Na udalosti si zaspomínal generálporučík Serhij Najev, ktorý bol vtedy veliteľom Spoločných obranných síl Ukrajiny. Ako priznal pre portál Ukrainska Pravda, o možnej invázii sa večer predtým dozvedeli len vďaka náhodne odpočutému rozhovoru.
Je známe, že zahraničné spravodajské služby pred ruskou agresiou varovali už od septembra 2021, dokonca správne odhadovali, že k nej príde v januári alebo vo februári nasledujúceho roka.
Najev v rozhovore pre Ukrainsku Pravdu vysvetlil, že Kyjev sa na možný útok pripravoval už od apríla 2021. Generálny štáb armády vypracoval i potrebné plány, s ktorými oboznámil ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.
„Plánovali sme, viedli školenia a kurzy na cvičiskách,“ priblížil Najev. Ako dodal, hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj jednotkám rozkázal, aby sa rozmiestnili blízko hraníc.
Velenie prijalo nutné opatrenia na dodanie zbraní, munície a vybavenia, v prípade potreby sa počítalo aj s odvolaním vojakov z dovoleniek a služobných ciest. „Urobili všetko, čo mohli,“ zdôraznil generálporučík.
Čítajte viac Zelenskyj je pripravený odkrojiť časť Ukrajiny Rusku. Čo očakáva na oplátku? Vyjadril sa aj k vzácnym kovom pre Trumpa
Je to len humbug
Kyjev zrejme dúfal, že Kremeľ iba blafuje a nezaútočí. Ešte 19. januára 2022 mal Zelenskyj emotívny prejav, v ktorom ľudí vyzval, aby nepodliehali panike. Správy o chystanej invázii označil za „humbug“.
„Zachovajte pokoj a chladnú hlavu,“ odkázal krajanom. Vymenoval, čo vláda v tom roku plánuje urobiť, ale aj príjemné veci, ktoré Ukrajincov čakajú. Ako sa však čoskoro ukázalo, bola to priveľmi optimistická predpoveď. Nakoniec si to uvedomil aj ukrajinský prezident.
V stredu 23. februára, len deň pred ruskou agresiou, schválil parlament jeho dekrét o zavedení výnimočného stavu. Začal platiť o polnoci, pôvodne ho prijali na 30 dní.
Foto: Profimedia/Sergej Dolženko
Ako Najev prezradil, v tom čase postupne presúvali vojenské jednotky bližšie k ruským hraniciam. Robil to – na vlastnú zodpovednosť – už od 21. februára. Problémom však bolo, že ukrajinské tajné služby nezistili, kedy presne treba útok očakávať.
„Čo je hlavnou úlohou každej spravodajskej služby? Nielen povedať, ako bude ofenzíva prebiehať, ale uviesť čas a dátum invázie, kedy nepriateľ zaútočí. A také informácie neexistovali. V ukrajinských dokumentoch sa nenachádza taký papier podpísaný nejakým šéfom rozviedky, v ktorom by sa uvádzalo, že 24. februára 2022 o 4:00 sa uskutoční priama ruská agresia proti Ukrajine,“ upozornil Najev.
Napokon sa však 23. februára predsa len objavilo varovanie. „Večer okolo 22:00 dostáva môj šéf spravodajskej služby neoficiálne informácie od priateľov,“ objasnil Najev.
„Ide o rozhovor dvoch ruských vojakov, ktorí sa bavia o tom, že 24. februára o šiestej hodine ráno bude ich dron nad ruskou kolónou v Sumskej oblasti (administratívna časť východnej Ukrajiny neďaleko Charkova, pozn. red.),“ opísal.
Čítajte viac Obetuje Ukrajina okupované územia? Darovať ich Putinovi by bola zrada, tvrdia odbojové skupiny
Šéfa svojej rozviedky sa hneď spýtal, či tým informáciám verí, na čo vraj odvetil, že ich nemôže potvrdiť ani vyvrátiť. Najev však dospel k presvedčeniu, že sú pravdivé.
„Dvíham telefón a siedmim veliteľom hovorím, že verím, že dvadsiateho štvrtého ráno o 4:00 spustí Ruská federácia rozsiahlu inváziu,“ zaspomínal si.
To, čo za ten krátky čas do útoku stihli podniknúť, bolo podľa neho najmä výsledkom jeho a Zalužného iniciatívy, ako aj ďalších veliteľov. Najev sa napríklad ešte v tú noc rozhodol zamínovať Čierne more pozdĺž pobrežia Mykolajivskej a Odeskej oblasti.
Zlyhanie či vlastizrada?
To, že ruská invázia prišla zo všetkých strán, Najeva údajne neprekvapilo. Tak to vraj predvídal i generálny štáb a vypracoval k tomu plány. Bolo však príliš málo času, aby mohli podniknúť účinnejšie kroky.
Čítajte viac Veliteľ ukrajinských vojsk: Krym bude znovu ukrajinský, máme plán. Straty Ruska sú ohromujúce
V smere od Krymu vykopali niekoľko zákopov, podmínovali päť mostov a nastražili vyše 1 500 mín. No aj to bolo málo. Na to, aby dokázali odraziť útok z tej strany, by tam podľa neho muselo byť aspoň 200-tisíc mín.
Postup Rusov od polostrova Krym je boľavým miestom ukrajinskej stratégie. O tom, prečo obrancovia nevyhodili do vzduchu dôležitý most Čongar, spájajúci Krym s pevninou, kolujú hotové legendy – a obvinenia z vlastizrady. Ruskí vojaci totiž cez mosty voľne prešli, čo im pomohlo rýchlo obsadiť rozsiahle územia na juhu Ukrajiny.
„Nepriateľ v skutočnosti prekonal dosť veľkú vzdialenosť bez odporu. Prakticky bez boja pochodoval z Krymu a skončil na západnom okraji mesta Mariupoľ,“ citovala Ukrainska Pravda sťažnosť veliteľa pluku Azov Denysa Prokopenka z jari 2022.
Prípad vyšetrovali a obetným baránkom sa stal 48-ročný ženista, ktorý mal za úlohu mosty zničiť. Míny boli pripravené, no odpálenie zlyhalo – zrejme pre technickú chybu.
Čítajte viac Zostáva vám len pár hodín, predpovedali v Berlíne porážku Kyjeva. Prečo Nemci váhali s pomocou Ukrajine?
Vojaka sa zastal i Najev, ktorý skritizoval aj vyšetrovanie proti dvom generálom a jednému plukovníkovi. Podľa neho je neprijateľné, aby sa procesy s vysokými vojenskými veliteľmi konali už počas vojny. Tak to údajne nerobí ani autoritárske Rusko.
A ako predpovedá ďalší vývoj vojny? Priznal, že problémom je závislosť Ukrajiny od pomoci a dodávok zo zahraničia. Keby vraj dostali toľko zdrojov, koľko potrebujú, dokázali by ruských okupantov vytlačiť až za hranice, ktoré sa určili po rozpade Sovietskeho zväzu.
„Dovoľte mi ešte raz zdôrazniť: ak dajú toľko, koľko treba na dosiahnutie hraníc z roku 1991, stane sa to,“ uzavrel 54-ročný generálporučík.