Porošenko pokračoval, že súčasná vládnuca garnitúra sa chystá usporiadať voľby tak, aby terajší líder Volodymyr Zelenskyj nemal oponentov: „Udržať sa pri moci, zničiť demokraciu, slobodu, transparentnosť volieb. Pretože sa boja stratiť moc.“ Zrejme nie je náhoda, že o prezidentských voľbách a o podozrení z ich možnej manipulácie hovoril teraz, o čom ešte bude reč.
Najprv osvetlime, prečo Ukrajinci stále nevedia, kedy pôjdu k volebným urnám, a akú úlohu zohráva nová americká vláda prezidenta Donalda Trumpa. Ústava neumožňuje vypísať voľby počas platnosti vojnového stavu a ten už trvá bezmála tri roky (od 24. februára 2022, keď ruskí vojaci vtrhli na Ukrajinu). Preto sa nemohli konať v riadnom termíne v apríli 2024 a tak Zelenskyj zostal v úrade. Jeho spojencom to neprekáža, naopak, Rusko ho označuje za nelegitímneho prezidenta. Jeden spojenec Kyjeva a je ním ten, čo doteraz poskytol najviac zbraní, však po zmene v Bielom dome naznačuje, že hlas ľudu by mal prehovoriť napriek vojnovému stavu.
Čítajte aj Konferencia v Mníchove: Západ nesmie zopakovať rovnakú chybu. Na stretnutí bolo cítiť zdesenie a nedôveru
Tému otvoril Trumpov špeciálny vyslanec pre Ukrajinu Keith Kellogh, keď nedávno pre agentúru Reuters povedal, že väčšina demokratických štátov usporadúva voľby aj počas vojny a takýto postup by posilnil ukrajinskú demokraciu. „Je to pôvab pevnej demokracie, máte viac ako jedného potenciálneho kandidáta," dodal Kellogh. Nič však nenapovedá, že by Zelenskyj chcel ísť touto cestou. A americkým predstaviteľom to zopakovala ukrajinská veľvyslankyňa vo Washingtone Oksana Markarová: „Pokiaľ sa vojna neskončí, voľby nebudú," podčiarkla v rozhovore pre server Suspilne. Server Kyiv Independent ozrejmil hlavné praktické príčiny: „Aby Ukrajina mohla usporiadať voľby počas vojnového stavu, musela by vykonať zmeny v legislatíve, zriadiť infraštruktúru pre ukrajinských utečencov v zahraničí, slúžiacich vojakov a Ukrajincov žijúcich v oblastiach v blízkosti vojnovej zóny, aby mohli voliť."
Zelenskyj zopakoval svoj nesúhlas s voľbami počas vojnového stavu na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii: „Ukrajinci teraz nechcú mať voľby. Potrebujeme jednotu vnútri štátu. Teraz nie je otázka o mne, ale o budúcnosti Ukrajiny a o ukončení vojny s Ruskom." Dodal, že kto si želá hlasovať v období, keď sa vedú boje, mal by si zmeniť štátne občianstvo.
Dajú sa chápať slová Kellogha ako forma nepriameho tlaku, aby sa hlasovalo bez ohľadu na to, či by sa už podarilo zastaviť boje? Po nedávnom telefonáte s Trumpom Zelenskyj povedal, že o voľbách sa nerozprávali. Najnovšie sa o nich zmienil znovu Kellogh, ktorý použil už iné slová: „Otázku o voľbách na Ukrajine nemožno dávať mne, treba sa opýtať ukrajinského ľudu a vedenia štátu, parlamentu," reagoval na otázku stanice Deutsche Welle, či budú USA naliehať na usporiadaní hlasovania v tomto roku. Keby si Kellogh všímal nielen to, čo hovorí Zelenskyj, ale aj čo vyplýva z prieskumov verejnej mienky, zistil by, že väčšina Ukrajincov si želá voľby až po ukončení vojny. A či Američania tlačia na Zelenského, to je ťažké povedať, keďže Trumpov vyslanec hovoril pred dvomi týždňami niečo iné ako teraz, keď ho Deutsche Welle oslovila na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii.
Čo sa týka predpokladaných favoritov volieb, takmer určite by do druhého kola postúpil Zelenskyj. Otázne je, koho by mal v ňom za súpera. Špekuluje sa o bývalom hlavnom veliteľovi ozbrojených síl Valerijovi Zalužnom, ktorý pôsobí ako veľvyslanec v Británii, ale nateraz nie je jasné, či sa chystá vstúpiť do politiky. Naopak, istá je kandidatúra Porošenka, ktorý už vlani oznámil, že sa pokúsi o návrat na čelo štátu. Prezidentom bol od júna 2014 do jari 2019, keď vo voľbách prehral so Zelenským.
Vráťme sa k výroku Porošenka, ktorý tvrdí, že Zelenskyj nechce mať proti sebe nijakého reálneho protikandidáta. Neposkytol síce žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali jeho slová o snahe Zelenského silou-mocou zostať na čele štátu bez férovej politickej súťaže, ale je zjavné, na čo narážal. Prezident totiž pred pár dňami podpísal dekrét, ktorým uvalil sankcie na niekoľko významných politikov, respektíve biznismenov. Na zozname sa ocitol aj jeho predchodca vo funkcii. Porošenko bol obvinený z uzatvárania obchodov, ktoré mali priviesť Ukrajinu k energetickej závislosti od Ruska. Zelenskyj sa oprel o tvrdenie tajnej služby, podľa ktorej uvalenie sankcií je nevyhnutné pre „národnú bezpečnosť, územnú celistvosť a suverenitu štátu a pre vytváranie prekážok trvalo udržateľného hospodárskeho rozvoja". Čo to znamená pre Porošenka? Predovšetkým mu zmrazili jeho finančné aktíva a zakázali mu prevádzať kapitál do zahraničia. Porošenko označil rozhodnutie Zelenského za protiústavné a plánuje obrátiť sa na súd. Krok svojho politického rivala považuje za prejav pomsty.
Je to iba náhoda, že Zelenskyj udrel na Porošenka v čase, keď sa hlasnejšie špekuluje o tohtoročnom termíne prezidentských volieb? Bohvie… A čo sa týka októbrového termínu, o ktorom vravel Porošenko, zatiaľ sa k jeho tvrdeniu nikto z oficiálnych predstaviteľov štátu nevyjadril. Zelenskyj sa pritom nemusí obávať konkurencie exprezidenta, pretože podľa prieskumov verejne mienky by získal necelých desať percent hlasov. O čo mu teda môže ísť? „Je to pokračovanie starej vojny proti Porošenkovi, ale súčasne aj upozornenie oligarchom, aby nezačali viesť vojnu proti nám (proti Zelenskému a jeho tímu)," poznamenal pre Deutsche Welle politológ Volodymyr Fesenko. Inými slovami povedané, aby sa nikto nepokúšal „vyrobiť" nádejného prezidentského kandidáta, ktorý by vo voľbách mohol ohroziť pozíciu Zelenského.