1088. deň: Američania sa pýtajú Európy, čím môže prispieť k bezpečnostným zárukám pre Ukrajinu. Čo odpovedia lídri?

Čítajte viac 1087. deň: Na fronte potvrdili použitie zakázanej chemickej zbrane, vzorky dodala Ukrajina

23:00**** Česko za rok cez svoju muničnú iniciatívu dodalo na Ukrajinu 1,6 milióna kusov veľkorážnej munície. Na okraj Mníchovskej bezpečnostnej konferencie to povedal český prezident Petr Pavel. S návrhom nakúpiť delostreleckú muníciu pre Ukrajinu mimo členských štátov Európskej únie prišiel český premiér Petr Fiala na mimoriadnom summite EÚ začiatkom vlaňajšieho februára. Prezident Pavel potom na vlaňajšej Mníchovskej bezpečnostnej konferencii informoval o možnosti zakúpiť v tretích krajinách pre Ukrajincov 800 000 granátov.

„Za ten rok sa nám podarilo na Ukrajinu dodať 1,6 milióna kusov veľkorážnej munície. Od našich spojencov sme získali dostatočné zdroje na to, aby sme pokryli ešte ďalšiu potrebu Ukrajiny až do apríla tohto roka,“ povedal na tlačovej konferencii Pavel.

Aj na súčasnej bezpečnostnej konferencii v Mníchove podľa svojich slov hovoril so spojencami o tom, aby zvážili poskytnutie ďalších zdrojov. „Teraz si obrazne povedané nemôžeme dovoliť dať dole nohu z plynu. Keď je cieľ možno niekde v hmle na dohľad, ale Ukrajinu budeme musieť podporovať minimálne dovtedy, kým nebude implementovaná nejaká mierová dohoda. A kým si budeme istí, že je Ukrajina schopná stáť na vlastných nohách,“ dodal s tým, že muničná iniciatíva bude pokračovať, kým bude potrebná.

Česko v iniciatíve, do ktorej finančne prispievajú ďalšie európske krajiny, zháňa pre Ukrajinu delostreleckú muníciu v krajinách mimo Európskej únie.

Ukrajinský minister zahraničia Andrij Sybiha v polovici januára webu Jevropejska pravda povedal, že na Ukrajinu sa dostalo 80 percent munície sľúbenej Kyjevu v rámci českej iniciatívy. „Na Ukrajinu sa už podarilo dodať na 80 percent toho, čo bolo sľúbené. Česká strana splnila svoj sľub a do konca roku 2024 dodala 520 000 nábojov kalibru 155 mm a veľké množstvo ďalších kalibrov. Ale potvrdili mi, že všetky sľúbené granáty rôznych kalibrov boli zakúpené,“ uviedol Sybiha. Množstvo ani typ ďalších granátov nešpecifikoval.

21:25 Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov sa počas dnešného telefonátu so svojím americkým náprotivkom Marekom Rubiom dohodol na pravidelných kontaktoch, ktoré sa budú týkať aj prípravy summitu prezidentov Vladimira Putina a Donalda Trumpa. Na svojej internetovej stránke to povedala ruská diplomacia. Hovor medzi vrcholnými diplomatmi oboch krajín sa podľa Moskvy uskutočnil z iniciatívy Washingtonu.

„Obe strany vyjadrili vôľu k spolupráci v aktuálnych medzinárodných otázkach, vrátane urovnania situácie okolo Ukrajiny, situácie okolo Palestíny a na Blízkom východe vo všeobecnosti aj v ďalších regiónoch,“ uvádza sa vo vyhlásení ruského ministerstva zahraničia. „S. V. Lavrov aj M. Rubio potvrdili pripravenosť spolupracovať spoločne na obnovení vzájomne rešpektujúceho medzištátneho dialógu v súlade s tónom, ktorý udali prezidenti,“ uviedla ďalej ruská diplomacia.

Vzťahy medzi Moskvou a Washingtonom sa dostali na najhoršiu úroveň za celé desaťročia kvôli ruskej invázii na Ukrajinu. USA sa pod vedením predchádzajúceho prezidenta Joea Bidena postavili na stranu napadnutej krajiny a poskytli jej okrem iného podporu v podobe dodávok zbraní. Západ na Rusko tiež uvalil množstvo sankcií. V januári sa vo Washingtone vymenila administratíva a Trump opakovane vyhlásil, že chce čo najskôr vojnu medzi Ruskom a Ukrajinou ukončiť.

Tento týždeň si Trump a Putin telefonovali a podľa vyjadrenia Washingtonu a Moskvy sa dohodli na stretnutí, aby rokovali o ukončení vojny. Podľa agentúry Bloomberg by sa summit mohol konať už koncom mesiaca v Saudskej Arábii.

Rozhovor medzi Trumpom a Putinom bol prvým potvrdeným priamym kontaktom medzi lídrami dvoch najväčších jadrových mocností od začiatku ruskej invázie na Ukrajine.

21:00 V reakcii na plány prezidenta USA Donalda Trumpa týkajúce sa ukončenia vojny na Ukrajine chcú hlavy štátov a vlád EÚ v krátkom čase usporiadať mimoriadny summit. Neuskutoční sa však v pondelok v Paríži, ako to v sobotu avizoval poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski.

„Medzi európskymi lídrami prebiehajú diskusie o možnom neformálnom stretnutí, nič však ešte nie je uzavreté,“ cituje DPA zo stanoviska Elyzejského paláca.

Sikorski, ktorého krajina v súčasnosti predsedá Rade EÚ, v sobotu na sociálnej sieti X oznámil, že francúzsky prezident Emmanuel Macron zvolal na pondelok do Paríža schôdzku lídrov európskych krajín, ktorí budú rokovať o krokoch Trumpovej administratívy vo veci konfliktu na Ukrajine. Zároveň uviedol, že na stretnutí sa zúčastní poľský premiér Donald Tusk.

Tento post však šéf poľskej diplomacie neskôr stiahol, konštatuje DPA.

O konaní schôdzky hovoril Sikorski už vo svojom sobotňajšom vystúpení na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii, vtedy však nespomenul konkrétny termín jej konania.

20:15 Šéf obchodu EÚ Maroš Šefčovič pocestuje budúci týždeň do Washingtonu na stretnutia na vysokej úrovni, keď sa Európa pripravuje na možnú obchodnú vojnu so Spojenými štátmi, potvrdili pre server Politico traja predstavitelia.

Výkonný viceprezident Európskej komisie je pripravený uskutočniť stretnutia s vysokými členmi administratívy Donalda Trumpa vrátane ministra obchodu Howarda Lutnicka, amerického obchodného zástupcu Jamiesona Greera – ktorí ešte neboli potvrdení – ako aj Kevina Hassetta, Trumpovho najvyššieho ekonomického poradcu. Šefčovičovu cestu neskôr potvrdil aj hovorca Európskej komisie.

Návšteva sa deje v čase, keď USA deklarujú, že chcú o zastavení vojny na Ukrajine najprv rokovať bez európskych zástupcov a keď Trumpov viceprezident J. D. Vance kritizoval Európu, že sa vzďaluje od svojich hodnôt.

20:00 Šéfka diplomacie Európskej únie Kaja Kallasová zvolala na nedeľu ráno rokovanie ministrov zahraničných vecí únie. Podľa jej hovorcu by schôdzka mala prebrať „najnovšie kontakty medzi americkými a ukrajinskými predstaviteľmi“. Nachádzame sa v rozhodujúcom momente pre budúcnosť Ukrajiny a Európy, dodal hovorca na sieti X.

19:35 Spojené štáty sa opýtali európskych krajín, čím môžu prispieť z hľadiska bezpečnostných záruk pre Ukrajinu. Podľa agentúry Reuters to povedal fínsky prezident Alexander Stubb počas Mníchovskej bezpečnostnej konferencie. Európski lídri sa teraz podľa neho budú musieť zamyslieť a rozhodnúť, či na americký dotazník odpovedia, prípadne, či odpovedia spoločne.

Denník Financial Times medzitým napísal, že Washington chce od svojich európskych spojencoch, aby mu poskytli informácie o výzbroji, mierových jednotkách a bezpečnostných opatreniach, ktoré by mohli poskytnúť Ukrajine ako súčasť bezpečnostných záruk na ukončenie vojny s Ruskom. Otázku z USA dostali európske krajiny tento týždeň.

Deje sa tak v čase, keď európski lídri aj Kyjev žiadajú, aby boli európske krajiny súčasťou rokovaní o ukončení konfliktu, ktorý rozpútala Moskva v susednej krajine pred takmer tromi rokmi. Staronový americký prezident Donald Trump opakovane vyhlásil, že chce vojnu rýchlo ukončiť.

Jeho nedávny telefonát s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, kedy sa prezidenti dohodli na stretnutí, aby rokovali o ukončení vojny, vyvolal v Kyjeve aj ďalších európskych metropolách obavy. Kyjev aj európske štáty sa obávajú, že sa Moskva a Washington na mieri na Ukrajine dohodnú bez ich účasti. Podľa európskych politikov by takýto mier nebol trvalý a hral by do kariet len Rusku.

19:00 Generálny tajomník NATO Mark Rutte vo štvrtok navštívi Slovensko. S prezidentom Petrom Pellegrinim i predsedom vlády Robertom Ficom bude rokovať o téme zvyšovania výdavkov na obranu. Pellegrini to v sobotu potvrdil pre médiá počas Mníchovskej bezpečnostnej konferencie, informuje osobitný spravodajca TASR.

Čítajte viac Pellegrini: Šéf NATO vo štvrtok navštívi Slovensko, témou budú výdavky na obranu

18:40 Vysoko postavení predstavitelia Spojených štátov a Ruska sa na budúci týždeň stretnú v Saudskej Arábii, aby prichystali pôdu pre možný summit prezidentov oboch krajín, ktorý by sa mohol konať už koncom februára. Jeho témou má byť ukončenie ruskej vojny proti Ukrajine. S odvolaním sa na svoje zdroje oboznámené so situáciou to napísala agentúra Bloomberg. Kým sa podľa nej očakáva tiež účasť ukrajinských predstaviteľov, tí európski vraj boli odrezaní.

Čítajte viac Američania sa stretnú s Rusmi, aby pripravili summit Trump - Putin

17:53 Francúzsky prezident Emmanuel Macron zvolal na pondelok do Paríža schôdzku lídrov európskych krajín, ktorí budú rokovať o reakcii na plány prezidenta USA Donalda Trumpa týkajúce sa ukončenia vojny na Ukrajine. Na sociálnej sieti X to v sobotu oznámil poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski, ktorého krajina v súčasnosti predsedá Rade EÚ.

Sikorski zároveň potvrdil, že na stretnutí sa zúčastní poľský premiér Donald Tusk a dodal, že Európa teraz musí ukázať svoju silu a jednotu.

O konaní schôdzky hovoril Sikorski už vo svojom sobotňajšom vystúpení na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii, vtedy však nespomenul konkrétny termín jej konania.

Podľa webu Politico bezprostredne nebolo jasné, či sa na stretnutí zúčastnia všetci lídri EÚ, alebo len zástupcovia menšej skupiny krajín a či budú pozvaní aj ďalší európski politici, ako britský premiér Keir Starmer.

Hovorca Elyzejského paláca sa k schôdzke zatiaľ nevyjadril. Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot, ktorý sa tiež zúčastnil na konferencii v Mníchove, konanie mimoriadneho summitu nepotvrdil ani nevyvrátil.

17:50 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odmietol návrh administratívy prezidenta Donalda Trumpa, aby Spojené štáty získali práva na približne 50 percent nerastov vzácnych zemín na Ukrajine. S odvolaním sa na viacero zdrojov oboznámených so situáciou to napísal denník Financial Times (FT).

Čítajte viac Zelenskyj sa vzoprel a odmietol Trumpov návrh získať práva na 50 percent vzácnych nerastov Ukrajiny

17:25 Studená sprcha a šok pre Európu, začatie ideologickej vojny, neveľmi skrývaná vyhrážka spojencom i odhalenie širších európskych plánov administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa. Tak hodnotia popredné svetové denníky kontroverzný prejav, ktorý predniesol viceprezident USA J. D. Vance v piatok v Mníchove na bezpečnostnej konferencii.

Čítajte viac Studená sprcha aj vyhlásenie vojny Európe, píšu svetové denníky k Vanceovmu prejavu

16:40 Talianska premiérka Giorgia Meloniová spolu s talianskym prezidentom Sergiom Mattarellom odsúdili výroky hovorkyne ruského ministerstva zahraničných vecí Marije Zacharovovej, ktorými podľa nich urazila taliansky ľud. Zacharovová nimi reagovala na minulotýždňové Mattarellove kritické vyjadrenia ohľadom invázie ruských síl na Ukrajinu.

Mattarella vo svojom prejave minulý týždeň povedal, že existujú isté paralely medzi Ruskom a „projektom Tretej ríše“ a označil ruskú inváziu na Ukrajinu za „dobyvačnú vojnu“.

Ruská hovorkyňa tieto vyjadrenia odsúdila a označila za klamlivé. „Je zvláštne a bizarné počúvať takéto hanlivé ohováranie od prezidenta Talianska, krajiny, ktorá skutočne vie, čo je fašizmus, a to nielen z počutia,“ povedala Zacharovová s odkazom na diktatúru Benita Mussoliniho.

Mattarellu po jej vyjadreniach podporilo celé talianske politické spektrum vrátane premiérky Meloniovej.

„Urážky hovorkyne… urážajú celý taliansky národ, ktorý hlava štátu reprezentuje,“ povedala Meloniová v reakcii na slová Zacharovovej. „Vyjadrujem svoju plnú solidaritu prezidentovi Mattarellovi, ktorý vždy dôrazne odsudzoval agresiu páchanú na Ukrajine,“ dodala talianska premiérka.

16:35 Európa naliehavo a urýchlene potrebuje svoj akčný plán týkajúci sa Ukrajiny a vlastnej bezpečnosti, inak o európskej budúcnosti rozhodnú iní globálni hráči. Na sieti X to uviedol poľský premiér Donald Tusk, ktorý zároveň varoval, že ak bude rozhodovať niekto iný, nemusí to byť v súlade so záujmami Európy.

„Tento plán musí byť pripravený hneď. Nemožno strácať čas“, poznamenal na záver svojho príspevku na sociálnej sieti Tusk.

Jeho vyhlásenie zodpovedá vyjadreniu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý vyzval Európu, aby konala pre svoje dobro a vytvorila vlastné ozbrojené sily, poznamenala agentúra AFP.

V Kyjeve i ďalších európskych metropolách vyvolal obavy nedávny telefonát amerického prezidenta Donalda Trumpa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Dohodli sa v ňom, že sa stretnú, pravdepodobne v Saudskej Arábii, aby rokovali o ukončení vojny na Ukrajine, ktorú Rusko pred tromi rokmi rozpútalo svojou rozsiahlou inváziou. Kyjev aj európske štáty sa obávajú, že sa Moskva a Washington na mieri na Ukrajine dohodnú bez ich účasti. Podľa európskych politikov by takýto mier nebol trvalý a hral by do kariet len Rusku.

Zelenskyj dnes podľa serveru Ukrajinska pravda povedal, že Trump – keď s ním tento týždeň hovoril o svojom telefonáte s Putinom – sa ani raz nezmienil, že Spojené štáty potrebujú Európu pri rokovacom stole. „To vypovedá o mnohom. Staré časy, keď Amerika podporovala Európu jednoducho preto, že to vždy robila, sú preč,“ povedal ukrajinský prezident.

Americký minister obrany Pete Hegseth v piatok vo Varšave podľa AFP povedal, že európske krajiny musia investovať do obrany, lebo sa nedá predpokladať, že americká vojenská prítomnosť na kontinente potrvá večne. Poľsko označil za vzorného spojenca. Varšava tento rok plánuje na obranu vyčleniť 4,7 percenta HDP, teda výrazne viac ako dve percentá požadovaná v súčasnosti Severoatlantickou alianciou. Vlani na ňu vydala najväčšiu časť svojho HDP zo všetkých krajín NATO, a to vrátane Spojených štátov. Americký prezident Donald Trump chce, aby členské krajiny aliancie na obranu platili päť percent HDP.

Čítajte viac Hegseth za pár dní zmenil rétoriku. Najprv „USA nikam neodchádzajú“, potom v Európe americkí vojaci „nebudú večne“

16:15 Kľúčovou témou na júnovom summite NATO v Haagu bude nájsť dohodu o tom, do akej miery spojenci v Európe zvýšia svoje výdavky na obranu vo vzťahu k ich HDP, naznačil v sobotu generálny tajomník Aliancie Mark Rutte. Vyjadril sa tak počas debaty o transatlantickej bezpečnosti na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii (MSC), na ktorej sa spoločne s ním zúčastnili americkí senátori Jeanne Shaheenová a Lindsey Graham, informuje osobitný spravodajca TASR.

Spojenci v Severoatlantickej aliancii sa v roku 2014 dohodli, že na obranu každoročne vyčlenia dve percentá svojho HDP. Nový americký prezident Donald Trump však na členské štáty teraz nalieha, aby prispievali až piatimi percentami HDP. Takýto cieľ sa pritom nepodarilo splniť ani Spojeným štátom počas vlády Trumpovho predchodcu Joea Bidena, približuje magazín Politico.

Americkí predstavitelia majú podľa Rutteho pravdu v tom, že Európa musí na obranu prispievať viac. Takéto konanie pritom nie je plnením Trumpových želaní, ale v záujme samotnej Európy, dodal Rutte.

V rozhovore pre Politico na okraj MSC okrem toho šéf NATO povedal, že členské štáty budú musieť výdavky na obranu zvýšiť o „výrazne viac než na tri percentá“ HDP. O tom, koľko by to malo nakoniec byť, sa podľa neho bude rokovať na letnom summite NATO.

Shaheenová, ktorá je členkou amerického senátneho výboru pre zahraničné vzťahy, v debate pochválila členské štáty NATO, ktoré na obranu už teraz vyčleňujú tri percentná HDP. Aliancia by sa však podľa jej slov mala v tomto smere dohodnúť, aký cieľ by bol pre členské štáty ideálny a ako rýchlo by ho mali naplniť.

Senátor Graham sa domnieva, že ruský prezident Vladimir Putin svojím nariadením invázie na Ukrajinu vo februári 2022 urobil pre zvýšenie vojenských výdavkov viac ako ktorýkoľvek iný člen NATO. „Putin urobil pre NATO viac ako my,“ povedal americký politik s tým, že ruský líder sa však „vážne prepočítal“.

Varoval, že ak sa vojnu na Ukrajine nepodarí ukončiť správnym spôsobom, nasledovať bude Taiwan, na ktorý si robí nárok pevninská Čína. Dohoda by teda podľa neho nemala „ponížiť“ Putina, ale zabezpečiť, že k takejto agresii už nikdy nedôjde.

Rutte zopakoval, že pokiaľ ide o Ukrajinu, je zrejmé, že je spoločný záujem na tom, aby bola počas mierových rokovaní v čo najlepšej pozícií. To podľa neho znamená pokračovať vo výcviku ukrajinských vojakov a naďalej poskytovať ich napadnutej krajine všetku vojenskú pomoc.

„Výsledkom musí byť, že Ukrajina bude takou krajinou, ktorú Rusko už nikdy nenapadne. Musí ísť o trvalý a udržateľný mier. Američania a Európania sa v tomto smere absolútne zhodujú,“ zdôraznil.

Rutte však súčasne vyzval európskych predstaviteľov, aby sa nesťažovali, že možno nebudú sedieť pri rokovacom stole. Namiesto toho im odporučil, aby prichádzali s konkrétnymi nápadmi a riešeniami týkajúcimi sa napríklad možných bezpečnostných záruk pre Ukrajinu.

15:35 Členstvo Ukrajiny v NATO musí zvážiť Aliancia ako celok, uviedol v sobotu predseda Kresťanskodemokratickej únie Nemecka (CDU) Friedrich Merz na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii (MSC). Politik zároveň požiadal USA, aby nezasahovali do nadchádzajúcich parlamentných volieb v Nemecku.

„Od posledného summitu NATO sa v rámci Aliancie dosiahol konsenzus, že Ukrajina musí mať perspektívu členstva,“ vyhlásil Merz. Ak by sa to malo zmeniť, členské štáty NATO to musia urobiť spoločne, ozrejmil líder CDU. Reagoval tak na nedávne vyhlásenia administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa týkajúce sa ukončenia konfliktu na Ukrajine. USA totiž naznačili, že členstvo Kyjeva v NATO je „neuskutočniteľné“, pripomína AFP.

Merz na konferencii zároveň žiadal, aby Spojené štáty nezasahovali do nadchádzajúcich volieb v krajine, ktoré sa budú konať 23. februára. „Rešpektujeme prezidentské voľby a voľby do Kongresu v USA a očakávame, že USA budú robiť to isté aj u nás,“ povedal líder CDU v reakcii na kritické vyjadrenia amerického viceprezidenta J.D. Vancea v Mníchove.

Vance kritizoval prístup niektorých nemeckých strán politického stredu za to, že odmietajú rokovať s krajne pravicovou Alternatívou pre Nemecko (AfD) napriek veľkej podpore, ktorú strana má, píše DPA.

Americký viceprezident na pôde MSC tiež kritizoval údajné obmedzovanie slobody prejavu v Európe. Predseda CDU skonštatoval, že sloboda prejavu je súčasťou otvorenej demokratickej spoločnosti v Nemecku, no „falošné správy, nenávistné prejavy a trestné činy aj naďalej podliehajú právnym obmedzeniam a kontrole nezávislých súdov“.

Nemecký politik zároveň odsúdil piatkové rozhodnutie Bieleho domu zakázať vstup novinárom z americkej tlačovej agentúry The Associated Press (AP) do Oválnej pracovne a na palubu prezidentského špeciálu Air Force One. Merz vyhlásil, že niečo také by sa nikdy nestalo, pokiaľ by bol kancelárom on, píše DPA.

13:40 Ruská armáda v sobotu vyhlásila, že zabrala dedinu Berezivka v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Obec sa nachádza v blízkosti cesty spájajúcej kľúčové mestá Pokrovsk a Kosťantynivka.

Ruské ministerstvo obrany vo vyhlásení uviedlo, že sa mu podarilo dobyť Berezivku. Napriek ťažkým stratám na bojisku sa ruská armáda už viac ako rok posúva vpred na východe Ukrajiny a snaží sa odrezať prístup Kyjeva k mestu Pokrovsk, píše AFP.

V Pokrovsku žilo pred začiatkom invázie ruských jednotiek na Ukrajinu približne 60.000 ľudí. Podľa tamojších úradov ich v meste v súčasnosti zostáva len okolo 7000. Pokrovsk je jednou z hlavných ukrajinských obranných bášt v Doneckej oblasti. Je kľúčovou cestnou aj železničnou križovatkou pre zásobovanie ukrajinských vojakov na fronte.

Postup Moskvy pozdĺž významnej cesty spôsobil v oblasti logistické problémy ukrajinskej armáde, ktorá sa snaží zabezpečiť tieto kľúčové uzly. Ukrajinské konvoje sa v dôsledku toho často stávajú terčom útokov ruských dronov, pripomína AFP.

Moskovské sily sa približujú aj ku Kosťantynivke, ktorá je ďalším kľúčovým logistickým uzlom. Pred začiatkom vojny na Ukrajine vo februári 2022 žilo v meste 67.000 obyvateľov.

12:20 Európa musí byť súčasťou rokovaní o mieri na Ukrajine, musí si však predtým sama definovať spoločnú pozíciu, ktorú skoordinuje s Ukrajinou a Spojenými štátmi. V rozprave na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii to povedal český prezident Petr Pavel. Európa podľa neho zároveň nesmie dopustiť, aby išlo o Ukrajinu bez Ukrajiny. Česko takúto situáciu v minulosti zažilo, dodal prezident v zjavnom odkaze na mníchovskú dohodu z roku 1938.

Rokovania o mieri na Ukrajine sa podľa českého prezidenta ocitli v zlomovom momente. Európa teraz musí ukázať, že dokáže prevziať zodpovednosť. Aby sa mohla podieľať na mierových rokovaniach, musí si však predtým sama definovať spoločnú pozíciu, ktorú potom skoordinuje s Ukrajinou a následne aj Spojenými štátmi, povedal Pavel.

Európa nesmie podľa českého prezidenta v žiadnom prípade dopustiť, aby išlo o mier na Ukrajine bez Ukrajiny. Povedal, že Česko takúto situáciu „o nás bez nás“ zažilo. Odkazoval tak zjavne na mníchovskú dohodu z roku 1938, keď sa európske mocnosti bez účasti Československa dohodli, že nacistické Nemecko získa rozsiahle československé pohraničie.

Český prezident vystúpil na bezpečnostnej konferencii v panelovej diskusii s názvom Európska podpora Ukrajiny. Spolu s ním sa na nej zúčastnili premiéri Dánska a Švédska Mette Frederiksenová a Ulf Kristersson a tiež predseda nemeckej opozičnej Kresťanskodemokratickej únie (CDU) Friedrich Merz, ktorý má veľkú šancu stať sa po voľbách budúci týždeň novým nemeckým kancelárom.

11:00 Nastal čas na vytvorenie európskej armády, povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v prejave na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii. Podľa neho Ukrajina nemôže pristúpiť na prímerie vo vojne s Ruskom bez toho, aby dostala bezpečnostné garancie. Mier môže byť prerokovaný len širokým spoločenstvom štátov a vždy so zapojením Ukrajiny a Európy, dodal Zelenskyj.

„Naozaj si myslím, že nastal čas,“ povedal Zelenskyj. „Európske ozbrojené sily musia byť vytvorené,“ dodal. Európska armáda by nemala podľa neho nahradiť Severoatlantickú alianciu (NATO), ale vyrovnať príspevok Spojených štátov k transatlantickej bezpečnosti. Ukrajinský boj proti Rusku podľa Zelenského dokázal, že základ pre takúto armádu existuje. Vytvorenie spoločných síl bolo v spoločnom záujme Európy.

Členstvo Ukrajiny v NATO by podľa Zelenského malo zostať ďalej na stole. Akýkoľvek posun smerom k mieru na Ukrajine musí byť spojený s poskytnutím bezpečnostných záruk. Zelenskyj však teraz nevidí ochotu Ruska rokovať o mieri. Povedal tiež, že podľa ukrajinských spravodajských informácií sa Moskva chystá v lete vyslať do Bieloruska vojakov. Nie je podľa neho však jasné, čo s nimi mieni. Mohol by nasledovať ďalší útok na Ukrajinu. „Možno je to ale myslené na vás,“ dodal smerom k európskym predstaviteľom.

V Kyjeve i ďalších európskych metropolách vyvolal obavy nedávny telefonát amerického prezidenta Donalda Trumpa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Dohodli sa v ňom, že sa stretnú, pravdepodobne v Saudskej Arábii, aby rokovali o ukončení vojny na Ukrajine, ktorú Rusko pred tromi rokmi rozpútalo rozsiahlou inváziou. Kyjev aj európske štáty sa obávajú, že sa Moskva a Washington na mieri na Ukrajine dohodnú bez ich účasti. Podľa európskych politikov by takýto mier nebol trvalý a hral by do kariet len Rusku.

„Žiadne rozhodnutie o Ukrajine bez Ukrajiny. Žiadne rozhodnutie o Európe bez Európy,“ povedal Zelenskyj. Akákoľvek mierová dohoda nesmie byť podľa neho dojednaná len medzi viacerými mocnými, ani medzi Trumpom a Putinom, ani medzi ním a Putinom. Zapojiť sa podľa neho musí široké spoločenstvo štátov vrátane tých európskych.

10:55 Nemecko nikdy nepodporí mier, ktorý by bol Ukrajine nadiktovaný. V prejave na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii to povedal nemecký kancelár Olaf Scholz. Sľúbil tiež, že Nemecko bude Ukrajinu podporovať tak dlho, ako to bude potrebné, a to aj po tom, ako utíchnu boje. Scholz rovnako odmietol piatkovú kritiku amerického viceprezidenta J. D. Vance na adresu európskej demokracie. Zásahy zvonku do nemeckých volieb a v prospech krajnej pravice označil za neprijateľné.

Čítajte viac Scholz v Mníchove: Nemecko nikdy nepodporí mier, ktorý by bol Ukrajine nadiktovaný

10:35 Ruské úrady tvrdia, že odrazili rozsiahly dronový útok vo Volgogradskej oblasti. Dočasne uzavretých bolo sedem letísk.

Gubernátor ruskej Volgogradskej oblasti Andrej Bočarov podľa agentúry TASS uviedol, že ruská protivzdušná obrana dnes nad ránom odrazila masívny útok bezpilotných prostriedkov. O možných škodách sa nezmienil, útok sa podľa neho obišiel bez zranení.

Podľa ruského úradu pre letectvo Rosaviacija musela byť dnes dočasne prerušená prevádzka na siedmich letiskách v centrálnej a južnej časti európskeho Ruska.

„Kvôli zabezpečeniu bezpečnosti letov civilných lietadiel boli dočasné obmedzenia pre pristávanie a odlety dnes skoro ráno zavedené na letiskách: Astrachaň, Vladikavkaz, Volgograd, Groznyj, Kaluga, Saratov a Uljanovsk,“ uviedol úrad. Podľa TASS boli neskôr opatrenia odvolané.

Aj Ukrajina podniká v čoraz väčšej miere vzdušné útoky na ruské vojenské, energetické a iné ciele. Nebezpečenstvo pre civilné letectvo vyplývajúce z ukrajinských útokov na juhu Ruska zvýraznila koncom decembra havária azerbajdžanského linkového lietadla v Kazachstane, pri ktorej zahynulo 38 ľudí. Podľa vyšetrovateľov lietadlo poškodila paľba zo zeme na ruskom území.

8:45 Rusko v noci na dnes vyslalo na Ukrajinu 70 bezpilotných lietadiel. Cieľ podľa ukrajinského letectva žiadny z nich nezasiahol.

„Nepriateľ zaútočil 70 útočnými bezpilotnými lietadlami typu Šáhed a imitáciami rôznych typov,“ uviedlo letectvo na Telegrame s tým, že celkovo 33 dronov bolo zostrelených v Mykolajivskej, Charkovskej, Poltavskej, Dnepropetrovskej, Záporožskej a Doneckej oblasti.

Ďalších 37 sa stratilo zrejme v dôsledku použitia prostriedkov elektronického boja. „Bez negatívnych následkov,“ uviedlo letectvo.

Ukrajina sa bráni rozsiahlej ruskej vojenskej agresii už takmer tri roky, súčasťou bojov sú aj vzdušné údery, ktoré podnikajú obe krajiny. Rusko takmer každú noc bombarduje ukrajinské územie a tvrdí, že útočí na vojenské ciele. Zároveň sa pokúša okrem iného ochromiť ukrajinskú energetickú infraštruktúru.

8:35 Boje na Ukrajine pokračovali. Ako informoval na sociálnej sieti generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, celkovo bolo za uplynulý deň zaznamenaných 112 bojových zrážok. Rusi vykonali 66 leteckých úderov na území Ukrajiny, zhodili 91 riadených leteckých bômb. Vojnový agresor vykonal letecké útoky najmä v Charkovskej, Záporožskej a Doneckej oblasti.

Rusi podľa ukrajinského generálneho štábu stratili 1180 ľudí. V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine mala stratiť ruská armáda viac ako 856-tisíc vojakov.

6:55 Rokovania medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a americkým viceprezidentom J. D. Vanceom sa v piatok v Mníchoveskončili bez oznámenia dohody o vzácnych nerastných surovinách, ktorá je kľúčová pre snahu Kyjeva získať podporu prezidenta Donalda Trumpa, napísala agentúra Reuters.

„Naše tímy budú pokračovať v práci na dokumente,“ napísal Zelenskyj na sieti X a dodal, že mal „dobré stretnutie“ s Vanceom a že Kyjev je „pripravený čo najrýchlejšie posunúť k skutočnému a zaručenému mieru“. Dvaja členovia ukrajinskej delegácie agentúre Reuters povedali, že je potrebné ešte doladiť „niektoré detaily“.

Bezprostredne nebolo jasné, v čom spočíva problémový bod, ale Ukrajina nalieha na silné bezpečnostné záruky od Európy a Spojených štátov, ktoré by ju v budúcnosti ochránili pred Ruskom, ak sa dosiahne mierová dohoda. Zelenskyj načrtol obrysy dohody v rozhovore pre agentúru Reuters minulý týždeň, rozvinul mapu s množstvom ložísk nerastov a uviedol, že ponúka obojstranne výhodné partnerstvo na ich rozvoj spoločne a nie na ich „odovzdanie“. Spomínané minerály by zahŕňali odrody vzácnych zemín, ako aj okrem iného titán, urán a lítium.

Trump, ktorý sa nezaviazal pokračovať v životne dôležitej vojenskej pomoci Ukrajine, povedal, že chce 500 miliárd dolárov v nerastoch vzácnych zemín z Kyjeva a že je potrebné „zabezpečiť“ podporu Washingtonu. Na skoršiu otázku, či bude v piatok dohodnutá dohoda, Vance odpovedal: „Uvidíme.“ Ukrajine bol predložený návrh dohody, ktorý vypracovali Spojené štáty v stredu, keď minister financií Scott Bessent odcestoval do Kyjeva. Zelenskyj vtedy povedal, že Ukrajina to preštuduje s cieľom dosiahnuť dohodu v Mníchove.

Bessent v piatok pre Fox Business Network povedal, že plán Trumpovej administratívy ukončiť vojnu prepojí kyjevskú ekonomiku so Spojenými štátmi, pričom USA prinesú svoje „najlepšie postupy“ pri privatizácii. „Často sa to začína prepojením… ukrajinskej ekonomiky viac s americkou a uistením sa, že americkí daňoví poplatníci dosiahnu návratnosť peňazí, ktoré vložili.“

6:20 Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa vrátil k myšlienke, ktorú načrtol v rozhovore pre denník Financial Times: že limity EÚ na rozpočtové deficity (nie viac ako tri percentá HDP) a verejný dlh (nie viac ako 60 percent HDP) sú zastarané a mali by byť revidované vzhľadom na potrebu zvýšiť výdavky na obranu.

„My, Európania, budeme musieť posilniť svoju kolektívnu bezpečnosť a stať sa autonómnejšími. Francúzsko zohrá svoju úlohu pri urýchlení tohto procesu,“ napísal Macron.

Britská stanica BBC doplnila, že Francúzsko je jednou z ôsmich krajín EÚ, ktoré sú ďaleko za hranicami súčasného rozpočtového deficitu a dlhu.

BBC dodala, že predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vo svojom prejave na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii uviedla, že zruší stropy výdavkov pre európske krajiny, aby im umožnila výrazne zvýšiť investície do obrany.

6:00 Pre Ukrajinu by bolo veľmi ťažké prežiť, ak by prišla o vojenskú podporu zo strany Spojených štátov. Povedal to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rozhovore s americkou televíziou NBC. Ten sa bude vysielať v nedeľu v relácii Meet the Press. Ruský prezident Vladimir Putin podľa Zelenského nechce rokovať kvôli ukončeniu vojny, ale kvôli prímeriu, ktoré by zrušilo sankcie voči Rusku a umožnilo jeho armáde preskupiť sily.

„Pravdepodobne to bude veľmi, veľmi ťažké. A samozrejme vo všetkých ťažkých situáciách máte šancu,“ povedal Zelenskyj v rozhovore popri Mníchovskej bezpečnostnej konferencie. „Ale budeme mať malú šancu prežiť bez podpory Spojených štátov. Myslím, že je veľmi dôležitá, rozhodujúca,“ dodal.

Ukrajinský prezident hovoril aj o svojich obavách, že jeho krajina bude v budúcnosti zraniteľná pred ďalšou plnohodnotnou inváziou strany Ruska, ak jej USA nebudú naďalej poskytovať vojenskú podporu.

„Nechcem pomyslieť na to, že by sme bojovali proti Rusku bez americkej podpory,“ povedal Zelenskyj. „Nechcem pomyslieť na to, že by sme neboli strategickými partnermi,“ dodal.

V Kyjeve i ďalších európskych metropolách vyvolal obavy nedávny telefonát amerického prezidenta Donalda s Putinom, ktorí sa dohodli, že sa v najbližšom čase stretnú.

Čítajte viac J. D. Vance: Najväčšou hrozbou pre Európu nie je Rusko či Čína, ale úpadok jej hodnôt (prepis prejavu)

Kyjev aj európske štáty sa po telefonáte obávajú, že sa Moskva a Washington na podmienkach prímeria na Ukrajine dohodnú bez ich účasti. Podľa európskych politikov by takýto mier nebol trvalý a nahrával by len Rusku.

Rusko Ukrajinu napadlo 24. februára 2022, menšie krajiny sa odvtedy so západnou materiálnou pomocou agresii svojho suseda bránia. Niektoré mestá ako Soledar alebo Bachmut v Doneckej oblasti boli pri ruskej ofenzíve prakticky zrovnané so zemou.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron ubezpečil svojho ukrajinského kolegu Volodymyra Zelenského, že jedine Ukrajinci budú môcť viesť diskusie o trvalom mieri s Ruskom.**

„Pomôžeme im v tomto úsilí,“ napísal Macron v piatok v príspevku na sieti X po telefonáte so Zelenským.

Dodal, že ak americký prezident Donald Trump „skutočne dokáže presvedčiť (ruského) prezidenta (Vladimira) Putina, aby zastavil agresiu voči Ukrajine, je to skvelá správa,“ ale „o pevnom a trvalom mieri by mali diskutovať Ukrajinci“.