17. január: Samozvaný prezident Alexandr Lukašenko na porade o zahraničnom obchode vyhlásil, že Bielorusko je pripravené spolupracovať s USA pri zachovaní svojich štátnych záujmov. Dodal, že dokonca Američania prejavujú záujem. „Počkáme, uvidíme. Vedieme s nimi dialóg," citovala ho agentúra BELTA. Vyznelo to prekvapujúco, veď to bolo desať dní pred voľbami hlavy štátu, ktoré v nedemokratickom režime mali vopred známeho staronového víťaza a v slobodnom svete neuznávajú Lukašenka za legitímneho prezidenta. Navyše Západ uvalil na Bielorusko rôzne sankcie po brutálnom potlačení pokojných protestov v lete 2020 a po februári 2022, keď ruská armáda vtrhla na Ukrajinu aj z bieloruského územia.
7. február: Jedna rodáčka z Bieloruska s americkým občianstvom, ktorá žije dve desaťročia v USA, sa po niekoľkých týždňoch mlčania ozvala na sociálnej sieti. Zatkli ju v decembri 2024 v Minsku, keď pricestovala do vlasti (zrejme ju zadržali pre jej účasť na demonštráciách, keď tam bola v auguste 2020). Jej prepustenie na slobodu z vyšetrovacej väzby nikto oficiálne nekomentoval.
11. február: Lukašenko veľa úradoval, prijal aj bieloruského veľvyslanca pri OSN Valentina Rybakova. Skúseného diplomata, ktorý pôsobí v New Yorku už viac ako sedem rokov a nepochybne si vytvoril cenné kontakty. Zo stručnej správy na oficiálnej webovej stránke Lukašenka vyplynulo, že sa pýtal Rybakova hlavne na politiku nového šéfa Bieleho domu Donalda Trumpa.
12. február: spravidla v bohatom programe Lukašenka počas pracovných dní sa minulú stredu objavila iba jedna informácia. Podpísal dekrét o povýšení generálov, to bolo oficiálne všetko. Nemal ten deň naozaj nijaké stretnutie? Odpoveď sa spája s rovnakým dátumom. Treba sa však za ňou presunúť z Minsku do Washingtonu.

Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová oznámila 12. februára, že diplomatom USA sa podarilo dostať von z bieloruského väzenia troch ľudí. Jeden z nich má americký pas (meno na jeho žiadosť nezverejnili, môže ísť aj o človeka bieloruského pôvodu s americkým občianstvom), ďalší pracoval pre rozhlasovú stanicu Rádio Sloboda a treťou je žena, ktorú odsúdili za účasť na demonštrácii proti sfalšovaným výsledkom predchádzajúcich volieb, ktoré sa konali v auguste 2020.
Oslobodených väzňov si prišli prevziať do Minsku traja americkí diplomati, ktorí cestovali do Bieloruska autom z Vilniusu. „Bolo to jednostranné gesto," uviedol pre stanicu CNN zástupca námestníka ministerstva zahraničných vecí USA pre východnú Európu Christopher Smith, keď zdôraznil, že Lukašenko nedostal nič na revanš. Dodal, že to bolo gesto, prostredníctvom ktorého sa Lukašenko usiluje o zlepšenie medzištátnych vzťahov.
Denník New York Times napísal, že návšteva trojčlennej delegácie v Minsku sa uskutočnila 12. februára, čiže ten deň, keď Lukašenko nemal nič oficiálne uvedené vo svojom programe. Američania sa s ním stretli, keď si prebrali troch omilostených spoza mreží. „Bolo to prvé stretnutie Lukašenka s vysokým predstaviteľom rezortu americkej diplomacie za posledných päť rokov, čo by mohlo viesť k rozmrazeniu vzťahov medzi USA a najbližším spojencom Ruska," poznamenali noviny.

Smith, ktorý bol v delegácii, po návrate do Litvy na pôde americkej ambasády vo Vilniuse za zatvorenými dverami potom hovoril, že bieloruský líder prejavil ochotu prepustiť ďalších politických väzňov. Ľudskoprávne organizácie odhadujú, že vo väzení ich sedí až viac ako 1200. No kým minulý týždeň Lukašenko nedostal nijakú protihodnotu od Američanov, v budúcnosti nepochybne očakáva niečo na revanš: „Lukašenko by prepustil na slobodu veľa politických väzňov, vrátane prominentných. Na oplátku by USA zmiernili sankcie uvalené na bieloruské banky a na export potaše, kľúčovej zložky hnojív, ktorých je Bielorusko veľkým výrobcom," zdôveril sa Smith podľa New York Times.
Mimochodom, ten istý Smith, ktorý bol do roku 2023 zástupca veľvyslanca USA na Ukrajine a východnú Európu veľmi dobre pozná, predvlani po návrate z Kyjeva do Washingtonu hovoril, že Bielorusko neprejavuje nijaký záujem o dialóg a o oslobodenie politických väzňov. Zdôrazňoval, že Spojené štáty sú odhodlané uplatňovať politiku prísnych sankcií (rovnakú pozíciu ako teraz zastával na ministerstve zahraničných vecí už na konci druhého funkčného obdobia vtedajšieho prezidenta Joea Bidena).

Otázne je, či by bol Lukašenko naozaj ochotný oslobodiť postupne všetkých politických väzňov alebo aspoň drvivú väčšinu z nich. Veď z jeho pohľadu čím viac ich sedí za mrežami, o to menšiu obavu môže mať z nových protivládnych protestov. Na druhej strane je možné, že slobodne zmýšľajúci Bielorusi sa už tak silno boja Lukašenka, že by sa radšej nepustili do ničoho, čo by mohlo narušiť betónovanú pozíciu vládcu, ktorý je pri moci už viac ako tri desaťročia.
Exilová líderka bieloruskej opozície Svjatlana Cichanovská, ktorá žije vo Vilniuse, odkázala Trumpovi, že mu patrí vďaka za oslobodenie troch väzňov. „Ďakujeme mu, ale sankcie by sa mali zmierniť, až keď Lukašenko zastaví represie a prestane zatýkať a keď oslobodí všetkých politických väzňov vrátane prominentných," poznamenal zároveň Franak Vjačorka, ktorý riadi kanceláriu Cichanovskej.

Odporcovia Lukašenka však nie sú zajedno. „Táto správa vedie ku kolízii medzi predstaviteľmi bieloruskej opozície. Jedna časť si myslí, že je potrebné sprísniť sankcie tak, aby sa Lukašenkov režim zosypal, viesť rozhovory s diktátorom je nemorálne. Jej oponenti upozorňujú, že sankcie za päť rokov nezabrali, medzitým sa politickým väzňom zhoršuje ich zdravotný stav, niekoľko odsúdených zomrelo, preto ich treba dostať na slobodu všetkými možnými prostriedkami," uviedol pre server Vot tak analytik Alexandr Klaskovskij.
Otázne je, čo všetko v skutočnosti Trump rozmrazením vzťahov s Lukašenkom sleduje. Môže to byť aj snaha vymaniť Bielorusko spod vplyvu Ruska. Lukašenko však aj po prípadnom zrušení amerických sankcií zostane vazal Moskvy, pretože je odkázaný na podporu režimu Vladimira Putina. Rusko dodáva Bielorusku ropu aj plyn za veľmi výhodné ceny a dováža veľa bieloruských výrobkov, ktoré by sa v konkurencii na západných trhoch ťažko presadili.