„Uplynulé týždne boli frustrujúce a zahanbujúce,“ zhodnotil v komentári pre portál Standard.at publicista blízky ÖVP Wolfgang Rosam, ktorý podrobil kritike najmä predsedu Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) Herberta Kickla.
Rakúsky prezident Alexander Van der Bellen ho zostavením vlády poveril až po tom, čo sa na vytvorení koalície nedokázali dohodnúť ľudovci so sociálnymi demokratmi (SPÖ) a s liberálmi (NEOS). Vtedajší šéf ÖVP a kancelár Karl Nehammer neskôr oznámil odstúpenie z oboch funkcií, na čo ľudovci prejavili ochotu rokovať s Kicklom o budúcej koalícii.
Predseda FPÖ mal na dosah moc aj historický úspech – prvý raz od druhej svetovej vojny by rakúsku vládu viedol predstaviteľ krajnej pravice. Kickl však jedinečnú príležitosť nevyužil – po piatich týždňoch od poverenia vyjednávanie s ľudovcami vzdal.
Osobne sa vraj na nich zúčastnil iba sedem hodín. Väčšina rakúskych médií to teraz oslavuje ako víťazstvo demokracie a jeho pokladajú za „babráka“.
Podľa Rosama sa ukázala Kicklova pravá tvár populistu, ktorý chcel, aby sa jeho volebný program bez akýchkoľvek zmien stal aj vládnym programom.
„Raz a navždy dokázal, že s ním nikto nemôže riadiť štát. Tento vlastný gól si strelil i do budúcnosti, lebo aj keby ešte vyhral ďalšie voľby, nenájde už nikoho, kto by sa s ním posadil za rokovací stôl,“ poznamenal publicista.

Kickl za zlyhanie viní ľudovcov. Odmietali vraj kompromisy, trvali na tom, aby mali vo vláde päť kľúčových ministerstiev (vnútra, zahraničia, financií, hospodárstva a poľnohospodárstva), neskôr dokonca šesť (aj rezort obrany). Okrem toho chceli úrad kancelára pripraviť o kompetencie týkajúce sa Európskej únie.
Slobodní im údajne ponúkli viacero ústupkov, no ministerstvá vnútra a financií im odmietli prepustiť, pretože chceli zmeniť prístup k migrácii aj finančnej politike. Nehovoriac o postoji k EÚ.
„Nie sme žiadna pobočka bruselskej centrály!“ rozhorčil sa Kickl v stredu na tlačovej konferencii po neúspešnom skončení koaličných rokovaní.
Čo bude ďalej? Iniciatívu opäť prevzala hlava štátu. Pozvala si zástupcov ostatných politických strán, aby našli riešenie – od volieb už totiž uplynulo takmer 140 dní a nová vláda zostáva v nedohľadne.
Ešte nikdy v rakúskej histórii to netrvalo tak dlho. Ľudovci a sociálni demokrati sú však pripravení obnoviť rokovania o možnej „tyrkysovo-červenej koalícii“. Ak nevyjdú, čakajú Rakúsko nové voľby.

Ako pripomenul denník Die Presse, ÖVP a SPÖ by boli osvedčená zostava, keďže po skončení druhej svetovej vojny spolu vládli vyše 40 rokov, čo je dlhšie ako všetky ostatné koalície i s úradníckymi kabinetmi dohromady. A kým 1,4 milióna voličov FPÖ možno zostalo sklamaných, že ich favoriti zrejme znova skončia v opozícii, väčšine Rakúšanov odľahlo, že ich krajina „nezhnedla“.
Babiš, Orbán a Kickl majú pritom k sebe blízko. Po tom, čo v júni minulého roka strana Viktora Orbána Fidesz, ANO a FPÖ vyhrali vo svojich krajinách voľby do Európskeho parlamentu, založili v ňom spolu novú frakciu Patrioti pre Európu.
Jej cieľom má byť viac suverenity na národnej úrovni, lepšia ochrana vonkajších hraníc EÚ pred migráciou a kritizuje tiež Green Deal. Členmi frakcie sú i konzervatívne strany z ďalších deviatich štátov. Kickl v minulosti vyhlásil, že „Orbán je vzorom pre Európu“, čo viedlo k obavám, že sa môže pokúsiť o „orbanizáciu“ Rakúska.
Jeho úspech však nenapodobnil. Zato Babiš aj na nedávnom stretnutí frakcie v Madride nešetril chválou na svojho spojenca z Budapešti. (Vlani v lete ho dokonca označil za „hrdinu“ a „maďarského Václava Havla“.)

Podľa českého politológa Vratislava Havlíka prešiel vzťah týchto dvoch politikov veľkými zmenami. Ako vysvetlil pre portál iDnes.cz, Babiš Orbána najprv nepotreboval, lebo pred rokom 2022 sa opieral predovšetkým o podporu Francúzska. O priazeň tamojších politikov však pre svoje kauzy prišiel, a to ho priviedlo k zblíženiu s maďarským premiérom.
Havlík je presvedčený, že obaja majú hlavné slovo v Patriotoch pre Európu. „Celá frakcia stojí najmä na vzťahu Babiša a Orbána. Oni s tým začali, bol to ich plán a k tomu si prizvali podobne zmýšľajúcich, ako je Herbert Kickl a Marine Le Penová,“ uviedol pre iDnes.cz. To, či sa Kicklovo fiasko nejako prejaví na vplyve „patriotov“, ukáže čas.
Povolebný vývoj v Rakúsku
- 29. september 2024 – FPÖ vyhrala voľby do Národnej rady, dolnej komory rakúskeho parlamentu, so ziskom 28,8 percenta hlasov
- 4. október 2024 – rakúsky prezident Alexander Van der Bellen začal rozhovory s vedením jednotlivých politických strán o ich možnej spolupráci
- 22. október 2024 – Van der Bellen poveril zostavením vlády dosluhujúceho kancelára a šéfa ÖVP Karla Nehammera, hoci ľudovci vo voľbách skončili až na druhom mieste
- 25. október 2024 – Nehammer začal prvé konzultácie s vedením SPÖ
- 13. november 2024 – do predbežných rozhovorov vstúpila liberálna strana NEOS
- 21. november 2024 – začali sa oficiálne rokovania o budúcej vláde medzi ÖVP, SPÖ a NEOS
- 3. január 2025 – strana NEOS sa stiahla z vyjednávania, ÖVP a SPÖ v ňom pokračovali
- 4. január 2025 – ÖVP ukončila rokovanie s SPÖ, Nehammer ohlásil, že sa vzdáva funkcie kancelára i predsedu ÖVP
- 5. január 2025 – Nehammer sa vzdal poverenia na zostavenie vlády, ÖVP pod novým vedením prejavila ochotu vstúpiť do koalície s FPÖ a Kicklom ako kancelárom
- 6. január 2025 – rakúsky prezident poveril zostavením vlády Herberta Kickla
- 12. február 2025 – Kickl oznámil, že koaličné rokovania s ÖVP stroskotali