Osud Ukrajiny a Európy?
Na stole leží osud Ukrajiny, pravdepodobne aj Európy a toho, ako bude fungovať globálna politika. V Saudskej Arábii sa včera stretli americký a ruský vyjednávací tím pod vedením ministrov zahraničných vecí Marca Rubia a Sergeja Lavrova.
Bola to prvá takáto schôdzka, odkedy šéf Kremľa Vladimir Putin spustil 24. februára 2022 veľkú inváziu proti Ukrajine. Celkovo vojna trvá už od roku 2014, keď Rusko anektovalo Krym a rozpútalo konflikt na východe Ukrajiny.
Pri stole v Saudskej Arábii chýbali zástupcovia Kyjeva a tiež Európskej únie, a to napriek tomu, že o Ukrajine sa rokuje. A EÚ celkovo od invázie podporila Kyjev výraznejšie ako Washington, hoci americký vojenský príspevok je nenahraditeľný. Únia však prispela viac na humanitárnu a ekonomickú pomoc a jej členské štáty prichýlili desaťtisíce ukrajinských utečencov.
„Nie je to po prvý raz v histórii, čo sa nejaké mierové rokovania začali bez účasti všetkých zainteresovaných strán. Ide o to, aby sme zistili, či sa vôbec dá vyjednávať,“ povedal Pravde vysokopostavený americký diplomatický zdroj, ktorý si neželal byť menovaný.
Washington sa aspoň do istej miery usiluje zahnať obavy, že sa bude podieľať na niečom, čo by pripomínalo dohodu z Mníchova z roku 1938, keď Británia a Francúzsko predali Československo Adolfovi Hitlerovi. Prípadne, že podporí túžbu Moskvy po vytvorení sfér vplyvu na starom kontinente. To by sa dalo prirovnať k tomu, čo sa v roku 1945 udialo na Jalte na stretnutí Veľkej trojky – USA, ZSSR a Británie.
Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.
Spojené štáty sú v kontakte s partnermi. Keith Kellogg, mimoriadny vyslanec prezidenta Donalda Trumpa pre Ukrajinu a Rusko, by už dnes mal zavítať do Kyjeva a včera rokoval so šéfom Európskej rady Antóniom Costom a predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou. Tá zdôraznila, že akákoľvek dohoda týkajúca sa vojny musí rešpektovať nezávislosť, suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny a musí byť podporená silnými bezpečnostnými zárukami.
Okrem Rubia sa za americkú stranu na rokovaniach zúčastnili prezidentov poradca pre národnú bezpečnosť Mike Waltz a mimoriadny vyslanec pre Blízky východ Steve Witkoff. Rusko zastupoval už spomenutý Lavrov a Putinov poradca Jurij Ušakov. V Saudskej Arábii sa podľa očakávaní objavil aj Kirill Dmitrijev, šéf Ruského fondu priamych investícií. Pre štátnu agentúru TASS povedal, že momentálne sa vyjednáva o sérii návrhov a pokrok by sa mohol prejaviť v najbližších dvoch až troch mesiacoch.

Ministerstvo zahraničných vecí USA informovalo, že obe strany sa zhodli na vytvorení mechanizmu konzultácií na riešenie problémov v bilaterálnych vzťahoch. Vzniknú príslušné tímy na vysokej úrovni, ktoré začnú pracovať na ceste k čo najskoršiemu ukončeniu konfliktu na Ukrajine spôsobom, ktorý bude trvalý, udržateľný a prijateľný pre všetky strany. Obe strany položia základy pre budúcu spoluprácu v otázkach spoločného geopolitického záujmu a historických ekonomických a investičných príležitostí, ktoré vyplynú z úspešného ukončenia konfliktu na Ukrajine, a zaviazali sa, že zostanú v kontakte, aby rozbehnutý proces produktívne napredoval.
Čo to však znamená? Moskva absolútne odmieta akékoľvek čo len trocha zmysluplné bezpečnostné záruky pre Kyjev. Lavrov zopakoval, že Ukrajina nemôže byť v Severoatlantickej aliancii a jej členské štáty nesmú vyslať vojakov, ktorí by dozerali na prímerie či mier. Putin je vraj ochotný rokovať s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Pokladá ho však za nelegitímnu hlavu štátu, čo, samozrejme, nedáva zmysel, nehovoriac o tom, ako si šéf Kremľa vlani potvrdil moc vo voľbách, ktoré sprevádzali rozsiahle manipulácie. Rusko tiež zdôrazňuje, že nebude robiť žiadne územné ústupky, teda chce ovládnuť aj tie časti Ukrajiny, ktoré momentálne neokupuje, ale robí si ne protiprávne nároky. Okrem Krymu Moskva aspoň na papieri v roku 2022 anektovala aj Doneckú, Luhanskú, Záporožskú a Chersonskú oblasť.
Trump a Putin
Samozrejme, veľa sa hovorí o stretnutí Trumpa s Putinom, ale zdá sa, že vyjednávači sa v tejto veci veľmi neposunuli. Špekuluje sa však o tom, že by sa táto schôdzka v Saudskej Arábii uskutočnila ešte vo februári.
„Najlepšie by však bolo udržať Trumpa čo najďalej od Putina. Najlepšími ľuďmi na rokovanie s Rusmi sú minister Rubio a generál Kellogg, keďže sa zdá, že aspoň trochu sympatizujú s myšlienkou, že obeťou tejto vojny je Ukrajina. Trump a viceprezident JD Vance do značnej miery obviňujú Kyjev z toho, že sa nevzdal, keď sa boje začali,“ pripomenul pre Pravdu Kurk Dorsey, expert na históriu americkej zahraničnej politiky z Newhampshirskej univerzity.

Práve Rubio sa snaží upokojovať Európu, ktorá je nervózna z toho, že nie je súčasťou rokovaní. „Európska únia bude musieť byť v určitom okamihu pri stole, vzhľadom na sankcie, ktoré uvalila. Nikto nezostáva bokom,“ povedal Rubio s tým, že ústupky musia urobiť všetky strany.
Dnes mal Saudskú Arábiu navštíviť ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Cestu však po americko-ruských rokovaniach zrušil.

„Rozhodnutia o tom, ako ukončiť vojnu na Ukrajine, nemožno prijať bez Ukrajiny, ani jej nemožno klásť žiadne podmienky. Nepozvali nás rusko-americké stretnutie v Saudskej Arábii. Bolo to prekvapenie pre nás a myslím si, že aj pre mnohých iných,“ povedal Zelenskyj počas návštevy Turecka.
Podľa denníka New York Times sa ukrajinská hlava štátu doteraz vyhýbala priamej kritike Trumpovej vlády. O šéfovi Bieleho domu Zelenskyj dokonca povedal, že by mohol uspieť pri nátlaku na Rusko, pretože sa ho Putin bude báť.