Voľba šéfa Kremľa vyzerá na prvý pohľad divne, však? Veď čo môže mať spoločné ekonóm, ktorý nikdy nezastával žiadnu politickú alebo vojenskú funkciu, s výzvou pokúsiť sa zastaviť boje? V prípade Dmitrijeva je to však logické z viacerých dôvodov, ktoré treba hľadať v jeho životopise už od mladosti.
Rodák z Kyjeva, ktorý v tomto meste začal študovať na matematicko-fyzikálnej fakulte, bol niekoľko rokov po páde železnej opony medzi prvými vysokoškolákmi z bývalého Sovietskeho zväzu, ktorým sa naskytla príležitosť vzdelávať sa v Spojených štátoch. „V rámci výmenného programu sa dostal do USA, kde navštevoval univerzitu v Kalifornii," poznamenala agentúra TASS.
„Dmitrijev získal plné štipendium," ozrejmil server Oinfo s tým, že potom sa ešte vzdelával na školách, ktoré patria medzi najlepšie v Amerike. V roku 1996 dostal titul bakalára ekonómie na Stanfordovej univerzite (v druhej polovici lanského roku tam počas jedného semestra prednášala slovenská exprezidentka Zuzana Čaputová) a o štyri roky neskôr na Harvardovej univerzite vyštudoval manažment, v oboch prípadoch s najlepším vyznamenaním.

Mal vtedy 25 rokov, nejaký čas zostal v USA, kde mal lukratívne zamestnanie. „Pracoval v Goldman Sachs Group, v jednej z hlavných investičných bánk na svete. Tiež robil v medzinárodnej poradenskej spoločnosti McKinsey & Company, ktorej klientmi sú najväčšie globálne korporácie a nekomerčné organizácie," uvádza sa o Dmitrijevovi na jeho osobnej webovej stránke. Nevedno, prečo potom nezamieril do rodného Kyjeva, ale presťahoval sa do Moskvy; možno to súviselo so zaujímavou pracovnou ponukou v ruskej metropole. Isté je, že sa tam z neho stal úspešný biznismen v rôznych ruských i nadnárodných firmách.
Ruský fond priamych investícií riadi Dmitrijev od jeho založenia v roku 2011. Štát ho založil, aby sa štát odpútal od svojej závislosti na príjmoch z exportu nerastných surovín, zvlášť ropy a zemného plynu. Jednou z hlavných úloh Dmitrijeva je získavať do Ruska zahraničných investorov pre moderné projekty, ktoré majú rozhýbať ruskú ekonomiku.
Ľudia na Slovensku mohli započuť jeho meno na začiatku roku 2021. Vlastne najprv len krstné meno. Vtedajší premiér Igor Matovič hovoril, že v Moskve rokoval o nákupe vakcín Sputnik s pánom Kirillom, priezvisko ani raz nevyslovil. Bol ním Dmitrijev, pretože fond priamych investícií nalial obrovské peniaze do výroby a propagácie očkovacej látky proti koronavírusu. Kuriozita: teraz zase najprv zaznelo len jeho prvé meno. „Jeden pán z Ruska, volá sa Kirill, mal s tým veľa do činenia. Bol dôležitý. Bol významný účastník rozhovorov, premostil dve strany," povedal pre televíznu stanicu CNN vyslanec prezidenta USA pre Blízky východ Steve Witkoff.

Čo mal na mysli Trumpov emisár? Najnovšiu výmenu väzňov medzi Washingtonom a Moskvou. Kirillom môže myť jedine Dmitrijev, o ktorom tak vysvitlo, že pomohol sprostredkovať prepustenie amerického učiteľa Marca Fogela z ruského väzenia. Na revanš Američania oslobodili väzneného počítačového experta Alexandra Vinnika. Dohodu definitívne uzavrel Witkoff minulý týždeň počas svojej návštevy Moskvy. Fogela zadržali pri vstupe do Ruska, keď mu našlo v batožine malé množstvo marihuany, ktoré mu v USA predpísal lekár, lebo trpí chronickou bolesťou. V júni 2022 ho odsúdili až na 14 rokov za pašovanie drog. Vinnik čelil v Spojených štátoch obžalobe z prania špinavých peňazí prostredníctvom kryptomien, na vynesenie verdiktu ešte len čakal.

Nebolo to prvýkrát, čo sa Dmitrijev angažoval v podobnej výmene. Pred niekoľkými rokmi prispel k tomu, že spoza ruských mreží sa dostal na slobodu americký investor Michael Calvey (potrestali ho za údajnú spreneveru peňazí, z ktorej ho obvinil ruský minoritný akcionár v banke, ktorý s ním podnikal).
Medzitým, ako Witkoff hovoril o pánovi Kirillovi, agentúra Bloomberg, ktorá sa odvoláva na nemenované zdroje, napísala, že Dmitrijev bude v tíme vyjednávačov, ktorý zostavil Putin. S Američanmi majú rokovať o ukončení vojny na Ukrajine traja Rusi v malej zostave: Putinov poradca pre zahraničnú politiku a niekdajší veľvyslanec v USA Jurij Ušakov, šéf zahraničnej rozviedky Sergej Naryškin a Dmitrijev.
Dôvody, pre ktoré si šéf Kremľa vybral aj „pána Kirilla", sa môžeme ľahko dovtípiť. Dmitrijev plynulo hovorí po anglicky s americkým prízvukom, pozná americkú mentalitu, má skúsenosti s ťažkými zákulisnými vyjednávaniami s oficiálnymi predstaviteľmi USA, dobre pozná ekonomické záujmy nielen Ruska, ale aj Spojených štátov. Prečo padla zmienka aj o hospodárstve, keď sa ide rokovať o ukončení vojny? Je zjavné, že Moskva sa bude snažiť v rámci týchto rozhovorov s Washingtonom aj o obnovenie ekonomických vzťahov, respektíve dosiahnuť čo najrýchlejšie odstránenie protiruských sankcií. A ešte jedna nezanedbateľná poznámka: Dmitrijev bol prvý Rus, ktorý nadviazal neoficiálne kontakty s tímom Trumpa po jeho prvom zvolení za prezidenta v novembri 2016 (čiže ešte pred januárom 2017, keď vstúpil do Bieleho domu).
Pred „pánom Kirillom" teraz stojí nepochybne najväčšia výzva od vakcíny Sputnik. Príbeh ruskej očkovacej látky ho nadchol. „Bol to najväčší úspech nášho tímu za desať rokov," zdôraznil Dmitrijev v rozhovore pre server BMF. Fond, ktorý riadi, investoval do vakcíny 22 miliárd rubľov, čo v prepočte vychádza na dve miliard eur. Dmitrijev poukázal na to, že s touto vakcínou očkovali 100 miliónov ľudí za hranicami Ruska. A krajina na jej predaji zarobila viac peňazí ako za akúkoľvek očkovaciu látku alebo lieky, ktoré vyváža do sveta. Ukončiť takpovediac pandémiu zabíjania na Ukrajine však bude určite oveľa ťažšie poslanie…