Podmorské zemetrasenie, ktoré bolo cítiť až v Aténach, však nespôsobilo žiadne škody ani zranenia. O dve hodiny neskôr nasledoval ďalší otras s magnitúdou 5,0.
Podľa údajov zmieneného inštitútu bolo v pondelok severovýchodne od ostrova Santorini evidovaných vyše 120 otrasov – v priemere zhruba päť každú hodinu. Slabšie otrasy sú sotva citeľné, zatiaľ čo tie s magnitúdou 4,7 a viac cítiť až v Aténach vzdialených zhruba 230 kilometrov.
Podľa údajov Aténskej univerzity zaznamenali od 26. januára do 8. februára medzi Santorini a okolitými ostrovmi Amorgos, Ios a Anafi v Egejskom mori takmer 13-tisíc otrasov.
Z ostrova Santorini, na ktorom žije obvykle okolo 15 500 ľudí, odišlo v dôsledku zemetrasení vyše 11-tisíc obyvateľov i sezónnych pracovníkov. Na ostrove vyhlásili núdzový stav. Gréckym úradom to umožňuje rýchlejšiu mobilizáciu ťažkej techniky aj záchranných zložiek. Školy na ostrove sú zatvorené minimálne do konca týždňa.
Pretrvávajúce otrasy zmiatli aj vedcov; ostrov podľa nich nezažil takto intenzívnu seizmickú aktivitu prinajmenšom od roku 1964, keď sa začali vyhotovovať takéto záznamy.
Vedci zatiaľ nevedia jednoznačne určiť, či by séria zemetrasení mohla byť aj predzvesťou silnejšieho zemetrasenia. AFP dodáva, že Santorini leží na vrchole tzv. spiacej sopky, ktorá naposledy vybuchla v roku 1950.
Grécky premiér Kyriakos Mitsotakis ostrov v piatok navštívil. Uviedol pritom, že sopečná činnosť v oblasti „nie je neobvyklá“ a nepredstavuje bezprostrednú hrozbu.
