobišla bez obetí a ranených. Neskôr uviedol, že požiar na mieste bol uhasený.
Ruskí predstavitelia pri náletoch ukrajinských dronov vždy tvrdia, že cieľ zasiahli len trosky zostreleného dronu, poznamenala BBC a pripomenula, že naposledy saratovskú rafinériu napadli ukrajinské drony minulý mesiac. Podľa neoficiálnych údajov drony zapálili nádrže s ropnými výrobkami. O týždeň skôr ukrajinské drony zasiahli sklad pohonných látok na druhom brehu rieky Volhy, kde sa oproti Saratovu nachádza mesto Engels a základňa strategických bombardérov.
Saratov leží asi 850 kilometrov na juhovýchod od Moskvy. Tunajšia rafinéria patrí spoločnosti Rosnefť.
Ruská protivzdušná obrana počas noci zostrelila 40 ukrajinských dronov, z toho 18 nad Saratovskou oblasťou, tvrdí ruské ministerstvo obrany.
6:45 Kvôli rozsiahlemu ruskému útoku na ukrajinskú energetiku dochádza k núdzovému vypínaniu elektriny, informujú v utorok ukrajinské médiá s odvolaním sa na ministra energetiky Hermana Haluščenka a energetickú spoločnosť Ukrenerho. Poľsko kvôli útoku aktivovalo stíhačky, aby chránili jeho vzdušný priestor.
„Odohráva sa ďalší útok na ukrajinský energetický systém. V noci nepriateľ zaútočil na plynárenskú infraštruktúru. Od rána zostáva energetický sektor naďalej pod drobnohľadom. Aby sa minimalizovali možné dôsledky pre energetickú sústavu, prevádzkovateľ prenosovej sústavy urýchlene uplatní núdzové obmedzenia dodávok elektriny,“ napísal Haluščenko na facebooku. Dodal, že následky bude možné spresniť, akonáhle to bezpečnostná situácia dovolí. No kým nebezpečenstvo trvá, ľudia by mali zostať v krytoch.
Havarijné vypínanie elektriny potvrdilo aj Ukrenerho. „Obmedzenia budú zrušené po ukončení leteckého poplachu a stabilizácii situácie v enegetickom systéme,“ prisľúbila spoločnosť na platforme Telegram.
6:25 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 851 880 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas pondelka prišli Rusi o 1 390 vojakov, 13 tankov, 31 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 132 dronov, 44 delostreleckých systémov a 169 vozidiel a autocisterien.
Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 10 014 tankov, 20 844 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 36 807 vozidiel a autocisterien, 22 923 delostreleckých systémov, 1 275 odpaľovacích raketových systémov, 1 060 systémov protivzdušnej obrany, 331 vrtuľníkov, 370 lietadiel, 24 755 dronov, 3 056 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 741 kusov špeciálnej techniky.
5:55 Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa plánuje naliehať na spojencov v Európe, aby nakúpili viac amerických zbraní pre Ukrajinu pred možnými mierovými rokovaniami s Ruskom. Informovala o tom v pondelok agentúra Reuters s odvolaním sa na dva nemenované zdroje.
Zdroje tvrdia, že táto myšlienka je jedna z viacerých nápadov, o ktorých administratíva v posledných týždňoch diskutuje, aby mohla pokračovať v dodávkach amerických zbraní do Kyjeva bez nutnosti vynaložiť značný objem amerického kapitálu.
O možných nákupoch zbraní budú podľa zdrojov rokovať americkí predstavitelia vrátane Trumpovho osobitného vyslanca pre Ukrajinu a Rusko Keitha Kellogga na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii v závere tohto týždňa. Podľa očakávaní sa tam stretne ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj s viceprezidentom USA J. D. Vanceom.
Trump v pondelok potvrdil, že Kellogga onedlho vyšle aj na Ukrajinu. Zdroj z ukrajinskej prezidentskej kancelárie predtým povedal, že Kellogg príde 20. februára.
Ukrajinskí predstavitelia sa už dlhšie obávajú, že Trump by mohol ďalšiu pomoc USA pre ich krajinu napadnutú Ruskom zablokovať alebo aspoň výrazne obmedziť. Ak sa plán, o ktorom hovoria citované zdroje, formalizuje, Kyjevu by to podľa Reuters poskytlo čiastočné uistenie.
Kellogg v pondelok v rozhovore pre Reuters plán nepotvrdil, iba povedal, že USA vždy ochotne predávajú zbrane vyrobené na ich území, pretože to posilňuje ich ekonomiku. Bezprostredne ale nie je jasné, či USA chcú, aby európske krajiny kupovali americké zbrane na základe komerčných zmlúv alebo priamo z amerických zásob. Európa zbrane pre Ukrajinu nakupovala aj za vlády prezidenta Joea Bidena.
Trump počas svojej prezidentskej kampane sľuboval, že zastaví všetku pomoc Ukrajine. Niektorí jeho poradcovia však v zákulisí tvrdia, že Washington by mal naďalej vojensky podporovať Kyjev, predovšetkým ak sa mierové rozhovory odložia na neskôr v tomto roku.
Biden počas svojho pôsobenia v úrade schválil vojenskú pomoc Ukrajine vo výške viac ako 65 miliárd dolárov. Dodávky predtým schválené Bidenom podľa slov Kellogga naďalej prúdia na Ukrajinu. Jej predstavitelia vrátane prezidenta Zelenského však tvrdia, že Kyjev potrebuje viac bezpečnostných záruk predtým, než začne rokovať s Moskvou.
Trump začiatkom minulého týždňa naznačil, že by chcel s Ukrajinou uzavrieť dohodu, na základe ktorej by výmenou za pokračovanie americkej pomoci dodávala USA vzácne zeminy a iné nerasty. Kyjev myšlienku sprístupnenia svojich kritických nerastných surovín pre investície spojencov predstavil už na jeseň minulého roka v rámci tzv. víťazného plánu, ktorého cieľom bolo získať čo najsilnejšiu pozíciu pre prípadné rozhovory a prinútiť Moskvu rokovať. (reuters)
Čítajte viac Zelenskyj láka spojencov na nerastné bohatstvo Ukrajiny. Hovorí, že má hodnotu biliónov dolárov