Kto sa zapojí?
"Nehovorí sa mi to ľahko. Pociťujem veľmi hlbokú zodpovednosť, ktorá prichádza s potenciálnym ohrozením britských vojakov a vojačiek. Ale ak zohráme nejakú rolu pri zaručení bezpečnosti Ukrajiny, pomôže to zaistiť bezpečnosť nášho kontinentu a bezpečnosť našej krajiny,“ napísal v komentári pre denník Daily Telegraph britský premiér Keir Starmer.
„Tieto sily musia mať veľmi jasný mandát a nemyslím si, že ho budeme vidieť, kým sa v rokovaniach neposunieme ďalej. Ale Švédsko je zvyčajne súčasťou posilňovania bezpečnosti v našej časti sveta, takže predpokladám, že to tak bude aj tentoraz,“ uviedol pre agentúru Reuters švédsky premiér Ulf Kristersson.
Opatrnejšie je Nemecko. Vláda v Berlíne tvrdí, že sa nechce zbaviť zodpovednosti, keď bude dohodnutý rámec na vyslanie vojakov, ale zatiaľ je priskoro hovoriť o tom, ako by to mohlo vyzerať. Možno trochu prekvapujúco poľský premiér Donald Tusk oznámil, že Varšava sa na prípadnom nasadení jednotiek nebude podieľať, Kyjev však bude naďalej podporovať.
Čítajte viac Európa zvažuje vojakov pre Ukrajinu. Drvia ju dva americké mlynské kamene
Európski vojaci, ktorí by mali mať na starosti udržiavanie pokoja zbraní, sa v istom momente môžu stať kľúčovým prvkom mierového plánu pre Ukrajinu. Predstavovali by totiž bezpečnostnú záruku, ktorú nikto iný nemôže, respektíve nechce poskytnúť. Vyslanie vojakov totiž už vylúčili Američania.
Zároveň musia byť Európania aktívni. Je to jediný spôsob, akým sa môžu dostať za rokovací stôl, a aj pomôcť Kyjevu. Americkí a ruskí vyjednávači totiž dnes začnú v Saudskej Arábii debatovať o vojne na Ukrajine. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že rozhovory sa majú zamerať aj na prípravu schôdzky medzi prezidentom USA Donaldom Trumpom a šéfom Kremľa Vladimirom Putinom. Je možné, že sa v Saudskej Arábii stretnú už vo februári.
"Zatiaľ je víťazom diania Putin. Netvrdím však, že sa naozaj zrodí dohoda medzi americkým prezidentom a ruským vládcom. Nakoniec sa môže stať to, že Putin bude chcieť príliš veľa, a rozhovory sa zaseknú. No Američania mu už v podstate ponúkli ústupky, že Rusi by si mali ponechať územie, ktoré okupujú, a že Ukrajina nevstúpi do NATO. Zároveň Putina legitimizovali ako rovnocenného partnera,“ reagovala pre Pravdu Nathalie Tocciová, šéfka talianskeho Inštitútu pre medzinárodné vzťahy.
Čítajte viac Bude EÚ skôr vo vojne s USA alebo s Ruskom? Odpovedá expertka
Zaujímavé je, že Rusko síce nechce, aby sa Európania zapojili do rokovaní, ale zatiaľ priamo neodmietlo myšlienku, že by vyslali vojakov na Ukrajinu. Z Moskvy iba zaznelo, že nasadenie vojakov by bola zložitá otázka, o ktorej sa ešte dostatočným spôsobom nediskutovalo.
Analytici think-tanku Atlantická rada Léonie Allardová a Ian Brzezinski načrtli, ako by mohli európske sily vyzerať. Navrhujú však, aby boli nasadené ešte pred mierovou dohodou, aby Rusov odstrašili. Momentálne je to však mimoriadne nepravdepodobný scenár.
„Takáto odstrašujúca sila by mohla pozostávať z dvoch alebo troch rozšírených divízií (tento vojenský útvar môže mať až 25-tisíc vojakov, pozn. red.). Viac ako 80 percent príslušníkov a vybavenia by poskytli európske štáty a Kanada. Vo výzbroji by mali letectvo, protivzdušnú a protiraketovú obranu a vojenské kapacity na útoky na veľké vzdialenosti. Príspevok USA by pre tieto sily fungoval ako poistka. Amerika by mohla poskytnúť veliteľskú štruktúru, lietadlá, protivzdušnú a protiraketovú obranu a tiež systémy, ktoré by umožnili útoky na veľké vzdialenosti. Tieto aktíva sa už v Európe nachádzajú. Spojené štáty môžu čerpať z toho, čo majú k dispozícii. Znamená to, že by sa to obišlo bez nárastu počtu amerických jednotiek na starom kontinente,“ napísali analytici.
Summit v Paríži
Dnes sa v Paríži koná summit za účasti lídrov Francúzska, Nemecka, Talianska, Poľska, Španielska, Holandska a Dánska a šéfky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, predsedu Európskej rady Antónia Costu a generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho. Cieľom schôdzky je rokovať o prístupe k Ukrajine. Vrátane toho, ako riešiť situáciu, keď sú Európania a Kyjev vylúčení z prvých fáz rokovaní.
Slovenský predseda vlády Robert Fico informoval, že sa pred stretnutím telefonicky spojil s Costom. „Považuje účasť najvyšších predstaviteľov EÚ bez akéhokoľvek mandátu na stretnutí v Paríži za udalosť, ktorá nenapomáha dôvere vo vnútri Európskej únie,“ uviedol vo vyhlásení Úrad vlády.
Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.
Podľa informácií Pravdy z diplomatického zdroja, ktorý bol oboznámený s rozhovorom, bola napriek námietkam Fica premiérova diskusia s Costom konštruktívna. Predseda Európskej rady je na summite práve preto, aby zastupoval záujmy členských krajín, ktoré budú o celom priebehu schôdzky informované.
„Zúčastním na stretnutí, ktoré zvolal Emmanuel Macron v Paríži, na konzultáciách medzi Európanmi za prítomnosti EÚ a NATO o situácii na Ukrajine a o bezpečnosti Európy. Je to začiatok procesu, ktorý bude pokračovať so zapojením všetkých partnerov, ktorí sú oddaní mieru a bezpečnosti v Európe. Európska únia a jej členské štáty budú v tomto procese zohrávať ústrednú úlohu,“ napísal pred schôdzkou v Paríži Costa na sociálnej sieti Bluesky.
Na príliš úzky formát sa však sťažovali aj iné krajiny. O pozvanie do Paríža mali záujem Česko či Rumunsko, ale obišli naprázdno. Český premiér Petr Fiala potom dokonca vyhlásil, že schôdzka nič nevyrieši.