Pripomeňme, že po rozpade Sovietskeho zväzu prežívalo Rusko ťažké ekonomické obdobie, krajine sa nedarilo pozviechať celé deväťdesiate roky 20. storočia. Nezmenil to ani Jevgenij Primakov, ktorý sa v septembri 1998 postavil na čelo vlády. Navyše ju začal riadiť v čase, keď Rusko zaznamenalo najhoršiu úrodu za posledných 45 rokov. V máji 1999 ho Jeľcin odvolal z funkcie a za nového premiéra vymenoval Sergeja Stepašina. Šéf Kremľa pritom o ňom poznamenal, že vládu povedie iba dočasne.
Zmena nastala v auguste 1999, keď Jeľcin nahradil Stepašina Putinom, ktorý dovtedy bol riaditeľ Federálnej služby bezpečnosti, tajnej služby, ktorá mala v sovietskej ére skratku KGB. Mohlo to však dopadnúť inak. CIA sa odvolávala na svojho ruského informátora (jeho meno je v texte z pochopiteľných dôvodov vymazané), ktorý získal cenné informácie od ministra pre tlač, televíziu, rozhlas a prostriedky masovej komunikácie Michaila Lesina: „Podľa Lesina v administratíve prezidenta nedávno rozhodli, že prvý vicepremiér Nikolaj Aksionenko má priveľa čudných myšlienok na to, aby mohol riadiť vládu, a začali uvažovať o Putinovi."
Čítajte viac Je známe, kde sa stretnú Trump a Putin. Mierové rozhovory začal šéf Bieleho domu telefonátmi do Kremľa a Kyjeva
Odtajnená správa neobsahuje úvahu, čo by Jeľcin urobil s Putinom, keby ho odvolal z čela FSB. Môžeme iba špekulovať, že by ho presunul na nejakú inú pozíciu v bezpečnostnom aparáte štátu. A keby ho Stepašin vymenil, ten by dostal takpovediac dobrú trafiku: vrátil by sa do prostredia, ktoré veľmi dobre poznal. Tajnú službu už totiž v minulosti riadil, bolo to v rokoch 1994 – 1995.
V inej správe CIA sa uvádza, že vplyvní ľudia v Moskve neboli spokojní s odvolaním Stepašina a zvlášť im prekážalo, že ho nahradil Putin. V prvej časti tohto dokumentu je citovaný riaditeľ tlačovej agentúry RIA Novosti Alexej Volin. Informátorom bol asi človek, ktorý sa pohyboval v mediálnom aj v politickom prostredí: „Najmä Volina nahnevalo, že Jeľcin odstránil Stepašina a dosadil Putina. Volin to považuje za hlúpy krok pre beztak už nestabilnú politickú a finančnú situáciu." Šéf RIA Novosti poznamenal, že Stepašin na čele vlády sa mu pozdával a nazdáva sa, že mal dostať viac času, aby mohol dosiahnuť dobré výsledky.
Čítajte viac Fica na výbore nahnevali Šimečkove slová: Moja cesta do Moskvy bola transparentná, uzavrime to ako cirkusové predstavenie
Sklamanie zo zmeny na poste premiéra bolo dokonca také silné, že minister Lesin musel prísť upokojiť zamestnancov RIA Novosti. Sídlo tlačovej agentúry navštívil večer 9. augusta 1999, čiže niekoľko hodín po vymenovaní Putina za predsedu vlády. Lesin apeloval na redaktorov, aby rešpektovali nového premiéra. Z kontextu vyplýva, že asi mali obavu o ďalšie smerovanie Ruska pod človekom, ktorý riadil tajnú službu. A zdá sa, že Lesin i ostatní na tomto stretnutí nepredpokladali, že by Putin získal kľúče od Kremľa, keď Jeľcin odíde: „Všeobecný konsenzus Lesina a zamestnancov bol taký, že pre Jeľcina bude veľmi ťažké premeniť Putina na vážneho prezidentského kandidáta." O niekoľko mesiacov sa ukázalo, že sa mýlili…
Jeľcinovi malo vypršať jeho druhé funkčné obdobie na jar 2000, ale 31. decembra 1999 v televíznom prejave prekvapil celé Rusko: oznámil, že odstupuje, pričom zdôraznil, že chce, aby krajina vstúpila do nového tisícročia s novými tvárami v politike. Prezidentské právomoci na základe ústavy automaticky prevzal dočasne predseda vlády. O tom, či Putin v Kremli zostane, sa rozhodovalo vo voľbách v marci 2000. Na konci roku 1999 sa výrazne zvýšila jeho popularita, keď po ďalších atentátoch spáchaných čečenskými separatistami ubezpečoval, že nemilosrdne zasiahne proti terorizmu. V predvolebnej kampani mu pomohli štátom ovládané médiá, ktoré o ňom šírili dobré správy a, naopak, jeho protikandidátov stavali do zlého svetla. Putin navyše asi urobil šikovný taktický ťah, keď sa rozhodol úplne vyhnúť televíznym debatám, takže súperi ho nemohli priamo konfrontovať s tým, čo si myslí o rôznych témach.
Druhé kolo volieb sa nekonalo, pretože víťaz bol známy už po prvom kole. Putin získal bezmála 40 miliónov hlasov, čo znamenalo nadpolovičú väčšinu potrebnú na zvolenie. Podporilo ho viac ako 53 percent voličov. Druhý v poradí bol líder komunistov Gennadij Zjuganov (neceých 30 percent hlasov), nikto z ostatných kandidátov nezískal viac ako jednociferný počet hlasov.
Čítajte viac Fico „roztlieskava“ voličov, no narazil na Pellegriniho. Vedie Slovensko preč z Európy? Hlas nepodporí nič, čo vybočuje
Mimochodom, vývoj sa mohol uberať inak nielen pre rozhodnutie Jeľcina uprednostniť Putina pred Aksionenkom, keď sa chystal odvolať Stepašina z funkcie predsedu vlády. Išlo o myšlienku, ktorá by uvrhla Rusko nevedno kam. Možno až do občianskej vojny. V prvej polovici roku 1999 sa totiž v Kremli pohrávali s možnosťou, že by Jeľcin vyhlásil výnimočný stav. O tomto prípadnom scenári sa zmieňuje jedna z odtajnených správ CIA tiež z toho obdobia.
Riziko dramatického vývoja sa spája s Alexandrom Vološinom, ktorého si v marci 1999 vybral Jeľcin za nového šéfa prezidentskej kancelárie. Aj v tomto prípade bol informátorom CIA človek, ktorý sa od ministra Lesina dozvedel, o čom sa uvažuje v Kremli: „Výnimočný stav ako jedno z riešení prehlbujúcej sa nestability v Rusku." Prečo? „Podľa Lesina je Vološin čoraz viac paranoický pre Jeľcinovu klesajúcu popularitu a rastúcu popularitu starostu Moskvy Jurija Lužkova i nepokoje v Čečensku. Lesin povedal, že Vološin je dosť zúfalý na to, aby sa prijalo drastické opatrenie, ako je zavedenie výnimočného stavu s cieľom udržať Jeľcina s jeho režimom." Minister sa ešte sťažoval, že napriek tejto myšlienke Vološina sa Jeľcin nechystal nahradiť ho niekým iným na pozícii riaditeľa prezidentskej kancelárie.
Čítajte viac Medzi Trumpom a Putinom: EÚ húta, ako sa brániť, a je rozdelená na štyri kmene. Do ktorého zaradil Slovensko Economist?
Ešte doplňme, čo sa stalo so Stepašinom, keď skončil na čele vlády v auguste 1999. Funkcia šéfa FSB sa mu nakoniec neušla, získal ju Nikolaj Patrušev. S Putinom sa poznal od mladosti, keď obaja začínali svoju kariéru v KGB. Obidvaja sa narodili v Leningrade (v súčasnosti Petrohrad), Patrušev je starší o jeden rok od Putina. Po odchode Jeľcina z Kremľa zostal na čele FSB, má povesť jedného z najbližších spolupracovníkov Putina. Tajnú službu viedol do roku 2008, potom ho prezident vymenoval za tajomníka bezpečnostnej rady štátu. V parlamentných voľbách na konci roku 1999 zvolili Stepašina za poslanca, mandát si uplatňoval však len do apríla 2000. Z Dumy odišiel preto, lebo sa stal predsedom Účtovnej komory Ruskej federácie, čo je orgán, ktorý sa zaoberá hlavne posudzovaním návrhov štátneho rozpočtu a vykonáva audit strategických cieľov štátu. Na tomto poste vydržal až do septembra 2013.