Z Kyjeva zaznieva viac názorov od analytikov ako od čelných oficiálnych predstaviteľov, ktorí možno zvolili opatrný postup, aby šéfa Bieleho domu nenahnevali. Prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý telefonoval s Trumpom po jeho rozhovore s Putinom, sa obmedzil na všeobecné vyhlásenie, že spolu hovorili o možnostiach dosiahnutia mieru. „Som vďačný prezidentovi Trumpovi za to, čo môžeme spoločne dosiahnuť," zdvorilo poznamenal Zelenskyj na sociálnej sieti X v narážke sa snahu ukončiť vojnu. Z jeho reakcie však nebolo cítiť nijaký optimizmus.
Šéf ukrajinskej diplomacie Andrij Sybiha dal najavo znepokojenie takpovediac medzi riadkami. „V našom záujmu je pôsobiť spoločne, aby sa vojna skončila v roku 2025. Nechceme len, aby sa boje zastavili – nedá sa diskutovať o Ukrajine bez Ukrajiny alebo o Európe bez Európy," povedal pre francúzske noviny Le Monde.
Médiá i užívatelia sociálnych sietí na Ukrajine sa pozastavujú nad tým, ako sa oba telefonáty uskutočnili a čo divné z nich vyplynulo. Poukazujú na to, že Trump sa najprv spojil s Putinom, až potom so Zelenským. Ďalšia vec: so šéfom Kremľa sa rozprával približne 90 minút, s ukrajinským prezidentom jednu hodinu. A čudujú sa, že Trump bol ochotný hovoriť s Putinom o využívaní umelej inteligencie, takže nie je vylúčená spolupráca v tejto oblasti medzi USA a Ruskom. Čo sa týka monitorovania zahraničných médií, na Ukrajine preberajú hlavne správy, ktoré vyznievajú v duchu, že Trump sa možno chystá hodiť ju cez palubu.
Noviny Evropejska pravda upozornili, že v Kyjeve sa doteraz spoliehali na to, že vo Washingtone budú rešpektovať, aby Ukrajina rozhodovala o začiatku mierových rozhovorov, pričom by do nich vstúpila čo v najsilnejšej pozícii, čo už zrazu neplatí: „Ukrajina už nemá žiadny vplyv na načasovanie vyjednávania. Trump iba konfrontoval Zelenského s faktom, že proces sa začal a že Ukrajina doň nevstúpila z pozície sily."

Server Kyiv Post sa pozastavil nad tým, že Trump sa v podstate správal k Putinovi ako k lídrovi, ktorý nič zlé nespáchal: „Obaja prezidenti sa pozvali navzájom na návštevu. Trump neakceptuje, že Putin je vojnový zločinec, že je na neho vydaný medzinárodný zatykač… Voloďa a Donald sú priatelia, čo je obraz, ktorý chce Trump ukazovať."
Ukrajincov muselo tiež zabolieť, keď sa dopočuli, že nová americká vláda fakticky nesúhlasí s politikou otvorených dverí do Severoatlantickej aliancie. Zelenskyj ešte pred telefonátom s Trumpom poskytol rozhovor dvom britským médiám, v ktorom sa dotkol bezpečnostných záruk pre svoju krajinu. Pre denník Guardian a týždenník Economist povedal, že ak Ukrajinu nebudú chcieť prijať za člena NATO, pokúsi sa z nej vybudovať pevnosť proti ďalšej možnej ruskej agresii. Vyhlásil, že ukrajinská armáda by musela byť dvojnásobne väčšia, pričom by očakával, že zbrane jej poskytnú USA a finančne pomôže EÚ.

Maria Berlinská, ktorá po návrate z frontu založila výcvikovú školu leteckého prieskumu pre vojenských dobrovoľníkov, na sociálnej sieti X napísala, že z rozhovoru Trumpa s Putinom má dojem, že podmienky ukončenia vojny budú z pohľadu Ukrajiny neprijateľné a dokonca v mnohom ponižujúce. „Začal sa proces uzavretia dohody, obchoduje sa medzi dvomi impériami. Budú sa usilovať prinútiť nás ku kompromisu, ktorý v prvom rade zaujíma týchto dvoch hráčov," podotkla. Dodala, že v živote to chodieva tak, že je vždy ľahšie dohodnúť sa so silnejším na úkor slabšieho.
Niekdajší hovorca generálneho štábu ukrajinskej armády Vladyslav Selezňov si myslí, že uzavretie prímeria alebo nastolenie mieru nebude vôbec jednoduché ani po tom, čo sa do toho vloží Trump. Poukázal na to, že v Moskve očakávajú od Kyjeva ústupky, s ktorými Zelenskyj nikdy nedokáže súhlasiť. „A nemožno sa nádejať, že Putin by pristúpil na iné podmienky alebo ústupky. Preto sa nazdávam, že vojna môže pokračovať ešte v tomto roku a aj v roku 2026. Musíme sa na to pripraviť," povedal plukovník v zálohe Selezňov pre server RBK-Ukrajina.
