Kyjev sa pritom usiluje o bezpečnostné záruky, ktoré by Ukrajinu ochránili pred možnou ďalšou ruskou inváziou v budúcnosti. „Podľa môjho názoru nás nechránia,“ povedal Zelenskyj novinárom k návrhu dohody na okraj Mníchovskej bezpečnostnej konferencie. „Musí to byť napísané po právnej stránke správne. Je to investícia… Pokiaľ je to všetko spojené s bezpečnostnými zárukami. Túto súvislosť v dokumente zatiaľ nevidím,“ uviedol ukrajinský prezident podľa AFP.
Denník Financial Times s odvolaním sa na svoje zdroje napísal, že ukrajinský prezident odmietol návrh Trumpovej administratívy, aby USA získali práva na približne 50 percent nerastov vzácnych zemín na Ukrajine. Návrh dohody podľa jeho zdroja spomínal, že USA získajú ukrajinské prírodné zdroje výmenou za minulú vojenskú pomoc a neobsahovala nič o podobnej podpore v budúcnosti. Kyjev sa podľa denníka snaží vyjednať lepšiu dohodu, ktorá by obsahovala bezpečnostné záruky a chce do budúceho využívania ukrajinských prírodných zdrojov zapojiť aj ďalšie krajiny, vrátane štátov Európskej únie.
S podobnou informáciou prišla americká stanica NBC News. Ktorá s odvolaním sa na svoje zdroje tiež uvádza, že Washington chce od Kyjeva vlastníctvo 50 percent ukrajinských nerastov vzácnych zemín, a že Trumpova administratíva naznačila otvorenosť na rozmiestnenie amerických vojakov v krajine, aby ich tam strážili, ak sa dojedná dohoda s Ruskom o ukončení vojny. Americký minister financií Scott Bessent predložil návrh Zelenskému počas stredajšej návštevy Kyjeva, dodala spravodajská stanica.

Zelenskyj podľa NBC News odmietol podpísať dokument počas stretnutia s Bessentom so slovami, že si ho potrebuje preštudovať a poradiť sa o ňom. Podobne situáciu opisuje FT, podľa ktorého zdrojov Trump chcel, aby Zelenskyj dokument podpísal, kým sa minister financií vráti do Washingtonu. Kyjev však podľa Financial Times chce, aby boli na akúkoľvek dohodu o ukrajinských nerastoch priamo viazané bezpečnostné záruky.
„Keď sme sa pozreli na podrobnosti, nebolo tam nič o (budúcich amerických bezpečnostných zárukách),“ povedal denníku nemenovaný ukrajinský predstaviteľ. Americký minister podľa Financial Times tvrdil, že už samotná prítomnosť Američanov zabezpečujúcich bezpečnosť nálezísk nerastných surovín by stačila na odstrašenie Moskvy.
Bessent počas návštevy Kyjeva o odovzdaní návrhu dohody ukrajinskej strane informoval a vyhlásil, že by mohla po vojne slúžiť ako „bezpečnostný štít“ pre Ukrajinu. Podrobnosti o návrhu však nezverejnil. Zelenskyj uviedol, že s Bessentom viedol produktívnu a konštruktívnu diskusiu a že Kyjev predbežný návrh dohody preštuduje. „Stále diskutujeme. Viedol som rôzne dialógy,“ povedal Zelenskyj na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii.

Ďalším problematickým bodom je podľa niektorých zdrojov FT návrh, aby jurisdikcia riešiaca spory o práva na ukrajinské nerasty bola v Spojených štátoch. Zelenskyj chce podľa nemenovaného európskeho činiteľa zapojiť do ťažby nerastov tiež iné krajiny, vrátane európskych. „Sú v tejto veci pod silným tlakom Američanov,“ povedal tento predstaviteľ.

Trump, ktorý sa do Bieleho domu vrátil v januári, tento týždeň v rozhovore s televíziou Fox News uviedol, že od východoeurópskej krajiny chce vzácne kovy v hodnote 500 miliárd dolárov, aby sa USA vrátila späť podpora, ktorú Washington krajine brániacej sa ruskej vojenskej agresii poskytol. Ako súčasný americký prezident k sume došiel, nie je zrejmé, podľa nemeckého hospodárskeho inštitútu IfW zatiaľ USA poskytli Ukrajine vojenskú, finančnú a humanitárnu pomoc v celkovej výške okolo 88 miliárd dolárov.
Zelenskyj už skôr uviedol, že je pripravený uzavrieť dohodu o sprístupnení ukrajinských nerastných zdrojov americkým investíciám. Ukrajinské prírodné zdroje sú spomínané v takzvanom pláne víťazstva, ktorý ukrajinský prezident predstavil vlani v lete. Kyjev v ňom vtedy podľa webu Ukrajinska pravda navrhol podpis dohody s USA, EÚ a ďalšími spojencami, ktorá by umožnila spoločné investície a využívanie ukrajinských prírodných zdrojov ako je urán, titán, lítium, grafit a ďalšie.
Na Ukrajine sa nachádzajú vzácne nerasty, ktorých hodnota sa odhaduje na niekoľko biliónov dolárov, ale množstvo nálezísk je v oblastiach na východe krajiny, ktoré sú buď pod ruskou okupáciou, alebo im hrozí, že ich obsadí postupujúca ruská armáda, poznamenal Financial Times.