Fio bankaFio banka

1 090. deň: Lavrov zatvára dvere Európe: Čo by robili pri rokovacom stole? Vylúčil akékoľvek územné ústupky

Pozývať európskych politikov k prípadným rokovaniam o konci vojny na Ukrajine nemá zmysel, pretože chcú, aby vojna pokračovala, povedal ruský minister zahraničia Sergej Lavrov. "Neviem, čo by (Európania) pri rokovacom stole robili," povedal Lavrov. "Keď by si k nemu sadali s cieľom vo vojne pokračovať, prečo ich tam pozývať?" Lavrov dal najavo, že pri prípadných diskusiách o mieri nehodlá Rusko, ktoré vojensky okupuje časť východnej Ukrajiny a ktorého armáda sa snaží obsadiť ďalšie ukrajinské územie, robiť "územné ústupky" voči Kyjevu.

17.02.2025 20:09 , aktualizované: 23:34
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov Foto: ,
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.
debata (1003)

Najdôležitejšie udalosti

Ruská vojenská technika skočila pri Kramatorsku v plameňoch
Video
Marco Rubio - minister zahraničných veci USA Čítajte viac 1089. deň: Zástupcovia USA odleteli rokovať o ukončení vojny na Ukrajine. Rubio: V najbližších dňoch sa ukáže, či Putin myslí mier vážne

23:13 Pondelňajší mimoriadny summit v Paríži poslúžil kľúčovým európskym lídrom na konzultácie svojich postojov, a preto na ňom neboli prijaté nijaké záväzné rozhodnutia, povedal po stretnutí španielsky premiér Pedro Sánchez. TASR o tom informuje podľa správy denníka The Guardian.

Sánchez podobne ako iní účastníci summitu pripomenul, že boj Ukrajiny proti Rusku má širší význam pre bezpečnosť Európy. Mier na Ukrajine a európska bezpečnosť sú podľa jeho slov dve strany tej istej mince. Zdôraznil tiež, že Španielsko je pripravené podporovať Ukrajinu, dokým bude vojna prebiehať.

Podobne ako dánska premiérka Mette Frederiksenová varoval pred akýmkoľvek predčasným alebo unáhleným prímerím. Zdôraznil tiež, že akákoľvek mierová dohoda s Ruskom by mala byť spravodlivá a trvalá, aby poslúžila všetkým stranám.

Sánchez trval na tom, že na mierových rokovaniach by mala byť zastúpená Ukrajina a tiež EÚ. Dodal, že v týchto ťažkých časoch „potrebujeme viac Európy, viac Európskej únie“. Zároveň uviedol, že Španielsko je odhodlané splniť cieľ vynakladať na obranu dve percentá HDP, ako požaduje NATO.

23:10 Dánska premiérka Mette Frederiksenová v pondelok po summite európskych lídrov v Paríži vyhlásila, že Rusko „teraz ohrozuje celú Európu“. Varovala tiež pred prímerím, ktoré by nebolo trvalé a ktoré by poskytlo Rusku čas na preskupenie síl a útok na Ukrajinu alebo inú európsku krajinu.

Vladimir Putin Čítajte viac Dánska premiérka Frederiksenová: Rusko teraz ohrozuje celú Európu

22:28 Utorkový mimoriadny summit kľúčových európskych lídrov v Paríži potvrdil, že Ukrajina si zaslúži mier prostredníctvom sily, uviedli predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a šéf Európskej rady António Costa v rovnakom vyhlásení, ktoré obaja po rozhovoroch zverejnili na sociálnej sieti X.

Takýto mier by podľa nich mal rešpektovať nezávislosť Ukrajiny, jej územnú celistvosť a poskytnúť jej silné bezpečnostné záruky, píše TASR podľa denníku The Guardian. „Európa sa plne podieľa na vojenskej pomoci Ukrajine“ uviedli vo vyhlásení a zdôraznili potrebu posilnenia európskej obrany.

Ako upozornila francúzska stanica BFMTV, zo summitu, ktorý zvolal francúzsky premiér Emmanuel Macron, nevzišlo zatiaľ žiadne spoločné vyhlásenie. Lídri postupne a bez komentára poodchádzali z Elyzejského paláca a následne začali samostatne poskytovať vyjadrenia. Nemecký kancelár Olaf Scholz sa pre novinárov vyjadril zrejme krátko pred skončením zasadnutia, z ktorého musel podľa denníka Le Monde predčasne odísť pre povinnosti v Berlíne.

22:10 Spojené štáty sa podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského vyjadreniami a rozhovormi o možnom ukončení vojny na Ukrajine snažia uspokojiť Rusko a prezidenta Vladimira Putina. Zelenskyj to uviedol v pondelok odvysielanom rozhovore pre nemeckú televíziu ARD, píše TASR podľa agentúry AFP.

Americký prezident Donald Trump podľa francúzskej agentúry šokoval spojencov, keď minulý týždeň oznámil, že telefonoval s ruským náprotivkom Vladimirom Putin. Podľa Trumpa sa dohodli, že začnú okamžite rokovať o rýchlom zastavení bojov. Jeho minister obrany Pete Hegseth zase vyhlásil, že návrat Ukrajiny do hraníc spred roka 2014 je nereálny cieľ, rovnako ako aj jej ambícia vstúpiť do Severoatlantickej aliancie.

„USA teraz hovoria veci, ktoré sú veľmi priaznivé pre Putina… pretože mu chcú vyhovieť,“ povedal Zelenskyj v reakcii na podľa AFP zmierlivé vyjadrenia amerických predstaviteľov voči Rusku.

„Chcú sa rýchlo stretnúť a dosiahnuť rýchle víťazstvo. Ale to, čo chcú – ‚len prímerie‘ – nie je víťazstvo,“ dodal v rozhovore, ktorý s ním ARD nahrala v sobotu počas Mníchovskej bezpečnostnej konferencii.

21:54 Britský premiér Keir Starmer tvrdí, že bezpečnostná záruka pre Kyjev zo strany USA je „jediným spôsobom“, akým je možné Rusko odradiť od ďalších útokov na Ukrajinu. Starmer sa takto vyjadril po skončení utorňajšieho mimoriadneho summitu európskych lídrov v Paríži, informuje TASR podľa správ stanice Sky News a denníka The Guardian.

Starmer zároveň zopakoval svoju ochotu zvážiť prítomnosť britských vojakov ako mierových jednotiek na Ukrajine po tom, ako sa dosiahne mierová dohoda s Ruskom a Kyjev získa bezpečnostné záruky vrátane zmienenej americkej zábezpeky, ktorú označil za nevyhnutnú. „Bezpečnostná záruka USA je jediným spôsobom, ako účinne odradiť Rusko od ďalšieho útoku na Ukrajinu,“ povedal.

Britský premiér dôrazne varoval pred myšlienkou, že začatie mierových rokovaní by mohlo viesť k zníženiu podpory pre Kyjev. Zdôraznil, že túto podporu je naopak potrebné zvýšiť. Ide totiž podľa jeho slov o jediný spôsob, ako zabezpečiť „trvalú a spravodlivú (mierovú) dohodu“, ktorá zaručí suverenitu Ukrajiny.

20:55 V Poľskom meste Bydgoszcz v pondelok slávnostne otvorili analytické a výcvikové centrum JATEC (Joint Analysis, Training and Education Centre), v ktorom si majú vojaci z krajín NATO a Ukrajiny vymieňať poznatky o vojne. TASR o tom informuje na základe správy agentúry PAP.

Vznik spoločného centra NATO a Ukrajiny načrtlo záverečné vyhlásenie summitu NATO vo Washingtone z júla 2024. Cieľom centra JATEC je výcvik a podpora ukrajinských vojakov v spolupráci s NATO. Aliancii zároveň takáto spolupráca poskytne možnosť analyzovať ukrajinskú obranu proti Rusku.

Na pondelňajšom slávnostnom otvorení centra sa zúčastnili poľský minister obrany a podpredseda vlády Wladyslaw Kosiniak-Kamysz, námestníčka generálneho tajomníka NATO Radmila Šekerinská, vrchný veliteľ síl NATO pre transformáciu (SACT) Pierre Vandier a tiež ukrajinská ministerka pre európsku a euroatlantickú integráciu a podpredsedníčka vlády Olha Stefanišynová.

20:09 Ukrajina v rámci ďalšieho balíka nemeckej vojenskej pomoci dostala aj štyri slovenské samohybné húfnice Zuzana 2 a 50-tisíc delostreleckých nábojov kalibru 155 milimetrov, uviedol dnes server RBK-Ukrajina s odvolaním sa na web nemeckej vlády.

Nový balík pomoci obsahuje okrem iného aj 56 obrnených vozidiel MRAP so zvýšenou odolnosťou proti mínam, rakety pre systémy protivzdušnej obrany IRIS-T SLM a IRIS-T SLS, muníciu pre tanky Leopard 1, muníciu pre bojové vozidlá pechoty Marder, 41-tisíc nábojov pre protilietadlové tanky Gepard. stovky útočných a prieskumných bezpilotných lietadiel, útočné a odstrelovacie pušky a guľomety a viac ako 60 miliónov nábojov.

Ukrajine, ktorá sa už takmer tri roky bráni ruskej agresii, poskytlo Nemecko najviac pomoci z európskych krajín, a to najmä kriticky dôležité systémy Patriot schopné zostreliť ruské rakety, pripomína RBK-Ukrajina. Nemecko doteraz ukrajine poskytlo pomoc či sa zaviazalo poskytnúť vojenskú pomoc v celkovej výške približne 28 miliárd eur, uvádza nemecký vládny web.

19:46 Srbsko chce prispieť k urovnaniu konfliktu na Ukrajine a je pripravené hostiť rozhovory o tejto otázke, vyhlásil v pondelok počas návštevy Moskvy srbský minister zahraničných vecí Marko Djurič. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Tanjug.

Djurič po stretnutí s ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom povedal, že Srbsko „má veľkú snahu prispieť k riešeniu tohto problému“ a podľa jeho slov je krajina pripravená hostiť akékoľvek formálne alebo neformálne diskusie.

Šéf srbskej diplomacie tak odpovedal na otázku, či bolo témou rozhovorov s ruským ministrom zahraničných vecí aj možnosť zapojenia Belehradu do diskusií o ukončení vojny na Ukrajine. Srbsko je podľa agentúry Tanjug jednou z mála krajín, ktoré udržiavajú dobré vzťahy so Spojenými štátmi, Ruskom a Ukrajinou.

18:10 Ukrajine nebude nikto vnucovať mierovú dohodu, rozhodnú o nej jej obyvatelia a prezident Volodymyr Zelenskyj, uistil v pondelok osobitný vyslanec amerického prezidenta Donalda Trumpa pre Rusko a Ukrajina Keith Kellogg. Spojené štáty si plánujú vypočuť „príspevky do diskusie“ z každej strany, povedal generál vo výslužbe novinárom na pôde NATO v Bruseli s tým, že úlohou USA je sprostredkovať bezpečnostné záruky pre Ukrajinu. TASR o tom informuje podľa stanice Sky News.

Kellogg sa takto vyjadril deň pred utorňajším stretnutím americkej a ruskej delegácie v Saudskej Arábii. USA tvrdia, že pôjde o bilaterálnu schôdzku a nemala by sa považovať za rokovania o Ukrajine. Podľa Kremľa je cieľom prediskutovať možnú dohodu o ukončení vojny a pripraviť summit prezidentov USA a Ruska.

17:58 Prieskumníci z ukrajinskej delostreleckej brigády Čornij lis (Čierny les) zničili ruský protilietadlový raketový systém S-350 Viťaz v hodnote 135 miliónov dolárov v Doneckej oblasti. Ako informuje web Ukrajinská pravda, uviedla to strategická operatívna skupina Chortycia na platforme Telegram.

Portál ArmyInform poznamenal, že Viťaz je jednou z najvyspelejších zbraní Ruska. Je protilietadlový raketový systém stredného dosahu novej generácie nahradzujúci zastarané systémy S-300PS a Buk-M1–2. Vývoj sa začal v roku 2007 a dokončili ho v roku 2020.

Systém Viťaz je navrhnutý na ochranu administratívnych, priemyselných a vojenských zariadení pred rozsiahlymi útokmi modernými a pokročilými zbraňami, vrátane lietadiel, helikoptér, riadených striel, bezpilotných lietadiel a taktických balistických rakiet.

17:03 Rodí sa koalícia európskych štátov ochotných vyslať vojakov na Ukrajinu? Mohli by strážiť kontaktnú líniu medzi bojujúcimi stranami?

Ukrajina Čítajte viac Dohoda o mieri na Ukrajine? Bez európskych vojakov takmer nemožná. Ako by mohlo vyzerať ich nasadenie

17:02 Vojna Ruska proti Ukrajine, trvajúca skoro tri roky, okrem stoviek tisíc zabitých „obdarila“ Rusko aj armádou invalidov. Jej početnosť možno prirovnať k počtu obyvateľov oblastných miest Brjansk či Tver. Ku koncu minulého roka utrpelo 376-tisíc Rusov na fronte ťažké zranenia a stali sa invalidmi, napísal server The Moscow Times s odvolaním sa na správu britského Medzinárodného inštitútu strategických štúdií (IISS).

Ukrajina Rusko Vojna Invázia UARUS Čítajte viac Armáda zmrzačených: Státisíce Rusov sa vracajú domov bez končatín. Kremeľ vyrába invalidov rýchlejšie než protézy

16:40 Španielsky minister zahraničných vecí José Manuel Albares tvrdí, že je „priskoro“ na diskusie o vysielaní vojakov na Ukrajinu v rámci mierovej misie v prípade dosiahnutia dohody s Ruskom. Albares sa takto vyjadril v pondelok v reakcii na tvrdenia britského premiéra Keira Starmera, podľa ktorého je Spojené kráľovstvo na takýto krok pripravené, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

„Momentálne je príliš skoro hovoriť o nasadení vojakov na Ukrajinu. V súčasnosti tam nie je mier a je potrebné sa snažiť o jeho čo najskoršie dosiahnutie,“ povedal Albares na tlačovej konferencii so svojím brazílskym rezortným kolegom Maurom Vieirom, ktorý je na návšteve Španielska.

16:36 Francúzsky prezident Emmanuel Macron tesne pred začiatkom dnešnej schôdzky lídrov veľkých európskych krajín okolo situácie na Ukrajine telefonoval so svojím americkým náprotivkom Donaldom Trumpom. S odvolaním sa na Macronovu kanceláriu o tom informovali tlačové agentúry. K obsahu telefonátu Elysejský palác bližšie informácie nezverejnil.

Začiatok schôdzky v Paríži bol stanovený na 16.00 h SEČ. Po rokovaní bolo na 18.00 h SEČ avizované vyhlásenie nemeckého kancelára Olafa Scholze.

Schôdzku v Paríži zozval Macron po tom, ako Trumpov osobitný vyslanec pre Ukrajinu a Rusko Keith Kellogg šokoval európskych lídrov vyhlásením, že Európa nebude mať miesto pri rokovacom stole pre rozhovory o ukončení rusko-ukrajinskej vojny. Kellogg dodal, že Ukrajina sa bude na rokovaniach zúčastňovať a že Európa bude konzultovaná.

16:20 Slovenská polícia obvinila Slováka, ktorý vo vojne na Ukrajine slúžil na strane Rusov a ktorý je od vlaňajška v ukrajinskom zajatí.

Russia Ukraine Čítajte viac Polícia obvinila Slováka, ktorý vo vojne na Ukrajine bojoval na strane Ruska

15:55 Otázku zapojenia českých vojakov k dohľadu nad prípadným prímerím na Ukrajine považujú politici väčšinou za predčasnú. Vyplynulo to z ich odpovedí na otázku ČTK. Podľa podpredsedu snemovne Jána Bartoška (KDU-ČSL) by českí vojaci v krajine po uzavretí prímeria nemali chýbať, ak budú súčasťou širšej európskej vojenskej prítomnosti. Naopak opozičná Sloboda a priama demokracia (SPD) zapojenie českej armády odmieta.

Vyslať vojakov na Ukrajinu ako príspevok k bezpečnostným zárukám pre Ukrajinu je podľa premiéra Keira Starmera pripravená Británia, nevylúčilo to ani napríklad Švédsko. Aj Nemecko je pripravené podieľať sa na prípadnej mierovej misii. Naopak poľský premiér Donald Tusk zopakoval, že jeho krajina svojich vojakov na Ukrajinu nepošle.

Karel Řehka Čítajte aj Generál Řehka: Rusko priateľskejšie nebude. V hre je aj povinná vojenská služba (+anketa)

Predseda parlamentného výboru pre obranu a bývalý minister obrany Lubomír Metnar (za ANO) uviedol, že otázku akéhokoľvek zapojenia ČR nie je možné komentovať vo chvíli, keď nie je známy jediný parameter možných bezpečnostných záruk okrem mediálnych vyjadrení. „Vo chvíli, keď budeme poznať jasné požiadavky alebo bude na stole jasný návrh na diskusiu o takomto zapojení, môžem sa k tomu relevantne vyjadriť,“ uviedol Metnar.

Podobne sa vyjadrila aj členka parlamentného zahraničného výboru a bývalá ministerka Helena Langšádlová (TOP 09). "Túto úvahu považujem za predčasnú. V tejto chvíli nie je ani jasné, či dôjde k uzavretiu prímeria a ako by prípadne vyzeralo trvalé mierové riešenie, "uviedla. Nie je tak podľa nej tiež zrejmé, do akej situácie by boli vojaci vyslaní.

Bartošek napísal, že udržanie trvalého mieru na Ukrajine je v českom vlastnom záujme a malo by byť absolútnou prioritou. „Preto by naši vojaci v krajine po uzatvorení prímeria nemali chýbať, ak budú súčasťou širšej európskej vojenskej prítomnosti,“ dodal.

15:45 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok navštívi Turecko, kde bude rokovať s tamojším prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom o krokoch na „ďalšie posilnenie spolupráce medi oboma krajinami“. Oznámil to v pondelok šéf Erdoganovho komunikačného tímu Fahrettin Altun sieti X, píše AFP.

14:43 Kolégium komisárov vrátane predsedníčky Ursuly von der Leyenovej odcestuje na budúci týždeň na Ukrajinu pri príležitosti tretieho výročia začiatku vojny s Ruskom.

„Budúci týždeň sa pri príležitosti tretieho výročia agresívnej vojny proti Ukrajine uskutoční návšteva kolégia (komisárov) v krajine,“ oznámil bez uvedenia ďalších podrobností hovorca EK Stefan de Keersmaecker na tlačovom brífingu v Bruseli.

14:08 Nemecký kancelár Olaf Scholz v pondelok vyzval Európu na zjednotenie a preukázanie podpory Ukrajine. Podľa Berlína je však akákoľvek diskusia o vyslaní nemeckých vojakov na Ukrajinu v rámci prípadných mierových síl „predčasná“. TASR o tom píše podľa správ agentúry AFP.

Podľa Scholza je dôležité, aby európske krajiny spravili všetko pre zabezpečenie silného a jednotného kontinentu. „Potrebujeme (zjednotenú a silnú Európu) pre Ukrajinu, potrebujeme to pre našu vlastnú bezpečnosť,“ vyhlásil Scholz na predvolebnom podujatí v stredonemeckom meste Kassel.

Hovorkyňa vlády Christiane Hoffmannová v pondelok na tlačovom brífingu v Berlíne povedala, že Nemecko v súčasnosti nezvažuje poslanie svojich vojakov na Ukrajinu. „Opakovane sme vyhlásili, že v prvom rade musíme počkať a uvidieť, či a ako, snáď, vznikne mier na Ukrajine,“ uviedla hovorkyňa vlády v Berlíne. Reagovala na oznámenie Spojeného kráľovstva, že Londýn je na takýto krok pripravený.

13:37 O navrátení Ukrajincov držaných v ruskom zajatí dnes v Dubaji hovoril ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj so svojím emirátským náprotivkom. Spojené arabské emiráty (SAE) podporujú mierové riešenie konfliktu na Ukrajine a snahy zamerané na zmiernenie jeho humanitárnych dopadov, uviedol podľa agentúry WAM tamojší prezident Muhammad ibn Zájid Ál Nahján. Zelenskyj na štátnu návštevu SAE pricestoval v nedeľu.

„Jednou z kľúčových tém dnes bol návrat našich ľudí z ruského zajatia. Sprostredkovanie zo strany SAE zachránilo veľa životov,“ uviedol Zelenskyj na sociálnej sieti Telegram. Svojimi slovami odkazoval na úlohu SAE pri výmene vojnových zajatcov a návrate Ukrajincov, predovšetkým detí, deportovaných do Ruska v priebehu takmer trojročnej vojny, píše agentúra Reuters. Ukrajinský prezident dodal, že dnes rokovali o možnostiach ako v tejto spolupráci pokračovať.

Ukrajinskí zajatci sa vracajú domov a plačú
Video
Ukrajinskí vojenskí zajatci z bitky o Mariupoľ sa po úspešnej vojenskej operácii svojich kolegov vracajú späť domov na Ukrajinu. Tí ich oslobodili zo zajatia ruských okupačných síl po vyše ročnom väznení.

13:35 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok vyhlásil, že Kyjev nebol oficiálne informovaný o nadchádzajúcich rokovaniach medzi Ruskom a Spojenými štátmi v Saudskej Arábii. Ukrajina podľa jeho slov neuzná žiadnu dohodu uzavretú bez jej účasti, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

Ukrajina „nemôže uznať žiadne veci alebo žiadne dohody o nás bez nás. A my takéto dohody neuznáme,“ uviedol Zelenskyj s tým, že akékoľvek rokovania bez jej účasti sú zbytočné.

13:05 Šéf poľského Národného bezpečnostného úradu (BBN) generál Dariusz Lukowski v pondelok uviedol, že v budúcnosti nemožno vylúčiť možnosť vyslania poľských vojakov na Ukrajinu, ale v súčasnosti by ich Varšava vyslať nemala. Informuje o tom spravodajca TASR podľa agentúry PAP.

„V súčasnosti nie, ale v budúcnosti nemožno vylúčiť možnosť vyslania poľských vojakov na Ukrajinu v rámci mierovej misie,“ povedal Lukowski v rozhovore pre Rádio Zet. Scenáre sa podľa generála vyvíjajú a môže vzniknúť situácia, ktorá si vyžiada poľskú účasť v misii. Zároveň si myslí, že na Poľsko bude vyvíjaný veľký tlak, aby sa do takéhoto nasadenia zapojilo.

Poľsko bude aj naďalej pokračovať v spolupráci v oblasti bezpečnosti Ukrajiny s Európskou úniou, USA a ďalšími európskymi partnermi, ako sú Spojené kráľovstvo a Nórsko, ale neplánuje na Ukrajinu vyslať vojakov. Uviedol to poľský premiér Donald Tusk pred odletom na mimoriadne stretnutie európskych lídrov v Paríži, informuje varšavský spravodajca TASR.

Tusk zdôraznil, že Poľsko má v regióne špeciálnu úlohu vďaka pevným vzťahom s USA, ktoré nie sú závislé od toho, kto je v Bielom dome. „V Paríži budem tlmiť všetky hlasy, ktoré by sa snažili vniesť konkurenčnú hru medzi EÚ a USA,“ povedal premiér, podľa ktorého žijeme v brutálnych časoch, ktoré so sebou prinášajú brutálny jazyk. Niektoré slová na oboch stranách Atlantiku podľa neho padajú zbytočne, ale nevidí dôvod na to, aby sa spojenci vzájomne nepodporovali.

Cvičenie NATO v Poľsku Dragon-24
Video

Britský premiér Keir Starmer uviedol, že je pripravený vyslať na Ukrajinu britských vojakov, ak to bude potrebné. Napísal to v článku pre denník The Telegraph. Podobne sa vyjadrilo Švédsko, ktoré vyslanie svojich vojakov po nastolení mieru „nevylučuje“. Aj Nemecko je pripravené podieľať sa na prípadnej mierovej misii.

13:00 Pozývať európskych politikov k prípadným rokovaniam o konci vojny na Ukrajine nemá zmysel, pretože chcú, aby vojna pokračovala. Dnes to podľa agentúr povedal ruský minister zahraničia Sergej Lavrov. Uviedol tiež, že pri budúcich mierových rokovaniach nepôjde „ani pomyslieť“ na to, že by Rusko voči Ukrajine urobilo územné ústupky.

„Neviem, čo by (Európania) pri rokovacom stole robili,“ povedal Lavrov. „Keď by si k nemu sadali s cieľom vo vojne pokračovať, prečo ich tam pozývať?“ Uviedol tiež, že Európa nemá na rokovaniach o Ukrajine čo robiť, „ak žiada prímerie kvôli vyzbrojovaniu Kyjeva“.

Lavrov dnes spolu so zahraničnopolitickým poradcom Kremľa Jurijom Ušakovom odletí do Rijádu, kde ich v utorok čaká schôdzka s americkými predstaviteľmi. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov dnes povedal, že cieľom rozhovorov bude „obnoviť komplex vzťahov“ medzi Moskvou a Washingtonom a pripravovať prípadné rokovania o konci vojny na Ukrajine. Tú Rusko začalo pred takmer tromi rokmi na rozkaz prezidenta Vladimira Putina.

Lavrov dal najavo, že pri prípadných diskusiách o mieri nehodlá Rusko, ktoré vojensky okupuje časť východnej Ukrajiny a ktorého armáda sa snaží obsadiť ďalšie ukrajinské územie, robiť „územné ústupky“ voči Kyjevu.

Christoph Heusgen, mníchovská konferencia Čítajte aj Konferencia v Mníchove: Západ nesmie zopakovať rovnakú chybu. Na stretnutí bolo cítiť zdesenie a nedôveru

12:55 Ruský súd vymeral americkej spoločnosti Google pokutu 3,8 milióna rubľov za obsah zverejnený na jej platforme YouTube, ktorý zahŕňa videá s inštrukciami, ako sa majú ruskí vojaci vzdať. Informovala o tom dnes ruská agentúra TASS.

Rusko už dlhší čas požaduje od zahraničných internetových platforiem, aby odstraňovali obsah, ktorý krajina považuje za nezákonný. Ide napríklad o údajne falošné informácie o vojne na Ukrajine, napísala agentúra Reuters.

12:45 Nikto presne nevie, čo sa stalo v posledných chvíľach života ruského speváka a skladateľa Vadima Strojkina. Kariéra tohto 59-ročného muža sa náhle skončila 5. februára, keď tím ruských bezpečnostných služieb dorazil do jeho bytu na deviatom poschodí v Petrohrade.

„Tento idiot (Putin) vyhlásil vojnu svojim vlastným ľuďom, ako aj bratskému národu,“ napísal na sociálnych sieťach v marci 2022, mesiac po začiatku invázie. „Neprajem si jeho smrť. Chcem ho vidieť súdeného a uväzneného."

Vadim Strojkin, ruský hudobník, pád z okna Čítajte viac Od opovrhovania vojnou, až po pád z okna: Priatelia ruského speváka neveria, že spáchal samovraždu. Prezradili viac

12:19 Švédsko v pondelok uviedlo, že v prípade potreby nevylučuje vyslanie mierových jednotiek na Ukrajinu. Vyhlásenie prišlo po tom, ako britský premiér Keir Starmer v nedeľu vyjadril pripravenosť nasadiť na Ukrajine britských vojakov.

„Najskôr musíme rokovať o spravodlivom a udržateľnom mieri, ktorý bude rešpektovať medzinárodné právo, ktorý bude rešpektovať Ukrajinu a ktorý predovšetkým zabezpečí, aby sa Rusko nemohlo jednoducho stiahnuť, preskupiť a v priebehu niekoľkých rokov zaútočiť na Ukrajinu alebo inú krajinu,“ uviedla švédska ministerka zahraničných vecí Maria Malmer Stenergardová pre švédsky verejnoprávny rozhlas Sveriges Radio.

„Keď takýto mier dosiahneme, bude ho potrebné udržiavať, a preto naša vláda nevylučuje žiadnu možnosť,“ dodala šéfka švédskej diplomacie. Premiér susedného Nórska Jonas Gahr Støre však povedal, že „ešte nenastal čas diskutovať o nasadení vojakov“.

Regrúti z 3. útočnej brigády trénujú v...
Regrúti z 3. útočnej brigády trénujú v...
+12Regrúti z 3. útočnej brigády trénujú v...

11:52 Ukrajinský dronový útok na juhu Ruska v pondelok zasiahol kľúčovú prečerpávaciu stanicu medzinárodného ropovodu z Kazachstanu do terminálu v Novorossijsku. V pondelok to oznámil prevádzkovateľ potrubia, píše TASR podľa správy agentúry AFP.

Pri nočnom nálete zasiahlo sedem dronov prečerpávaciu stanicu Kropotkinskaja v krasnodarskom kraji patriacu konzorciu Kaspického ropovodu. Spoločnosť dopravuje kazašskú ropu cez juh Ruska a Čierne more aj do západnej Európy. Pri útoku sa nikto nezranil.

Spoločnosť na sociálnych sieťach uviedla, že „prevoz ropy cez ropovod Tengiz-Novorossijsk pokračuje v obmedzenom režime čerpania“.

Potrubie vlastní konzorcium, v ktorom majú podiely okrem ruskej a kazašskej vlády aj západné firmy Chevron, ExxonMobil a Shell. V roku 2024 sa ním prečerpalo viac ako 63 miliónov ton ropy.

Priamy zásah: Útok dronu na ruskú rafinériu Tuapse
Video
Ruské spravodajské kanály SHOT a Mash informovali, že v blízkosti ropnej rafinérie v Tuapse, ktorá patrí spoločnosti Rosnefť, bola 22. júla 2024 v ranných hodinách počuť séria výbuchov. Agentúra RIA Novosti uviedla, že drony poškodili infraštruktúru.

11:31 Na utorkovom stretnutí americkej a ruskej delegácie v Saudskej Arábii sa zúčastnia aj ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a poradca ruského prezidenta Jurij Ušakov. V pondelok to potvrdil Kremeľ. Cieľom stretnutia je prediskutovať možnú dohodu o ukončení vojny na Ukrajine a pripraviť summit prezidentov USA a Ruska. TASR o tom píše podľa agentúry AP.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že Lavrov a Ušakov priletia do Rijádu ešte v priebehu pondelka. Rozhovory budú podľa neho zamerané predovšetkým na „obnovenie celej škály americko-ruských vzťahov“, ako aj Ukrajinu a prípravu stretnutia lídrov oboch krajín. Dotknúť by sa chceli aj aktuálnej situácie na Blízkom východe.

Americkú delegáciu bude viesť minister zahraničných vecí Marco Rubio, ktorý sa už nachádza v Rijáde. Prítomný bude aj Trumpov vyslanec pre Blízky východ Steve Witkoff a poradca pre národnú bezpečnosť Mike Waltz.

10:20 Európski lídri rokujúci v pondelok v Paríži chcú zabrániť dosiahnutiu mieru na Ukrajine, poznamenal maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó počas pracovnej cesty v Kazachstane. Politici, ktorí presadzujú vojnu a sú proti americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi, sa podľa šéfa maďarskej diplomacie snažia zabrániť nastoleniu mieru na Ukrajine.

Péter Szijjártó Čítajte viac Szijártó pred samitom v Paríži kritizuje lídrov EÚ. Nazval ich vojnovými priaznivcami, ktorí nechcú mier

9:57 Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v nedeľu pre televíznu stanicu CBS povedal, že Ukrajina a Európa by mali byť zapojené do mierových rokovaní o konci ruskej vojny na Ukrajine. Toto vyjadrenie prišlo v reakcii na obavy z možnej organizácie bilaterálnych rokovaní len medzi Spojenými štátmi a Ruskom.

„Pokiaľ to budú skutočné rokovania, a tak ďaleko ešte nie sme, ale ak by sa to stalo, Ukrajina do nich musí byť zapojená, pretože oni boli napadnutí,“ uviedol Rubio.

„Európania budú musieť byť súčasťou, pretože uvalili na (ruského prezidenta Vladimira) Putina a Rusko sankcie a taktiež prispeli k týmto snahám,“ dodal šéf americkej diplomacie. Európski lídri sa v pondelok stretnú v Paríži s cieľom diskutovať o mierových plánoch amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio Foto: SITA/AP, Evelyn Hockstein
Marco Rubio Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio

Obavy z vylúčenia Ukrajiny a Európy z potenciálnych mierových rokovaní začali objavovať po telefonáte Trumpa a Putina.

Počas nadchádzajúcich dní sa Rubio spoločne s osobitným vyslancom USA pre Blízky východ Steveom Witkoffom a poradcom pre národnú bezpečnosť Mikeom Waltzom stretne v Saudskej Arábii s vysokopostaveným zástupcom Ruska, s ktorým budú rokovať o konci vojny na Ukrajine. Saudská Arábia sa podujala hostiť aj stretnutie prezidentov Ruska a Spojených štátov.

Americký minister zahraničných vecí pre CBS nepovedal, kto bude zástupcom ruskej delegácie ani kde sa stretnutie uskutoční. Na rokovaní nebudú prítomní zástupcovia Ukrajiny ani žiadneho európskeho štátu či Európskej únie. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v minulosti oznámil, že neprijme mierové riešenie, na ktorom sa jeho krajina nepodieľala.

Rubio zdôraznil, že po počiatočných rozhovoroch musia nasledovať činy. „Najbližších niekoľko týždňov a dní rozhodne, či to je vážne, alebo nie,“ dodal. (tasr, dpa)

9:26 V ruskej Rostovskej oblasti v pondelok zadržali zástupcu gubernátora a oblastného ministra poľnohospodárstva Konstantina Rachalovského. Obvinený je zo zneužitia právomocí. Informuje o tom Reuters, ktorý sa odvoláva na ruské agentúry.

Podľa agentúry TASS Rachalovského obviňujú, že zneužitím právomocí spôsobil škody vo výške 156 miliónov rubľov (1,64 milióna eur). RIA Novosti s odvolaním na spravodajskú službu FSB uviedla, že finančné prostriedky boli súčasťou programu štátnych dotácií pre poľnohospodárske podniky. Rachalovskij je ministrom poľnohospodárstva oblasti od roku 2014.

Reuters pripomína, že Rostovská oblasť je najväčším producentom obilnín v Rusku a v roku 2023 sa v nej vypestovalo až 11 percent všetkých obilnín v krajine. Vypestuje sa tam tiež 20 percent celkového ruského poľnohospodárskeho exportu.

Dlhoročného gubernátora oblasti Vasilija Golubeva, ktorý riadil región od roku 2010, odvolal v novembri 2024 prezident Vladimir Putin, ktorý na jeho miesto dosadil manažéra Jurija Sľusara.

9:12 Rusko v noci na dnes na Ukrajinu zaútočilo s nasadením 147 dronov, informovalo letectvo napadnutej krajiny. Protivzdušná obrana ich 83 zostrelila a ďalších 59 sa zrútilo bez toho, aby spôsobilo škodu. Ukrajinská elektrárenská spoločnosť Ukrenerho však informovala, že pre následky útokov musia ľudia počítať s odstávkami elektrickej energie.

Ukrajinské letectvo uviedlo, že v dôsledku ruského útoku vznikli škody v Charkovskej, Kyjevskej, Poltavskej a Záporožskej oblasti. Bližšie informácie k nim nezverejnilo.

V Kyjeve utrpel zranenia 22-ročný muž. Vo viacerých štvrtiach sú poničené obytné domy, inde vznikol požiar v priemyselnom podniku alebo v areáli skladiska, uviedol šéf oblastnej správy Mykola Kalašnyk.

Šéf Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak na telegrame napísal, že „pri nepriateľskom terore“ najviac utrpelo mesto Marhanec. Zranení sú štyria ľudia vo veku od 22 do 64 rokov. Škody sú na ôsmich väčších obytných domoch a niekoľkých rodinných domkoch, ďalej potom na rôznych komerčných objektoch alebo na elektrickom vedení.

Spoločnosť Ukrenerho najskôr upozornila, že núdzové odstávky dodávok elektrickej energie sa týkajú Kyjeva, Kyjevskej oblasti, Dnepropetrovskej a Sumskej oblasti. Neskôr informovala, že odstávky zasiahnu všetky regióny. Obmedzenie sa v prvom rade vzťahuje na priemyselné podniky a ďalšie firmy, v určitých prípadoch aj na domácnosti.

8:51 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 530 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 859 920, uviedol v pondelok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 16 tankov, 52 obrnených bojových vozidiel pechoty a 37 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 089 tankov, 21 063 obrnených bojových vozidiel pechoty a 23 222 delostreleckých systémov.

8:02 Rusko v pondelok zostrelilo 90 ukrajinských dronov a protilodnú riadenú strelu R-360 Neptun, informovalo o tom ruské ministerstvo obrany. Podľa gubernátora Krasnodarského kraja Veniamina Kondratieva pri útoku ukrajinských bezpilotných lietadiel na tamojší región utrpel zranenia najmenej jeden človek. TASR o tom píše podľa správ agentúr Reuters a AFP.

„Počas noci systémy protivzdušnej obrany zachytili a zničili 90 ukrajinských dronov,“ napísalo ruské ministerstvo obrany na platforme Telegram. Dvadsaťštyri z nich údajne zostrelili v Krasnodarskom kraji, 38 nad Azovským morom a 15 nad Krymským polostrovom, píše AFP.

Neptúnom na Rusov. S čím zničili Ukrajinci krížnik Moskva (archívne video)
Video

Gubernátor Kondratiev oznámil ofenzívu na Krasnodarský kraj na juhu Ruska na Telegrame. Útok označil za „masívny“, no ďalšie podrobnosti neuviedol.

Ruský spravodajský kanál SHOT na svojom profile na tej istej sociálnej sieti oznámil, že Ukrajina sa pokúšala zasiahnuť ropnú rafinériu Ilsky v Krasnodarskom kraji. Trosky dronov tam údajne vyvolali požiar. Agentúre Reuters sa bezprostredne nepodarilo potvrdiť pravdivosť týchto tvrdení.

Ukrajina sa k incidentu nevyjadrila. V minulosti však priznala, že v ruskom vnútrozemí sú jej útoky zamerané na kľúčovú infraštruktúru s cieľom obmedziť vojnové úsilie Moskvy. Rafinéria Ilsky bola podľa Reuters terčom ukrajinských útokov od roku 2023 niekoľkokrát.

7:27 Ruské jednotky od nedele prudko zintenzívnili svoje útoky na východe Ukrajiny, uviedla kyjevská armáda a predstaviteľ NATO predpokladá, že Moskva s blížiacimi sa rozhovormi o ukončení vojny zvýši tempo a intenzitu svojich útokov, píše agentúra Reuters.

Hlavné útoky sa sústredili blízko ohrozeného logistického centra Pokrovsk, uviedol Kyjev, pričom sa očakáva, že americkí a ruskí predstavitelia budú v najbližších dňoch rokovať v Saudskej Arábii a americký prezident Donald Trump bude presadzovať uzavretie mieru, píše agentúra Reuters. V Saudskej Arábii by mali začať pripravovať rokovania o Ukrajine americký minister zahraničia Marco Rubio, poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Michael Waltz a splnomocnenec pre Blízky východ Steve Witkoff.

7:20 Dva ruské drony v nedeľu neskoro večer narušili moldavský vzdušný priestor pri hraniciach s Ukrajinou. Stalo sa tak tri dni po tom, ako si Kišiňov v súvislosti s skorším incidentom predvolal na ministerstvo zahraničia ruského veľvyslanca, informuje Reuters. Ruské drony v noci zaútočili na Kyjev a ruská protivzdušná obrana cez noc zničila 90 ukrajinských dronov, uviedlo v pondelok ruské ministerstvo obrany.

Moldavsko, ktoré leží medzi Ukrajinou a členským štátom Európskej únie Rumunskom, bolo opakovane svedkom narušenia vzdušného priestoru ruskými dronmi nasadenými v takmer tri roky trvajúcej agresívnej vojne Ruska proti Ukrajine. Pri incidentoch z minulého týždňa spadli v rovnakej oblasti blízko ukrajinských hraníc dva drony a jeden explodoval.

Ukrajinské jednotky protivzdušnej obrany sa snažili odraziť nočný útok ruských dronov na Kyjev, uviedla v pondelok skoro ráno vojenská správa ukrajinského hlavného mesta. Ruské jednotky protivzdušnej obrany cez noc zachytili a zničili 90 ukrajinských dronov, z toho 38 dronov bolo zostrelených nad Azovským morom, 24 nad Krasnodarským krajom na juhu Ruska, uviedlo ruské ministerstvo obrany.

5:55 Britský premiér Keir Starmer uviedol, že je pripravený vyslať na Ukrajinu britských vojakov, ak to bude potrebné. Napísal to v článku pre The Telegraph, o ktorom informuje BBC a agentúra AFP.

Keir Starmer napísal, že Spojené kráľovstvo je „pripravené a ochotné prispieť k bezpečnostným zárukám pre Ukrajinu tým, že v prípade potreby nasadí svojich vlastných vojakov“. V exkluzívnom článku pre denník The Telegraph premiér uviedol, že rozhodnutie zvážiť vyslanie britských vojakov a vojačiek do nebezpečenstva neberie na ľahkú váhu. Pomoc pri zaisťovaní bezpečnosti Ukrajiny podľa britského premiéra znamená pomoc pri zaisťovaní bezpečnosti vlastnej krajiny i európskeho kontinentu.

Je to prvýkrát, čo britský premiér výslovne formuloval, že zvažuje vyslanie britských mierových síl na Ukrajinu. Starmer to uviedol krátko predtým, ako sa počas pondelka v Paríži stretnú lídri veľkých európskych krajín a budú rokovať o situácii okolo Ukrajiny. K stretnutiu dôjde po tom, ako vyšlo najavo, že americká administratíva chce rokovať o prímerí priamo s Ruskom bez účasti Európanov. Mimoriadne stretnutie zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron.

5:52 Americký prezident Donald Trump v nedeľu vyhlásil, že s ruským prezidentom Vladimirom Putinom by sa mohol stretnúť už čoskoro. Dodal, že verí, že Putin skutočne chce zastaviť boje na Ukrajine, informovala agentúra AFP.

Trump na brífingu v Bielom dome dodal, že takéto stretnutie sa malo uskutočniť pred krízou na Ukrajine alebo hneď po jej vypuknutí.

Pokiaľ ide o jeho osobnú schôdzku s Putinom, „čas nie je stanovený, ale mohlo by to byť veľmi skoro,“ povedal Trump.

AFP dodala, že minister zahraničných vecí USA Marco Rubio bude v najbližších dňoch viesť americkú delegáciu na vysokej úrovni, ktorá bude v saudskoarabskom Rijáde rokovať s ruskými predstaviteľmi o Ukrajine. Trump ozrejmil, že jeho tím „dlho a tvrdo“ rokoval s ruskými predstaviteľmi. Spomenul v tejto súvislosti aj svojho vyslanca pre Blízky východ Steva Witkoffa, ktorý údajne nedávno absolvoval s Putinom asi trojhodinový rozhovor.

„Myslím si, že chce prestať bojovať,“ povedal Trump o Putinovi. Na otázku, či sa Putin chce zmocniť celej Ukrajiny, Trump odpovedal: „To som sa ho aj ja pýtal“. „Ak sa chystá pokračovať… to by bol pre mňa veľký problém, pretože to jednoducho nemôžeme dovoliť,“ dodal Trump. „Myslím si, že to chce ukončiť a že to chcú ukončiť rýchlo. Obaja,“ povedal Trump a dodal: „Aj Zelenskyj to chce ukončiť.“

Poznamenal tiež, že Rusko je „veľký stroj“ a už porazilo Hitlera a Napoleona, čo ukazuje, že vie, ako bojovať.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj medzitým v nedeľu povedal, že podľa neho sa Rusko chystá „viesť vojnu“ proti oslabenej aliancii NATO, ak Trump zredukuje podporu USA pre Alianciu. Podľa AFP sa však zdá, že Trump Zelenského obavy nezdieľa, lebo novinárom povedal, že ho „ani trochu“ neznepokojujú slová ukrajinského lídra.

Karel Řehka Čítajte viac Generál Řehka: Rusko priateľskejšie nebude. V hre je aj povinná vojenská služba (+anketa)

Republikánsky prezident opakovane trval na tom, že ukončí konflikt na Ukrajine za jediný deň, ale jeho šéf diplomacie Rubio priznal, že „nebude ľahké“ vyriešiť takýto dlhotrvajúci, krvavý a zložitý konflikt.

„Proces smerujúci k mieru nie je záležitosťou jedného stretnutia,“ povedal Rubio v rozhovore pre televíziu CBS na okraji Mníchovskej bezpečnostnej konferencie. Zatiaľ nie je jasné, či sa na rokovaniach v Rijáde zúčastní aj Ukrajina. Rubio povedal, že si nie je istý ani tým, koho vyšle Moskva. „Ešte nič nie je uzavreté,“ povedal a dodal, že cieľom je hľadať priestor na obsiahlejší rozhovor, ktorý „by zahŕňal Ukrajinu a týkal by sa ukončenia vojny.“

Očakáva sa, že na rokovaniach v Rijáde sa zúčastní Trumpov osobitný vyslanec Steve Witkoff a poradca pre národnú bezpečnosť USA Michael Waltz.

Putin a Trump mali spolu 12. februára telefonický rozhovor, v ktorom diskutovali o zastavení bojov na Ukrajine, bilaterálnych vzťahoch a mnohých ďalších otázkach. Dohodli sa, že budú pokračovať v kontaktoch a zorganizujú osobné stretnutie.

Trump následne telefonoval s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským: informoval ho o obsahu rozhovoru s Putinom i o príprave dokumentu o bezpečnostnej a hospodárskej spolupráci oboch krajín.

5:50 V Paríži sa v pondelok stretnú lídri veľkých európskych krajín a budú rokovať o situácii na Ukrajine a európskej bezpečnosti. Schôdzku zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron a zúčastnia sa jej šéfovia vlád Británie, Nemecka, Poľska, Talianska, Španielska, Holandska a Dánska. Prítomní budú aj šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, predseda Európskej rady António Costa a generálny tajomník NATO Mark Rutte.

Schôdzka európskych lídrov sa bude konať po tom, ako zvláštny vyslanec amerického prezidenta Donalda Trumpa pre Ukrajinu a Rusko Keith Kellogg šokoval Európu vyhlásením, že nebude mať miesto pri rokovacom stole pre rozhovory o ukončení rusko-ukrajinskej vojny. Kellogg dodal, že Ukrajina sa bude na rokovaniach zúčastňovať a s Európou budú konzultácie.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 1k+ debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine