1087. deň: Na fronte potvrdili použitie zakázanej chemickej zbrane, vzorky dodala Ukrajina

Čítajte viac 1086. deň: Putin je nepredvídateľný, ale nutný pre mier, tvrdí Rutte. EÚ chce Ukrajinu dostať do pozície sily

23:37 Nočný dronový útok vážne poškodil ochranný plášť okolo reaktora bývalej jadrovej elektrárne v Černobyle na Ukrajine. Úroveň radiácie ale zostáva v normále. Podľa agentúr Reuters a Ukrinform to povedal hlavný inžinier atómovej elektrárne Oleksandr Tytarčuk. Nový sarkofág chrániaci zvyšky štvrtého reaktora v noci na dnešok zasiahol dron. Kyjev z útoku obvinil Moskvu, tá zodpovednosť za úder odmietla.

„Kryt, ktorý mal brániť šíreniu rádioaktívnych látok, prestal fungovať podľa svojho pôvodného návrhu,“ povedal novinárom Tytarčuk. Bezpilotné lietadlo podľa neho prerazilo vonkajší kryt a explodoval vo vnútri.

„Existuje potenciálne riziko úniku rádioaktívnych látok v dôsledku určitých činností, ktoré môžu nastať v starom objekte krytu,“ uviedol Tytarčuk podľa Ukrinformu. Zároveň zdôraznil, že situácia je v súčasnej dobe pod kontrolou.

Nový kryt uzatvára aj pôvodný sarkofág, ktorý bol postavený okolo reaktora bezprostredne po katastrofe z 80. rokov minulého storočia. Černobyľská jadrová elektráreň sa v apríli 1986 stala miestom doposiaľ najväčšej jadrovej katastrofy. Havária a následný výbuch štvrtého bloku elektrárne si priamo na mieste av nasledujúcich mesiacoch vyžiadali niekoľko desiatok životov. Celkovo v súvislosti s katastrofou podľa správy Černobyľského fóra z roku 2005 zomrelo okolo 4000 ľudí. Štvrtý blok má od roku 2016 nový kryt so životnosťou 100 rokov.

23:19 Ruským vojakom sa v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny podarilo postúpiť na západnom brehu rieky Oskiľ a naďalej sa zakopávajú v blízkosti obcí Dvorična a Novomlynsk. Ako informuje web Ukrajinská pravda, uviedla to skupina ukrajinských vojenských analytikov DeepState.

„Bohužiaľ, situácia na predmostiach pri dedinách Dvorična a Novomlynsk sa nezlepšuje. Nepriateľ postupuje a pokračuje v upevňovaní svojich pozícií," konštatovali analytici. Rusi predovšetkým rozšírili svoju kontrolu smerom k obci Fyholivka a dostali sa na jej južný okraj.

21:13 Organizácia pre zákaz chemických zbraní (OPCW) uviedla, že v deviatich vzorkách z frontovej línie v ukrajinskej Dnepropetrovskej oblasti našla zakázaný slzotvorný plyn. Nespresnila, ktorá strana konfliktu ho použila. TASR o tom píše podľa správy agentúry AFP.

Skúmané vzorky organizácii odovzdala Ukrajina. Pochádzali zo štyroch granátov, z pôdy a z vegetácie pri zákopoch. OPCW ich analyzovala na žiadosť Kyjeva, ktorý obviňuje Moskvu z použitia chemických zbraní v troch prípadoch z októbra 2024.

„Všetky granáty zozbierané zo zákopov… obsahovali CS plyn (alebo) zlúčeniny súvisiace s CS,“ uviedla OPCW. Túto látku rovnako našli aj vo vzorkách z pôdy a vegetácie. Zistenia podľa organizácie zdôrazňujú naliehavosť zachovania a presadzovania zásad Dohovoru o zákaze chemických zbraní.

Moskva aj Kyjev sa navzájom obviňujú z používania chemických zbraní v takmer trojročnom ozbrojenom konflikte. Dohovor OPCW zakazuje používanie plynu známeho ako CS (2-chlorobenzylidenemalononitril), ktorý síce nie je smrteľný, ale spôsobuje podráždenie pľúc, pokožky a očí, píše AFP.

Čítajte viac Spojené štáty obvinili Rusko z použitia chemických zbraní na Ukrajine

OPCW prvýkrát informovala o použití tohto plynu v rámci aktívnych bojov na Ukrajine v novembri 2024 po tom, ako jej Kyjev poskytol vzorky z Dnepropetrovskej oblasti.

Ukrajina aj západné krajiny dlhodobo obviňujú Rusko z používania CS plynu, no Moskva tieto tvrdenia popiera.

20:26 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po stretnutí s americkým viceprezidentom J. D. Vanceom vyhlásil, že pred akýmikoľvek rokovaniami s Ruskom bude Ukrajina požadovať bezpečnostné záruky. Stretnutie označil za dobré, avšak na pláne ukončenia vojny na Ukrajine ešte podľa neho treba pracovať. TASR o tom informuje podľa svetových agentúr.

„Musíme viac hovoriť, viac pracovať a pripraviť plán, ako zastaviť (ruského prezidenta Vladimira) Putina,“ vyhlásil Zelenskyj s tým, že určite nešlo o poslednú schôdzku s Vanceom.

Viceprezident USA uviedol, že jeho cieľom je dosiahnuť na Ukrajine trvalý mier. „Chceme, aby sa vojna skončila, chceme, aby sa prestalo zabíjať, ale chceme dosiahnuť dlhodobý a trvalý mier, nie taký mier, ktorý spôsobí, že o niekoľko rokov bude východná Európa opäť v konflikte,“ vyhlásil Vance.

Krátko pred rozhovorom s Vanceom na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii Zelenskyj povedal, že s osobným stretnutím s ruským prezidentom Putinom bude súhlasiť až po tom, ako sa s americkým prezidentom Trumpom dohodne na spoločnom pláne ukončenia vojny.

19:22 Za každý obsadený štvorcový kilometer ukrajinského územia Rusko podľa estónskeho vojenského spravodajstva v januári tohto roka zaplatilo životmi 100 vojakov. Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje estónskeho verejnoprávneho vysielateľa ERR.

Zástupca náčelníka spravodajského centra estónskych obranných síl Janek Kesselmann okrem toho poznamenal, že vysoká miera obetí v ruskej armáde, a to tisíc až 1 500 zabitých alebo zranených denne, prinútila ruské velenie posielať do boja aj zranených vojakov.

Kesselmann dodal, že Ukrajina sa drží dobre na všetkých frontoch. „Samozrejme, situácia je mimoriadne zložitá a straty sú značne, ale straty Ruska sú očividne väčšie ako straty Ukrajiny,“ povedal.

Čítajte viac Putina klamú najbližší, preto si myslí, že vyhrá. Jeho čas sa kráti, čoskoro zomrie, vyhlásil Zelenskyj

16:35 Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková vyjadrila v piatok vážne výhrady voči návrhu amerického prezidenta Donalda Trumpa na opätovné prijatie Ruska medzi krajiny skupiny G7. „Ako partneri G7 sme v priebehu posledných troch rokov od brutálnej ruskej invázie opakovane zdôrazňovali, že s týmto Ruskom, s Ruskom (prezidenta Vladimira) Putina, nemôže fungovať žiadna normálna spolupráca,“ vyhlásila Baerbocková popri Mníchovskej bezpečnostnej konferencii.

„Ak sa ale všetci vrátime na cestu mieru a táto politika agresie sa zmení, znamenalo by to, že môžeme obnoviť spoluprácu v najrôznejších oblastiach,“ ozrejmila ministerka.

Baerbocková povedala, že uvíta akýkoľvek ozajstný posun na ceste k mieru na Ukrajine, ktorý by mohol vyplynúť z Trumpovej snahy o dialóg s Putinom. Pripomenula však, že tvrdý tlak Západu na Rusko sa musí zachovať. „Ak teraz existuje cesta k mieru, potom si celý svet, a predovšetkým Európa, vydýchne,“ dodala Baerbocková.

Rusko bolo po anexii Krymu v roku 2014 vylúčené z vtedajšej skupiny G8, ktorá na následne premenovala na G7. Okrem Nemecka a Spojených štátov sú jej členmi aj Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Taliansko, Kanada a Japonsko. (dpa, tasr)

16:10 Pád Ukrajiny by oslabil nielen Európu, ale aj Spojené štáty, vyhlásila na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Dodala, že Ukrajina by mala dostať silné bezpečnostné garancie.

Vojna na Ukrajine je jednou z hlavných tém trojdňovej konferencie, ktorá sa v piatok v bavorskej metropole začala. Von der Leyenová sa vo svojom prejave venovala aj vzťahu EÚ k novej americkej administratíve prezidenta Donalda Trumpa. Obchodné vojny podľa nej nedávajú zmysel, nespravodlivé clá ale nezostanú bez odpovede.

„Pád Ukrajiny by oslabil Európu, ale oslabil by aj Spojené štáty. Zintenzívnil by výzvy v oblasti Indického a Tichého oceánu a ohrozil naše spoločné záujmy,“ uviedla von der Leyenová.

Autoritárske režimy po celom svete totiž podľa nej pozorne hľadia na Ukrajinu, aby videli, či môže niekto napadnúť suseda a porušiť medzinárodne uznávané hranice bez toho, aby ho za to stihol trest. Spojené štáty von der Leyenová vyzvala, aby na dosiahnutí mieru na Ukrajine spolupracovali s Európou. (čtk)

15:55 Súd v juhopoľskom Krakove v piatok poslal do väzenia na 5,5 roka dvoch občanov Ruska za to, že sa snažili verbovať nových členov do žoldnierskej Wagnerovej skupiny, pracovali pre ruské tajné služby a podieľali sa na hybridnej vojne proti Poľsku. Informujú o tom poľské médiá.

Poľsko a ďalšie krajiny NATO upozorňujú, že od ruského vpádu na Ukrajinu vo zvýšenej miere čelia sabotážam a podobným aktivitám, za ktorými podľa nich stojí Moskva.

Andrej G. a Alexej T. v Krakove a Varšave vylepili niekoľko stoviek nálepiek s QR kódmi, prostredníctvom ktorých išlo nadviazať kontakt s ľuďmi zodpovednými za nábor nových členov do Wagnerovej skupiny.

Jednotky wagnerovcov sa neslávne preslávili brutalitou a v porovnaní s regulárnou ruskou armádou aj efektivitou počas bojov na Ukrajine.

Obaja muži tiež v poľských mestách, Berlíne a Paríži vyvesovali plagáty zosmiešňujúce politiku Európskej únie. Za to, čo robili, dostávali z Ruska peniaze.

Podľa súdu bola aktivita týchto mužov súčasťou ruskej hybridnej vojny namierenej proti Poľsku. Odsúdení pripustili, že nálepky Wagnerovej skupiny v Poľsku vylepovali, ale nepriznali, že to robili s cieľom získať do nej nových členov.

Západní predstavitelia sú presvedčení, že agenti zaplatení Ruskom majú v Európe na svedomí rôzne zločiny, ktorých účelom je spoločnosť zastrašiť a destabilizovať. Ide napríklad o podpaľačské útoky v továrňach a proti objektom kritickej infraštruktúry, ale aj fyzické útoky, vrátane údajného pokusu o vraždu šéfa najväčšej nemeckej zbrojovky. Moskva pravidelne popiera, že by mala s takými zločinmi čokoľvek spoločné. (reuters, čtk)

15:43 Vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak sa v piatok v Mníchove stretol s osobitným vyslancom prezidenta USA pre Ukrajinu a Rusko Keitha Kellogga. Hlavnou témou ich rozhovoru bola koordinácia spoločných úsilí na dosiahnutie spravodlivého a trvalého mieru na Ukrajine, uviedol Jermak v statuse na sociálnej sieti.

Jermak je členom ukrajinskej delegácie, ktorá sa v bavorskej metropole zúčastňuje na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii.

Kancelár prezidenta Zelenského súčasne uviedol, že s Kelloggom diskutovali aj o ďalšej podpore Ukrajiny. Jermak zdôraznil, že ide o bezpečnostný problém nielen pre Ukrajinu, ale aj pre celú Európu a svet. „Pomoc Ukrajine teraz je podstatne lacnejšia ako neskorší boj s mocným Ruskom,“ pripomenul.

S Kelloggom hovorili aj o prípravách na blížiace sa stretnutia na úrovni lídrov a o návšteve osobitného vyslanca USA na Ukrajine.

Vo svojich komentároch pred Mníchovskou bezpečnostnou konferenciou Kellogg zdôrazňoval potrebu priamych rozhovorov medzi lídrami Ruska a Ukrajiny a zdôraznil, že ruský prezident Vladimir Putin by nemal odmietať rozhovor s prezidentom Zelenským.

Ukrajinské médiá informovali, že Zelenskyj by sa mal v piatok na okraj Mníchovskej bezpečnostnej konferencie stretnúť aj s americkým viceprezidentom J. D. Vanceom. Stretnutie, pôvodne naplánované na piatok ráno, bolo odložené, lebo Spojené štáty potrebovali viac času na prácu na návrhu memoranda o partnerstve, ktoré Ukrajina dokončila a predložila Američanom. (afp, tasr)

15:34 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok oznámil, že vojenská situácia v okolí kľúčového mesta Pokrovsk v Doneckej oblasti, ktorého sa v uplynulom období snažia zmocniť ruské sily, sa zlepšila.

Podľa blogu DeepState, ktorý sleduje frontovú líniu, sa ruské sily už mesiace približujú k strategickému mestu a v súčasnosti sú od Pokrovsku vzdialené menej ako päť kilometrov.

Mesto leží na kľúčovej ceste, ktorá slúži na zásobovanie ukrajinských jednotiek na celom fronte, a jeho dobytie by podľa AFP Rusku umožnilo preniknúť do severnej časti Doneckej oblasti. „Situácia v sektore Pokrovsk sa v uplynulých dňoch zlepšila. Žiadne podrobnosti. Ale povedal by som, že sme si tam istejší ako predtým,“ povedal ukrajinský prezident na okraj Mníchovskej bezpečnostnej konferencie. Svoje tvrdenia bližšie nešpecifikoval.

Ukrajinská armáda, ktorú sužuje nedostatok vojakov a zbraní, zaznamenáva straty územia, pričom od januára stratila viac ako tucet dedín vrátane banského mesta Toreck.

Ruské ministerstvo obrany v piatok oznámilo, že jeho sily obsadili ďalšie dediny – Dačne a Zelene Pole – v Doneckej oblasti oblasti na východe Ukrajiny.

V Pokrovsku žilo pred začiatkom invázie ruských jednotiek na Ukrajinu približne 60-tisíc ľudí. Podľa tamojších úradov ich v meste v súčasnosti zostáva len okolo 7-tisíc.

Pokrovsk je jednou z hlavných ukrajinských obranných bášt v Doneckej oblasti. Je kľúčovou cestnou aj železničnou križovatkou pre zásobovanie ukrajinských vojakov na fronte. (afp, tasr)

15:13 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok povedal, že na priame rozhovory s Ruskom bude pripravený po tom, ako sa Kyjev so Spojenými štátmi a Európou dohodne na spoločnej pozícii o spôsobe ukončenia už takmer trojročnej vojny.

„Sme pripravení na akékoľvek rozhovory s Amerikou a našimi spojencami. Ak nám poskytnú konkrétne odpovede na naše konkrétne požiadavky a dospejeme k vzájomnému porozumeniu ohľadom nebezpečného Putina, potom budeme aj s našim zjednotením chápaním (týchto vecí) pripravení hovoriť s Rusmi,“ povedal Zelenskyj.

Ukrajinský prezident je momentálne v Mníchove, kde bude v rámci Mníchovskej bezpečnostnej konferencie rokovať s americkým viceprezidentom J.D. Vanceom. Vance v rozhovore pre denník Wall Street Journal povedal, že Spojené štáty sú pripravené prostredníctvom sankcií alebo vojenských opatrení vyvinúť nátlak na Rusko, ak Putin nebude za takú mierovú dohodu, ktorá by Ukrajine dlhodobo garantovala nezávislosť. Zelenskyj jeho slová označil za „silné signály“ a uviedol, že Kyjev je za ne vďačný.

Americký prezident Donald Trump dosiaľ nijaké podmienky možnej mierovej dohody neozrejmil. „Neviem o tom, že by USA mali pripravený nejaký plán,“ konštatoval v piatok v tejto súvislosti Zelenskyj.

Ukrajinský prezident v piatok tiež avizoval, že čoskoro navštívi Spojené Arabské emiráty, Saudskú Arábiu aj Turecko, avšak ani v jednej z týchto krajín sa neplánuje stretnúť s ruskými ani americkými predstaviteľmi. (afp, tasr)

14:33 Bolo chybou vylúčiť členstvo Ukrajiny v Severoatlantickej aliancii a urobiť územné ústupky Rusku, myslí si nemecký minister obrany Boris Pistorius o postoji Washingtonu pred začiatkom rokovaní s Moskvou o mieri na Ukrajine. Ruský prezident Vladimir Putin sa nepohol ani o kúsok. Povedal to podľa agentúry Reuters pri príchode na Mníchovskú bezpečnostnú konferenciu.

„Myslím, že to bolo nešikovné,“ poznamenal k americkým výrokom. „Bolo by oveľa lepšie hovoriť o možnom členstve v NATO a územných zmenách pri rokovacom stole,“ doplnil.

O tom, že je nereálne, aby Ukrajina získala späť všetky svoje Ruskom obsadené územia a vstúpila do NATO, hovoril americký minister obrany Pete Hegseth. Americký prezident Donald Trump sa potom v telefonáte s Putinom dohodol na okamžitom začatí rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine. Európski spojenci ani ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj o telefonáte prezidentov dopredu nevedeli.

Pistorius dnes aj v tejto súvislosti spomenul, že Európania musia byť súčasťou akéhokoľvek rokovania o európskom mierovom poriadku. Je podľa neho tiež zjavné, že nemôžu zabezpečovať mier, ktorý by nepomáhali vyjednávať. Aby bezpečnosť Ukrajiny do budúcnosti garantovala Európa, požaduje Trump.

Šéf NATO Mark Rutte v Mníchove poznamenal, že európske krajiny by mali prísť s konkrétnymi plánmi pre Ukrajinu, ak sa chcú podieľať na mierovej dohode pre túto krajinu.

Nemecký minister obrany tiež uviedol, že sa s Hegsethom zhodol na potrebe plánu postupného presúvania záťaže z USA na Európu, pokiaľ ide o bezpečnosť Ukrajiny. V nasledujúcich niekoľkých rokoch ale podľa neho Európania nie sú bez americkej pomoci schopní zabezpečiť vierohodné ostrašenie voči Rusku.

Pistorius ďalej poznamenal, že je potrebné viac investovať do obrany, nikto podľa neho neverí, že doterajší cieľ vo výške výdavkov na úrovni dvoch percent hrubého domáceho produktu stačí. Trump teraz požaduje zvýšenie na päť percent HDP.

14:25 Ukrajina repatriovala telá 757 vojakov, ktorí boli zabití pri obrane krajiny pred ruskou agresiou, informoval dnes ukrajinský koordinačný štáb. Odborníci sa podľa neho vynasnažia čo najskôr určiť totožnosť mŕtvych. Do Ruska sa v rámci výmeny vrátili telá 45 zabitých vojakov, uviedli médiá s odvolaním sa na ruského poslanca Šamsaila Saralijeva.

Predchádzajúca výmena sa uskutočnila na konci januára, keď sa na Ukrajinu vrátilo rovnako 757 tiel, zatiaľ čo do Ruska 49, pripomenul server BBC News.

Nepomer v počte odovzdávaných tiel vyplýva zo skutočnosti, že Ukrajina sa prevažne bráni a ustupuje pred útočiacimi ruskými vojskami. Ale tieto počty neodrážajú reálnu úroveň strát. Tie má Rusko teraz väčšie, pretože útočí, kým Ukrajina, ktorá má vojakov menej, šetrí ich životy v obranných pozíciách, napísal pred časom server Naša Niva.

V bojoch s Ruskom padlo doteraz 45 100 ukrajinských vojakov a ďalších 390 000 bolo zranených, uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rozhovore, ktorý na začiatku februára poskytol britskému novinárovi Piersovi Morganovi. Ruské straty podľa Zelenského slov dosahujú 350 000 mŕtvych a 600 000 až 700 000 zranených. Mnoho ďalších príslušníkov ruských síl je nezvestných, dodal. Ukrajinský generálny štáb odhaduje ruské straty na viac ako 855 000 vojakov.

14:20 Nemecko aj po nadchádzajúcich parlamentných voľbách zostane spoľahlivým partnerom. V prejave, ktorým začal trojdňovú Mníchovskú bezpečnostnú konferenciu, to povedal nemecký prezident Frank-Walter Steinemeier. Vyzval na ďalšiu podporu Ukrajiny v Európe aj v Spojených štátoch, nech už rokovania o mieri dopadnú akokoľvek.

„Nemecká zahraničná a bezpečnostná politika zostane európska, transatlantická a multilaterálna,“ uviedol Steinmeier. Predčasné parlamentné voľby sa v Nemecku uskutočnia na budúci týždeň v nedeľu. Nech už po nich vznikne akákoľvek vláda, bude podľa Steinmeiera musieť ďalej investovať do bezpečnosti a zvýšiť výdavky na obranu nad dve percentá hrubého domáceho produktu (HDP).

Nová americká administratíva prezidenta Donalda Trumpa podľa Steinmeiera nerešpektuje zavedené pravidlá. „Nemôžeme to zmeniť, musíme to prijať a urobíme to,“ dodal.

Steinmeierova reč začala trojdňovú konferenciu. Jednou z jej hlavných tém bude vojna na Ukrajine a spôsob, ako dosiahnuť mier. Kyjev sa už takmer tri roky bráni rozsiahlej ruskej agresii. S napätím sa čaká predovšetkým na prejav amerického viceprezidenta J. D. Vancea, ktorý by mohol bližšie opísať plány, ktoré má ohľadom Ukrajiny Trumpova administratíva. Rokovať bude Vance v podvečer tiež s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

14:07 V dôsledku ostreľovania ukrajinskými silami boli prerušené dodávky elektriny a vody do mesta Enerhodar ležiaceho na juhu Ukrajiny a okupovaného ruskými vojakmi, ktoré sa nachádza v blízkosti Záporožskej jadrovej elektrárne. Informovala o tom agentúra DPA odvolávajúca sa na ruské médiá.

Podľa agentúry TASS vykonala ukrajinská armáda 15 delostreleckých útokov na tamojšiu tepelnú elektráreň. Následné výpadky dodávok elektriny postihli 50-tisíc domácností v Enerhodare a okolí. Pre nízke a nestabilné napätie v rozvodnej sieti boli dočasne odstavené aj dodávky vody.

Dodávky elektriny i vody sa medzičasom podarilo čiastočne obnoviť. Na neďalekú Záporožskú jadrovú elektráreň nemali žiadny vplyv.

Jadrovú elektráreň okupujú ruské jednotky od marca 2022. Pokusy ukrajinských síl o jej opätovné dobytie zlyhali. Moskva a Kyjev sa opakovane navzájom obviňujú z ostreľovania elektrárne, v ktorej sa nachádzajú aj pozorovatelia z Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. (tass, dpa, tasr)

13:37 Poľsko je vzorovým spojencom v Európe nielen slovami, ale aj činmi, uviedol v piatok vo Varšave americký minister obrany Pete Hegseth po rokovaní so svojím poľským náprotivkom Wladyslawom Kosiniakom-Kamyszom. Ide o jeho prvú bilaterálnu návštevu po nástupe do vedenia Pentagonu.

Čítajte viac Američania pochválili Poľsko. Hegseth označil Varšavu za vzorového spojenca, ktorý výrazne investuje do obrany

13:18 Kremeľ poprel štvrtkové tvrdenia amerického prezidenta Donalda Trumpa o tom, že ruskí a americkí predstavitelia sa v piatok stretnú na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii (MSC). Rusko totiž na túto konferenciu nebolo pozvané, rovnako, ako ani v predošlých rokoch, uviedla v piatok hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.

„Ako viete, ruskí predstavitelia nie sú pozvaní na mníchovskú konferenciu,“ povedala Zacharovová novinárom. „Toto rozhodnutie bolo prijaté pred niekoľkými rokmi. Ide o zvláštne, spolitizované rozhodnutie. Takže, neprídu tam (na Mníchovsku bezpečnostnú konferenciu) nijakí zástupcovia ministerstva zahraničných vecí ani iných oficiálnych ruských agentúr či orgánov. To vám môžem s istotou povedať,“ dodala.

Americký prezident Donald Trump vo štvrtok povedal, že predstavitelia Spojených štátov a Ruska sa v piatok 14. februára stretnú na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii. Predseda tejto konferencie Christoph Heusgen však uviedol, že na konferenciu nijakí oficiálni predstavitelia ruskej vlády neprídu. Organizátori ale podľa jeho slov pozvali Rusov z mimovládnych organizácií i opozičných politikov z Ruska a exilu.

Mníchovská bezpečnostná konferencia sa začína v piatok 14. februára, a teda krátko pred tretím výročím vojny, ktorú 24. februára 2022 rozpútalo Rusko proti Ukrajine. Má byť tiež jednou z prvých príležitostí, keď predstavitelia novej administratívy USA budú môcť hovoriť priamo so zástupcami Ukrajiny. (afp, tass, tasr)

12:48 Britská vláda v piatok oznámila uvalenie sankcií na ďalších päť ruských fyzických a právnických osôb. Terčom sankcií sa najnovšie stal aj námestník ruského ministra obrany Pavel Fradkov.

Britský minister zahraničných vecí David Lammy pri prezentácií týchto opatrení doplnil, že Spojené kráľovstvo chce „udržať tlak“ na ruského prezidenta Vladimira Putina.

Na „čiernej listine“ sa ocitlo aj meno podnikateľa Arťoma Čajku a riaditeľa Federálnej služby pre technickú a exportnú kontrolu Vladimira Selina. Sankcie boli uvalené aj na dve štruktúry ruskej štátnej spoločnosti pre jadrovú energetiku Rosatom.

Pavel Fradkov je synom bývalého šéfa zahraničnej spravodajskej služby a bývalého ruského premiéra Michaila Fradkova. Arťom Čajka je synom prezidentského vyslanca pre Severný Kaukaz Jurija Čajku, ktorý v rokoch 2006–20 pôsobil ako ruský generálny prokurátor, doplnili ruské médiá. (tasr, afp)

12:34 Bez účasti Kyjeva sa žiadne rokovania o mieri vo vojne Ruska proti Ukrajine konať nebudú. Britský premiér Keir Starmer to podľa agentúr povedal ukrajinskému prezidentovi Volodymyru Zelenskému.

Šéf britskej vlády „dal jednoznačne najavo, že o Ukrajine bez Ukrajiny sa žiadne rokovania konať nebudú,“ uvádza sa vo vyhlásení zverejnenom po telefonáte.

Starmer tiež zopakoval skorší záväzok Británie, že bude podporovať „Ukrajinu na nezvratnej ceste do NATO“. Krajina, ktorá sa už skoro tri roky bráni ruskej invázii, podľa Starmera potrebuje „silné bezpečnostné záruky, ďalšiu vojenskú pomoc a suverénnu budúcnosť“. Zelenskému povedal, že Británia sa o to zasadí. (tasr)

12:21 Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v piatok rozhodne vylúčil, že by ruská armáda útočila na zariadenia jadrovej infraštruktúry. Reagoval tým na tvrdenia Kyjeva, že kryt sarkofágu odstavenej jadrovej elektrárne v Černobyle zasiahlo v piatok ruské bezpilotné lietadlo.

„O žiadnych útokoch na takéto miesta jadrovej infraštruktúry nemôže byť ani reči. Akékoľvek tvrdenia, že to tak bolo, nezodpovedajú realite. Ruská armáda to nerobí,“ vyhlásil Peskov, pričom súčasne uviedol, že nemá „presné informácie“ o nahlásenom zásahu objektu elektrárne v Černobyle.

Peskov dodal, že s najväčšou pravdepodobnosťou" ide o „ďalšiu provokáciu a manipuláciu“. „Presne toto kyjevský režim miluje a niekedy neváha urobiť,“ vyhlásil hovorca ruského prezidenta Vladimira Putina.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj predtým informoval, že ruský útočný dron s vysoko výbušnou hlavicou v noci na 14. februára zasiahol kryt 4. energetického bloku jadrovej elektrárne Černobyľ. Zelenskyj dodal, že radiácia v okolí sa nezvýšila, a ubezpečil, že sa neustále monitoruje. Podľa Ukrajinskej štátnej služby pre mimoriadne situácie je situácia pod kontrolou.

O náraze dronu do strechy sarkofágu informovala v piatok aj Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE).

Na sieti X na túto udalosť reagovala aj Dana Drábová, predsedníčka českého Štátneho úradu pre jadrovú bezpečnosť.

Vo svojom statuse napísala, že „39 rokov po havárii fakt žiadne riziko vážnejšej nehody s vplyvom za hranicami zakázanej zóny nehrozí“. Doplnila, že nárazom dronu sa sarkofág ani nemôže výrazne poškodiť. Takže radiačná situácia – nielen na Ukrajine – zostáva normálna, ubezpečila.

12:14 Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková v piatok varovala pred potenciálnym „predstieraným mierom“ na Ukrajine. Zároveň avizovala, že o Ukrajine plánuje intenzívne diskutovať aj s predstaviteľmi USA na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii, ktorá sa v piatok začína.

„Predstieraný mier – nad hlavami Ukrajincov a Európanov – by nič nepriniesol,“ povedala Baerbocková. „Predstieraný mier by nepriniesol trvalú bezpečnosť pre ľudí na Ukrajine, ani pre nás v Európe alebo v Spojených štátoch,“ pokračovala.

Rokovania sa podľa slov šéfky nemeckej diplomacie musia skončiť „udržateľným mierovým riešením, ktoré ochráni suverenitu Ukrajiny a zabezpečí, že Putinovo Rusko už nikdy neohrozí mier v Európe“. Baerbocková pripomenula, že v roku 2022 ruský prezident Vladimir Putin krátko po konaní Mníchovskej bezpečnostnej konferencie „poslal tanky do Kyjeva a otriasol od základov našou bezpečnosťou“. Dodala, že Európa je čo sa týka bezpečnosti opäť na „existenčnej križovatke“.

Nemecká ministerka tiež uviedla, že mier na Ukrajine nastane len prostredníctvom sily, a bude si vyžadovať dlhodobé bezpečnostné záruky pre Ukrajinu, silné NATO a pokrok v prístupových rokovaniach Ukrajiny s EÚ.

Staro-nový prezident USA Donald Trump nedávno oznámil, že s ruským prezidentom Vladimirom Putinom plánuje viesť mierové rokovania, o ktorých však vopred nediskutoval s európskymi spojencami. (dpa, tasr)

11:04 Ukrajina dokončila prácu na návrhu dohody o nerastných surovinách a odovzdala ju Spojeným štátom na posúdenie, informujú dnes server RBK-Ukrajina a agentúra Reuters s odvolaním sa na vyjadrenia členov ukrajinskej delegácie na mníchovskej bezpečnostnej konferencii. Drahé kovy od Ukrajiny požaduje americký prezident Donald Trump za to, že jeho krajina pomáha Kyjevu brániť sa ruskej agresii.

Americká strana podľa RBK-Ukrajina požiadala o čas do 17.00 h, aby si návrh mohla preštudovať. V podvečer sa na okraj mníchovskej konferencie má stretnúť ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj s americkým viceprezidentom J. D. Vancem.

Krátko pred začiatkom konferencie si spolu telefonovali Trump a ruský prezident Vladimir Putin a dohodli sa na okamžitom začatí rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine. Zelenskyj potom varoval, že Kyjev neprijme žiadnu dohodu, ktorá bude dojednaná bez jeho účasti. Podiel na rokovaniach požaduje tiež Európa, ktorá by mala podľa amerických predstáv prevziať hlavný diel zodpovednosti za budúce zabezpečenie bezpečnosti Ukrajiny.

Čítajte aj Kúpi si Ukrajina mier a bezpečnosť nerastným bohatstvom? Kyjev si Trumpov návrh preštuduje

10:52 Organizátori Mníchovskej bezpečnostnej konferencie (MSC) nevedia nič o tom, že by mala do bavorskej metropoly doraziť delegácia ruských vyjednávačov. Verejnoprávnej televízii ARD to dnes povedal šéf konferencie Christoph Heusgen. Americký prezident Donald Trump vo štvrtok povedal, že sa v Mníchove chystá stretnutie vysokopostavených predstaviteľov Ruska, Ukrajiny a USA.

„Máme (na konferencii) celý rad Rusov, ale sú to opoziční politici,“ uviedol Heusgen. V jednej z diskusií vystúpi napríklad vdova po ruskom opozičníkovi Alexejovi Navaľnom Julijovi. Heusgen už skôr povedal, že žiadny zástupca ruskej vlády pozvánku na mníchovskú konferenciu ani tento rok nedostal, a to kvôli ruskej invázii na Ukrajinu z februára 2022, ktorá vyvolala najväčší ozbrojený konflikt v Európe od druhej svetovej vojny.

„Vieme od spolkovej vlády, že nebolo požiadané o žiadne víza, respektíve žiadne víza neboli vydané,“ povedal tiež Heusgen. „Každopádne v areáli Mníchovskej bezpečnostnej konferencie, tu v hoteli Bayerischer Hof, sa takéto stretnutie neuskutoční,“ dodal.

10:36 Zelenskyj v rozhovore pre portál Economist vyjadril obavy z postojov bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý viackrát deklaroval schopnosť ukončiť konflikt v priebehu jedného dňa. Zatiaľ však nepredstavil konkrétnu stratégiu, ktorá by tento cieľ mohla dosiahnuť. Na konferencii bude Trumpa zastupovať jeho viceprezident J. D. Vance, ktorý sa už v minulosti vyjadril, že situácia na Ukrajine nie je preňho prioritou.

Čítajte viac Putina klamú najbližší, preto si myslí, že vyhrá. Jeho čas sa kráti, čoskoro zomrie, vyhlásil Zelenskyj

10:05 Dvoch mŕtvych a piatich ranených si za uplynulých 24 hodín vyžiadalo ruské ostreľovanie a bombardovanie Chersonskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny, oznámil dnes šéf oblastnej vojenskej správy Oleksandr Prokudin. Osemnásťročný mladík a šestnásťročné dievča utrpeli zranenia pri nočnom nálete ruských dronov na mesto Bohoduchiv v Charkovskej oblasti na severovýchode krajiny, uviedol šéf oblastnej správy Oleh Synehubov. Dodal, že pri ostreľovaní mesta Kupjansk, pravdepodobne z raketometu, boli zranení dvaja muži vo veku 46 a 76 rokov.

Rusko v noci vypustilo proti Ukrajine 133 dronov, z ktorých 131 nedoletelo do cieľa: 73 dronov sa podarilo zostreliť, ďalších 58 sa zrútilo, tvrdí ukrajinské letectvo. Pripustilo, že ruské nálety spôsobili škody v Kyjevskej, Sumskej, Černihivskej, Odeskej a Charkovskej oblasti.

8:51 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 855 480 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas štvrtka prišli Rusi o 1 200 vojakov, 17 tankov, 16 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 152 dronov, 81 delostreleckých systémov a 156 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 10 057 tankov, 20 910 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 37 252 vozidiel a autocisterien, 23 115 delostreleckých systémov, 1 282 odpaľovacích raketových systémov, 1 066 systémov protivzdušnej obrany, 331 vrtuľníkov, 370 lietadiel, 25 224 dronov, 3 063 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 745 kusov špeciálnej techniky.

8:15 Sarkofág bývalej jadrovej elektrárne v Černobyle v noci zasiahol dron, na mieste začalo horieť, uviedla Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE). Radiácia vo vnútri i mimo je v normále, nikto nebol zranený.

Čítajte viac VIDEO: Sarkofág jadrovej elektrárne v Černobyle zasiahol dron, na mieste začalo horieť

8:06 Bývalý ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba si myslí, že vyjednávacia pozícia Kyjeva na prípadných rokovaniach s Moskvou sa v dôsledku prístupu novej americkej administratívy zhoršila. „Vyhlásenia amerického prezidenta Donalda Trumpa a jeho administratívy ohrozujú konečný cieľ rokovaní a urovnanie, o ktoré Trumpovi ide,“ povedal Kuleba v rozhovore pre agentúru DPA, píše TASR.

Podľa Kulebu sa teraz zdá, že členstvo Ukrajiny a návrat okupovaných území „padli“ – dokonca bez toho, aby sa vôbec stali témou na vyjednávanie a rokovanie.

„Teraz Putin vie, že on za to nemusí ponúknuť nič, lebo všetko už získal,“ konštatoval Kuleba, ktorý pôsobil ako ukrajinský minister zahraničných vecí od roku 2020 do rekonštrukcie vládneho kabinetu v septembri 2024.

Pákami, ktoré Ukrajine podľa Kulebu zostávajú, sú sankcie, zmrazené ruské aktíva a nerastné suroviny, o ktoré Trump prejavil záujem.

Kuleba však upozornil, že Ukrajina sa len tak ľahko nevzdá: až do leta sa bude môcť brániť zbraňami, ktoré má a tými, ktoré si vyrába.

„Verte mi, Ukrajina bola a stále je podceňovaná. Napriek všetkým našim problémom a ťažkostiam, ktoré zakúšame, Trump podceňuje schopnosť a odhodlanie Ukrajiny brániť sa vlastnými silami,“ vyhlásil Kuleba.

7:35 Ak Rusko nebude súhlasiť s mierovou dohodou, ktorá Ukrajine zabezpečí dlhodobú nezávislosť, môžu proti nemu Spojené štáty použiť ekonomické i vojenské formy nátlaku. Denníku The Wall Street Journal (WSJ) to povedal americký viceprezident J. D. Vance.

Čítajte viac Vance: USA môžu proti Rusku použiť aj vojenský nátlak, ak Putin nebude súhlasiť s dohodou

6:30 Vojačka z 53. ukrajinskej brigády bojujúcej vo východnom Doneckom regióne povedala, že je normálne, že sa Trump a Putin navzájom rozprávajú, napísala agentúra AP.

"Ak je dialóg jedným zo spôsobov, ako ovplyvniť situáciu, nechajte ich hovoriť – ale nech je dostatočne zmysluplný, aby sme pocítili výsledky týchto rozhovorov,“ povedala vojačka a trvala na anonymite kvôli bezpečnostným rizikám pre jej rodinu na okupovanom ukrajinskom území.

K rokovaniam však bola skeptická vzhľadom na nezlučiteľné požiadavky, ktoré v minulosti predložili Rusko a Ukrajina.

„Podmienky sú neprijateľné pre každého. To, čo navrhujeme, u nich fungovať nebude a to, čo navrhujú, je pre nás neprijateľné," povedala. „Preto som, ako asi každý vojak tu, presvedčená, že sa to dá vyriešiť len silou.“

Dôstojník ukrajinskej armády, ktorý povedal, že je v kontakte s viac ako 40 brigádami, povedal, že vojaci, s ktorými pravidelne hovorí, nechcú mierovú dohodu za každú cenu, aj keď zúfalo túžia po ďalšej západnej vojenskej pomoci.

„Zásoby, ktoré v súčasnosti máme, pokiaľ ide o muníciu, vystačia na dva alebo tri týždne, možno mesiac,“ povedal pre The Associated Press a požiadal, aby sa jeho meno neuvádzalo, pretože nemá oprávnenie hovoriť s médiami. „Rozhodne sa s tým nedokážeme vyrovnať sami,“ dodal

6:05 Francúzsky prezident Emmanuel Macron varoval pred takým mierovým usporiadaním, ktoré by znamenalo kapituláciu Ukrajiny, a spochybnil, či je jeho ruský náprotivok Vladimir Putin úprimne pripravený uzavrieť trvalé prímerie v takmer tri roky trvajúcej vojne. Za Ukrajinu môže o mieri vyjednávať jedine jej prezident Volodymyr Zelenskyj, zdôraznila francúzska hlava štátu v rozhovore pre Financial Times, ktorý denník zverejnil v noci na piatok a o ktorom informovala agentúra AFP.

„Mier, ktorý by bol kapituláciou, by bol zlou správou pre všetkých,“ vrátane Spojených štátov, varoval Macron s odvolaním sa na možný postup amerického prezidenta Donalda Trumpa, ak by začal rokovania o prímerí priamo s Putinom bez účasti Ukrajiny. Trump v stredu telefonicky hovoril o vojne zvlášť s Putinom a potom so Zelenským, načo poveril amerických predstaviteľov, aby začali rokovať o ukončení konfliktu.

„Jedinou otázkou v tejto fáze je, či je prezident Putin ochotný uzavrieť prímerie na úprimnom, trvalom a udržateľnom základe,“ uviedol Macron v rozhovore, ktorý poskytol britskému denníku v Elyzejskom paláci.

Macron zdôraznil, že jedine Ukrajina môže s Ruskom rokovať o otázkach svojej zvrchovanosti a územnej celistvosti. Nový americký minister obrany Pete Hegseth v stredu vyhlásil, že je „nerealistické“ očakávať, že sa Ukrajina vráti k svojim hraniciam pred rokom 2014. Rusko, ktoré už v roku 2014 anektovalo Krym, začalo na Putinov príkaz nevyprovokovanú agresiu na Ukrajine vo februári 2022 a teraz si robí nárok na päť rôznou mierou okupovaných ukrajinských oblastí.

Francúzsky prezident v rozhovore tiež uviedol, že je potrebné, aby Európania spoločne zasadli k rokovaciemu stolu k rozhovorom o budúcej bezpečnostnej architektúre kontinentu. „Je na medzinárodnom spoločenstve, so špecifickou úlohou Európanov, aby diskutovalo o bezpečnostných zárukách a v širšom zmysle o bezpečnostných pravidlách pre celý región. A tu musíme zohrať svoju úlohu,“ zdôraznil Macron.

Macron ako prvý štátnik spomenul možnosť vyslania pozemných jednotiek na Ukrajinu, aby v prípade prímeria zabezpečili jej bezpečnosť pred Ruskom, píše AFP. Nový šéf Pentagonu Hegseth naopak zdôraznil, že bude na Európanoch, aby našli „robustné“ bezpečnostné záruky na udržanie „trvalého“ mieru, a vylúčil nasadenie amerických vojakov na Ukrajine.

6:00 V Mníchove sa v piatok začína trojdňová bezpečnostná konferencia. Mohla by priniesť odpovede na niektoré otázky spojené s vývojom konfliktov na Ukrajine či na Blízkom východe. S napätím sa očakáva predovšetkým prejav amerického viceprezidenta J. D. Vance. Konferenciu oficiálne začne nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier. Česko bude zastupovať prezident Petr Pavel a minister zahraničia Ján Lipavský.

Na podujatie, ktoré sa tradične koná v hoteli Bayerischer Hof v mníchovskom centre, dorazí šesť desiatok hláv štátov a vlád a vyše sto ministrov. V americkej delegácii bude okrem Vance aj minister zahraničia Marco Rubio a osobitný splnomocnenec pre Ukrajinu a Rusko generál Keith Kellogg. Ukrajinu, ktorá sa skoro tri roky bráni ruskej invázii, zastúpi prezident Volodymyr Zelenskyj. V piatok by sa mal na okraj konferencie stretnúť s americkým viceprezidentom Vancom.

Krátko pred začiatkom konferencie si spolu ohľadom vojny na Ukrajine telefonovali americký prezident Donald Trump a ruský prezident Vladimir Putin a dohodli sa na stretnutí, pravdepodobne v Saudskej Arábii. Zelenskyj varoval, že Kyjev neprijme žiadnu dohodu, ktorá bude dojednaná bez jeho účasti. Podiel na rokovaniach požaduje aj Európa, ktorá by mala podľa amerických predstáv prevziať hlavný diel zodpovednosti za budúce zabezpečenie bezpečnosti Ukrajiny.

Čítajte viac Trump dôveruje Putinovi: Ak by nechcel mier, povedal by mi to. V Mníchove sa stretnú „vysokopostavení ľudia“ z USA, Ruska a Ukrajiny

Na úvod Mníchovskej bezpečnostnej konferencie bude hovoriť nemecký prezident Steinmeier, na programe je tiež prejav predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej. Okrem Ukrajiny by mali byť dôležitými témami aj situácie na Blízkom východe vrátane vojny v Pásme Gazy a ďalšieho vývoja v Sýrii. Na programe sú aj výzvy, ktoré predstavujú pre súčasný svet klimatické zmeny či umelá inteligencia.