Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá 1 086 dní
- Nemecký minister obrany kritizoval vopred ponúkané ústupky Rusku pred mierovými rozhovormi
- NATO testuje nový model nasadenia svojich jednotiek, tentoraz bez účasti USA
- Ukrajina neprijme žiadnu dohodu, ktorú by uzavreli Moskva a Washington bez Kyjeva, vyhlásil Zelenskyj
Čítajte viac 1085. deň: Kyjev chce kúpiť dva ruské jadrové reaktory. Ukrajinská tajná služba zatkla svoju "špičkovú krysu"
23:41 Najvyšší veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Olexandr Syrskyj vo štvrtok priznal, že Ukrajina udržiava sotva tretinu územia v ruskej Kurskej oblasti, ktoré pôvodne dobyla po tom, čo do tejto oblasti vlani v auguste nečakane vpadla. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
„Dnes máme na území Ruskej federácie vlastnú bezpečnostnú zónu pozdĺž hraníc s Ukrajinou s rozlohou približne 500 kilometrov štvorcových,“ napísal Syrskyj na sociálnych sieťach.
Ukrajinskí predstavitelia predtým tvrdili, že počas ofenzívy v Kurskej oblasti obsadili ukrajinské sily približne 1400 kilometrov štvorcových ruského územia.
Ruské ministerstvo obrany už v januári vyhlásilo, že ruským jednotkám sa podarilo získať späť už takmer dve tretiny územia, ktoré Ukrajina obsadila v pohraničnej oblasti na západe Ruska.
20:22 Nemecký kancelár Olaf Scholz odmietol akýkoľvek „diktovaný mier“ na Ukrajine. Prinútiť Kyjev akceptovať dohodu o skončení ozbrojeného konfliktu podľa neho nepovedie k trvalému mieru. Reagoval na plán amerického prezidenta Donalda Trumpa o rokovaní o ukončení vojny s ruským náprotivkom Vladimirom Putinom. TASR o tom píše na základe správy agentúry AFP.
„Ruské víťazstvo a ukrajinský pád nepovedú k mieru, práve naopak… Ohrozilo by to mier a stabilitu v Európe, a to ďaleko za hranicami Ukrajiny,“ uviedol Scholz. Zároveň dodal, že konflikt na Ukrajine sa „musí skončiť čo najrýchlejšie“.
Nemecký kancelár podporuje Trumpa v rozhovoroch s Putinom. Ich cieľom by malo podľa neho byť predovšetkým dať ruskému lídrovi jasne najavo „naše očakávania od spravodlivého mieru na Ukrajine a od návratu k európskemu bezpečnostnému poriadku, v ktorom sa hranice nemôžu meniť silou“.
Zdôraznil, že žiadne rozhodnutia o Ukrajine sa nedajú prijať bez prítomnosti ľudí, ktorých sa vojna priamo týka. Akákoľvek mierová dohoda podľa Scholza „musí byť udržateľná a musí zabezpečiť suverenitu Ukrajiny“.
19:27 Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vo štvrtok povedal, že Ukrajina sa „tak či onak“ zapojí do mierových rozhovorov s cieľom ukončiť takmer tri roky trvajúci konflikt.
Čítajte viac Trump dôveruje Putinovi: Ak by nechcel mier, povedal by mi to. V Mníchove sa stretnú „vysokopostavení ľudia“ z USA, Ruska a Ukrajiny
18:41 Opozičné KDH a PS tvrdia, že Ukrajina nemôže byť vynechaná z mierových rokovaní. Uviedli to v reakcii na telefonát amerického prezidenta Donalda Trumpa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
„KDH v súvislosti s vojnou na Ukrajine dlhodobo deklaruje, že trvalý a naozajstný mier na Ukrajine musí byť spravodlivý. A Ukrajina musí byť súčasťou jeho dojednania,“ informovala hovorkyňa hnutia Lenka Kovár. Člen predsedníctva PS Ivan Korčok zdôraznil, že z mierových rokovaní nemôže byť vynechaná ani Európska únia, pretože sa rozhoduje o osude celého kontinentu.
Čítajte viac V Kyjeve cítiť sklamanie. Zelenskyj však chce stáť pevne na vlastných nohách, vytvoril by dvojnásobne väčšiu armádu
Putin a Trump spolu v stredu (12. 2.) telefonovali oficiálne prvýkrát od nástupu amerického prezidenta do úradu a zhodli sa na okamžitom začatí rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine.
16:49 Ruský prezident Vladimír Putin je silným vyjednávačom, je veľmi nepredvídateľný, ale ak chceme dosiahnuť mierovú dohodu, potrebujeme ho pri rokovaniach, vyhlásil generálny tajomník NATO Mark Rutte na tlačovej konferencii po skončení štvrtkového rokovania ministrov obrany NATO v Bruseli.
Spojenci zo Severoatlantickej aliancie sa podľa neho zhodujú, že akýkoľvek mier, ktorý vzíde z rokovania, musí byť trvalý. Rutte to uviedol po skončení dnešného rokovania ministrov obrany NATO v Bruseli.
Rutte tiež uviedol, že lídri Ukrajine nikdy nesľúbili, že sa stane členom Severoatlantickej aliancie, ak uzavrie mierovú dohodu s Ruskom. „Musíme zabezpečiť, aby sa Vladimir Putin už nikdy nepokúsil zaútočiť na Ukrajinu, to je kľúčové… ale nikdy neexistoval sľub Ukrajine, že súčasťou mierovej dohody bude, že sa stane súčasťou NATO,“ dodal Rutte. (čtk)
16:14 Slovenský minister zahraničných vecí Juraj Blanár víta iniciatívu amerického prezidenta Donalda Trumpa k začatiu mierových rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine. Uviedol to v stanovisku v reakcii na telefonát Trumpa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Avizoval, že slovenská diplomacia je pripravená sa do procesu zapojiť vrátane organizovania predprípravných mierových rokovaní na nižšej úrovni.
„Iniciatíva je v súlade s naším dlhodobým stanoviskom, že tento konflikt treba ukončiť diplomaticky za rokovacím stolom v dialógu so všetkými zainteresovanými stranami. SR doteraz podporila všetky mierové iniciatívy a oceňuje, že vstupom novej americkej administratívy sa tento proces zdynamizoval a mierové rokovania naberajú reálne kontúry, o čom svedčí aj americko-rusko-ukrajinská komunikácia,“ poznamenal.
Blanár poukázal na to, že slovenská vláda dlhodobo hovorí o tom, že konflikt na Ukrajine nemá vojenské riešenie. „Ukázali to aj ostatné tri roky plné nezmyselného zabíjania a ničenia. Jasne to potvrdzujú aj slová amerického prezidenta Trumpa, ktorý aktuálne telefonoval s ruským prezidentom Putinom a tiež s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským,“ dodal. (tasr)
15:50 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok podpísal dekrét, ktorým potvrdil sankcie Rady národnej bezpečnosti a obrany (SNBO) uvalené na svojho predchodcu Petra Porošenka. Sankcie zahŕňajú zmrazenie majetku, zákaz obchodovania, odňatie štátnych vyznamenaní a ďalšie opatrenia.
Čítajte viac Zelenskyj podpísal výnos o uvalení sankcií na svojho predchodcu Porošenka
15:39 Americký prezident Donald Trump, ktorý rokoval so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom „o Ukrajine bez Ukrajiny“, sa správa rovnako ako západní politici v Mníchove v roku 1938, keď " Ponúkli Československo Hitlerovi na striebornom podnose", uviedol vo štvrtok francúzsky europoslanec Raphaël Glucksmann na sociálnej sieti X.
Čítajte viac Trump sa správa rovnako ako Západ v Mníchove v 1938, povedal europoslanec
15:28 Počet ľudí, ktorí sú na Ukrajine a v Rusku nezvestní v dôsledku vojny, sa za uplynulý rok zdvojnásobil a dosiahol 50-tisíc, uviedol Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK). „Počet nezvestných, ktoré zdokumentoval MVČK, pred rokom predstavoval 23-tisíc. O rok neskôr sa tento počet viac ako zdvojnásobil; MVČK doložil zhruba 50-tisíc prípadov nezvestných osôb,“ povedal Dusan Vujasanin z úradu Ústrednej pátracej agentúry pri MVČK.
Približne 90 percent nezvestných tvorili vojaci a ženy, uviedol Vujasanin. Neupresnil ale, koľko nezvestných pripadá na jednotlivé národnosti.
Od marca 2022, kedy bola vojna na Ukrajine v počiatočnej fáze, koordinoval MVČK pátranie po nezvestných prostredníctvom svojej Ústrednej pátracej agentúry. S ňou zdieľajú svoje informácie ako Rusko, tak Ukrajina.
Organizácia tak prispela k údajne „exponenciálnemu nárastu“ nahlásených zmiznutí, z priemerných tisíc mesačne na 5-tisíc za mesiac. Zlepšila tiež mechanizmy hlásenia nezvestných osôb, napríklad dokumentáciu na internete pre príbuzných. (reuters, čtk)
15:06 Ukrajina neprijme žiadnu dohodu, ktorú by uzavreli Moskva a Washington bez Kyjeva. Rokovania o ukončení vojny, ktorú proti Ukrajine rozpútalo Rusko, by sa mala zúčastniť aj Európa, uviedol vo štvrtok podľa tlačových agentúr ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Čítajte viac Zelenskyj: Ukrajina neprijme žiadnu dohodu uzavretú bez Kyjeva
14:55 Musíme zaistiť, aby sa ruský prezident Vladimir Putin už nikdy v budúcnosti nepokúsil obsadiť ani kilometer štvorcový ukrajinského územia, uviedol šéf NATO Mark Rutte počas spoločného vyhlásenia s ukrajinským ministrom obrany Rustemom Umerovom.
Ukrajinský minister poďakoval všetkým štátom NATO za neustálu podporu, ktorú vojnou zmietanej krajine poskytujú. Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu uplynú čoskoro tri roky.
Foto: SITA/AP, Harry Nakos
„Musíme dosiahnuť to, aby bola Ukrajina v čo najlepšej pozícii, až začnú mierové rozhovory. A zaistiť, že až mierové rozhovory skončia, výsledok bude trvalý, teda že Vladimir Vladimirovič Putin sa už nikdy v budúcnosti nepokúsi obsadiť ani jeden štvorcový kilometr Ukrajiny. To je kľúčové.“ „Aby sme sa tam dostali, musíme posilniť vojenskú pomoc Ukrajine,“ dodal šéf NATO.
Zopakoval, že členské krajiny Severoatlantickej aliancie vlani prekonali svoj cieľ a poskytli Ukrajine bezpečnostnú pomoc v objeme presahujúcom 50 miliárd eur. Európa a Kanada prispeli viac ako polovicou z tejto sumy, zvyšok poskytli Spojené štáty. Pôvodný cieľ bol pritom poskytnúť Ukrajine pomoc minimálne za 40 miliárd eur.
Vo Wiesbadene na západe Nemecka už začalo fungovať nové veliteľstvo NATO pre koordináciu zbrojnej pomoci Ukrajine a pre výcvik ukrajinských vojakov. Rutte teraz potvrdil, že budúci týždeň sa v Poľsku otvorí aj takzvané spoločné stredisko pre analýzy, výcvik a vzdelanie (JATEC). V ňom si budú vojaci z krajín aliancie a z Ukrajiny vymieňať poznatky o vojne na Ukrajine a počínaní ruskej armády. (čtk)
Pozícia Bruselu k Ukrajine je morálne a politicky neprijateľná, uviedol vo štvrtok predseda maďarskej vlády Viktor Orbán po tom, čo šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová po rokovaní ministrov zahraničných vecí krajín tzv. Weimarského trojuholníka zverejnila vyhlásenie o budúcich rokovaniach medzi Ruskom a Ukrajinou.
„Postoj Bruselu – podporovať zabíjanie tak dlho, ako to bude potrebné – je morálne a politicky neprijateľný,“ napísal Orbán na sociálnej sieti X.
Kallasová po spoločnom rokovaní ministrov zahraničných vecí krajín tzv. Weimarského trojuholníka (Francúzska, Nemecka a Poľska) vyhlásila, že nezávislosť a územná celistvosť Ukrajiny je bezpodmienečná a Európa musí hrať kľúčovú úlohu pri budúcich rokovaniach medzi Ruskom a Ukrajinou. K rokovaniam sa v stredu pridali aj Británia, Španielsko a Taliansko.
Ministri ďalej vyhlásili, že spoločným cieľom by malo byť „dostať Ukrajinu do pozície sily“ a garantovať jej silné bezpečnostné záruky. Zdôraznili tiež, že Ukrajina a Európa musia byť súčasťou všetkých budúcich mierových rokovaní.
„Toto vyhlásenie je smutným dôkazom zlého vedenia v Bruseli. Zatiaľ čo prezidenti Donald Trump a Vladimir Putin rokujú o mieri, predstavitelia EÚ vydávajú bezcenné vyhlásenia,“ napísal podľa servera atv.hu Orbán o Kallasovej vyhlásení. „O miesto pri rokovacom stole nemožno žiadať, treba si ho zaslúžiť,“ podotkol predseda maďarskej vlády. (tasr)
13:55 Rusko vo štvrtok oznámilo, že prostredníctvom Kataru odovzdalo Ukrajine osem ukrajinských detí. S rodinami sa stretli na katarskom veľvyslanectve v Moskve. Kyjev sa k tomu nateraz nevyjadril. Ukrajina tvrdí, že do Ruska alebo ním okupovaných ukrajinských území od začiatku vojny uniesli približne 20-tisíc detí bez súhlasu rodiny alebo opatrovníkov. Tieto únosy označuje za vojnový zločin. Rusko uvádza, že chráni zraniteľné deti pred bojmi.
Katar od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 sprostredkoval už niekoľko podobných dohôd o výmene detí medzi Kyjevom a Moskvou.
Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu vydal v marci 2023 medzinárodný zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina i ruskú ombudsmanku pre práva detí Mariju Ľvovú-Belovú za údajnú nezákonnú deportáciu ukrajinských detí po začiatku invázie ruských síl vo februári 2022. (tasr, tass)
13:49 Čínske ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtok nekomentovalo správu denníka The Wall Street Journal (WSJ), ktorý s odvolaním sa na nemenované zdroje napísal, že Peking sa navrhol ako hostiteľ osobného stretnutia amerického prezidenta Donalda Trumpa s jeho ruským náprotivkom Vladimirom Putinom.
Putin a Trump spolu v stredu telefonovali oficiálne prvýkrát, odkedy sa republikán vrátil do Bieleho domu. Dohodli sa, že okamžite začnú rokovať o ukončení vojny na Ukrajine. Trump bezprostredne potom telefonoval aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a oznámil, že sa s Putinom pravdepodobne stretne v Saudskej Arábii.
Čítajte viac Je známe, kde sa stretnú Trump a Putin. Mierové rozhovory začal šéf Bieleho domu telefonátmi do Kremľa a Kyjeva
WSJ napísal, že čínski predstavitelia v posledných týždňoch prostredníctvom sprostredkovateľov navrhli Trumpovej administratíve, že usporiadajú summit medzi ním a Putinom a takisto sa budú usilovať o udržanie mieru po prípadnom uzavretí prímeria na Ukrajine.
„Zatiaľ nemám žiadne informácie, o ktoré by som sa mohol podeliť,“ reagoval vo štvrtok na správu amerického denníka hovorca čínskej diplomacie Kuo Ťia-kchun.
Zelenskyj aj Putin vyjadrili podľa Trumpa želanie dosiahnuť mier. Americký prezident po telefonáte s ruským náprotivkom priblížil, že požiadal šéfa svojej diplomacie Marca Rubia, riaditeľa CIA Johna Ratcliffa, poradcu pre národnú bezpečnosť Michaela Waltza a svojho vyslanca pre Blízky východ Stevea Witkoffa, aby viedli príslušné rokovania. Médiá si všimli, že na zozname nie je zahrnutý Trumpov osobitný vyslanec pre Ukrajinu a Rusko Keith Kellogg.
Mierové rozhovory o vojne na Ukrajine sa naposledy uskutočnili počas prvých mesiacov od začiatku invázie Ruska z 24. februára 2022. Trumpov predchodca Joe Biden nemal odvtedy s Putinom priamy kontakt.
Rusko momentálne podľa agentúry kontroluje približne jednu pätinu územia Ukrajiny a žiada, aby mu Kyjev odstúpil aj ďalšie časti krajiny. Moskva takisto chce, aby sa Ukrajina stala v rámci akejkoľvek mierovej dohody trvalo neutrálnou a vzdala sa ambície vstúpiť do Severoatlantickej aliancie (NATO).
Naopak, Ukrajina trvá na tom, aby sa Rusko stiahlo z jej územia a aby jej spojenci garantovali bezpečnosť členstvom v NATO alebo inými rovnocennými zárukami, čo by podľa nej odradilo Moskvu od ďalších útokov.
Západ v tejto súvislosti opakovane nalieha na Čínu, aby využila svoje blízke vzťahy s Ruskom a pomohla ukončiť vojnu na Ukrajine. Peking tvrdí, že nie je účastníkom konfliktu, no dôsledne podporuje mierové rokovania za vlastných podmienok. (reuters, tass)
13:24 Európska únia bude musieť rýchlo vytriezvieť z „vojenského šialenstva“ a uvedomiť si, že musí byť suverénna v názoroch a postojoch, aby prežila. Uviedol to premiér Robert Fico (Smer) v reakcii na telefonát amerického prezidenta Donalda Trumpa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Fico v statuse na sociálnej sieti vojnu na Ukrajine prirovnal k tenisovému zápasu štvorhry, v ktorom americký prezident Donald Trump spolu s jeho ruským náprotivkom Vladimirom Putinom „porazili“ EÚ a Ukrajinu tri nula na sety, pričom únia a Kyjev dostali od dua Trump Putin vo všetkých troch setoch kanára. Slovenský premiér zároveň zverejnil v statuse spoločnú fotografiu so šéfom Kremľa.
Čítajte viac Fico: O Ukrajine rozhodnú Trump s Putinom a nikto iný. Kyjev príde o územie aj o vstup do NATO, medzi porazenými bude i EÚ
13:12 Bez účasti armády Spojených štátov sa v Bulharsku, Rumunsku a Grécku začalo šesťtýždňové vojenské cvičenie Steadfast Dart 2025. Týmto cvičením NATO testuje svoju schopnosť rýchleho nasadenia vo východnej Európe.
Čítajte viac NATO testuje nový model nasadenia svojich jednotiek, tentoraz bez účasti USA
11:55 Nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz vo štvrtok v reakcii na telefonát prezidentov Ruska a USA odmietol myšlienku mieru, ktorý by bol Ukrajine nanútený. Scholz v rozhovore pre pre Politico zverejnenom vo štvrtok uviedol, že Ukrajine nesmie byť mier nanútený a že akékoľvek riešenie vojnového konfliktu na Ukrajine musí zahŕňať aj Spojené štáty.
Bezprostredne nie je jasné, či sa rozhovor novinárov magazínu Politico so Scholzom uskutočnil pred rozhovorom ruského prezidenta Vladimira Putina so staronovým prezidentom USA Donaldom Trumpom alebo po ňom. O ich telefonáte médiá informovali v stredu podvečer. Prezidenti sa v ňom zhodli na okamžitom začatí rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine.
Trump zároveň vyhlásil, že bezodkladne zavolá aj ukrajinskej hlave štátu Volodymyrovi Zelenskému a oboznámi ho s obsahom rozhovoru. V následnom rozhovore sa Trump podelil so Zelenským o detaily telefonátu s Putinom. Zelenskyj s Trumpom hovoril aj o príprave nového dokumentu o bezpečnosti, hospodárskej spolupráci a partnerstve v oblasti zdrojov, o ktorom ukrajinský prezident predtým rokoval s ministrom financií USA Scottom Bessenton.
Čítajte viac Kúpi si Ukrajina mier a bezpečnosť nerastným bohatstvom? Kyjev si Trumpov návrh preštuduje
Neskôr v stredu sa objavila informácia, že Trump sa s Putin stretne v Saudskej Arábii. Na pozadí správ o rokovaniach Putina s Trumpom sa vo štvrtok v Bruseli koná schôdzka ministrov obrany členských štátov NATO.
Britský minister obrany John Healey pre novinárov odmietol odpovedať na otázky týkajúce sa rozhovoru medzi ruským a americkým prezidentom, odvolal sa na to, že sa o ňom dozvedel len z médií.
Podľa britskej stanice BBC však Healey zdôraznil, že „chceme vidieť trvalý mier“, a prízvukoval, že „bez Ukrajiny nemôžu byť žiadne rokovania o osude Ukrajiny“. Dodal, že úlohou NATO zostáva postaviť Ukrajinu do čo najlepšej pozície pred možnými rokovaniami.
Ministri obrany Estónska a Litvy Hanno Pevkur a Dovilé Šakaliené zase zdôraznili, že na rokovaniach o osude Ukrajiny by sa mala zúčastniť aj Európa, keďže ide o spoločnú bezpečnosť.
Aj ministri zahraničných vecí Francúzska, Nemecka a Španielska v stredu na svojom stretnutí v Paríži zdôraznili, že akúkoľvek mierovú dohodu na Ukrajine nemožno dosiahnuť bez účasti Kyjeva a jeho európskych partnerov na rokovaniach. (reuters, politico.eu)
10:49 Kremľu imponuje postoj novej administratívy Spojených štátov, odhodlanej urobiť všetko, aby ukončila vojnu na Ukrajine. Uviedol to dnes hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov. Stredajší telefonický rozhovor Vladimira Putina a amerického prezidenta Donalda Trumpa pokladajú v Kremli za veľmi dôležitý, pretože kontakty s USA na najvyššej úrovni v posledných rokoch chýbali, dodal Peskov podľa agentúry TASS.
Hovorca Kremľa podľa agentúry Reuters uviedol, že na ruskej aj americkej strane existuje politická vôľa nájsť urovnanie a ukončiť vojnu na Ukrajine. Je ale predčasné špekulovať o načasovaní osobnej schôdzky oboch lídrov. Na otázku, či sa mierových rokovaní zúčastní aj európska krajina, Peskov odpovedal, že je predčasné hovoriť o formáte rokovaní.
10:21 Nemecko ľutuje to, že Spojené štáty Rusku ponúkajú ústupky ešte pred začiatkom rokovaní o mieri na Ukrajine. Povedal to pred dnešným rokovaním Severoatlantickej rady NATO v Bruseli nemecký minister obrany Boris Pistorius. Aj prípadné budúce členstvo Ukrajiny v NATO by podľa neho nemalo byť vopred zmietnuté z rokovacieho stola.
Americký minister obrany Pete Hegseth v stredu povedal, že nepovažuje za reálny návrat Ukrajiny do hraníc pred rokom 2014 a že v rámci mierového plánu si východoeurópsku krajinu ani nevie predstaviť v Severoatlantickej aliancii (NATO). Chcel by však namiesto toho prítomnosť zahraničných jednotiek na Ukrajine ako bezpečnostnú záruku. Nemecký minister obrany dnes poznamenal, že je príliš skoro na špekulácie o možnom nasadení zahraničných vojakov na Ukrajine.
Pistorius dnes podľa agentúry Reuters tiež povedal, že by bolo naivné si myslieť, že hrozba, ktorú predstavuje Rusko, poľaví po uzavretí akejkoľvek dohody o mieri na Ukrajine. Mierová dohoda neodstráni provokácie zo strany ruského prezidenta Vladimira Putina, domnieva sa nemecký politik.
K rokovaniam o mieri na Ukrajine sa vyjadril aj nemecký kancelár Olaf Scholz. V rozhovore s bruselským serverom Politico zdôraznil, že mier na Ukrajine nesmie byť vnútený. Akékoľvek riešenie konfliktu pritom musí zahŕňať Spojené štáty. „Je mi veľmi jasné, že nesmie nastať riešenie, ktoré nezahŕňa aj Spojené štáty,“ povedal Scholz. „Ďalšou úlohou je zabezpečiť, aby nebol nastolený vnútený mier,“ dodal kancelár.
9:51 Rusko počas noci na dnes vyslalo proti Ukrajine 140 dronov, z ktorých sa 85 podarilo zostreliť a ďalších 52 bezpilotných strojov sa zrútilo bez spôsobenia škôd, uviedlo ukrajinské letectvo. Nálety dronov spôsobili škody v Odeskej a Charkovskej oblasti, dodalo. Podľa médií ruské drony útočili na dunajský prístav Reni, ležiaci na juhu Ukrajiny pri hraniciach s Rumunskom a Moldavskom, kde sa podľa tamojších úradov zrútili dva ruské drony.
Ruská protivzdušná obrana počas noci zničila 83 ukrajinských dronov: 37 nad Brjanskou, po 12 nad Kurskou a Lipeckou oblasťou, deväť nad Tverskou a tri nad Belgorodskou, Kalužskou, Smolenskou a Voronežskou oblasťou a jeden nad Rostovskou oblasťou, tvrdí ruské ministerstvo obrany.
To sa o prípadných škodách nezmienilo, avšak podľa gubernátora Lipeckej oblasti Igora Artamonova bola pri nálete dronov na Lipeck zranená pracovníčka čističky odpadových vôd. Tá sa podľa serveru BBC News nachádza v priemyselnej zóne na juhu Lipecka, kde je aj oceliareň, ktorá pravdepodobne bola cieľom dronov.
9:23 Ruské drony pri útoku na Ukrajinu narušili vzdušný priestor Moldavska, na zemi potom vybuchli, uviedla dnes na platforme X prezidentka Maia Sanduová. Nie je to prvý prípad svojho druhu, ruské drony a strely v minulosti narušili aj vzdušný priestor Rumunska a Poľska, ktoré sú členskými štátmi NATO. Moldavské ministerstvo zahraničia si podľa médií predvolalo ruského veľvyslanca, aby protestovalo.
„Ruská vojna proti Ukrajine opäť prešla do Moldavska. Drony šáhid narušili náš vzdušný priestor, dva explodovali na našej pôde a ohrozili životy Moldavcov,“ napísala Sanduová. „Rusko nerešpektuje žiadne hranice, útočí na civilistov, šíri teror. Jeho vojna proti Ukrajine je zločinná. Nechajte nás, mierumilovné národy, na izbe,“ odkázala do Moskvy.
Sanduová na sieti X tiež zverejnila snímku trosiek dronu zrejme s výrobným číslom a azbukou napísaným označením Geraň-2, čo je podľa dostupných informácií ruský názov pre dron Šáhid-136 iránskej konštrukcie.
Podľa moldavskej polície sa drony zrútili a vybuchli na poliach na juhu krajiny.
9:12 Telefonát amerického prezidenta Donalda Trumpa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom nie je zradou Ukrajiny, uviedol americký minister obrany Pete Hegseth pred rokovaním v Bruseli. Hegseth zdôraznil, že šéf Bieleho domu hovoril s oboma stranami, teda s ruským prezidentom aj s jeho ukrajinským náprotivkom, a jeho cieľom je „zastaviť zabíjanie a zabezpečiť mier“. Donald Trump je podľa neho „najlepší vyjednávač na tejto planéte“.
Čítajte viac Hegseth: Telefonát s Putinom nie je zradou Ukrajiny, Trump je "najlepší vyjednávač na planéte"
8:35 Je kľúčové, aby bola Ukrajina zapojená do všetkých rozhovorov o svojej budúcnosti, uviedol generálny tajomník NATO Mark Rutte. Šéf NATO to povedal novinárom pred dnešným rokovaním ministrov obrany Severoatlantickej aliancie v Bruseli. Reagoval tak na stredajší telefonát medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a jeho ruským náprotivkom Vladimirom Putinom. V tejto súvislosti zdôraznil, že Trump hovoril aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
„Všetci chceme mier na Ukrajine a chceme, aby bola Ukrajina v čo najlepšej pozícii, kým rozhovory začnú,“ vyhlásil Rutte. „Je ale zásadné, aby mier, ktorý vzíde z rozhovorov, bol trvalý, to znamená, aby už Putin nemohol zabrať ďalšie územie,“ dodal šéf NATO s tým, že rovnako sa počas stredajšieho rokovania vyjadril aj nový americký minister obrany Pete Hegseth.
Hlavnou témou dnešného rokovania je príprava na summit NATO, ktorý sa bude konať na konci júna v Haagu. Ministri budú diskutovať aj o zvýšení výdavkov na obranu.
7:35 Ruská armáda v noci na štvrtok opäť zaútočila dronmi na ukrajinský dunajský prístav Reni ležiaci na pomedzí Ukrajiny, Moldavska a Rumunska. Miestni blogeri informovali, že nálet bol dosť masívny a že v meste bolo počuť viac ako 15–20 výbuchov, informovala britská stanica BBC píše TASR.
Útokom dronov boli v noci na štvrtok vystavené aj iné regióny Ukrajiny: Mykolajivská oblasť na juhu, Černihivská a Kyjevská na severe a Dnepropetrovská v centrálnej časti. Prelety dronov hlásili aj zo Sumskej, Charkovskej a Kirovohradskej oblasti.
Medzičasom ruské ministerstvo obrany uviedlo, že v noci bolo nad deviatimi ruskými regiónmi zostrelených 83 ukrajinských bezpilotných lietadiel.
Najviac – 37 – ich bolo ukrajinskou armádou vyslaných nad Briansku oblasť v pohraničí s Ukrajinou. Ďalšie bezpilotné lietadlá zneškodnili nad Kurskou, Lipeckou, Tverskou, Belgorodskou, Kalužskou, Smolenskou, Voronežskou a Rostovskou oblasťou.
O následkoch ukrajinských útokov ruské ministerstvo obrany – tradične – neinformovalo, ale gubernátor Lipeckej oblasti Igor Artamonov uviedol, že úlomky dronu spôsobili zranenia jednej žene. Podľa ruských vojnových blogerov terčom útoku dronov bol aj metalurgický závod v Lipecku.
7:26 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 250 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 854 280, uviedol vo štvrtok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 17 tankov, 23 obrnených bojových vozidiel pechoty, 58 delostreleckých systémov a dva raketomety.
Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 040 tankov, 20 894 obrnených bojových vozidiel pechoty, 23 034 delostreleckých systémov, 1 278 raketometov.
7:25 Ruský súd v stredu odsúdil dvoch Ukrajincov na 23 rokov väzenia za údajný pokus o prerušenie dodávok energie do jadrových elektrární v blízkosti Moskvy a Petrohradu. Podľa hovorcu súdu konali odsúdené osoby v mene Kyjeva, píše TASR podľa správy agentúry AFP.
Oleksandr Majstruk (48) a Eduard Usatenko (51) sa pokúsili vyhodiť do vzduchu „viac ako 30 stĺpov vysokého napätia vedúcich k Leningradskej a Kalininskej jadrovej elektrárni“, uviedla hovorkyňa petrohradského súdu na platforme Telegram. „Odsúdení chceli odstaviť jadrové reaktory,“ upresnila predstaviteľka súdu a obvinila mužov z toho, že konali v mene ukrajinskej zahraničnej spravodajskej služby, píše AFP.
6:24 Bývalý ukrajinský prezident Petro Porošenko uviedol, že na neho ukrajinská Rada národnej bezpečnosti a obrany (RNBO) uvalila sankcie. Obvinil zároveň svojho nástupcu v úrade prezidenta Volodymyra Zelenského z toho, že za týmto krokom stojí. Napísala to agentúra Reuters. Zelenskyj vo svojom pravidelnom posolstve národu bez podrobností uviedol, že RNBO urobila rozhodnutie, ktoré zverejní dnes.
Porošenko krok Rady národnej bezpečnosti a obrany proti svojej osobe označil za protiústavný a politicky motivovaný. Politik, ktorý stojí na čele najväčšieho opozičného bloku v ukrajinskom parlamente, podrobnosti sankcií nezverejnil, ale tvrdil, že za akciou stojí osobne súčasná hlava štátu, píše Reuters. „Zelenskyj dnes zasadil kolosálnu ranu našej vnútornej jednote, ktorá… bola našou hlavnou zbraňou v boji proti agresorovi,“ uviedol Porošenko s odvolaním sa na vojnu, ktorú proti Ukrajine rozpútalo pred takmer tromi rokmi Rusko.
„Bránime náš štát a obnovujeme spravodlivosť: Každý, kto podkopal národnú bezpečnosť Ukrajiny a pomohol Rusku, musí byť pohnutý k zodpovednosti,“ uviedol súčasný prezident Zelenskyj. „Miliardy, ktoré boli zarobené v podstate zapredaním Ukrajiny, ukrajinských záujmov, ukrajinskej bezpečnosti, musia byť zmrazené a musia byť použité na ochranu Ukrajiny a Ukrajincov,“ dodal Zelenskyj. Porošenka nespomenul.
Čítajte aj Kedysi slúžil v armáde dobrovoľne, teraz sa jej vyhýba. Ako na Ukrajine potrestali syna bývalého prezidenta Porošenka?
Ukrajinci bohatého podnikateľa Porošenka zvolili do čela prozápadnej vlády v roku 2014 po tom, ako demonštranti v Kyjeve zvrhli proruského prezidenta Viktora Janukovyča, ktorý ušiel do Ruska. Moskva vzápätí anektovala ukrajinský polostrov Krym a podporila separatistov na východoukrajinskom Donbase v boji proti ukrajinskej armáde. Zelenskyj Porošenka porazil vo voľbách v roku 2019, keď sľúbil vysporiadať sa s korupciou a vplyvom oligarchov v krajine.
6:00 Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová po spoločnom rokovaní ministrov zahraničných vecí krajín tzv. Weimarského trojuholníka teda Francúzska, Nemecka a Poľska, vyhlásila, že nezávislosť a územná celistvosť Ukrajiny je bezpodmienečná a Európa musí hrať kľúčovú úlohu pri budúcich rokovaniach medzi Ruskom a Ukrajinou. K rokovaniam sa v stredu pridali aj Británia, Španielsko a Taliansko. Kallasová to uviedla na sociálnej sieti X.
V spoločnom vyhlásení šéfovia diplomacií EÚ a šiestich európskych štátov uviedli, že ich „spoločným cieľom je podporovať Ukrajinu až do uzavretia spravodlivého, komplexného a trvalého mieru“ a „tešia sa že spolu s americkými spojencami prerokujú cestu vpred.“
Predstavitelia ďalej vyhlásili, že spoločným cieľom by malo byť „dostať Ukrajinu do pozície sily“ a garantovať jej silné bezpečnostné záruky. Zdôraznili tiež, že Ukrajina a Európa musia byť súčasťou všetkých budúcich mierových rokovaní.
Vyhlásenie šéfovia diplomacií vydali niekoľko hodín po telefonáte medzi prezidentom USA Donaldom Trumpom a jeho ruským náprotivkom Vladimirom Putinom, počas ktorého sa obaja lídri zhodli na okamžitom začatí rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine. Minister obrany USA Pete Hegseth zároveň v stredu vyhlásil, že opätovné získanie strateného ukrajinského nie je reálne.
Čítajte viac Hegseth nevidí návrat Ukrajiny do hraníc pred rokom 2014 ako reálny. Kyjev si nevie predstaviť ani v NATO
5:55 Ministri obrany Severoatlantickej aliancie budú vo štvrtok v sídle NATO v Bruseli rokovať o ďalšej podpore Ukrajine a zvýšení obranných výdavkov jednotlivých krajín. Schôdzke bude predsedať generálny tajomník NATO Mark Rutte, prvýkrát sa rokovania zúčastní aj nový americký minister obrany Pete Hegseth.
Hlavnou témou rokovania je príprava na summit NATO, ktorý sa bude konať koncom júna v Haagu. Ďalšími témami je zvýšenie európskej pomoci Ukrajine tak, aby „hlavné bremeno podpory“ neniesli Spojené štáty. K tomu vyzval aj Rutte počas stredajšej tlačovej konferencie. Európa musí poskytnúť Ukrajine „prevažujúci podiel budúcej smrtiacej aj nesmrtiacej pomoci“, vyhlásil počas svojho rovnako stredajšieho vystúpenia aj americký minister obrany. Podľa agentúry AP Ukrajina teraz spolieha, pokiaľ ide o obranné potreby, z 30 percent na Európu a tiež z 30 percent na USA. Zvyšok si vyrába sama.
Ďalšou veľkou témou je zvýšenie výdavkov na obranu. Pôvodný záväzok vydávať na obranu dve percentá hrubého domáceho produktu (HDP) plní podľa Rutteho asi dve tretiny spojencov. Česko tento cieľ splnilo v minulom roku. „Vidíme značný pokrok, ale musíme toho robiť oveľa viac,“ uviedol šéf NATO a spomenul opäť možný ekvivalent troch percent HDP na obranu s tým, že debata je len na začiatku. Podľa amerického prezidenta Donalda Trumpa by spojenci v NATO mali na obranu vydávať päť percent HDP.
Do sídla NATO príde tiež ukrajinský minister obrany Rustom Umerov a šéfka únijnej diplomacie Kaja Kallasová. „Aby sme zmenili trajektóriu konfliktu, musíme robiť viac. Čím silnejšia bude Ukrajina na bojisku, tým silnejšia bude jej pozícia pri rokovacom stole,“ vyhlásil na stredajšej tlačovej konferencii Rutte. Ministri budú riešiť aj ruské hybridné útoky na členské štáty NATO, hlavne najrôznejšie sabotáže a útoky na kritickú infraštruktúru, aj pod morom.