1 091. deň: Rusko v OSN požaduje nové územné ústupky. Nebenzia: Ukrajina sa musí vzdať ďalších oblastí

Čítajte viac 1 090. deň: Lavrov zatvára dvere Európe: Čo by robili pri rokovacom stole? Vylúčil akékoľvek územné ústupky

23:31 Americký prezident Donald Trump by nebol proti, keby Európania chceli poslať mierové jednotky na Ukrajinu, aby jej tak v prípade mierovej dohody s Ruskom poskytli bezpečnostné garancie.

Čítajte viac Mierová misia európskych vojakov na Ukrajine? Bolo by to skvelé, myslí si Trump

22:50 Na prípadnej mierovej misii na Ukrajine by sa nemali podieľať krajiny, ktoré susedia s Ruskom. Povedal to dnes poľský minister obrany Wladyslaw Kosiniak-kamysz. Hrozili by podľa neho rôzne provokácie. Poľsko opakovane dalo najavo, že by svojich vojakov do prípadnej mierovej misie neposlalo.

Poľsko susedí s ruskou Kaliningradskou oblasťou, regiónom vkliesneným medzi jeho územie a Litvu.

Kosiniak-Kamysz v televízii Polsat News povedal, že poľská armáda má úlohy pri ochrane východného krídla NATO, niekoľko tisíc jej vojakov je nasadených tiež na hranici s Bieloruskom kvôli hybridnej vojne, už proti Poľsku vedie Minsk. Varšava Bieloruský režim dlhodobo obviňuje, že ľudí z krízových oblastí v Afrike a na Blízkom východe posiela k spoločnej hranici, aby sa cez ňu pokúsili dostať a prehĺbili migračnú krízu v Európskej únii. Poľskí vojaci sa tiež podieľajú na strážení letiska pri Rzeszówe na juhovýchode Poľska, ktoré slúži ako logistické centrum pre dodávky západnej pomoci mieriacej na Ukrajinu.

21:57 Francúzsky prezident Emmanuel Macron v utorok potvrdil, že Francúzsko bude v stredu hostiť ďalší summit o Ukrajine. Na tomto stretnutí sa podľa neho zídu predstavitelia európskych a mimoeurópskych krajín.

Čítajte viac Paríž chystá nové rokovania o Ukrajine, pozýva ďalších spojencov

21:19 Lotyšsko chce do dvoch rokov zvýšiť svoje výdavky na obranu na päť percent hrubého domáceho produktu (HDP). Podľa agentúry DPA to dnes po zasadnutí kabinetu oznámili šéfka vlády Evika Siliňová a minister obrany Andris Sprúds. Tento rok táto pobaltská krajina susediaca s Ruskom plánuje dať na obranné výdavky 3,45 percenta HDP.

„Treba navýšiť prostriedky na obranu Lotyšska a urýchlene zaviesť ďalšie vojenské kapacity,“ povedal Sprúds. Siliňová zdôraznila, že je potrebné preskúmať rozpočty všetkých ministerstiev, aby sa našli potrebné peniaze.

Lotyšsko ako členská krajina EÚ a Severoatlantickej aliancie chce v budúcom roku výdavky na obranu zvýšiť na štyri percentá HDP a v roku 2027 na päť percent HDP. Peniaze navyše majú smerovať predovšetkým do protivzdušnej obrany, pobrežnej obrany, výroby munície a vývoja bezpilotných lietadiel.

Ako poznamenáva agentúra DPA, Lotyšsko vidí inváziu ruských vojsk na Ukrajinu ako priame nebezpečenstvo pre svoju národnú bezpečnosť, a preto výrazne navyšuje svoje obranné výdavky.

20:40 Európska únia plánuje tento rok dodať Ukrajine ďalšie zbrane a najmenej 1,5 milióna delostreleckých granátov. Uvádza sa to v memorande vypracovanom Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), ktoré bolo zaslané členským štátom EÚ. TASR o tom informuje na základe stredajšej správy agentúry DPA, ktorá má dokument k dispozícii.

Očakáva sa, že o tomto pláne budú diskutovať ministri zahraničných vecí EÚ v Bruseli 24. februára.

Podľa návrhu by mala EÚ poskytnúť Kyjevu aj systémy protivzdušnej obrany, bezpilotné lietadlá, riadené strely a výcvikové programy pre ukrajinských vojakov.

„Cieľom tejto iniciatívy je urýchliť a konsolidovať úsilie EÚ a jej členských štátov pri riešení najnaliehavejších krátkodobých potrieb Ukrajiny,“ cituje DPA z memoranda.

ESVČ navrhuje rozdeliť náklady podľa výkonnosti ekonomiky každej krajiny EÚ, ktoré by poskytli buď zbrane a muníciu, alebo finančné prostriedky. Očakáva sa, že EÚ prispeje sumou približne 880 miliónov eur vo forme úrokov zo zmrazených ruských aktív. K iniciatíve by mali byť prizvané aj partnerské krajiny EÚ.

18:33 Ruský prezident Vladimir Putin dnes nariadil vyplácať 65-tisíc rubľov mesačne tým obyvateľom Kurskej oblasti, ktorí prišli o majetok v dôsledku vpádu ukrajinských vojsk do tohto regiónu na západe Ruska. Podľa Putina ide o 112 620 osôb, uviedli ruské médiá.

Akokoľvek sú v Rusku za terajšej vojny proti Ukrajine protesty kvôli hrozbe tvrdého postihu veľmi zriedkavé, v Kursku ruskí vojnoví utečenci demonštrovali opakovane. Médiá špekulovali, že práve v snahe tlmiť nespokojnosť vymenil Putin v závere minulého roka gubernátora Kurskej oblasti. Minulý mesiac však na Červenom námestí v Kursku opäť protestovalo niekoľko desiatok ľudí pre problémy s bývaním a peniazmi.

Ruskej armáde, ktorá pozvoľna postupuje na východe Ukrajiny, sa ani po pol roku nepodarilo ukrajinské sily z Kurskej oblasti vytlačiť, a to ani za pomoci severokórejských vojakov, ktorí boli do bojov nasadení. Vojna na Ukrajine trvá už takmer tri roky.

„Až do úplného oslobodenia Kurskej oblasti od ukrajinských jednotiek (nariaďujem) všetkým obyvateľom regiónu, ktorí prišli o majetok, vyplácať 65-tisíc rubľov každý mesiac. Žiadam nájsť tieto prostriedky vo federálnom rozpočte a zabezpečiť nevyhnutné výplaty,“ uviedol šéf štátu počas porady s vládou.

Čítajte aj Pol roka na ruskom území: Putinovo zlyhanie pri Kursku približuje Moskvu k rokovaniam. Ukrajinský tromf má širšie dôsledky

17:59 Francúzsko v stredu (19. 2.) usporiada druhé rokovanie o Ukrajine a bezpečnosti v Európe. S odvolaním sa na diplomatické zdroje o tom informovala agentúra Reuters.

Čítajte viac Paríž chystá nové rokovania o Ukrajine, pozýva ďalších spojencov

17:40 Poľský prezident Andrzej Duda na tlačovej konferencii v utorok po stretnutí s osobitným vyslancom amerického prezidenta pre Ukrajinu a Rusko Keithom Kelloggom vyhlásil, že bol uistený o tom, že USA nemajú zámer znižovať svoju aktivitu na východe Európy. Duda uviedol, že očakáva skôr jej posilnenie, informuje spravodajca TASR vo Varšave.

Čítajte viac Kellogg Dudovi: Sťahovanie Američanov z východnej Európy neprichádza, prítomnosť sa ešte posilní

16:45 Ukrajina má plnú podporu Turecka, povedal dnes ukrajinskému prezidentovi Volodymyru Zelenskému jeho turecký náprotivok Recep Tayyip Erdogan. Zelenskyj označil spoločné rozhovory oboch štátnikov v Ankare za konštruktívne, informujú tlačové agentúry. Zelenskyj mal byť v stredu v Rijáde, dnes ale povedal, že cestu odkladá na marec.

Turecko podporuje územnú celistvosť a suverenitu Ukrajiny a pre Ankaru sú tieto hodnoty nespochybniteľné, povedal Erdogan. Dodal, že americká diplomatická iniciatíva usilujúca sa o ukončenie vojny na Ukrajine je v súlade s doterajšou politikou Turecka.

16:03 Ukrajina „nenávratne stratila“ územia okupované Ruskom a musí sa vzdať ďalších častí oblastí. Ako upozornil americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW), počas pondelňajšieho zasadnutia Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (OSN) to povedal stály predstaviteľ Ruska pri OSN Vasilij Nebenzia.

Podľa ruského predstaviteľa sa Krym a okupované časti Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti údajne stali „navždy“ súčasťou Ruska. Tvrdil tiež, že Ukrajina musí v rámci mierových rozhovorov súhlasiť s revíziou svojich teritoriálnych hraníc tým, že sa vzdá aj tých častí Doneckej, Chersonskej a Záporožskej oblasti, ktoré sú v súčasnosti pod kontrolou Kyjeva.

Nebenzia tiež zdôraznil, že budúca Ukrajina by sa mala stať neutrálnym štátom, bez členstva vo vojenských alianciách a bez práva na vstup do bezpečnostných blokov. V ten istý deň ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov odmietol akúkoľvek možnosť územných ústupkov zo strany Ruska.

„Ruský prezident Vladimir Putin v júni 2024 tvrdil, že Ukrajina by mala stiahnuť svoje sily a postúpiť akékoľvek neokupované územia v Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti Rusku. A zdá sa, že Nebenzia túto požiadavku vzkriesil,“ uviedol ISW.

14:05 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že od začiatku vojny s Ruskom bolo zabitých viac ako 46-tisíc ukrajinských vojakov, pričom ďalšie desaťtisíce sú nezvestné alebo padli do zajatia. Ako referuje web Ukrajinská pravda, ukrajinský líder to povedal v rozhovore pre NBC News.

Podľa Zelenského „nikto presne nevie“, koľko Ukrajincov prišlo o život v dôsledku vojny. „Máme zistený počet strát, a to 46-tisíc zabitých vojakov. Potom, do dnešného dňa, máme ďalšie desaťtisíce, ktorí sú nezvestní alebo v zajatí. A nemôžete to vedieť s istotou, pretože tí, ktorí sa stratili počas akcie, môžu byť mŕtvi alebo môžu byť v zajatí.“

Zelenskyj tiež uviedol, že do Ruska bolo deportovaných približne 19 500 ukrajinských detí. „A nemáme ani potuchy o množstve – tisícoch, desaťtisícoch – civilistov, ktorí zomreli na dočasne okupovaných územiach Ukrajiny,“ dodal. Predtým 4. februára Zelenskyj tvrdil, že vo vojne proti Rusku zahynulo 45 100 ukrajinských vojakov, pričom u vojenského personálu evidujú 390-tisíc zranení.

Ukrajinskí regrúti cvičia na boj s okupantmi

Fotogaléria 15 fotiek

+12

12:57 Členstvo Ukrajiny v NATO je pre Rusko neprijateľné, jednoduché odmietnutie jej terajšej žiadosti o vstup ale nestačí, vyhlásila dnes podľa agentúr RIA Novosti a Reuters hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Marija Zacharovová. Dodala, že Severoatlantická aliancia by mala upustiť od svojho vyhlásenia z bukureštského summitu v roku 2008, keď sa Kyjevu prisľúbil budúci vstup do aliancie. Na tomto summite bol prítomný aj Vladimir Putin. Aliancia ho vtedy pozvala, aby sa zúčastnil bilaterálnych rokovaní NATO – Rusko.

„Členstvo Ukrajiny v NATO… je pre nás neprijateľné. Predstavuje vážnu hrozbu pre našu bezpečnosť a povedie ku katastrofálnym dôsledkom pre celú Európu,“ vyhlásila hovorkyňa ruskej diplomacie podľa RIA Novosti. „Zároveň treba poznamenať, že odmietnuť teraz prijatie Kyjeva do NATO nestačí,“ pokračovala Zacharovová a dodala, že aliancia by mala upustiť od „prísľubov z bukureštského summitu v roku 2008“.

Na summite NATO v Bukurešti v roku 2008 členovia pod vplyvom niektorých západoeurópskych krajín, ktoré sa obávali zhoršenia vzťahov s Ruskom, nezaradili Ukrajinu a Gruzínsko do takzvaného Akčného plánu členstva (MAP). Aliancia však vyhlásila, že v budúcnosti sa obe krajiny členmi NATO môžu stať.

Ukrajina formálne požiadala o vstup do NATO 30. septembra 2022, teda niekoľko mesiacov po tom, ako na jej území vtrhli ruské invázne vojská.

Rusko opakovane uvádza rozšírenie Severoatlantickej aliancie po rozpade Sovietskeho zväzu – konkrétne ambície Kyjeva vstúpiť do NATO – ako dôvod vojny proti Ukrajine, poznamenala pripomína Reuters. NATO ruský pohľad odmieta s tým, že je právom každej krajiny samostatne si rozhodovať o tom, aké obranné spojenectvá sa rozhodnú uzavrieť.

12:53 Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová a šéf Európskej rady António Costa sa v utorok stretli s osobitným vyslancom amerického prezidenta Donalda Trumpa pre Rusko a Ukrajinu Keithom Kelloggom. „Mier nemôže byť obyčajným prímerím – potrebujeme dohodu, ktorá zabezpečí komplexný, spravodlivý a trvalý mier na Ukrajine a bezpečnosť v Európe,“ napísal Costa na sociálnej sieti X po stretnutí.

Kyjev sa podľa jeho slov môže spoľahnúť na Európu. Podobne ako von der Leyenová prejavil ochotu pokračovať v konštruktívnej spolupráci s USA s cieľom zabezpečiť mier na Ukrajine.

12:10 Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková sa v utorok pridala ku kancelárovi Olafovi Scholzovi a súčasnú diskusiu o vyslaní európskych mierových jednotiek na Ukrajinu označila za predčasnú. Píše o tom TASR podľa agentúry DPA.

„Do tejto horúcej vojny nebudú vyslaní žiadni vojaci,“ povedala Baerbocková pre verejnoprávnu televíziu ZDF. Uznala však, že v budúcnosti bude „udržanie mieru na Ukrajine úlohou Európy“, a vyhlásila, že o ukončení vojny sa nemôže rokovať bez účasti Ukrajiny alebo európskych štátov.

Podľa aktuálneho prieskumu spoločnosti Forsa pre časopis Stern by 49 percent Nemcov privítalo nasadenie nemeckých jednotiek na Ukrajine, ktoré by boli súčasťou mierových síl dohliadajúcich na prímerie. S nasadením nemeckých vojakov naopak nesúhlasí 44 percent opýtaných.

11:00 Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová a osobitný vyslanec amerického prezidenta Donalda Trumpa pre Rusko a Ukrajinu Keith Kellogg sa v utorok ráno stretli v Bruseli.

„Chceme byť partnermi Spojených štátov pri dosahovaní spravodlivého a trvalého mieru pre Ukrajinu,“ napísala von der Leyenová na sociálnej sieti X po stretnutí.

Schôdzka bola naplánovaná už na pondelok, šéfka eurokomisie však odcestovala na mimoriadny summit v Paríži a stretnutie odložila. Uskutočnila sa tiež v čase, keď ruská a americká delegácia rokuje v saudskoarabskom Rijáde aj o ukončení vojny na Ukrajine.

Von der Leyenová na stretnutí údajne zdôraznila kľúčovú úlohu EÚ pri zabezpečovaní finančnej stability a obrany Ukrajiny, ktorej celkové záväzky predstavujú 135 miliárd eur, čo je viac ako u ktoréhokoľvek iného spojenca. Zahŕňa to aj viac ako 50 miliárd eur na vojenskú pomoc, ktoré sa vyrovnajú príspevkom USA.

Šéfka EK na stretnutí opätovne potvrdila záväzok EÚ dosiahnuť spravodlivý a trvalý mier medzi Moskvou a Kyjevom. Zopakovala, že akékoľvek riešenie musí rešpektovať nezávislosť, zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny a musí sa opierať o silné bezpečnostné záruky, píše sa v tlačovej správe EK.

O 10.00 h sa mal Kellogg stretnúť aj s predsedom Európskej rady Antóniom Costom.

10:30 Nezávislé ruské médium Mediazona a ruská služba BBC potvrdili mená 93 641 ruských vojakov, ktorí boli zabití od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. V porovnaní s predchádzajúcou správou z konca januára pribudli na zoznam mŕtvych mená 2 582 ruských vojakov. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.

Žurnalisti upozorňujú, že skutočné čísla sú pravdepodobne výrazne vyššie. Ich overené údaje pochádzajú z verejných zdrojov, ako sú nekrológy, príspevky príbuzných, správy regionálnych médií a vyhlásenia miestnych úradov.

Potvrdený počet mŕtvych podľa médií zahŕňa 22-tisíc dobrovoľníkov, 15 600 naverbovaných väzňov, 10 700 mobilizovaných vojakov a viac ako 4 700 dôstojníkov, vrátane deviatich generálov a 500 vojakov s hodnosťou podplukovníka a vyššou. Novinári tiež konštatovali, že najmenej 12-tisíc ruských vojakov je nezvestných.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj 15. februára počas svojho prejavu na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii uviedol, že vo vojne zahynulo takmer 250-tisíc ruských vojakov, z toho takmer 20-tisíc len v bojoch v ruskej Kurskej oblasti.

10:04 Rusko v noci na dnes zaútočilo na Ukrajinu 176 bezpilotnými lietadlami, z ktorých 103 zostrelila protivzdušná obrana nad 12 oblasťami, oznámilo ukrajinské letectvo. Ďalších 67 bezpilotných prostriedkov podľa ukrajinských vzdušných síl zmizlo z radarov bez toho, aby zasiahli ciele. O zvyšných šiestich dronoch sa letectvo nezmieňuje, ale škody sú podľa neho v štyroch regiónoch – Kirovohradskej, Charkovskej, Kyjevskej a Čerkaskej oblasti. Ruské ministerstvo obrany uviedlo zničenie piatich ukrajinských dronov.

Nočný dronový útok zasiahol podľa ukrajinských úradov výškovú obytnú budovu v meste Dolynska v Kirovohradskej oblasti, kde kvôli nemu utrpela zranenia žena a jej dve deti. „Ťažká noc pre Kirovohradskú oblasť,“ napísal na telegrame šéf správy regiónu Andrij Rajkovč, podľa ktorého boli obyvatelia ďalších štyroch desiatok bytov evakuovaní. Zverejnil aj fotografie.

Server Ukrajinská pravda v noci informoval o explóziách, ktoré otriasli metropolou Kyjevom, kde zasahovala protivzdušná obrana. Starosta Vitalij Kličko neskôr na telegrame uviedol, že trosky ruského dronu dopadli do jednej z kyjevských štvrtí, kde začalo horieť v priemyselnom objekte. Viac miesta nešpecifikoval.

Ukrajinské letectvo vo svojej správe poznamenalo, že niektoré z vyslaných ruských dronov boli útočné, ďalšie označuje za takzvané imitácie, čo sú pravdepodobne návnady, ktoré majú mať protivzdušnú obranu. Práve 67 z týchto prístrojov podľa neho zmizlo z radarov bez toho, aby spôsobili škody. Agentúra Reuters píše, že nedosiahli svoje ciele zrejme v dôsledku použitia prostriedkov elektronického boja.

Ruské ministerstvo obrany medzitým informovalo o zostrelení piatich ukrajinských dronov nad Belgorodskou a Voronežskou oblasťou. O škodách sa nezmieňuje, Moskva zvyčajne ani neuvádza, koľko dronov celkom ukrajinská armáda nad Rusko vyslala.

9:30 V saudskom Rijáde sa začali rozhovory medzi zástupcami Spojených štátov a Ruska o ukončení vojny na Ukrajine, uvádzajú agentúry. Americkú stranu vedie minister zahraničných vecí Marco Rubio, v ruskej delegácii nechýba jeho náprotivok Sergej Lavrov.

Čítajte viac Rokovanie USA a Ruska sa skončilo, Kremeľ je spokojný. Zelenskyj nie: O Ukrajine - bez Ukrajiny

8:33 Snaha niektorých európskych lídrov pod vedením Francúzska o jednotný postup v otázke Ukrajiny v čase rastúcich obáv z úmyslov amerického prezidenta Donalda Trumpa sa v pondelok rozplynula. Summit v Paríži sa skončil bez konkrétneho vyhlásenia, pretože lídri sa nedohodli na vyslaní vojakov, ktorí by kontrolovali dodržiavanie prípadnej mierovej dohody, píšu portály Politico a Euronews.

Neformálne zasadnutie zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron v reakcii na minulotýždňové vyjadrenia predstaviteľov USA, že začnú rokovania s Ruskom o ukončení vojny bez Ukrajiny a Európy.

Európski lídri v pondelok po asi 3,5-hodinovej porade v Elyzejskom paláci neprišli so žiadnymi novými spoločnými nápadmi, nezhodli sa v otázke vyslania vojakov na Ukrajinu a opäť sa vyjadrili frázovito o pomoci Ukrajine a zvýšení výdavkov na obranu, píše Politico.

Hlavným predmetom nezhôd bola podľa oboch portálov otázka, či sa majú vyslať vojská na Ukrajinu, ak sa dosiahne dohoda o ukončení vojny. Trump vylúčil vyslanie amerických síl aj povolenie vstupu Ukrajiny do NATO. Akékoľvek úsilie zabrániť Rusku v ďalšom útoku na Ukrajinu by tak museli znášať Európania. V tejto otázke sa nedosiahol konsenzus.

Francúzsko a Spojené kráľovstvo podporujú túto myšlienku, hoci britský premiér Keir Starmer povedal, že by sa to mohlo stať len vtedy, ak by sa na prípadných mierových silách zúčastnili aj Spojené štáty.

Poľsko, sused a blízky spojenec Ukrajiny s jednou z najväčších armád v Európe, to však odmietlo. „Nepredpokladáme vyslanie poľských vojakov na Ukrajinu,“ povedal poľský premiér Donald Tusk vo Varšave pred odletom do Paríža. Krajina podľa jedného z vládnych predstaviteľov nemá dostatočné kapacity na takúto operáciu.

Čítajte viac Dohoda o mieri na Ukrajine? Bez európskych vojakov takmer nemožná. Ako by mohlo vyzerať ich nasadenie

Nemecký kancelár Olaf Scholz po stretnutí povedal, že akákoľvek diskusia o vyslaní mierových síl na Ukrajinu je „úplne predčasná“ a „veľmi nevhodná“, keďže vojna naďalej pokračuje. Dánska premiérka Mette Frederiksenová uviedla, že pred vyslaním vojakov na Ukrajinu je potrebné objasniť „veľa, veľa“ vecí.

Predstavitelia sa zhodli v otázke potreby zvýšenia výdavkov na obranu. Scholz napríklad obhajoval uvoľnenie dlhových pravidiel, aby sa umožnilo zvýšenie vojenských výdavkov. Vzťahy medzi USA a EÚ v oblasti obrany podľa Tuska vstupujú do „novej etapy“, keďže Európania si uvedomujú potrebu vyšších výdavkov na obranu a väčšej sebestačnosti.

Francúzsky prezident Macron na neformálny summit pozval len niektoré európske krajiny, čo viaceré nepozvané štáty z Európskej únie jasne kritizovali.

Čítajte viac Fica nepozvali, premiér sa pýta, prečo idú predstavitelia EÚ na rokovanie do Paríža. Nemajú mandát, kritizuje ich

7:42 Mier na Ukrajine „musí byť sprevádzaný silnými a dôveryhodnými bezpečnostnými zárukami", povedal v utorok francúzsky prezident Emmanuel Macron. Vyjadril sa tak po telefonáte so svojím ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským.

„Usilujeme sa o silný a trvalý mier na Ukrajine. Dosiahnuť sa to dá tak, že Rusko musí ukončiť svoju agresiu, a mier musia sprevádzať silné a dôveryhodné bezpečnostné záruky pre Ukrajincov," uviedol Macron na sociálnej sieti X. „V opačnom prípade existuje riziko, že prímerie dopadne ako dohody z Minska," povedal s odkazom na zmluvy, ktoré sa v rokoch 2014 a 2015 snažili ukončiť konflikt na východe Ukrajiny.

Macron so Zelenským telefonoval po tom, ako v Paríži usporiadal mimoriadne stretnutie s európskymi lídrami, na ktorom diskutovali o reakcii na dramatický posun americkej politiky voči Ukrajine. Európski lídri sa obávajú, že prezident USA Donald Trump chce uzavrieť mier s Ruskom v rozhovoroch, na ktorých sa nezúčastní Kyjev a už vôbec nie Európska únia.

Zelenskyj vo svojom príspevku na sociálnej sieti konštatoval, že Macron ho informoval o rozhovoroch s európskymi lídrami a že zdieľajú „spoločnú víziu“, ako dosiahnuť mier. „Zdieľame spoločnú víziu: Bezpečnostné záruky musia byť robustné a spoľahlivé,“ uviedol na sieti X.

Čítajte viac Fica nepozvali, premiér sa pýta, prečo idú predstavitelia EÚ na rokovanie do Paríža. Nemajú mandát, kritizuje ich

7:29 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 170 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 861 090, uviedol v utorok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 12 tankov, 12 obrnených bojových vozidiel pechoty, 53 delostreleckých systémov a dva raketomety.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 101 tankov, 21 075 obrnených bojových vozidiel pechoty, 23 275 delostreleckých systémov a 1 285 raketometov.

6:15 Britský premiér Keir Starmer vyzval Donalda Trumpa, aby poskytol americkú „zálohu“ európskym mierovým silám na Ukrajine, pričom uviedol, že je to jediný spôsob, ako odradiť Rusko od opätovného útoku na krajinu. Výzva britského premiéra na Trumpa prišla po mimoriadnom samite v Paríži, na ktorom si európski lídri vypočuli naliehavé výzvy na výrazné zvýšenie výdavkov na obranu, napísal britský denník The Guardian.

Niektorí lídri na summite – najmä nemecký kancelár Olaf Scholz, v ktorého krajine sú o týždeň voľby – chceli zablokovať akúkoľvek diskusiu o európskej sile, ktorá by pomohla presadiť prímerie na Ukrajine.

Ale Starmer, po tom, čo sa v nedeľu zaviazal k princípu vyslania britských jednotiek, zašiel ešte ďalej, keď trval na tom, že takáto sila je realizovateľná len s podporou USA.

Po trojhodinovom summite podľa The Guardian povedal: „Európa musí zohrať svoju úlohu a som pripravený zvážiť nasadenie britských síl na mieste spolu s ostatnými, ak bude existovať trvalá mierová dohoda, ale musí existovať americká poistka, pretože bezpečnostná záruka USA je jediný spôsob, ako účinne odradiť Rusko od opätovného útoku na Ukrajinu“.

Jeho vyjadrenia sa rovnajú výzve, aby Trump uznal, že nemôže si umyť ruky nad Ukrajinou bez toho, aby to nepoškodilo aj európsku bezpečnosť, uviedol The Guardian.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron hovoril po rokovaní lídrov kľúčových európskych krajín v Paríži s americkým prezidentom Donaldom Trumpom a ukrajinskou hlavou štátu Volodymyrom Zelenským. Macron to uviedol na sieti X. Zdôraznil, že Ukrajina potrebuje silné bezpečnostné záruky, aby možné prímerie s Ruskom neskončilo ako dohody z Minska, ktoré nedokázali zabrániť ruskej invázii v roku 2022.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron pondelkovú schôdzku do Paríža zvolal v reakcii na zámer Spojených štátov rokovať s Ruskom o prímerí na Ukrajine bez Európanov. Jedným z hlavných cieľov summitu bolo preto stanoviť spoločnú pozíciu európskych krajín k Ukrajine. Schôdze sa zúčastnili šéfovia vlád Nemecka, Británie, Dánska, Holandska, Poľska, Talianska či Španielska. Takýto formát rokovaní však vyvolal kritiku niektorých európskych krajín.

Starmer trval na tom, že USA nie sú pripravené opustiť NATO, ale povedal, že otázka rozdelenia bremena v rámci aliancie je naliehavá. „V tejto chvíli si musíme uvedomiť novú éru, v ktorej sa nachádzame, nelipnúť beznádejne na pohodlí z minulosti a prevziať zodpovednosť za našu bezpečnosť a náš kontinent,“ povedal.

Predstavitelia obrany Spojeného kráľovstva tvrdia, že aj keď budú 30 000-členné európske sily nasadené mimo frontovej línie v zabezpečovacej úlohe, budú potrebovať ochranu, vrátane vzdušného krytia a logistiky, ktorú môže poskytnúť iba NATO – konkrétne USA.

Scholz súhlasil so Starmerom, že takáto sila je nemysliteľná bez podpory USA, ale kritizoval rozhovor o mierových jednotkách ako „úplne predčasný“ a v nesprávnom čase na takúto diskusiu. Debata ho „dokonca trochu podráždila“. „Ešte nemáme mier, ale sme uprostred vojny brutálne vedenej Ruskom, ktoré sa posúva vpred bez ohľadov,“ povedal.

Na samite, ktorý nemal za cieľ dospieť k nejakému rozhodnutiu, bol najvýraznejší konsenzus okolo zvyšovania výdavkov na obranu, uviedol The Guardian.

Poľský premiér Donald Tusk povedal: „Nebudeme môcť Ukrajine účinne pomôcť, ak hneď nepodnikneme konkrétne kroky týkajúce sa našej vlastnej obranyschopnosti. Ak Európa, a to je dnešný prípad, nebude schopná čeliť ruskému vojenskému potenciálu, musíme ho okamžite dobehnúť“.

Scholz tiež povedal, že sa chce zamerať na to, ako by Európa mohla odstrániť zvyšovanie výdavkov na obranu z pravidiel fiškálneho dlhu. „Je celkom jasné, že naša pokračujúca a nevyhnutná podpora pre Ukrajinu je možná len vtedy, ak sa rozhodneme financovať ju samostatne,“ povedal. Dodal, že nemecká dlhová brzda by sa nemala vzťahovať na výdavky na obranu nad 2 % a že krajina by mohla mobilizovať ďalších 30 miliárd eur ročne.

6:10 V Rijáde sa v utorok stretnú americký minister zahraničia Marco Rubio a jeho ruský náprotivok Sergej Lavrov, aby rokovali o vojne na Ukrajine a možnej skorej schôdzke prezidentov Donalda Trumpa a Vladimira Putina. Zástupcovia Kyjeva na rokovania v Saudskej Arábii, ktoré agentúra AP označuje za najdôležitejšie medzi oboma stranami od začiatku vojny, pozvaní neboli.

Aj preto sa ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v posledných dňoch nechal opakovane počuť, že jeho krajina, ktorá sa už tri roky bráni ruskej agresii, nemôže uznať akékoľvek dohody „o nás bez nás“. Podobný postoj vyjadrili aj viacerí európski spojenci.

Washingtonská administratíva chce ale podľa svojich doterajších vyjadrení vojnu ukončiť aj za cenu ukrajinských ústupkov, či už ide o vstup krajiny do NATO či získanie späť všetkého okupovaného územia.

Rubiovi budú na utorkovom rokovaní sekundovať poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Mike Waltz a splnomocnenec pre Blízky východ Steve Witkoff, Lavrovovi zase zahraničnopolitický poradca Kremľa Jurij Ušakov.