„Je to výsostné právo každej krajiny. (V EÚ) ide o integráciu, ekonomické procesy a v tejto oblasti, samozrejme, nikto nemôže žiadnej krajine nič diktovať. Nebudeme to robiť,“ podotkol hovorca Kremľa. „Ale v otázkach týkajúcich sa bezpečnosti, obrany alebo vojenských aliancií máme úplne odlišný postoj,“ zdôraznil Peskov.
Čítajte viac Rokovanie USA a Ruska sa skončilo, Kremeľ je spokojný. Zelenskyj nie: O Ukrajine - bez Ukrajiny
Hovorca ruského prezidenta opätovne ozrejmil, že Vladimir Putin je o otázke ukončenia vojny na Ukrajine ochotný rokovať aj s prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktorého však Moskva nepovažuje za legitímneho.
„Sám Putin opakovane povedal, že ak to bude potrebné, bude rokovať aj so Zelenským,“ pripomenul Peskov. Hovorca Kremľa však upozornil, že právne zakotvenie prípadných dohôd s Ukrajinou bude „predmetom vážnej diskusie,“ keďže z pohľadu Moskvy nelegitímny prezident Zelenskyj nemá právomoc podpisovať medzinárodné dohody.
Súčasného prezidenta Ukrajiny Moskva nepovažuje za legitímneho, keďže jeho päťročné funkčné obdobie uplynulo minulý rok. Počas vojnového stavu ukrajinská ústava nedovoľuje usporiadanie volieb a jeho prezidentský mandát sa preto automaticky predĺžil. Rusko napriek tomu jeho legitimitu spochybňuje.
Zelenskyj pred pár dňami povedal, že je ochotný stretnúť sa s Putinom, predchádzať tomu ale musí mierový plán dojednaný spoločne s USA a európskymi lídrami.
Hovorca Kremľa tiež podľa TASS zopakoval, že pre Rusko je hlavné dosiahnuť vlastné ciele v takzvanej špeciálnej vojenskej operácii, ako Moskva nazýva svoju rozsiahlu agresívnu vojnu proti Ukrajine. „Dávame prednosť mierovým prostriedkom na dosiahnutie našich cieľov,“ tvrdil Peskov. Komplexné urovnanie vojny podľa neho nie je možné bez posúdenia celoeurópskej bezpečnosti.
Rokovanie medzi delegáciami Spojených štátov a Ruska v Saudskej Arábii by mohlo podľa vyjadrenia hovorcu Kremľa tiež vyjasniť okolnosti možného stretnutia Putina so staronovým americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Zatiaľ vraj však nič dohodnuté nie je.
Čítajte viac Bude EÚ skôr vo vojne s USA alebo s Ruskom? Odpovedá expertka
Konflikt na východe Ukrajiny sa začal v roku 2014, keď prozápadní demonštranti v Kyjeve zvrhli prezidenta Viktora Janukovyča, ktorý potom ušiel do Ruska. Moskva vzápätí anektovala ukrajinský polostrov Krym a podporila separatistov na Donbase v boji proti ukrajinským silám. Putin 24. februára 2022 začal rozsiahlu inváziu na Ukrajine vyslaním ruských síl do susednej krajiny pod zámienkou ochrany ruskojazyčného obyvateľstva, bližšie nedefinovanej „denacifikácie“ napadnutej krajiny a zabránenia potenciálnemu ohrozeniu Ruska v prípade hypotetického vstupu Ukrajiny do NATO.
Čítajte viac Porošenko tvrdí, že pozná termín prezidentských volieb. O akom dátume hovorí? Kto chce teraz hlasovať, mal by si zmeniť občianstvo, hovorí Zelenskyj
Kyjev, ktorý sa ruskej agresii bráni aj vďaka finančnej a vojenskej pomoci zo Západu, ruskú agresiu nazýva pokusom o ulúpenie cudzieho územia v imperiálnom štýle.
Moskva už skôr podmienila ukončenie vojny tým, že sa Kyjev zriekne ambícií vstúpiť do Severoatlantickej aliancie a tiež sa – okrem Krymu – vzdá aj štyroch regiónov, ktoré čiastočne okupujú ruské vojská a ktoré Putin vyhlásil za pripojené k Rusku. Kyjev to predtým odmietol ako kapituláciu. Prípadnú dohodu s Ruskom podmienil získaním bezpečnostných záruk, ktoré by Rusko odradili od ďalšej agresie v budúcnosti.
Čítajte viac 1 091. deň: Rusko v OSN požaduje nové územné ústupky. Nebenzia: Ukrajina sa musí vzdať ďalších oblastí