Európskych politikov vyzval, aby viac počúvali svojich občanov. Vance väčšinu svojho prejavu venoval kritike pomerov v Európe, o vojne na Ukrajine sa zmienil len okrajovo. Mnohé médiá pritom očakávali, že v prejave načrtnú predstavu americkej administratívy o ceste k dosiahnutiu mieru na Ukrajine.

Vance vo svojom prejave kritizoval údajné obmedzovanie slobody slova v Európe, ako príklad spomenul okrem iného nedávno zrušené prezidentské voľby v Rumunsku. Kritizoval aj Európsku komisiu (EK) a jej politiku regulácie sociálnych sietí, ale aj vlády vo Švédsku či Británii. „Obávam sa, že sloboda slova je naprieč Európou na ústupe,“ povedal. Nemôžeme sa báť počúvať občanov, ani keď nesúhlasia s vedením krajiny, dodal.

Podľa amerického viceprezidenta je síce dôležité, aby Európa rozvíjala svoju obranyschopnosť navonok, zároveň ale dodal, že mu väčšie starosti robí nebezpečenstvo, ktoré podľa neho Európe hrozí zvnútra.
Obáva sa, že „by sa Európa mohla zriecť niektorých základných hodnôt, hodnôt, ktoré zdieľa so Spojenými štátmi“. „Musíme robiť viac, než o demokratických hodnotách len hovoriť, musíme ich žiť,“ dodal.
„Hrozba, ktorá ma v súvislosti s Európou najviac znepokojuje, nie je Rusko, nie je Čína, ani žiadny iný externý aktér. Najväčšou hrozbou je vnútorný úpadok Európy od jej základných hodnôt, ktoré zdieľa so Spojenými štátmi. Nedávno jeden bývalý európsky komisár vystúpil v televízii a s radosťou oznamoval, že rumunská vláda práve anulovala celé voľby. A varoval, že ak sa veci nebudú vyvíjať podľa plánu, to isté sa môže stať aj v Nemecku. Takéto ľahkovážne vyhlásenia sú pre americké uši šokujúce. Roky sme počúvali, že všetko, čo financujeme a podporujeme, je v mene našich spoločných demokratických hodnôt. Od politiky voči Ukrajine až po digitálnu cenzúru – všetko je vraj na obranu demokracie. No keď vidíme, ako európske súdy rušia voľby a vysokí predstavitelia hrozia, že urobia to isté inde, mali by sme sa pýtať, či sa skutočne držíme dostatočne vysokých štandardov,“ uviedol Vance.
Pred Vancom na bezpečnostnej konferencii hovorila predsedníčka EK Ursula von der Leyenová, značnú časť prejavu venovala vojne na Ukrajine. Uviedla okrem iného, že jej pád by oslabil nielen Európu, ale aj Spojené štáty. Zatiaľ čo jej prejav v sále hotela Bayerischer Hof prerušil niekoľkokrát hlasný potlesk, na Vanceovu reč reagovalo obecenstvo zložené zo svetových politikov len vlažne.
Téma mníchovskej konferencie, teda bezpečnosť, vo Vanceovom prejave prakticky nezaznela. Americký viceprezident len zopakoval, že by Európa mala vydávať viac peňazí na svoju obranu. Prezident Donald Trump pred časom vyzval, aby spojenci v Severoatlantickej alianci vydávali na obranu päť percent hrubého domáceho produktu (HDP).

Pôvodne sa očakávalo, že Vance využije svoj prejav na mníchovskej konferencii, aby načrtol plány Spojených štátov pod vedením prezidenta Trumpa na ukončenie vojny na Ukrajine. Niektoré nemecké médiá uvádzali, že by mohol tiež oznámiť stiahnutie časti amerických síl z Európy.
V Kyjeve aj ďalších európskych metropolách vyvolal obavy nedávny Trumpov telefonát s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Dohodli sa v ňom, že sa stretnú, najskôr v Saudskej Arábii. Kyjev aj európske štáty sa obávajú, že sa Moskva a Washington na mieru na Ukrajine dohodnú bez ich účasti.

Vance Európanov tiež vyzval, aby zastavili nelegálnu migráciu. Je to podľa neho prianím aj európskych občanov, ktorým by mali politici viac počúvať. „Zo všetkých naliehavých výziev, s ktorými sa tu zastúpené národy stretávajú, nie je žiadny podľa môjho názoru naliehavejší ako masová migrácia,“ povedal Vance. Americká vláda začala po nástupe prezidenta Trumpa k moci program rozsiahlych deportácií.
Viceprezident Vance tiež kritizoval, ako európske krajiny pristupujú k niektorým stranám označovaným za populistické. Nepriamo pritom podporil nemeckú stranu Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá je označovaná za pravicovo populistickú až krajne pravicovú. „Protipožiarne múry nemajú miesto,“ uviedol.
Ako protipožiarny múr je označovaný princíp, na základe ktorého nemecké strany politického stredu nespolupracujú so stranami na okrajoch politického spektra. V Nemecku sa budúci týždeň v nedeľu uskutočnia parlamentné voľby. AfD sa v nich zrejme stane druhou najsilnejšou stranou.
AfD otvorene podporuje okrem iného blízky Trumpov spolupracovník, miliardár Elon Musk. Aj jeho vo svojom prejave Vance dnes spomenul. „Keď dokázala americká demokracia prežiť desať rokov nadávania Grety Thunbergovej, dokážete vy prežiť niekoľko mesiacov Elona Muska,“ povedal. Švédka Thunbergová sa preslávila ako zástankyňa väčšieho úsilia v boji proti klimatickým zmenám. Musk v minulých týždňoch podporil nielen AfD, ale aj ďalšie pravicovo populistické až krajne pravicové strany v Európe.
