Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá 1 085 dní
- Trump sa chystá Európe povedať, čo urobí s Ukrajinou. Chcú Rusi Zelenského hlavu?
- Proti celej Ukrajine smerovalo 123 ruských dronov a sedem balistických rakiet
- Rusko podľa Kremľa nepristúpi na výmenu okupovaného územia s Ukrajinou
- Šéf NATO súhlasí s Trumpom, že by mala Európa viac pomáhať Ukrajine
- Návrat Ukrajiny do hraníc pred rokom 2014 je nereálny, uviedol americký minister obrany Hegseth
- Trump telefonoval s Putinom, dohodli sa na okamžitom začatí rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine
Čítajte viac 1084. deň: Ukrajina zostáva neporazená, vyhlásil Stefančuk v Bruseli. Kremeľ expresne reagoval na Trumpove slová o Ukrajine
23:32 Poľsko podľa ministra zahraničných vecí Radoslawa Sikorského zastáva názor, že všetky otázky týkajúce sa Ukrajiny by sa mali riešiť s jej účasťou. Sikorski to povedal v stredu v Paríži pred rokovaním ministrov zahraničných vecí krajín tzv. Weimarského trojuholníka, teda Francúzska, Nemecka a Poľska, informuje spravodajca TASR podľa agentúry PAP.
K rokovaniu sa pripojili aj predstavitelia Španielska, Talianska, Ukrajiny a Spojeného kráľovstva. Rozhovory sa uskutočnili krátko po telefonáte medzi prezidentom USA Donaldom Trumpom a jeho ruským náprotivkom Vladimirom Putinom, počas ktorého sa obaja lídri zhodli na okamžitom začatí rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine.
Na otázku o možnej úlohe Európy a Ukrajiny v budúcich rokovaniach medzi Trumpom a Putinom, Sikorski uviedol, že je pre neho ťažké to komentovať. Zdôraznil však, že Poľsko trvá na tom, aby sa všetky otázky týkajúce sa Ukrajiny riešili s jej účasťou a aby sa obnovil medzinárodný poriadok.
„Ukrajina si musí zachovať svoju nezávislosť a európsku orientáciu,“ dodal Sikorski a pred začiatkom stretnutia zdôraznil význam bezpečnosti a stability Ukrajiny pre celý kontinent a vyjadril podporu posilneniu obranných kapacít Európy.
22:55 V stredu sa v Rusku začal súdny proces s ôsmimi mužmi obvinenými z teroristického činu v súvislosti so smrteľným výbuchom, ktorý pred viac ako dvomi rokmi zničil Krymský most spájajúci Rusko a Moskvou anektovaný Krym. Muži podľa tlačovej agentúry RIA všetky obvinenia odmietajú.
Pojednávanie s obvinenými mužmi sa koná na vojenskom súde v meste Rostov nad Donom na juhozápade Ruska. Všetci ôsmi sú obvinení z teroristického činu aj nezákonného získania zbraní ako organizovaná skupina a hrozí im doživotný trest. Dvoch z týchto mužov tiež súdia za pašovanie výbušnín.
Krymský most dlhý 19 kilometrov zasiahla 8. októbra 2022 bomba umiestnená v nákladnom aute. Pri útoku zahynuli štyria ľudia.
Podľa ruských vyšetrovateľov stojí za výbuchom ukrajinská bezpečnostná služba SBU, ktorá údajne vytvorila na jeho uskutočnenie špeciálnu skupinu. Kyjev sa sám prihlásil k zodpovednosti za útok a uviedol, že jeho cieľom bolo narušiť logistiku Moskvy. Incident sa odohral necelých osem mesiacov po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.
Čítajte viac Rusko vyzbrojilo Krymský most vežami so systémom Pancir-SM
Skupina útočníkov nastražila výbušniny na nákladné auto bez vedomia vodiča, ktorý výbuch neprežil. Pri útoku sa zapálilo sedem cisterien s ropou prepravovaných vlakom, dôsledkom čoho sa zrútili úseky diaľnice, uviedlo podľa AFP Rusko.
21:51 Kontaktná skupina pre obranu Ukrajiny (UDCG), ktorej sa zúčastnilo viac ako 50 krajín vrátane Česka, prerokovala ďalšiu podporu Ukrajine v podobe vojenského materiálu alebo navyšovania kapacít ukrajinského obranného priemyslu. Informovalo o tom české ministerstvo obrany na svojom webe.
Na rokovaní Ramsteinskej skupiny, ako sa UDCG tiež nazýva, prvýkrát dorazil aj nový americký minister obrany Pete Hegseth. Českú republiku zastupovala ministerka Jana Černochová, ktorá spojencov vyzvala, aby zvážili poskytnutie peňazí na nákup delostreleckej munície pre Ukrajinu, čím by sa zvýšila úloha Európy v podpore tejto Ruskom napadnutej krajiny. Dôležité je podľa nej tiež posilňovať ukrajinský obranný priemysel, aby krajina mohla sama zásobovať svoju armádu.
Čítajte viac Ozbrojené sily Ukrajiny získavajú v bojoch tankovú prevahu nad Ruskom
Hegseth na schôdzke potvrdil, že Spojené štáty „nikam neodchádzajú“, budú sa aj naďalej angažovať v európskej bezpečnosti a budú tiež ďalej podporovať Ukrajinu. USA ale zároveň podotkli, že už nebudú tolerovať „nevyvážené vzťahy“ v rámci Severoatlantickej aliancie a že očakávajú, že Európa poskytne „drvivú“ časť budúcej pomoci napadnutej krajine.
Ramsteinská skupina vznikla v roku 2022 v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu. Združuje cez 50 štátov a jej pravidelné stretnutia majú zabezpečiť plynulý tok a účinnosť poskytovanej pomoci.
21:15 Ministri zahraničných vecí Francúzska, Nemecka a Španielska na stretnutí v Paríži zdôraznili, že akúkoľvek mierovú dohodu na Ukrajine nemožno dosiahnuť bez účasti Kyjeva a jeho európskych partnerov na rokovaniach. Reagovali tak na telefonát amerického prezidenta Donalda Trumpa s jeho ruským náprotivkom Vladimirom Putinom, ktorí sa dohodli na začatí rozhovorov o konci konfliktu na Ukrajine. TASR o tom píše na základe správy agentúry AFP.
„Na Ukrajine nebude spravodlivý a trvalý mier bez účasti Európanov,“ vyhlásil francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noel Barrot.
Čítajte viac Je známe, kde sa stretnú Trump a Putin. Mierové rozhovory začal šéf Bieleho domu telefonátmi do Kremľa a Kyjeva
Jeho nemecká kolegyňa Annalena Baerbocková a šéf španielskej diplomacie José Manuel Albares dodali, že bez Ukrajiny nemožno prijať žiadne rozhodnutie. Zároveň vyzvali krajiny EÚ, aby v tejto otázke prejavili jednotu.
„Chceme mier pre Ukrajinu, ale chceme, aby sa nespravodlivá vojna skončila spravodlivým mierom,“ doplnil Albares.
Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski medzitým uviedol, že predmetom diskusií na stretnutí vo francúzskej metropole bola aj „pokračujúca spolupráca s USA“. Podľa neho je najväčšou bezpečnostnou zárukou Európy práve úzka transatlantická spolupráca.
18:35 Americký prezident Donald Trump v stredu telefonoval so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom. Štátnici sa dohodli, že okamžite začnú rokovania o ukončení vojny na Ukrajine a že sa vzájomne navštívia vo svojich krajinách, napísal Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social.
Kremeľ podľa agentúry AFP potvrdil, že Putin s Trumpom viedol hodinu a pol dlhý telefonický hovor. Ide o prvý potvrdený priamy kontakt medzi vodcami dvoch najväčších jadrových mocností od chvíle, keď Rusko vo februári 2022 začalo rozsiahlu vojnu proti Ukrajine.
Čítajte viac Je známe, kde sa stretnú Trump a Putin. Mierové rozhovory začal šéf Bieleho domu telefonátmi do Kremľa a Kyjeva
18:08 Spojené štáty výmenou za Američana Marka Fogela prepustia Rusa Alexandra Vinnika, podozrivého z prania špinavých peňazí prostredníctvom kryptomeny bitcoin, píše agentúra Reuters s odvolaním sa na amerického predstaviteľa.
Foto: SITA/AP, Alex Brandon
O prepustení ruského občana výmenou za Fogela v stredu podľa svetových agentúr informoval už hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Meno prepusteného odmietol oznámiť, kým nebude tento človek na území Ruska. To bude podľa hovorcu „v nasledujúcich dňoch“. Biely dom výmenu väzňov opísal ako diplomatické oteplenie, ktoré by mohlo posunúť rokovania o ukončení vojny na Ukrajine. (čtk)
17:29 Poľsko nariadilo odstránenie ruského tankera Chatanga, ktorý je ukotvený v prístave Gdyňa už viac ako sedem rokov. Dôvodom sú bezpečnostné obavy a podozrenia zo špionážnych aktivít. Opustená loď bude predaná na šrot.
Objavili sa špekulácie, že plavidlo mohlo slúžiť aj na ruské spravodajské operácie, najmä vzhľadom na strategický význam prístavu, ktorý je dôležitý pre vojenské dodávky na Ukrajinu.
Čítajte viac Ruský tanker kotvil v strategicky dôležitom prístave Gdyňa sedem rokov. Poľsko ho nariadilo odstrániť
15:57 Americký minister obrany Pete Hegseth vyhlásil, že nevidí návrat Ukrajiny do hraníc pred rokom 2014 ako reálny. V rámci mierového plánu si východoeurópsku krajinu ani nevie predstaviť v Severoatlantickej alianci (NATO).
Čítajte viac Hegseth nevidí návrat Ukrajiny do hraníc pred rokom 2014 ako reálny. Kyjev si nevie predstaviť ani v NATO
15:33 Nemecká vláda podľa svojho hovorcu neočakáva, že by Mníchovská bezpečnostná konferencia (MSC) mohla viesť k významnému prelomu, pokiaľ ide o ukončenie vojny na Ukrajine. V metropole Bavorska sa majú v závere tohto týždňa stretnúť americký viceprezident J. D. Vance a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Konferencia v Mníchove sa uskutoční krátko pred tretím výročím vojny, ktorú 24. februára 2022 rozpútalo Rusko proti Ukrajine. Má byť tiež jednou z prvých príležitostí, keď predstavitelia novej administratívy USA budú môcť hovoriť priamo so zástupcami Ukrajiny.
V posledných týždňoch sa podľa AFP množia výroky predstaviteľov z Moskvy, Washingtonu a Kyjeva, ktoré naznačujú možnosť rokovaní s cieľom ukončiť takmer tri roky trvajúcu ruskú inváziu. „Pri pohľade na Mníchov a bezpečnostnú konferenciu nemám žiadne konkrétne náznaky, že by sa na obzore mohol objaviť rozhodujúci krok“ smerom k mierovým rokovaniam, povedal v stredu na tlačovej konferencii hovorca vlády v Berlíne Steffen Hebestreit.
Na MSC podľa jej predsedajúceho Christopha Heusgena neprídu žiadni oficiálni predstavitelia ruskej vlády. Organizátori však pozvali Rusov z mimovládnych organizácií a opozičných politikov z Ruska i exilu.
Hebestreit zopakoval postoj Nemecka, že o ničom sa nesmie rozhodovať bez samotných Ukrajincov. „Oni sa musia rozhodnúť, ako vstúpia do rokovaní s ruskou stranou,“ zdôraznil. „Najjednoduchším spôsobom ukončenia vojny by bolo, keby ruský prezident (Vladimir Putin) stiahol svoje vojská a prerušil toto ťaženie, ktoré si už vyžiadalo státisíce mŕtvych a zranených a viedlo k neuveriteľnému ničeniu a utrpeniu,“ dodal hovorca.
Čítajte viac Trump sa chystá Európe povedať, čo urobí s Ukrajinou. Chcú Rusi Zelenského hlavu?
Mníchovská bezpečnostná konferencia sa bude konať od 14. do 16. februára. Tento rok sa na nej v hoteli Bayerischer Hof zíde podľa organizátorov 60 hláv štátov, 150 ministrov a vedúcich predstaviteľov popredných medzinárodných organizácií, ako aj vojenskí experti či zástupcovia zbrojárskeho priemyslu, aby diskutovali o problémoch bezpečnostnej politiky. Okrem iných príde aj osobitný vyslanec prezidenta USA Donalda Trumpa pre Ukrajinu Keith Kellogg.
Trumpov viceprezident Vance by mal vystúpiť v Mníchove s prejavom v piatok. So Zelenským sa stretne na okraj konferencie, ktorej bude podľa očakávaní dominovať vojna na Ukrajine. (tasr, afp)
14:47 Ukrajinský parlament schválil zákon, ktorý oprávňuje štátnu jadrovú spoločnosť Enerhoatom na nákup dvoch ruských reaktorov z Bulharska za 500 miliónov eur. Referuje o tom web enerdata.net.
Dva jadrové bloky s celkovou kapacitou 2,2 GW a pôvodne určené pre jadrovú elektráreň Belene zrušenú v roku 2022 budú inštalované v Chmeľnyckej jadrovej elektrárni a do siete by mali byť pripojené do troch rokov.
Ukrajina sa týmto snaží kompenzovať stratu Záporožskej jadrovej elektrárne, ktorú v súčasnosti kontroluje Rusko.
Enerhoatom v súčasnosti prevádzkuje dva reaktory v Chmeľnyckej jadrovej elektrárni s celkovou kapacitou 2 GW. Výstavba tretieho a štvrtého reaktora v elektrárni sa začala v 80. rokoch 20. storočia, ale bola zastavená v roku 1990. Odvtedy bolo podpísaných niekoľko dohôd na oživenie projektu, ale dosiahol sa len malý pokrok. (sita, enerdata.net)
14:29 Na úrovni ministrov obrany sa v stredu v Bruseli začalo rokovanie Kontaktnej skupiny na obranu Ukrajiny, ktorému predsedá britský minister obrany John Healey. Ukrajinský minister obrany Rustem Umerov pred stretnutím informoval, že rokovania budú zamerané na včasné dodávky zbraní a spoločné projekty s európskymi partnermi.
Umerov uviedol, že okrem potreby urýchlenia dodávok protivzdušnej obrany, letectva a munície plánuje s partnermi diskutovať aj o zvýšení objemu dodávok zbraní európskej výroby a rozšírení ich výroby na Ukrajine.
Ukrajinská veľvyslankyňa pri NATO Natalija Halibarenková uviedla, že medzi naliehavé potreby patrí posilnenie protivzdušnej obrany a schopnosti podnikať útoky hlbšie v ruskom vnútrozemí, ako aj zabezpečenie stabilných dodávok munície. Dodala, že v Bruseli sa bude diskutovať aj o situácii na bojiskách a bezpečnostných potrebách Ukrajiny.
Kontaktnú skupinu na obranu Ukrajiny tvorí asi 50 krajín a vžil sa pre ňu názov Ramstein – podľa americkej leteckej základne v Nemecku, kde sa konalo jej prvé zasadnutie. Pred tým, ako sa Donald Trump vrátil do úradu prezidenta USA, túto skupinu viedli Spojené štáty. Stredajšej schôdzke predsedá britský minister obrany John Healey, ale prítomný je aj minister obrany USA Pete Hegseth, ktorý v utorok avizoval, že v Bruseli bude tlačiť na európskych spojencov, aby zvýšili výdavky na obranu.
Umerov medzičasom na sociálnych sieťach informoval, že v stredu dopoludnia absolvoval svoje prvé osobné stretnutie s Hegsethom. Podrobnosti ich rozhovoru nie sú známe. Vedúci ukrajinskej delegácie v Parlamentnom zhromaždení NATO Jehor Černejev v rozhovore pre ukrajinské médiá na margo zmeny na poste krajiny predsedajúcej stretnutiam v ramsteinskom formáte vyjadril presvedčenie, že USA budú Ukrajine „aj naďalej poskytovať pomoc, ale hlavné bremeno sa teraz presunie na Európu“.
Podľa Černejeva predsedníctvo Spojeného kráľovstva „vo formáte Ramstein symbolizuje zmeny v podpore Ukrajiny, ktoré sa uskutočnia v roku 2025.“ Predpokladá, že európske štáty sa pravdepodobne zamerajú na dodávky svojich zbraní a streliva vlastnej výroby na Ukrajinu. (reuters, tasr)
14:20 Ukrajinská tajná služba SBU v stredu uviedla, že zadržala náčelníka štábu svojho protiteroristického strediska. Podozrieva ho, že pracoval pre ruskú tajnú službu FSB, nástupkyňu sovietskej KGB. Vysoko postaveného dôstojníka osobne zadržal šéf SBU Vasyľ Maljuk, ktorý o všetkých krokoch informoval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, uviedla tajná služba v komuniké.
Čítajte viac Ukrajinská tajná služba: Putinov režim ohrozuje demokracie v celej Európe
SBU meno podozrivého neuviedla, zverejnila však jeho snímku. Označila ho za „špičkovú krysu“, čiže zradcu, o ktorého nezákonných aktivitách zhromaždila dôkazy v 14 prípadoch. Tvrdila tiež, že jeho prostredníctvom miatla nepriateľa a poskytovala Moskve dezinformácie.
"S pomocou zašifrovaného softvéru sme prenikli do technických zariadení zradcu: do mobilov a počítačov. Vlastne sme s ním žili, uviedol Maljuk. Tajnej službe sa podľa jej veliteľa podarilo nielen obstarať dôkazy, že podozrivý zhromažďuje a poskytuje nepriateľovi dôležité informácie, ale cez zradcu tajná služba „dlhodobo odovzdávala dezinformácie nepriateľovi“.
Maljuk tento prípad označil za príklad pokračujúcej „sebaočisty“ SBU a dôkaz, že služba je schopná včas odhaliť všetky sprisahania a všetky pokusy o prienik nepriateľa do jej radov.
Počas vojny na Ukrajine, ktorú Rusko začalo pred takmer tromi rokmi, ukrajinskí predstavitelia informovali o mnohých operáciách na odhalenie agentov naverbovaných Moskvou. Ukrajina ich obvinila zo špionáže, poskytovania súradníc vojenských cieľov, zapaľovania vojenských vozidiel a ďalších škodlivých aktivít.
Čítajte viac Šéf nemeckých spravodajcov: Či sa nám to páči alebo nie, sme v priamom konflikte s Ruskom
Nedávno SBU tvrdila, že Ruskom naverbovaní záškodníci majú na svedomí výbuchy v odvodových kanceláriách ukrajinskej armády po celej krajine s cieľom zhatiť úsilie o mobilizáciu čerstvých síl.
Tvrdenie znepriatelených strán nemožno vo vojnových podmienkach bezprostredne overiť z nezávislých zdrojov. (ssu.gov.ua, čtk)
13:50 Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Mark Rutte súhlasí s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, že je potrebné, aby sa európski spojenci viac podieľali na pomoci Ukrajine. Rutte to v stredu povedal na tlačovej konferencii pred štvrtkovým stretnutím ministrov obrany NATO v Bruseli. Šéf aliancie sa na rokovaní prvýkrát stretne s novým americkým ministrom obrany Petom Hegsethom.
Členské krajiny Severoatlantickej aliancie vlani prekonali svoj cieľ a poskytli Ukrajine bezpečnostnú pomoc v objeme presahujúcom 50 miliárd eur. Európa a Kanada prispeli podľa hovorkyne NATO viac ako polovicou z tejto sumy, zvyšok poskytli Spojené štáty. Pôvodný cieľ bol pritom poskytnúť Ukrajine pomoc minimálne za 40 miliárd eur.
Rutte povedal, že v súvislosti s výškou pomoci „sme urobili veľký krok k tomu, čo prezident Trump požadoval. Súhlasím ale s ním, že musíme vyrovnať bezpečnostnú pomoc poskytovanú Ukrajine,“ povedal. Jednou z hlavných tém, ktorými sa budú ministri vo štvrtok zaoberať, je zvýšenie výdavkov na obranu. Pôvodný záväzok vydávať na obranu dve percentá hrubého domáceho produktu (HDP) plnia podľa Rutteho asi dve tretiny spojencov.
Čítajte viac Slovensko navštívi šéf NATO. Fico pripúšťa diskusiu o zvyšovaní obranných výdavkov aliancie
„Musíme toho robiť ale oveľa viac,“ zopakoval v stredu šéf NATO a zmienil opäť možnú hodnotu tri percentá HDP na obranu s tým, že debata je ešte len na začiatku. Zásadná diskusia o plnení záväzkov členských štátov NATO by sa mala odohrať na júnovom summite v Haagu, kde sa očakáva aj americký prezident Donald Trump. Ten už niekoľkokrát povedal, že spojenci v NATO by mali na obranu vydávať päť percent HDP.
13:13 Na ruskom vojenskom súde v Rostove na Done sa v stredu začal proces s ôsmimi obžalovanými z útoku na Krymský most v októbri 2022. Na lavici obžalovaných sú občania Ruska, Ukrajiny a Arménska, ktorým hrozí doživotie za teroristický úrok, uviedli ruské médiá. Ruskí vyšetrovatelia označili za organizátora útoku šéfa ukrajinskej tajnej služby SBU Vasyla Maljuka.
Ráno 8. októbra 2022 uprostred mosta, ktorý spája Rusko s anektovaným ukrajinským polostrovom Krym, explodoval kamión naplnený viac ako 20 tonami výbušnín. Časť mosta s cestnou vozovkou sa zrútila. Výbuch tiež zapálil vlak, ktorý práve prevážal v cisternách pohonnej hmoty. Pri výbuchu prišiel o život vodič kamiónu a štyria cestujúci z auta, ktoré sa ocitlo blízko kamiónu, pripomenul internetový denník Gazeta.ru.
Obžalovaní podľa obhajoby len pomohli svojimi znalosťami svojim známym pri preprave nákladu z cudziny do Ruska, ale k nákladu nemali žiadny vzťah a netušili, že v skutočnosti ide o trhaviny. Sami sa tiež dostavili k vyšetrovateľom, len čo si ich predvolali, a spolupracovali s nimi.
„Naše stanovisko zostáva nemenné: Nikto z obvinených vinu nepriznáva,“ povedal advokát Sergej Bizjukin. „Dúfame, že súd bude mať odvahu priznať chybu vyšetrovateľov. Súd s takými skúsenosťami by mal hneď pochopiť, že nikto (z obžalovaných) nemá nič spoločné (s teroristickým útokom),“ dúfa advokát Pavel Sajapin. Ostatní obhajcovia podľa denníka Gazeta.ru odmietli odpovedať na otázky novinárov.
Súd bol už dvakrát odročený, pretože väzenská služba nedopravila obžalovaných z väzobnej väznice v Moskve na súd v Rostove na Done.
V júli 2023 sa SBU prihlásila k výbuchu nákladného vozidla, ktoré vážne poškodil Krymský most. „Je to jedna z našich realizácií,“ povedal šéf SBU Maljuk pri predstavovaní novej poštovej známky, venovanej tajnej službe. Maljukove slová následne citovali ukrajinské a ruské médiá a objavili sa aj v komuniké SBU. (gazeta.ru, čtk)
12:39 Ukrajinské sily v stredu podnikli dronový útok v meste Enerhodar v blízkosti Záporožskej jadrovej elektrárne, oznámil ruský oblastný gubernátor Jevgenij Balickij. Vedenie elektrárne uviedlo, že neboli zaznamenané žiadne porušenia bezpečnosti. „Radiačné pozadie na mieste a v pozorovacom priestore je v norme,“ oznámilo na platforme Telegram.
Drony zasiahli parkovisko zhruba 300 metrov od jedného z reaktorov elektrárne, napísal na Telegrame Moskvou dosadený gubernátor Záporožskej oblasti.
Agentúra Reuters upozorňuje, že nedokázala nezávisle overiť správu o útoku. Ukrajina sa k útoku dosiaľ nevyjadrila.
Ruské sily obsadili najväčšiu jadrovú elektráreň v Európe krátko po začiatku invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Všetkých šesť reaktorových blokov je v stave „studenej odstávky“, aby sa znížilo riziko jadrovej havárie. Obe strany konfliktu sa pravidelne obviňujú z útokov na elektráreň či na územie v jej blízkosti.
Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) preto má priamo v elektrárni stálych pozorovateľov a vyzýva Rusko a Ukrajinu, aby sa zdržali útokov. Šéf MAAE Rafael Grossi minulý týždeň na návšteve Kyjeva varoval, že počet útokov na elektráreň sa zvýšil. Dodal, že na základe štúdia úlomkov dronov nie je možné určiť, ktorá zo strán konfliktu je za útoky zodpovedná. (reuters, tasr)
Foto: SITA/AP, Efrem Lukatsky
12:29 Spojené štáty výmenou za Američana Marka Fogela prepustili ruského občana. Podľa tlačových agentúr to oznámil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Meno prepusteného odmietol oznámiť, kým nebude tento človek na území Ruska. To bude podľa hovorcu „v nasledujúcich dňoch“. Biely dom výmenu väzňov opísal ako diplomatické oteplenie, ktoré by mohlo posunúť rokovania o ukončení vojny na Ukrajine.
„Oceňujeme, čo Putin urobil,“ povedal Trump po Fogelovom utorkovom prílete do vlasti. „Práve teraz sa cítim ako najšťastnejší muž na Zemi,“ uviedol Fogel.
Šesťdesiattriročný Marc Fogel je americký učiteľ, ktorého v auguste 2021 zatkla polícia na moskovskom letisku Šeremeťjevo so 17 gramami konope. Fogel o ňom tvrdil, že je na lekárske účely. V júni 2022 ho ruský súd uznal vinným z obchodovania s drogami a poslal na 14 rokov do väzenia. (čtk)
11:56 Rusko nikdy nebude rokovať s Ukrajinou o výmene okupovaného ukrajinského územia za územie, ktoré v Kurskej oblasti na západe Ruska obsadili ukrajinské jednotky. Uviedol to dnes podľa tlačových agentúr hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov.
Reagoval tým na návrh ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Ten v rozhovore s britským denníkom The Guardian povedal, že plánuje ponúknuť Moskve výmenu obsadených území.
„To nie je možné,“ povedal hovorca Dmitrij Peskov v reakcii na Zeleného vyjadrenia. „Rusko nikdy nerokovalo a nebude rokovať o výmene svojho územia,“ zdôraznil podľa agentúry Interfax. „Ukrajinské jednotky budú vyhnané z tohto (ruského) územia. Všetky, ktoré nebudú zničené, budú vyhnané,“ dodal Peskov.
11:46 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu uviedol, že ruský dronový útok na Kyjev ukazuje, že Kremeľ nemá záujem o dosiahnutie mieru na Ukrajine. Zelenskyj na sociálnej sieti X napísal, že pri útoku utrpeli zranenia štyri osoby vrátane dieťaťa. Útok podľa ukrajinského prezidenta poškodil bytové domy, kancelárske budovy a civilnú infraštruktúru.
„Putin sa nepripravuje na mier – naďalej zabíja Ukrajincov a ničí mestá,“ vyhlásil Zelenskyj. „Tento teror môžu ukončiť len rázne kroky a tlak na Rusko. Práve teraz potrebujeme jednotu a podporu všetkých našich partnerov v boji za spravodlivé ukončenie tejto vojny,“ dodal.
Zelenskyj sa tak vyjadril v súvislosti s narastajúcou rétorikou Moskvy, Washingtonu a Kyjeva o možnosti rokovaní, ktoré by mohli ukončiť takmer tri roky trvajúcu ruskú inváziu.
Ukrajinský prezident sa má v piatok stretnúť s americkým viceprezidentom J.D. Vanceom na okraj bezpečnostnej konferencie v Mníchove, ktorá bude zrejme jednou z prvých príležitostí, kde predstavitelia novej administratívy USA budú môcť hovoriť priamo so zástupcami Ukrajiny.
Po nočnom ruskom útoku bezpečnostné zložky informovali, že do troch štvrtí ukrajinskej metropoly bolo vyslaných približne 120 záchranárov. V dôsledku dronového útoku vypukli aj požiare, ktoré sa medzičasom podarilo uhasiť.
Gubernátor Černihivskej oblasti Viačeslav Čaus uviedol, že ruské sily svoje útoky zamerali na kritickú infraštruktúru, v dôsledku čoho utrpeli zranenia dve osoby. Ukrajinská protivzdušná obrana oznámila, že zostrelila šesť rakiet a 71 zo 123 dronov vypustených z Ruska. (tasr, afp)
10:27 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 853 030 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas utorka prišli Rusi o 1 150 vojakov, deväť tankov, 27 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 164 dronov, 53 delostreleckých systémov a 121 vozidiel a autocisterien.
Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 10 023 tankov, 20 871 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 36 928 vozidiel a autocisterien, 22 976 delostreleckých systémov, 1 276 odpaľovacích raketových systémov, 1 061 systémov protivzdušnej obrany, 331 vrtuľníkov, 370 lietadiel, 24 919 dronov, 3 057 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 742 kusov špeciálnej techniky.
9:20 Budú to už tri roky, čo sa Ukrajina bráni proti ruskej agresii. U našich východných susedov sa v tejto súvislosti rozoberá, či vo februári 2022 spravili všetko, aby zabránili postupu nepriateľských vojsk. Dvoch ukrajinských generálov a jedného plukovníka vyšetrujú pre podozrenie z nedbanlivosti, vďaka ktorej mohli vraj Rusi dobyť časť Charkovskej oblasti. Podcenil Kyjev hrozbu invázie? Zlyhali tajné služby, keď nedokázali určiť presný čas útoku?
Čítajte viac Spravodajské služby nevedeli, kedy Rusi zaútočia, tvrdí ukrajinský generál. Ako sa to nakoniec dozvedeli? Prečo neodpálili zamínované mosty?
8:50 Proti celej Ukrajine podľa tamojšej armády v noci na dnes smerovalo 123 ruských dronov a sedem balistických rakiet.
Útok na Kyjev si dnes skoro ráno vyžiadal jednu obeť a niekoľko ranených. Primátor Kličko uviedol, že medzi zranenými je aj deväťročné dieťa. Požiare podľa úradov zasiahli niekoľko obytných a administratívnych budov. Aké škody spôsobili, DPA neuviedla.
„Rusko uskutočnilo raketový úder na Kyjev a Kyjevskú oblasť,“ informoval na platforme Telegram šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak. „Takto chce vojnu ukončiť,“ doplnil v narážke na ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorého krajina na Ukrajinu útočí už tri roky.
6:28 Do Európy prišla diplomatická kavaléria Donalda Trumpa. Tvoria ju americký viceprezident JD Vance, minister zahraničných vecí Marco Rubio, šéf Pentagonu Pete Hegseth či osobitný vyslanec pre Ukrajinu a Rusko Keith Kellogg. Niektorí už na starom kontinente sú, ďalší prídu v najbližších dňoch.
Čítajte viac Trump sa chystá Európe povedať, čo urobí s Ukrajinou. Chcú Rusi Zelenského hlavu?
6:25 Najmenej jedného mŕtveho a troch zranených si vyžiadal ruský nočný útok balistickej strely na ukrajinskú metropolu Kyjev, uviedol starosta mesta. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.
„Predbežne je mŕtvy jeden človek,“ uviedol prostredníctvom sociálnej siete Telegram starosta Kyjeva Vitalij Kličko. V ďalšom príspevku dodal, že ďalší najmenej traja ľudia utrpeli zranenia – dvaja ľudia boli hospitalizovaní, jeden bol ošetrený na mieste.
Útok spôsobil požiare a škody v najmenej štyroch štvrtiach Kyjeva, uviedli ukrajinské štátne záchranné zložky.
Vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak v minulosti uviedol, že obrana proti balistickým strelám a protivzdušná obrana rozmiestnená okolo Kyjeva je proti balistickým strelám účinná.
6:00 Ak americký prezident Donald Trump zastaví americkú vojenskú podporu Ukrajine, Európa samotná nebude schopná zaplniť vzniknutú medzeru, povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rozhovore s britským denníkom The Guardian.
„Ozývajú sa hlasy, ktoré hovoria, že Európa by mohla ponúknuť bezpečnostné záruky bez Američanov, a ja vždy hovorím nie,“ povedal ukrajinský prezident počas rozhovoru v Kyjeve. „Bezpečnostné záruky bez Ameriky nie sú skutočnými bezpečnostnými zárukami,“ dodal.
Trump opakovane vyhlásil, že chce rýchlo ukončiť vojnu na Ukrajine, ale podľa The Guardian panujú obavy, že dohoda sprostredkovaná USA pod jeho vedením by mohla zahŕňať donútenie Ukrajiny kapitulovať pred maximalistickými požiadavkami ruského prezidenta Vladimira Putina. Šéf Kremľa vlani v júni ako podmienku pre rokovania o ukončení bojov okrem iného stanovil, že Ukrajina sa musí vzdať ambície vstúpiť do NATO a stiahnuť svoju armádu z celého územia štyroch ukrajinských oblastí, ktoré Rusko teraz čiastočne okupuje.
Kyjev vtedy návrhy odmietol ako kapituláciu. Ukrajina medzitým podmienila prípadnú dohodu s Ruskom tým, že získa bezpečnostné záruky, ktoré by Moskvu odradili od ďalšej agresie v budúcnosti. Zelenskyj teraz v interview uviedol, že je pripravený konať, ale chce, aby tak Ukrajina robila z pozície sily.
Americkým spoločnostiam chce ponúknuť lukratívne zmluvy na obnovu krajiny a investičné úľavy, aby sa tak podľa The Guardian pokúsil získať Trumpa na svoju stranu.
„Tí, ktorí nám pomáhajú zachrániť Ukrajinu, budú ju (mať šancu) obnoviť, a to svojimi podnikmi, spoločne s ukrajinskými firmami. O všetkých týchto veciach sme pripravení podrobne hovoriť, "uviedol Zelenskyj, ktorý tento týždeň zamieri na mníchovskú bezpečnostnú konferenciu, kde sa okrem iného plánuje stretnúť s americkým viceprezidentom J. D. Vancem, ktorého britský denník označuje ako jedného z "najviac nepriateľských“ členov Trumpovho okolia voči Ukrajine. Vance sa vlani so Zelenským odmietol stretnúť a predtým vyhlásil, že mu je vlastne jedno, čo sa s Ukrajinou stane, upozornil list.
Zelenskyj tiež hovoril o vzácnych kovoch, ktoré v poslednom čase spomína v súvislosti s Ukrajinou Trump. Ukrajinský prezident už skôr uviedol, že je Kyjev otvorený možnosti ťažby vzácnych kovov spolu s partnermi, ktorí mu pomáhajú vo vojne s Ruskom. Trump vyhlásil, že chce, aby Ukrajina výmenou za americkú pomoc dodávala Spojeným štátom vzácne kovy. V rozhovore s televíziou Fox News nakoniec povedal, že chce od napadnutej krajinye vzácne kovy v hodnote 500 miliárd dolárov, aby USA dostali späť svoju podporu.
Ukrajinský prezident The Guardian povedal, že myšlienku ohľadom prírodných zdrojov predložil Trumpovi vlani v septembri, keď sa stretli v New Yorku. Ukrajina má najväčšie zásoby uránu a titánu v Európe, povedal Zelenskyj. Nie je podľa neho v záujme USA, aby sa ocitli v ruských rukách a Moskva sa o ne potenciálne podelila s KĽDR, Čínou alebo Iránom. Existuje tiež finančná motivácia, uviedol. „Nehovoríme len o bezpečnosti, ale aj o peniazoch… Cenné prírodné zdroje, pri ktorých môžeme ponúknuť našim partnerom možnosti, ktoré predtým neexistovali, do nich investovať… Pre nás to bude znamenať pracovné miesta, pre americké spoločnosti zisky,“ dodal.