Zlý začiatok
„Dohodli sme sa, že budeme veľmi úzko spolupracovať vrátane návštev našich krajín. Zhodli sme sa tiež, že naše tímy okamžite začnú rokovania,“ opísal v stredu Trump rozhovor s Putinom s tým, že po šéfovi Kremľa telefonoval s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
Expert na postsovietsky priestor Paul D’Anieri z Kalifornskej univerzite si myslí, že šéf Bieleho domu nemal s ruským vládcom začať vyjednávať takýmto spôsobom.
„Zdá sa, že Trump má v úmysle rokovať priamo s Putinom bez účasti Ukrajincov. Je to presne to, čo šéf Kremľa od začiatku chcel. Nielenže to zapadá do Putinovej koloniálnej túžby rozdeliť Ukrajinu ako v minulosti, ale je to aj súčasť jeho falošného príbehu, že táto vojna sa týka Washingtonu a Moskvy, nie ruskej agresie proti Ukrajine,“ vysvetlil pre Pravdu D’Anieri.
Podľa experta však tento prístup poteší nielen Putina, ale aj Trumpa. „Zodpovedá to predstavám prezidenta, ktorý hovorí, že silné krajiny môžu slabším štátom povedať, čo majú robiť. Pravdepodobným výsledkom bude, že Trump a Putin predložia Ukrajine ultimátum, s ktorým bude musieť Kyjev súhlasiť. Respektíve, buď Ukrajina prijme dohodu, pri vyjednávaní ktorej nemala hlas, alebo bude riskovať stratu podpory USA, ktorú stále potrebuje,“ predpokladá D’Anieri. "Bude to pravdepodobne tak, že sa Ukrajina bude musieť vzdať značnej časti územia, pričom nezíska účinnú ochranu pred budúcim ruským útokom. Keby zástupcovia vlády v Kyjeve sedeli pri rokovacom stole, asi by to tlačilo USA k dohode, ktorá by pre Ukrajincov nebola až taká zlá, a Kremeľ by to prinútilo rozprávať sa s ukrajinskou vládou ako rovný s rovným, čo nechce robiť,“ pripomenul odborník.
Už teraz to vyzerá tak, že Ukrajina je v zásade postavená pred hotovú vec. Zelenskyj bude o tom rokovať s americkým viceprezidentom JD Vanceom a ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii, ktorá sa začína dnes.
Washington však Kyjevu neponúka žiadne skutočné bezpečnostné záruky. Zdá sa, že toto bremeno zatiaľ úplne prehadzuje na Európu. Americký minister obrany Pete Hegseth vyhlásil, že nie je realistické, že by výsledkom rokovaní bolo členstvo Ukrajiny v NATO či obnovenie jej územnej celistvosti. Bezpečnostné záruky by mohli byť založené na vyslaní európskych, prípadne iných jednotiek. Amerika sa však na tom nebude podieľať a títo vojaci by neboli pod ochranou článku 5 NATO, aj keby pochádzali z členských krajín Severoatlantickej aliancie.
Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.
„Ukrajina by mala byť pri zrode akejkoľvek dohody, ale obávam sa, že Trump tak veľmi túži po ukončení vojny, že spraví to, čo urobil afganskej vláde s Talibanom, teda Kyjev obíde. Našťastie si myslím, že ukrajinská vláda je predsa len silnejšia ako Afganci, ale pre Európanov – najmä Nemcov – bude veľmi dôležité, aby sa postavili za Kyjev a poskytli mu určitú silu na obranu. Vyzerá to tak, že európska ochota niesť väčšiu časť bezpečnostného bremena by mohla byť pre úspešnú dohodu kľúčová. Dúfam len, že toto nie je začiatok toho, ako Západ Ukrajinu zradí,“ povedal Schwartz.
Zrada Západu?
Faktom, samozrejme, je, že by to nebolo po prvý raz v dejinách, čo veľmoci rozhodli o osudoch iných krajín. Stačí si pripomenúť Mníchovskú dohodu, ktorá viedla k zničeniu Československa. S nemeckým nacistickým diktátorom Adolfom Hitlerom a talianskym fašistickým vodcom Benitom Mussolinim ju roku 1938 zariadili britský premiér Neville Chamberlain a jeho francúzsky kolega Édouard Daladier.
Čítajte viac Medzi Trumpom a Putinom: EÚ húta, ako sa brániť, a je rozdelená na štyri kmene. Do ktorého zaradil Slovensko Economist?
„V modernej diplomacii je niekoľko príkladov, keď nejaké vlády rokovali o cudzích krajinách bez toho, aby to s nimi konzultovali. Okamžite mi prišlo na um, ako roku 1895 vyjednávali USA a Británia o Venezuele a Mníchovskej dohoda,“ skonštatoval pre Pravdu Kurk Dorsey, expert na históriu medzinárodných vzťahov z Newhampshirskej univerzity. „Nepoznám však nikoho, kto si myslí, že sú to modely, ktoré by sme mali oslavovať alebo opakovať. Myšlienka, že USA a Rusko by mohli rokovať o ukončení vojny bez rovnocennej účasti Ukrajiny, by mala byť neprijateľná. Žiaľ, prezident Trump nevie nič o histórii, má neprirodzene rád Rusko alebo mu je zaviazaný a našich spojencov považuje za pijavice,“ povedal Dorsey.
Minister obrany Hegseth na stretnutí s rezortnými kolegami z NATO odmietol, že by sa USA obrátili Ukrajine chrbtom. "Nie je v tom žiadna zrada. Je to pochopenie, že celý svet a Spojené štáty investujú do mieru a majú záujem na vyjednanom mieri. A, ako povedal prezident Trump, na zastavení zabíjania. To si bude vyžadovať, aby obe strany uznali veci, ktoré nechcú,“ vyhlásil Hegseth s tým, že Trump je najlepší vyjednávač na svete. Šéf Pentagonu zároveň ubezpečil alianciu, že USA zostávajú jej aktívnou súčasťou.
Schwartz má však pre Trumpa k rokovaniam jednu radu, keď sa republikán nechce do dejín zapísať ako Chamberlain v Mníchove, keď ustúpil Hitlerovi. "Poradil by som mu to, čo vychádza zo slávnej vety Ronalda Reagana pri jeho vyjednávaniach so ZSSR. Dôveruj, ale preveruj. V prípade Putina by som povedal: Nedôveruj a len preveruj, preveruj, preveruj! Putin bude dodržiavať dohody len dovtedy, kým budú slúžiť jeho osobným záujmom,“ zdôraznil Schwartz.
Čo urobí Európa?
Hoci sa USA spoliehajú na to, že Európa zaistí bezpečnostné záruky pre Ukrajinu, je otázne, či sa na tom nájde v Európskej únii zhoda. „Žiadna dohoda za našimi chrbtami nebude fungovať, každá dohoda si bude vyžadovať účasť Ukrajiny aj Európy,“ vyhlásila šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová. Podľa nej je potrebné posilniť pozíciu Kyjeva. Jej slová, ku ktorým sa pridali Francúzsko, Nemecko, Poľsko, Taliansko, Španielsko aj Británia, však už kritizoval maďarský premiér Viktor Orbán. Vraj je to podpora zabíjania. Slovenský predseda vlády Robert Fico zase vyhlásil, že o všetkom aj tak rozhodnú americký prezident Donald Trump a šéf Kremľa Vladimir Putin. Predseda Európskej rady António Costa však zdôraznil, že Rusko už nesmie byť hrozbou pre Ukrajinu, Európu a medzinárodnú bezpečnosť. „Bez Ukrajiny a bez EÚ nebudú žiadne dôveryhodné a úspešné rokovania, žiadny trvalý mier,“ tvrdí Costa.