Len týždeň pred predčasnými parlamentnými voľbami si tam vymieňali názory dosluhujúci spolkový kancelár Olaf Scholz zo Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD), jeho vyzývateľ z opozičnej únie kresťanskodemokratických strán (CDU/CSU) Friedrich Merz, minister hospodárstva zo strany Zelených Robert Habeck a spolupredsedníčka krajne pravicovej Aliancie pre Nemecko (AfD) Alice Weidelová.
Podľa prieskumu vyšiel z dvojhodinovej debaty ako jasný víťaz Merz, ktorý má i najväčšie šance stáť na čele budúcej vlády.
Horúcou témou relácie bola hlavne migrácia a azylová politika. Scholz vyhlásil, že urobí všetko pre to, aby obmedzil príval nelegálnych migrantov do Nemecka, a pochválil sa, že sa mu to darí – vlani ich počet klesol až o 100-tisíc.
Weidelová, naopak, oponovala, že úrady nad problémom strácajú kontrolu a AfD musí v krajine obnoviť poriadok. Merz kancelárovi vyčítal, že vyhosťuje príliš málo nelegálnych migrantov, zasadil by sa hlavne za deportácie do Afganistanu. Habeck však varoval, že tam vládne „režim teroru“.
Veľa času politici venovali aj otázkam verejných financií, rozpočtu a ekonomike, ktorá už tretí rok stagnuje a nedarí sa ju oživiť. Kresťanskí demokrati to dávajú za vinu končiacej Scholzovej vláde a Habeckovi.
Ten zase spochybňoval plány, ktoré v daňovej politike prezentuje CDU. Merz by vraj potreboval ročný hospodársky rast na úrovni deväť až desať percent, aby dokázal financovať to, čo zamýšľa. „To je vúdú ekonómia,“ vysmial ho. Preberali tiež dôchodky, ale aj narastajúce problémy s bývaním a nehnuteľnosťami.
Ukrajina a Trump
Po viac ako hodine sa debata opäť vyostrila, keď sa zúčastnení dostali k vojne na Ukrajine. Weidelová zdôraznila, že pre Nemecko by bolo oveľa lepšie, keby pri medzinárodných konfliktoch vystupovalo ako neutrálny sprostredkovateľ.
Úplne sa pritom vyhla zodpovednosti Kremľa za agresiu, pomlčala aj o utrpení ukrajinských civilistov či o vojnových zločinoch ruskej armády. Musel jej to pripomenúť Habeck, ktorý vojnu nazval „frontálnych útokom na hodnotový systém Západu, na právny štát a demokraciu“.

„Nie sme neutrálni. Sme na strane Ukrajiny, bránime politický poriadok, ktorý máme,“ reagoval na to Merz. Ako dodal, Moskva porušuje medzinárodné právo a usiluje sa o obnovu „veľkého Ruska“.
Ani potom sa však volebná líderka AfD, ktorú mnohí považujú za pravicovoextrémistickú stranu, od Ruska nedištancovala. Podobne sa neskôr vyhla i akejkoľvek kritike na adresu nového amerického prezidenta Donalda Trumpa.
Práve spôsob, ako sa ľudia z jeho administratívy zapájajú do volebnej kampane v prospech AfD, pritom demokratické strany v Nemecku odsudzujú. Weidelovej stranu už viackrát podporil napríklad multimiliardár Elon Musk, ktorý s ňou v januári na svojej sociálnej sieti X odvysielal vyše hodinový rozhovor.

Trumpov zástupca JD Vance zase minulý piatok na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii napadol tradičné nemecké strany za to, že odmietajú spoluprácu s niektorými politickými subjektmi, ako napríklad s AfD.
Podľa neho tým ignorujú vôľu voličov a popierajú demokraciu. Merz to v debate komentoval slovami, že si predsa od amerického viceprezidenta nedá hovoriť, s kým má v Nemecku vládnuť.
Reč došla i na to, kto by po voľbách mohol zasadnúť za rokovací stôl. Keďže všetky strany odmietajú spoluprácu s AfD, podľa expertov sa ako najpravdepodobnejší scenár javí takzvaná „veľká koalícia“, teda vláda kresťanských a sociálnych demokratov, s ktorou už obe strany majú veľa skúseností.
Do úvahy pripadajú aj Zelení, no voči nim – hlavne proti Habeckovi – má vážne výhrady Markus Söder, premiér spolkovej krajiny Bavorsko a šéf Kresťanskosociálnej únie (CSU), sesterskej strany CDU.
Merz v debate zopakoval, že po voľbách vylučuje iba spoluprácu s AfD. Odpovedal tak i na kritiku, ktorá sa naňho zosypala pred mesiacom, keď sa v Spolkovom sneme snažil presadiť zmeny v azylovej politike pomocou hlasov krajnej pravice.

Porušil tým nepísanú dohodu povojnového Nemecka, že demokratické strany nebudú nikdy spolupracovať ani hlasovať s pravicovými extrémistami. Prelomiť toto „tabu“ si predtým nedovolil nijaký demokratický politik.
„Spravím všetko pre to, aby som AfD zabránil stať sa najsilnejšou frakciou v parlamente,“ zastrájal sa teraz šéf CDU. Okrem krajnej pravice je vraj pripravený rokovať s hocikým.
„Strategicky by som chcel dosiahnuť, aby sme mali aspoň dve možnosti a potrebovali len jednu,“ zhrnul Merz.
Na otázku, ktoré dve možnosti zvažuje, odvetil: „Možno sociálni demokrati, možno Zelení. Pri FDP (Slobodná demokratická strana – podľa prieskumov jej hrozí, že sa nedostane do Bundestagu, pozn. red.) mám veľké pochybnosti.“

Opozícia alebo džungľa
Diskusiu, ktorú súčasne vysielali dve televízie, si podľa odhadov pozrelo vyše osem miliónov divákov a patrila k najsledovanejším programom v Nemecku.
Podľa ankety v nej najlepšie obstál Merz (32 %), kým Scholz skončil druhý (25 %) a Habeck s Weidelovou sa podelili o tretie miesto (18 %). Siedmim percentám divákov sa nepáčil žiadny kandidát. Politickí komentátori si na priebehu relácie všimli, že odrážala očakávané výsledky vo voľbách.
„Olaf Scholz a Robert Habeck sa už zrejme zmierili s tým, že v Nemecku bude čoskoro vládnuť Friedrich Merz. A Merzovi je zase jasné, že ako partnerov potrebuje SPD alebo Zelených. Preto sa títo traja len málo hádali,“ zhodnotil denník Bild.
Výsledkom podľa neho bolo, že všetci traja útočili predovšetkým na Weidelovú. Scholz jej napríklad vyhadzoval na oči sympatie členov AfD k nacizmu, ako aj to, že nemajú nijaké návrhy na riešenie ekonomickej situácie, čo Weidelová poprela.
„Môžete ma tu osobne urážať, ako chcete. Tým však urážate milióny voličov. Mňa sa to nedotkne, no reprezentujem milióny ľudí,“ bránila sa volebná líderka AfD, ktorej dával nepríjemné otázky na telo i spolumoderátor debaty Günther Jauch.

Ten v komerčnej televízii RTL vtipne moderuje obľúbenú súťaž Kto bude milionárom? a humorom sršal aj počas diskusie, takže to niekedy pôsobilo ako zábavná šou.
Jeho spolumoderátorka Pinar Atalayová sa politikov napríklad pýtala, či by šli radšej do opozície, alebo do „tábora v džungli“ (populárna reality šou televízie RTL). Jauch im zase v duchu „milionára“ položil otázku, koľko úradníkov v Nemecku pracuje až do dosiahnutia zákonom stanovenej vekovej hranice.
Scholz si tipol 20 percent a vyhral. „No, to by ste postúpili do ďalšieho kola, pán Scholz,“ pochválil ho Jauch. „To je môj plán,“ odpovedal v rovnakom tóne dosluhujúci kancelár.
Výsledky predvolebného prieskumu
Politický subjekt | preferencie |
CDU/CSU | 30 % |
AfD | 21 % |
SPD | 15 % |
Zelení | 13 % |
Ľavica | 6 % |
BSW | 5 % |
FDP | 4 % |
Zdroj: INSA, 15. 2. 2025