„Nemali by sme spadnúť do pasce appeasementu. Nefungovalo to v roku 1938. Nebude to fungovať ani dnes,“ povedal Heusgen. Odkazoval tak na politiku ústupkov či zmierenia, ktorá viedla k uzavretiu Mníchovskej dohody v roku 1938. Nacistické Nemecko, Francúzsko, Británia a Taliansko sa vtedy bez účasti Československa dohodli, že Adolf Hitler získa rozsiahle československé pohraničie s prevažne nemeckým obyvateľstvom. Ruský prezident Vladimir Putin podľa Heusgena „cíti slabosť“ a „reaguje len na silu“.
Pri stretnutí v Mníchove, ktorý je synonymom pre pakt z roku 1938, ktorý umožnil nacistickému Nemecku obsadiť sudetské oblasti Československa, niektorí európski predstavitelia otvorene povedali, že sa obávajú, že „appeasement“ je opäť na programe dňa.
Odkaz na Mníchovskú dohodu z roku 1938 a varovanie pred podobným osudom pre Ukrajinu padli na tohtoročnej Mníchovskej bezpečnostnej konferencii hneď niekoľkokrát. Použil ho okrem iného aj český prezident Petr Pavel, ktorý v Mníchove vyzval, aby Ukrajina a Európa boli súčasťou mierových rokovaní o Ukrajine. „Inak by to bola akási ozvena mníchovského ducha, ktorý Československo pozná veľmi dobre. Mám na mysli dohodu o našej krajine bez našej krajiny. Tentoraz o Ukrajine, ale aj o Európe,“ dodal v sobotňajšej rozprave.
Čítajte aj Studená sprcha aj vyhlásenie vojny Európe, píšu svetové denníky k Vanceovmu prejavu
„Keď tu dnes večer stojím v Mníchove, nemôžem si pomôcť a musím sa opýtať: Nezažili sme to už raz?“ povedala šéfka úniovej diplomacie Kaja Kallasová.
„Ako historik a politik dnes môžem povedať len: MNÍCHOV. NIKDY viac,“ uviedol zas poľský premiér Donald Tusk na Twitteri.
Ukrajinu nesmie stretnúť rovnaký osud ako Fínsko
Ukrajinu nesmie po vojne s Ruskom stretnúť rovnaký osud ako Fínsko po druhej svetovej vojne, keď stratilo svoju suverenitu a územnú celistvosť. Na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii to dnes povedal fínsky prezident Alexander Stubb. Členstvo Ukrajiny v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancii podľa neho nesmie byť predmetom mierových rokovaní, rozhodnúť si o ňom musia Ukrajinci. Ukrajina bola hlavnou témou bezpečnostnej konferencie, ktorá sa dnes v bavorskej metropole končí.
„Tri základné otázky sú pre Ukrajincov v hre v tejto vojne: Nezávislosť, suverenita a územná celistvosť,“ povedal Stubb. Dodal, že Fínsko si po druhej svetovej vojne síce uchovalo nezávislosť, stratilo ale suverenitu a nemohlo sa rozhodnúť, do akej organizácie vstúpi. „A stratili sme tiež desať percent nášho územia, vrátane oblasti, kde sa narodili moji starí rodičia a môj otec,“ dodal Stubb. Vyzval, aby Európa zabezpečila, že rovnaký osud nestretne aj Ukrajinu.
V rámci zmluvy, podpísanej po druhej svetovej vojne v roku 1948, fínski lídri pod tlakom Moskvy súhlasili, že sa Fínsko nepripojí k žiadnemu z politických a ekonomických blokov. Pre tento postoj sa vžil termín fínizácie. Do Európskej únie Fínsko vstúpilo až v roku 1995, do Severoatlantickej aliancie dokonca až predvlani, a to v reakcii na rozsiahlu inváziu Ruska na Ukrajinu z februára 2022. V rámci usporiadania po druhej svetovej vojne prišlo Fínsko v prospech Sovietskeho zväzu o Karéliu.
Podľa Stubba teraz nie je moment, kedy by mala Európa prestať Ukrajinu podporovať, práve naopak. „Ukrajina musí do (mierových) rokovaní vstúpiť z pozície sily,“ povedal. V mierových rozhovoroch, ktoré podľa fínskeho prezidenta budú trvať veľmi dlho, potom nemožno rokovať o dvoch veciach: členstve Ukrajiny v EÚ a členstve v NATO.
„O tom musia rozhodnúť sami Ukrajinci,“ povedal Stubb. „Ukrajina bude európska, a nie ruská a za (ruského prezidenta Vladimira) Putina to je veľká prehra už teraz,“ dodal. Kým o členstvo Ukrajiny v EÚ sa už rokuje, členstvo v NATO bude podľa Stubba tiež na stole „v určitej fáze“.
V Kyjeve i ďalších európskych metropolách vyvolal obavy nedávny telefonát amerického prezidenta Donalda Trumpa s ruským prezidentom Putinom. Dohodli sa v ňom, že sa stretnú, aby rokovali o ukončení vojny na Ukrajine, ktorú Rusko pred tromi rokmi rozpútalo rozsiahlou inváziou. Agentúra Bloomberg uviedla, že sa vysoko postavení predstavitelia Spojených štátov a Ruska stretnú už na budúci týždeň v Saudskej Arábii, aby pripravili pôdu pre potenciálny summit prezidentov oboch krajín, ktorý by sa mohol konať koncom februára.
Kyjev aj európske štáty sa obávajú, že sa Moskva a Washington na mieri na Ukrajine dohodnú bez ich účasti. Podľa európskych politikov by takýto mier nebol trvalý a vyhovoval len Rusku. Podľa Heusgena, ktorý svojím krátkym prejavom zakončil tohtoročný ročník bezpečnostnej konferencie, by mierová iniciatíva nemala byť prenechaná USA a Rusku. „Mali by sme si prestať sťažovať, že sme boli odsunutí na vedľajšiu koľaj, ale prísť k rokovaciemu stolu s konkrétnymi nápadmi a prísľubmi výdavkov,“ dodal s tým, že je to jediný spôsob, ako miesto pri rokovacom stole dostať. „My Európania potrebujeme mierový plán pre náš kontinent,“ dodal.
Čítajte aj Pellegrini: Európa musí byť pri rokovacích stoloch o Ukrajine
Pre Heusgena bol 61. ročník konferencie posledným vo funkcii jej šéfa. Štafetu od neho dnes prejal bývalý nórsky premiér a niekdajší generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Stoltenberg však minulý týždeň oznámil, že sa vracia do nórskej vlády ako minister financií. Kým mu skončí mandát v nórskej vláde, povedú Mníchovskú bezpečnostnú konferenciu súčasní podpredsedovia Benedikt Franke a Rainer Rudolph.
Na konferencii bolo cítiť zdesenie, nedôveru – a závan paniky
Nemali by byť prekvapení. Napriek tomu boli európski predstavitelia v posledných dňoch šokovaní krokmi americkej administratívy Donalda Trumpa, pokiaľ ide o Ukrajinu, Rusko a európsku obranu. Po skončení Mníchovskej bezpečnostnej konferencie to vo svojej analýze napísala agentúra Reuters.
Na konferencii bolo cez víkend medzi európskymi delegátmi cítiť zdesenie a nedôveru – a závan paniky. Obávajú sa hlavne, že si už nemôžu byť istí americkou vojenskou ochranou a toho, že Trump uzavrie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom mierovú dohodu o Ukrajine, ktorá oslabí a celkovú európsku bezpečnosť.
Tieto obavy podnietil americký viceprezident J.D. Vance v prejave na konferencii, v ktorej sa zmienil o Ukrajine a európskej obrane len okrajovo a sústredil sa na obviňovanie Európy, že potláča slobodu prejavu a nezvláda migráciu.
Čítajte aj Európa zvažuje vojakov pre Ukrajinu. Drvia ju dva americké mlynské kamene
Európski predstavitelia vyhlásili, že budú musieť prijať viac zodpovednosti za vlastnú obranu a zvýšiť vojenské výdavky a výrobu zbraní. Ale ani po rokoch takýchto vyhlásení počas Trumpovho prvého funkčného obdobia v rokoch 2017 až 2021 a po ruskej invázii Ukrajiny v roku 2022, sa ešte nedohodli, ako takéto úsilie organizovať a ako za ne zaplatiť.
Európania sú tiež pod tlakom USA, aby prišli s bezpečnostnými zárukami pre Ukrajinu, o ktorých bude skupina európskych lídrov rokovať na narýchlo usporiadanom summite v Paríži v pondelok.
Obavy Európanov, že budú odsunutí na vedľajšiu koľaj, ešte posilnil Trumpov vyslanec pre Ukrajinu Keith Kellogg, ktorý v sobotu vyhlásil, že nebudú pri mierových rokovaniach pri rokovacom stole – hoci ich názory budú zohľadnené.
Neskôr počas dňa vyšlo najavo, že sa americkí a ruskí predstavitelia v najbližších dňoch stretnú v Saudskej Arábii k rozhovorom, ktoré majú ukončiť vojnu. Americkí predstavitelia trvajú na tom, že pristúpia len na „trvalú“ mierovú dohodu a že Ukrajina bude pri rokovacom stole.
Európania sa len ťažko spamätávajú zo smršti aktivít Trumpovej administratívy z posledných dní, aj keď Washington tvrdí, že aj naďalej platí jeho záväzok voči NATO, ktoré je už 75 rokov základom európskej bezpečnosti.
V stredu nový americký minister obrany Pete Hegseth v sídle NATO vyhlásil, že mierová dohoda nebude zahŕňať členstvo Ukrajiny v NATO a že je nereálne, aby sa Ukrajina vrátila k svojim hraniciam pred rokom 2014. Hegseth tiež uviedol, že „strategická realita“ bráni tomu, aby sa USA „sústredili primárne na bezpečnosť Európy“.
V ten istý deň potom Trump oznámil, že zavolal (ruskému prezidentovi Vladimirovi) Putinovi. Telefonát hodnotil optimisticky a uviedol, že mierové rozhovory sa začnú ihneď.
Trumpove konanie obrátilo hore nohami dlhodobú politiku Západu, ako ju vykonávala predchádzajúca administratíva Joea Bidena a európske krajiny. Snažili sa Putina izolovať a trvali na tom, že mierové rozhovory sa môžu začať, keď bude Ukrajina v silnejšom postavení na bojisku.
Mnohé zo svojich terajších krokov Trump naznačoval vo svojej predvolebnej kampani a nadväzujú na jeho prvé funkčné obdobie, keď často kritizoval NATO a obviňoval Európanov z nedostatočných výdavkov na obranu.
Napriek tomu sa teraz európski predstavitelia snažia horúčkovito dohnať svoje meškanie.
Mesiace strávili diskusiami o možných európskych bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu, ale boli dotlačení k činu, až požiadavkou americkej diplomacie, aby podrobne opísali, čo by mohli poskytnúť.
Dvaja európski predstavitelia v nedeľu tiež vyzvali Európsku úniu, aby vymenovala osobitného vyslanca pre mierové rozhovory na Ukrajine – niekoľko mesiacov po tom, ako Trump vymenoval svojho emisara.
Napriek tomu boli mnohí európski politici zmätení, keď sa snažili rozpoznať, či má Trumpova administratíva detailný plán pre Ukrajinu a kto sú kľúčoví hráči.
Niektorí čerpali nádej z diskusií s americkými predstaviteľmi v zákulisí, ktoré boli podľa nich triezvejšie a konštruktívnejšie ako priamočiare verejné výroky Vance, Hegsetha a ďalších.
Iní ale uvádzali, že sa obávajú o transatlantické spojenectvo všeobecne a tvrdili, že Trumpova administratíva nepresadzuje len inú politiku ako Európa, ale aktívne vystupuje proti európskemu hlavnému politickému prúdu.
V piatok sa Vance stretol s lídrami krajne pravicovej Alternatívy pre Nemecko (AfD), ktoré sa mainstreamové strany pred voľbami 23. februára vyhýbajú.
„Teraz je jasné, že Spojené štáty chcú rozbiť svetový poriadok vzniknutý po druhej svetovej vojne, ktorý sami vytvorili. A to zahŕňa zničenie Európskej únie. Budeme na to musieť byť pripravení a absolútne zmeniť náš postoj,“ povedal jeden z európskych diplomatov.