Ideologický útok
„Myslím si, že som nikdy v živote nepočul pokryteckejší prejav,“ povedal pre portál Politico demokratický kongresman Seth Moulton z Massachusetts. Vanceovi vyčítal, že hovorí o slobode a rešpektovaní volebných výsledkov, ale sám sa tým neriadi, a Biely dom práve zakázal celosvetovej spravodajskej agentúre AP prístup do Oválnej pracovne na mediálne podujatia. Dôvod? Lebo stále používa geografické označenie Mexický záliv. Prezident Donald Trump ho premenoval na Americký záliv.
„Hovoril o zrušení demokracie. Ak som mu správne rozumel, stav Európy prirovnáva k tomu, čo prevláda v niektorých autoritárskych režimoch. Toto nie je možné akceptovať,“ vyhlásil na adresu Vancea nemecký minister obrany Oscar Pistorius z SPD.
Vance svoj ideologický útok podčiarkol stretnutím so šéfkou krajne pravicovej Alternatívy pre Nemecko (AfD) Alice Weidelovou. Voľby sa v Nemecku konajú už 23. februára a extrémisti by podľa prieskumov mohli získať asi 20 percent hlasov.
Čítajte viac Bude EÚ skôr vo vojne s USA alebo s Ruskom? Odpovedá expertka
Európa sa dostala medzi dva americké mlynské kamene. Prvý je politický. Jeho hlasmi sú Vance a Elon Musk, ktorý AfD podporuje svojím statusom najbohatšieho človeka na svete, majiteľa sociálnej siete Twitter (X) a Trumpovho spolupracovníka.
Druhý mlynský kameň je bezpečnostný. Aj Vanceovi kritici uznávajú, že viceprezident mal pravdu, keď v prejave hovoril, ako Európa musí viac investovať do svojej obrany. No otázkou je, nakoľko sa starý kontinent môže spoľahnúť na Ameriku, keď v transatlantických vzťahoch narastá ideologická priepasť. Zároveň USA zatiaľ v podstate vylučujú Európsku úniu z rokovaní o ruskej vojne proti Ukrajine. Washington však očividne chce, aby Európa na seba prebrala väčšinu bezpečnostných záruk. A to sa týka aj možného vyslania vojakov na Ukrajinu, ktorí by mohli mať na starosti dodržiavanie podmienok prímeria či mieru.
Na budúci týždeň sa majú v Saudskej Arábii stretnúť americkí a ruskí vyjednávači. Prichádzajú protichodné informácie, či sa do rokovaní nejakým spôsobom zapojí ukrajinská strana. Ale jasné je, že Európania pri stole sedieť nebudú. Vyhlásil to Trumpov mimoriadny vyslanec pre Ukrajinu a Rusko Keith Kellogg.
Európa sa však chystá na vlastný summit. Podľa diplomatických zdrojov ho už zajtra do Paríža zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron. Prídu naň lídri Nemecka, Talianska, Poľska, Španielska, Holandska a Dánska a šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, predseda Európskej rady António Costa a generálny tajomník NATO Mark Rutte.
„Ak prezident Trump skutočne dokáže presvedčiť prezidenta Vladimira Putina, aby zastavil agresiu proti Ukrajine, bola by to skvelá správa. Potom je to na Ukrajincoch, ktorí sú jediní, ktorí môžu viesť diskusie o solídnom a trvalom mieri. My im v tomto úsilí pomôžeme. A my Európania budeme musieť posilniť našu kolektívnu bezpečnosť a stať sa autonómnejšími. Francúzsko bude plne zohrávať svoju úlohu pri urýchlení tohto procesu. Urobme teraz Európu silnejšou a suverénnejšou,“ napísal Macron na sociálnej sieti Twitter.
Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.
Nájdu sa vojaci pre Ukrajinu?
„Skupina európskych krajín v tichosti pracuje na pláne vyslať vojakov na Ukrajinu, aby pomohli presadiť akékoľvek budúce mierové urovnanie s Ruskom. Británia a Francúzsko sú v popredí tohto úsilia, aj keď podrobností o ňom je zatiaľ málo,“ napísala agentúra AP s odvolaním sa na diplomatické zdroje. Rokovania potvrdil estónsky minister obrany Hanno Pevklur. „Sme vo veľmi počiatočnej fáze,“ povedal pre AP s tým, že je potrebné vedieť, ako bude vyzerať kontaktná línia medzi bojujúcimi stranami.
„Musí to byť skutočná sila, aby Rusi vedeli, že ak by ju niekedy otestovali, rozdrvila by ich. A môžete si byť istí, že ju Rusko otestuje,“ citovala AP Bena Hodgeasa, ktorý bol v rokoch 2014 až 2018 veliteľom amerických pozemných síl v Európe.
Problémov je však niekoľko. Nie je jasné, či sa na vytvorení mierových síl dokážu v EÚ dohodnúť. Krajiny ako Slovensko či Maďarsko nasadenie vojakov na Ukrajinu odmietajú. Premiéra Roberta Fica a jeho kolegu Viktora Orbána by však možno mohlo presvedčiť, keby to bola súčasť mierovej dohody, po ktorej tak volajú. Neznamená to, že by na Ukrajinu išli slovenskí či maďarské vojaci, ale stačilo by, keby Bratislava a Budapešť takýto krok v rámci únie neblokovali.
Bývalý generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen pre televíziu BBC povedal, že o tom musia rozhodnúť vojenskí experti, ale on predpokladá, že by mierové jednotky mohlo tvoriť 50– až 100-tisíc príslušníkov rôznych ozbrojených síl. Podľa neho by to mala byť úloha najmä pre Francúzsko a Britániu.
Čítajte viac Bude z Trumpa Reagan alebo Chamberlain? Prezident USA ide za Putinom, Ukrajina zostala bokom
Richard Dannatt, ktorý pôsobil ako hlavný veliteľ britského generálneho štátu, však varoval pred prehnanými očakávaniami, čo sa týka kapacít jeho krajiny. „Chcem povedať, že ak by sme nasadili 10-tisíc vojakov na každú rotáciu na šesť mesiacov, v skutočnosti by sme museli zapojiť 30– alebo 40-tisíc vojakov a tento počet jednoducho nemáme k dispozícii,“ vysvetlil pre BBC.
Mohla by Európa svojimi jednotkami podporiť Ukrajinu, ak nepomôžu Američania a keď sa ani v EÚ nenájde zhoda na vyslaní vojakov? Nórsky vojenský analytik Hans Petter Midttun nevylučuje ani to, že na starom kontinente vzniknú nové bezpečnostné štruktúry.
Foto: Profimedia
„V podstate sa musí Európa rozhodnúť, či bude pokračovať ako klient Spojených štátov, alebo sa bude usilovať byť rovnocenným partnerom, ktorý bude mať schopnosť rozhodovať o svojom vlastnom osude. Budúca vojenská aliancia – v rámci alebo mimo NATO či EÚ – musí byť založená na spoločných hodnotách a princípoch. Musia ju tvoriť iba štáty, ktoré sú v každom ohľade demokratické. Členovia musia byť hodnotení na základe minulých zásluh, ako sú politická vôľa a odvaha, podpora Ukrajiny, záväzok dve percentá HDP na obranu, bilaterálne vzťahy s Ruskom a podobne,“ uviedol pre Pravdu Midttun, ktorý pôsobil ako obranný atašé v Kyjeve.
Ako majú vyzerať mierové rokovania
Už na budúci týždeň sa v Saudskej Arábii stretnú vyjednávači z USA a Ruska. Niektoré americké zdroje hovoria, že sa k nim pridajú aj Ukrajinci, ale Kyjev to zatiaľ nepotvrdil. Predstava je taká, že by v arabskej krajine ešte vo februári mali summit americký prezident Donald Trump a šéf Kremľa Vladimir Putin.
Do Saudskej Arábie príde aj šéf americkej diplomacie Marco Rubio. Je teda pravdepodobné, že sa tam ukáže aj ruský minister zahraničia Sergej Lavrov. Rubio s kolegom z Moskvy telefonoval v sobotu.
Americký mimoriadny vyslanec pre Ukrajinu a Rusko Keith Kellogg vyhlásil, že Rusko bude musieť počas rokovaní urobiť aj územné ústupky a bude sa musieť zaviazať, že proti Ukrajine v budúcnosti nepoužije silu.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj informoval, že zablokoval dohodu, ktorá by USA sprístupnila veľké množstvo ukrajinských prírodných zdrojov výmenou za pokračujúcu podporu Kyjeva. Hlava štátu uviedla, že v nej neboli žiadne bezpečnostné záruky. Trump nedávno vyhlásil, že výmenou za americkú podporu chce od Kyjeva kontrolu nad kovmi vzácnych zemín v hodnote 500 miliárd dolárov. Zelenskyj v rozhovore pre televíziu NBC News uviedol, že si myslí, že Ukrajina má bez vojenskej podpory Spojených štátov len malú šancu prežiť ruskú inváziu.