Nórsky vojenský expert Hans Petter Midttun, ktorý pôsobil ako obranný atašé v Kyjeve, varuje pred Trumpovou vládou. „Európa sa musí riadiť pocitom naliehavosti. USA sa nezvratne zmenili. Ruská agresívna vojna na kontinente trvá už 11 rokov. Moskva vedie hybridnú vojnu v Európe. Britské tajné služby sú presvedčené, že Západ je už v stave nevyhlásenej politickej vojny s Ruskom. Podľa nemeckej spravodajskej služby Moskva vníma krajiny podporujúce Ukrajinu ako nepriateľov, a preto sú z pohľadu Kremľa dokonca v priamom konflikte s Ruskom, ktoré už Severoatlantická aliancia neodstrašuje. Európski predstavitelia sa obávajú vojnového konfliktu medzi NATO a Ruskom v priebehu dvoch až piatich rokov. Už však nemôžeme dôverovať USA, že splnia svoje sľuby a budú bojovať po boku svojich spojencov,“ uviedol pre Pravdu Midttun.
Americké predstavy
Hlavnou otázkou je, čo Trumpovi emisári Európanom povedia o plánoch, ako ukončiť ruskú vojnu proti Ukrajine. Kellogg však minulý týždeň vyhlásil, že určite nič nebudú verejne prezentovať. Špekulovalo sa, že Američania budú o svojich predstavách hovoriť na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii, ktorá sa koná v dňoch 14. až 16. februára. Kellogg však zdôraznil, že o tom, ako ukončiť vojnu, bude informovať Trump sám.
Zatiaľ však americký prezident ponúka najmä nie veľmi zrozumiteľné odkazy, v ktorých si každý môže niečo nájsť, ale pravdepodobne nikto úplne presne nevie, čo nimi chce republikánsky vládca Oválnej pracovne povedať. Teda asi okrem toho, že Trump neustále hovorí, že Kyjev v podstate musí platiť Washingtonu za ochranu. No zároveň v interview pre televíziu Fox News pripustil, že Rusko v istom momente môže Ukrajinu ovládnuť.
Ako by teda mohol vyzerať americký plán? Z verejných vyhlásení sa dá zatiaľ vyčítať, že Washington by chcel, aby obe strany zastavili boje, ale nezdá sa, že by Biely dom príliš zaujímalo, čo sa stane s územiami, ktoré v tejto chvíli okupuje Rusko. Na stole je tiež myšlienka, že kontaktnú líniu by chránili európski vojaci a Európa by nakupovala pre Ukrajinu zbrane.
Trump tvrdil, že vojnu ukončí do 24 hodín, potom z toho bolo 100 dní a teraz sa hovorí o pol roku. „Ukrajinci majú nesmierne cenné územie, čo sa týka kovov vzácnych zemín a pokiaľ ide o ropu a plyn a iné veci. Chcem mať naše peniaze zabezpečené, pretože míňame stámiliardy dolárov. Azda sa dohodnú alebo sa nedohodnú. Azda bude raz (Ukrajina) ruská, alebo možno nebude ruská. Ale my budeme mať všetky peniaze. Hovorím, že ich chcem späť. Povedal som im, že chcem ekvivalent kovov vzácnych zemín v hodnote 500 miliárd dolárov. A v podstate s tým súhlasili,“ vyhlásil populistický miliardár.
Čítajte viac Medzi Trumpom a Putinom: EÚ húta, ako sa brániť, a je rozdelená na štyri kmene. Do ktorého zaradil Slovensko Economist?
Nie je jasné, ako sa Trump dopracoval k číslu 500 miliárd dolárov. Podľa amerického ministerstva zahraničných vecí Washington od februára 2024, keď šéf Kremľa Vladimir Putin spustil veľkú inváziu, poskytol Kyjevu bezpečnostnú pomoc v hodnote 65,9 miliardy dolárov. Od roku 2014, keď Rusko obsadilo Krym a začalo boje na východe Ukrajiny, to je 69,2 miliardy dolárov.
Z analýzy Rady pre zahraničné vzťahy (CFR) vyplýva, že celková podpora pre Ukrajinu je až 175 miliárd. „Len 106 miliárd dolárov však išlo priamo na pomoc vláde Ukrajiny. Väčšina zo zvyšnej sumy sa týka financovania rôznych aktivít USA, ktoré sú spojené s vojnou, a malá časť slúži na podporu ďalších zasiahnutých krajín v regióne,“ napísala Rada pre zahraničné vzťahy.
Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.
Jej analytici upozornili aj na ďalšiu dôležitú vec. Pomoc pre Ukrajinu má minimálne do istej miery pozitívny vplyv na americkú ekonomiku a tvorbu pracovných miest.
„Veľká časť peňazí sa míňa v Spojených štátoch. Z pomoci sa platí americkým továrňam a pracovníkom výroba rôznych zbraní, ktoré sa buď posielajú na Ukrajinu, alebo dopĺňajú americké zásoby vojenského materiálu, ktoré Pentagon vyčerpal počas vojny. Jedna analýza od organizácie American Enterprise Institute zistila, že ukrajinská podpora financuje obrannú výrobu vo viac ako sedemdesiatich mestách USA,“ uviedla CFR.
Bez ohľadu na Trumpove cifry je očividné, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ráta s obchodníckym prístupom šéfa Bieleho domu. Sám navrhuje USA hospodársku spoluprácu v oblasti ťažby vzácnych kovov. Hlava štátu však na druhej strane Američanom zdôrazňuje, že akákoľvek dohoda týkajúca sa vojny sa môže zrodiť len s účasťou Kyjeva. Určite aj o tom bude Zelenskyj rokovať s viceprezidentom Vanceom na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii.
Čítajte viac Sú Trump a Musk ako zloduchovia z bondoviek? A kto bude nový agent 007? Odpovedá bondológ
Americkí predstavitelia ako Rubio a Kellogg zatiaľ hovoria najmä to, že obe strany vo vojne budú musieť urobiť kompromisy. Trump Rusku pohrozil clami a sankciami, ale zároveň vyhlásil, že Putin chce, aby ľudia prestali zomierať. Čo sa, samozrejme, dá najjednoduchšie dosiahnuť tak, že šéf Kremľa zastaví vojnu, ktorú začal.
Výhoda pre Rusko?
Analytička Centra pre európsku politiku vo Washingtone Julie Davisová si myslí, že Rusi stále rátajú s tým, že Trumpov prístup k vojne bude pre nich aspoň do istej miery výhodný. Vyplýva to vraj z toho, ako o tom informuje kremeľská propagandistická mašinéria.
Čítajte viac Trumpovci vidia v AfD nástroj na zničenie únie. Je to aj Muskova predstava, tvrdí expert
„Uznáva sa, že po troch rokoch zaťatého odporu ľudí nemožno Ukrajine jednoducho povedať, aby sa vzdala (pretože sa tak nestane). Takže vyznávači selektívnej pravdy v Kremli prišli s inými nápadmi. Odvolanie prezidenta Zelenského a jeho vlády považujú za vynikajúci prvý krok a tu vidia známky nádeje,“ napísala Davisová v analýze s názvom Dajte nám hlavu Zelenského: medzi ruskými propagandistami narastá vzrušenie. „Ruskí experti a komentátori už dlho považujú prezidenta za hlavnú prekážku opätovného zavedenia koloniálnej nadvlády na Ukrajine a od samého začiatku Putinovej totálnej invázie nahlas volajú po jeho zavraždení. Rusko dúfa, že Trumpova vláda im ponúkne ďalšiu príležitosť zbaviť sa Zelenského. Takže rozhovor s Kelloggom z 1. februára, v ktorom vyzval na voľby na Ukrajine, vyvolal veľké vzrušenie. Niektorí to interpretovali ako výzvu na okamžité alebo minimálne skoré hlasovanie. Dúfajú, že volebný proces bude chaotický, keďže pätina krajiny je obsadená a takmer sedem miliónov ľudí odišlo a ďalšie štyri milióny sú vnútorne vysídlené. A, samozrejme, veria, že Zelenskyj voľby prehrá,“ vysvetlila Davisová.