Neformálne zasadnutie na 16.00 h SEČ zvolal Macron. Pozvánku dostali len niektoré európske krajiny. Na stretnutí sa zúčastňujú vedúci predstavitelia Nemecka, Británie, Talianska, Poľska, Španielska, Holandska a Dánska, ktoré zastupuje pobaltské a škandinávske krajiny. Prítomná je aj predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová, predseda Európskej rady António Costa a generálny tajomník NATO Mark Rutte.
Summit bol dohodnutý v krátkom čase počas Mníchovskej bezpečnostnej konferencie v Nemecku. Na nej Trumpov osobitný vyslanec Trumpa pre Ukrajinu a Rusko Keith Kellogg zaskočil Európu vyhlásením, že na rozhovoroch o ukončení rusko-ukrajinskej vojny nebude mať miesto pri rokovacom stole.
Očakáva sa, že lídri budú diskutovať o Ukrajine a európskej bezpečnosti po tom, čo o možnostiach urovnania vojny Spojené štáty jednostranne začali rokovania s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, napísal server stanice Sky News. V Európe sa preto vyskytli obavy, že by z mierových rozhovorov mohla byť vynechaná.

Viaceré nepozvané štáty pondelkové stretnutie kritizovali. Organizátori summitu podľa slovinskej prezidentky Nataše Pircovej Musarovej symbolicky ukazujú svetu, že „ani v rámci EÚ sa so všetkými štátmi nezaobchádza rovnako“. Podľa francúzskeho denníka Le Monde vyjadrili sklamanie pre nepozvanie aj českí a rumunskí predstavitelia. „Popri Poľsku neexistuje krajina, ktorá by bola bližšie k vojne,“ uviedol pre Le Monde zdroj z českej vlády. Kritiku vyjadril aj premiér SR Robert Fico, podľa ktorého takáto schôdzka „nenapomáha dôvere vo vnútri EÚ“.
Scholz: Diskutovať o vyslaní vojakov je nevhodné
Nemecký kancelár Olaf Scholz po schôdzke lídrov kľúčových európskych krajín v Paríži povedal, že teraz považuje za veľmi nevhodné rokovať o vyslaní vojakov na Ukrajinu. Ruskom napadnutú krajinu je však podľa neho potrebné ďalej podporovať. Vyslovil sa aj za uvoľnenie dlhových pravidiel tak, aby bolo možné zvyšovať vojenské výdavky. Informovali o tom agentúry AFP a Reuters.
Parížsky summit sa uskutočňuje v rovnakom týždni, keď sa majú šéf americkej diplomacie Marco Rubio, osobitný vyslanec USA pre Blízky východ Steve Witkoff a poradca pre národnú bezpečnosť Mike Waltz stretnúť s ruskými predstaviteľmi v Saudskej Arábii. Za rokovacím stolom nebudú ani zástupcovia Ukrajiny, ani Európania. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj predtým v televízii povedal, že nebude akceptovať žiadne mierové riešenie, na ktorom by sa Ukrajina nezúčastnila.
Frederiksenová tvrdí, že vojna na Ukrajine je o ruských imperiálnych snoch
Dánska premiérka Mette Frederiksenová v pondelok po summite európskych lídrov v Paríži vyhlásila, že Rusko „teraz ohrozuje celú Európu“. Varovala tiež pred prímerím, ktoré by nebolo trvalé a ktoré by poskytlo Rusku čas na preskupenie síl a útok na Ukrajinu alebo inú európsku krajinu. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP a denníka The Guardian.
Frederiksenová tvrdí, že vojna na Ukrajine je o ruských „imperiálnych snoch, o budovaní silnejšieho a väčšieho Ruska, a nemyslím si, že sa na Ukrajine zastavia“.

Sánchez: Mier na Ukrajine a bezpečnosť Európy sú dve strany rovnakej mince
Pondelňajší mimoriadny summit v Paríži poslúžil kľúčovým európskym lídrom na konzultácie svojich postojov, a preto na ňom neboli prijaté nijaké záväzné rozhodnutia, povedal po stretnutí španielsky premiér Pedro Sánchez. TASR o tom informuje podľa správy denníka The Guardian.
Sánchez podobne ako iní účastníci summitu pripomenul, že boj Ukrajiny proti Rusku má širší význam pre bezpečnosť Európy. Mier na Ukrajine a európska bezpečnosť sú podľa jeho slov dve strany tej istej mince. Zdôraznil tiež, že Španielsko je pripravené podporovať Ukrajinu, dokým bude vojna prebiehať.
Podobne ako dánska premiérka Mette Frederiksenová varoval pred akýmkoľvek predčasným alebo unáhleným prímerím. Zdôraznil tiež, že akákoľvek mierová dohoda s Ruskom by mala byť spravodlivá a trvalá, aby poslúžila všetkým stranám.
Sánchez trval na tom, že na mierových rokovaniach by mala byť zastúpená Ukrajina a tiež EÚ. Dodal, že v týchto ťažkých časoch „potrebujeme viac Európy, viac Európskej únie“. Zároveň uviedol, že Španielsko je odhodlané splniť cieľ vynakladať na obranu dve percentá HDP, ako požaduje NATO.