„Vymeníme jedno územie za druhé,“ povedal Zelenskyj. Ktoré Rusmi okupované územie by žiadala späť Ukrajina, nešpecifikoval. „Neviem, uvidíme. Ale všetky naše územia sú dôležité, neexistuje žiadna priorita,“ dodal Zelenskyj bez ďalších podrobností.
„Zelenskyj robí podobné vyhlásenia, aby zakryl skutočný rozsah katastrofy ukrajinských ozbrojených síl v tomto smere,“ napísala v reakcii hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Marija Zacharovová na telegrame. BBC si jej príspevok vyložila tak, že ruské ministerstvo myšlienku výmeny územia odmietlo.
Rusko začalo rozsiahlu inváziu do susednej krajiny 24. februára 2022. Ukrajinci nápor nepriateľských vojsk sčasti odrazili a niektoré svoje územia dobyli späť. Moskva však podľa agentúry Reuters okupuje cez 20 percent ukrajinského územia a v poslednej dobe invázne sily na východe Ukrajiny trvalo postupujú.
Ukrajinské jednotky vlani v auguste naopak prenikli do ruskej Kurskej oblasti, kde podľa agentúry AFP obsadili necelých 1300 kilometrov štvorcových ruského územia. Rusom sa ich doteraz ani za pomoci severokórejských vojakov nepodarilo úplne z regiónu vytlačiť, ale rozloha Ukrajincami ovládaného ruského územia sa odvtedy značne zmenšila. Na konci januára mala ukrajinská armáda podľa AFP pod kontrolou 442 kilometrov štvorcových ruského územia.
Čítajte viac Cieľ míňali aj o dva kilometre. Presnosť severokórejských rakiet na Ukrajine sa radikálne zlepšila
Zelenskyj ďalej v rozhovore povedal, že ak Trump zastaví americkú vojenskú podporu Ukrajine, Európa samotná nebude schopná zaplniť vzniknutú medzeru. „Ozývajú sa hlasy, ktoré hovoria, že Európa by mohla ponúknuť bezpečnostné záruky bez Američanov, a ja vždy hovorím nie,“ povedal ukrajinský prezident počas rozhovoru v Kyjeve. „Bezpečnostné záruky bez Ameriky nie sú skutočnými bezpečnostnými zárukami,“ dodal.
Kapitulačný návrh
Trump opakovane vyhlásil, že chce rýchlo ukončiť vojnu na Ukrajine, ale podľa The Guardian panujú obavy, že dohoda sprostredkovaná USA pod jeho vedením by mohla zahŕňať donútenie Ukrajiny kapitulovať pred maximalistickými požiadavkami ruského prezidenta Vladimíra Putina. Šéf Kremľa vlani v júni ako podmienku pre rokovania o ukončení bojov okrem iného stanovil, že Ukrajina sa musí vzdať ambície vstúpiť do NATO a stiahnuť svoju armádu z celého územia štyroch ukrajinských oblastí, ktoré Rusko teraz čiastočne okupuje.
Kyjev vtedy návrhy odmietol ako kapituláciu. Ukrajina medzitým podmienila prípadnú dohodu s Ruskom tým, že získa bezpečnostné záruky, ktoré by Moskvu odradili od ďalšej agresie v budúcnosti. Zelenskyj teraz v interview uviedol, že je pripravený konať, ale chce, aby tak Ukrajina robila z pozície sily.
Americkým spoločnostiam chce ponúknuť lukratívne zmluvy na obnovu krajiny a investičné úľavy, aby sa tak podľa The Guardian pokúsil získať Trumpa na svoju stranu.
Nepriateľský Vance
„Tí, ktorí nám pomáhajú zachrániť Ukrajinu, budú (mať šancu) ju obnoviť, a to svojimi podnikmi, spoločne s ukrajinskými firmami. O všetkých týchto veciach sme pripravení podrobne hovoriť,“ uviedol Zelenskyj, ktorý tento týždeň zamieri na mníchovskú bezpečnostnú konferenciu, kde sa okrem iného plánuje stretnúť s americkým viceprezidentom J. D. Vanceom, ktorého britský denník označuje ako jedného z „najviac nepriateľských“ členov Trumpovho okolia voči Ukrajine. Vance sa vlani so Zelenským odmietol stretnúť a skôr vyhlásil, že mu je vlastne jedno, čo sa s Ukrajinou stane, upozornil denník.
Čítajte viac Predhodia Ukrajinu Putinovi? Trump si vybral za viceprezidenta politika, ktorý ho prirovnal k Hitlerovi
Zelenskyj tiež hovoril o vzácnych kovoch, ktoré v poslednej dobe spomína v súvislosti s Ukrajinou Trump. Ukrajinský prezident už skôr uviedol, že je Kyjev otvorený možnosti ťažby vzácnych kovov spolu s partnermi, ktorí mu pomáhajú vo vojne s Ruskom. Trump vyhlásil, že chce, aby Ukrajina výmenou za americkú pomoc dodávala Spojeným štátom vzácne kovy. V rozhovore s televíziou Fox News nakoniec povedal, že chce od napadnutej krajiny vzácne kovy v hodnote 500 miliárd dolárov, aby USA dostali späť svoju podporu.
Ukrajinský prezident The Guardian povedal, že myšlienku ohľadom prírodných zdrojov predložil Trumpovi vlani v septembri, keď sa stretli v New Yorku. Ukrajina má najväčšie zásoby uránu a titánu v Európe, povedal Zelenskyj. Nie je podľa neho v záujme USA, aby sa ocitli v ruských rukách a Moskva sa o nich potenciálne podelila s KĽDR, Čínou alebo Iránom. Existuje aj finančná motivácia, uviedol. „Nehovoríme len o bezpečnosti, ale aj o peniazoch… Cenné prírodné zdroje, pri ktorých môžeme ponúknuť našim partnerom možnosti, ktoré predtým neexistovali, do nich investovať… Pre nás to bude znamenať pracovné miesta, pre americké spoločnosti zisky,“ dodal.