Pondelkovú schôdzku obmedzil francúzsky prezident Emmanuel Macron iba na niekoľko európskych predstaviteľov, teraz Paríž podľa Reuters pozve aj ďalších spojencov zo Severoatlantickej aliancie. Medzi pozvanými krajinami je Česká republika, Nórsko, Kanada, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Grécko, Fínsko, Rumunsko, Švédsko a Belgicko.
Dva zdroje uviedli, že niektorí pozvaní by sa mohli na stretnutí zúčastniť prostredníctvom videokonferencie. Elyzejský palác na žiadosť o komentár bezprostredne nereagoval.
Macron pondelkovú schôdzku do Paríža zvolal v reakcii na zámer Spojených štátov rokovať s Ruskom o prímerí na Ukrajine bez Európanov. Jedným z hlavných cieľov rokovaní, o ktorom médiá informovali ako o krízovom summite, bolo preto stanoviť spoločný postoj európskych krajín k Ukrajine. Schôdzky sa zúčastnili šéfovia vlád Francúzska, Nemecka, Británie, Dánska, Poľska, Talianska a Španielska a tiež najvyšší predstavitelia Európskej únie a NATO. Takýto formát rokovaní však vyvolal kritiku niektorých európskych krajín.
Medzitým sa v Saudskej Arábii zišli zástupcovia Spojených štátov a Ruska k rozhovorom, ktoré Washington považuje za úvod procesu k ukončeniu vojny na Ukrajine. Tá sa tretím rokom bráni ruskej invázii, ktorá je najväčším ozbrojeným konfliktom v Európe od konca druhej svetovej vojny.
Americký minister zahraničia Marco Rubio po dnešnom rokovaní v Rijáde povedal, že všetci, ktorí sa zúčastňujú konfliktu na Ukrajine, musia súhlasiť s riešením, ktoré konflikt ukončí. Vymenoval pritom Ukrajinu, Rusko aj Európu. Cieľom je spravodlivý, trvalý a udržateľný koniec vojny, dodal Rubio.
Čítajte aj 'Exkluzívny' summit v Paríži: selektívne rokovania hnevajú menšie štáty
Predchádzajúci Summit v Paríži sa skončil bez konkrétneho vyhlásenia, pretože lídri sa nedohodli na vyslaní vojakov, ktorí by kontrolovali dodržiavanie prípadnej mierovej dohody, píšu portály Politico a Euronews.
Neformálne zasadnutie zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron v reakcii na minulotýždňové vyjadrenia predstaviteľov USA, že začnú rokovania s Ruskom o ukončení vojny bez Ukrajiny a Európy.
Európski lídri v pondelok po asi 3,5-hodinovej porade v Elyzejskom paláci neprišli so žiadnymi novými spoločnými nápadmi, nezhodli sa v otázke vyslania vojakov na Ukrajinu a opäť sa vyjadrili frázovito o pomoci Ukrajine a zvýšení výdavkov na obranu, píše Politico.
Hlavným predmetom nezhôd bola podľa oboch portálov otázka, či sa majú vyslať vojská na Ukrajinu, ak sa dosiahne dohoda o ukončení vojny. Trump vylúčil vyslanie amerických síl aj povolenie vstupu Ukrajiny do NATO. Akékoľvek úsilie zabrániť Rusku v ďalšom útoku na Ukrajinu by tak museli znášať Európania. V tejto otázke sa nedosiahol konsenzus.
Francúzsko a Spojené kráľovstvo podporujú túto myšlienku, hoci britský premiér Keir Starmer povedal, že by sa to mohlo stať len vtedy, ak by sa na prípadných mierových silách zúčastnili aj Spojené štáty.
Poľsko, sused a blízky spojenec Ukrajiny s jednou z najväčších armád v Európe, to však odmietlo. „Nepredpokladáme vyslanie poľských vojakov na Ukrajinu,“ povedal poľský premiér Donald Tusk vo Varšave pred odletom do Paríža. Krajina podľa jedného z vládnych predstaviteľov nemá dostatočné kapacity na takúto operáciu.
Nemecký kancelár Olaf Scholz po stretnutí povedal, že akákoľvek diskusia o vyslaní mierových síl na Ukrajinu je „úplne predčasná“ a „veľmi nevhodná“, keďže vojna naďalej pokračuje. Dánska premiérka Mette Frederiksenová uviedla, že pred vyslaním vojakov na Ukrajinu je potrebné objasniť „veľa, veľa“ vecí.
Predstavitelia sa zhodli v otázke potreby zvýšenia výdavkov na obranu. Scholz napríklad obhajoval uvoľnenie dlhových pravidiel, aby sa umožnilo zvýšenie vojenských výdavkov. Vzťahy medzi USA a EÚ v oblasti obrany podľa Tuska vstupujú do „novej etapy“, keďže Európania si uvedomujú potrebu vyšších výdavkov na obranu a väčšej sebestačnosti.
Francúzsky prezident Macron na neformálny summit pozval len niektoré európske krajiny, čo viaceré nepozvané štáty z Európskej únie jasne kritizovali. Na stretnutí sa zúčastnili lídri Nemecka, Británie, Talianska, Poľska, Španielska, Holandska a Dánska, ktoré zastupovalo pobaltské a škandinávske krajiny. Prítomní boli aj predseda Európskej rady António Costa, predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová a generálny tajomník NATO Mark Rutte.
V utorok je v Saudskej Arábii naplánované stretnutie americkej a ruskej delegácie. Cieľom je prediskutovať možnú dohodu o ukončení vojny na Ukrajine a pripraviť summit prezidentov USA a Ruska. Stretnutie sa udeje necelý týždeň po telefonáte Trumpa a ruského prezidenta Vladimira Putina. Podľa stanice BBC schôdzka vyvolala veľké znepokojenie Kyjeva, ale aj jeho spojencov zo Západu, ktorí sa obávajú americko-ruskej dohody uzavretej bez Ukrajiny a Európy.