1 092. deň: Moskva spustila ofenzívu v Sumskej oblasti, tvrdí Putin. Ukrajina to označila za lož

Čítajte viac 1 091. deň: Rusko v OSN požaduje nové územné ústupky. Nebenzia: Ukrajina sa musí vzdať ďalších oblastí

22:34 Južná Kórea ponúka azyl severokórejským vojakom zajatým na Ukrajine, majú nárok na juhokórejské občianstvo, oznámilo ministerstvo zahraničia v Soule. Ministerstvo vyhlásenie urobilo v nadväznosti na rozhovor s vojakom z KĽDR zajatým na Ukrajine zverejnený v médiách. Vojak v ňom uviedol, že zvažuje žiadosť o azyl v Južnej Kórei. Informujú o tom agentúry Jonhap a AFP.

Juhokórejský denník Čosun ilbo dnes publikoval rozhovor s jedným z dvoch zranených severokórejských vojakov, ktorých v januári počas bojov zajali ukrajinské sily v ruskej Kurskej oblasti. Vojak v rozhovore vyjadril svoje želanie odcestovať do Južnej Kórey. Išlo by o prvý takýto prípad od chvíle, keď KĽDR vyslala okolo 11-tisíc vojakov na podporu Ruska v jeho vojne proti Ukrajine.

22:18 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu uviedol, že spoločne s Amerikou a Európou môže byť mier na Ukrajine spoľahlivejší. Svet podľa neho stojí pred voľbou či bude s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, alebo s mierom. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP a stanice Sky News.

Zelenskyj vo svojom pravidelnom videopríhovore uviedol, že sa vo štvrtok stretne s osobitným vyslancom amerického prezidenta Donalda Trumpa pre Ukrajinu Keithom Kelloggom. „Zajtra máme naplánované stretnutie s generálom Kelloggom a je pre nás veľmi dôležité, aby toto stretnutie a naša spolupráca s Amerikou boli konštruktívne,“ povedal ukrajinský prezident.

„Spoločne s Amerikou a Európou môže byť mier spoľahlivejší, a to je náš cieľ. A najdôležitejšie je, že to nie je len náš cieľ, ale aj spoločný cieľ s našimi partnermi,“ pokračoval Zelenskyj. Dodal, že sa spolieha na ukrajinskú jednotu a odvahu, a na jednotu Európy a pragmatizmus USA.

„Budúcnosť nie je s Putinom, ale s mierom. A je to voľba pre každého na svete – aj pre mocných – byť s Putinom alebo s mierom. Mali by sme si vybrať mier. Ďakujem všetkým za podporu,“ uviedol Zelenskyj.

Ukrajina podľa Zelenského chce ukončiť vojnu „od prvej sekundy,“ keď Rusko vo februári 2022 zaútočilo. Ukrajinský prezident tiež povedal, že chce mierovú dohodu, ktorá zabezpečí, že Moskva už nezaútočí na Ukrajinu.

20:17 Európski lídri, ktorí sa v stredu zúčastnili na ďalšej neformálnej schôdzke o Ukrajine organizovanej francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, sa podľa českého premiéra Petra Fialu zhodli na tom, že je potrebné, aby bola Európa silnejšia a aby jednotlivé štáty, ale aj EÚ, dávali na obranu viac peňazí.

Čítajte viac Česi áno, Slováci nie, Paríž hostil druhý summit. Fico: Nemáme tam čo robiť. Fiala: Európa musí položiť na stôl peniaze a zbrane

18:25 Ukrajina musí byť súčasťou akýchkoľvek rozhovorov o svojej budúcnosti, povedal v stredu kanadský premiér Justin Trudeau po tom, čo v saudskoarabskom Rijáde v utorok diskutovali americkí a ruskí predstavitelia o vojne na Ukrajine bez účasti Kyjeva. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Je to základný princíp pre Kanadu a pre väčšinu našich spojencov… Nič o Ukrajine bez Ukrajiny,“ povedal Trudeau pred summitom o konflikte a európskej bezpečnosti, ktorý hostí francúzsky prezident Emmanuel Macron v Paríži.

Kanadský premiér tiež reagoval na amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý v utorok naznačil, že za ruskú inváziu na Ukrajinu a následnú vojnu je zodpovedný ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

„Mali sme pravidlá týkajúce sa hraníc a nenapádania susedov, ktoré sa Rusko pred niekoľkými rokmi rozhodlo úmyselne porušiť,“ vyhlásil Trudeau. Podľa neho toto konanie ohrozuje nielen schopnosť Ukrajincov rozhodovať o vlastnej budúcnosti, ale aj „všetky naše demokracie, všetky pravidlá, ktoré nám zabezpečujú bezpečnosť a prosperitu“.

17:30 Dánsko na roky 2025–2026 vyčlení dodatočných 50 miliárd dánskych korún (sedem miliárd eur) na obranu, oznámila v stredu premiérka Mette Frederiksenová. Tento krok odôvodnila rastúcou hrozbou zo strany Ruska, ako aj potrebou riešiť akútne vojenské nedostatky, najmä systémov protivzdušnej obrany. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP.

„Kupujte, kupujte, kupujte. Kupujte to, čo môže prispieť k silnejšej obrane, a tým aj k silnejšiemu odstrašeniu – tu a teraz. Ak nemôžeme získať najlepšie vybavenie, kúpte druhé najlepšie,“ vyzvala Frederiksenová na tlačovej konferencii s posolstvom adresovaným armáde.

Podľa premiérky v súčasnosti rozhoduje rýchlosť. Keď plány avizovala minulý týždeň, odôvodnila ich nutnosťou „masívneho prezbrojenia, aby sa predišlo vojne“. Denník The Guardian napísal, že nové investície zvýšia výdavky Dánska na obranu z 2,4 percenta HDP v roku 2024 na tri percentná v nasledujúcich dvoch rokoch. „Je to najvyššia úroveň za viac ako polstoročie,“ poznamenala Frederiksenová.

17:01 Bývalý britský premiér Boris Johnson si myslí, že Európania by už nemali byť šokovaní vyhláseniami Donalda Trumpa a mali by mu začať pomáhať pri ukončení vojny na Ukrajine. Trump podľa neho chce Európanov podnietiť k tomu, aby začali konať. Ako informuje web Ukrajinská pravda, Johnson sa takto vyjadril na sieti X.

Čítajte viac Johnson Európanom: Prestaňte byť toľko šokovaní z Trumpa a začnite konať. Zmrazené ruské aktíva majú ísť Ukrajine

16:58 Ukrajinská pohraničná služba v stredu nepotvrdila informácie o údajnej ruskej ofenzíve z ruskej Kurskej oblasti do Sumskej oblasti na severovýchode Ukrajiny. Informovala o tom britská stanica BBC, píše TASR. Informáciu o prieniku ruských jednotiek na ukrajinské územie nepotvrdila ani operatívna skupiny Kursk ukrajinských ozbrojených síl, ktorá v danom sektore pôsobí.

Najvyššie velenie ukrajinskej armády Putinove tvrdenie zatiaľ nekomentovalo. BBC doplnila, že v podmienkach vojny nie je možné bezprostredne overiť pravdivosť tvrdení bojujúcich strán.

16:22 Ruský prezident Vladimir Putin v stredu vyhlásil, že brigáda vojakov ruskej armády prenikla v noci na stredu na územie na severovýchode Ukrajiny a jej ofenzíva sa odohráva „po celej línii bojového kontaktu“. Ukrajina označila toto Putinovo tvrdenie o novej ruskej pozemnej ofenzíve z Kurskej oblasti za „lož“. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP a britskej stanice BBC.

„Putinovo tvrdenie o rozsiahlej ruskej ofenzíve je lož,“ vyhlásil šéf Centra pre boj proti dezinformáciám pri Rade národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny Andrij Kovalenko, ktorý pripustil, že ruská prieskumná jednotka sa síce pokúsila prejsť na ukrajinské územie, bola však zničená.

Putin o údajnej ofenzíve informoval, keď odpovedal na otázky novinárov počas návštevy závodu na výrobu dronov v Petrohrade. Dodal, že „prakticky pred hodinou“ mu podali hlásenie, podľa ktorého vojaci z 810. brigády v noci na stredu prekročili hranicu Ruskej federácie a Ukrajiny a dostali sa „na nepriateľské územie“. Podľa ruského prezidenta sa ofenzíva odohráva „po celej línii bojového kontaktu“.

Agentúra AFP konštatovala, že ak sa správy o ruskej ofenzíve potvrdia, mohlo by ísť o prvý pozemný útok na Sumskú oblasť od roku 2022, keď ruská armáda z tejto časti Ukrajiny ustúpila.

15:10 Ruský prezident Vladimir Putin dnes podľa tlačových agentúr vysoko ocenil utorkové rusko-americké rokovania v Rijáde, prvé po niekoľkých rokoch, vrátane toho, že americká delegácia konala bez predpojatosti a bez predsudkov. Uviedol však, že nie je schopný povedať, kedy sa stretne so svojím americkým náprotivkom Donaldom Trumpom. Za prioritu označil vyriešenie vojny na Ukrajine, ktorú Rusko rozpútalo pred takmer tromi rokmi na Putinov rozkaz. Ruskí a americkí vyjednávači podľa ruského prezidenta potrebujú pripraviť vzájomne prijateľné riešenia.

Čítajte viac Moskva a Washington si porozumeli: Putin ocenil Trumpovu zdržanlivosť ohľadom „hulvátstva“ Európy

15:05 Zástupcovia Ruska a Spojených štátov počas utorkového stretnutia v saudskoarabskom Rijáde rokovali aj o možnosti organizácie prezidentských volieb na Ukrajine, tvrdí hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Informuje o tom TASR podľa správy agentúry DPA.

„Takéto rozhodnutie samozrejme nemôže byť prijaté v Moskve alebo Washingtone,“ uviedol Peskov.

Podľa agentúry DPA vykresľuje Moskva Zelenského ako nelegitímneho lídra a dlhodobo vyzýva na voľby, ktoré by viedli k jeho výmene.

Na Ukrajine je od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 vyhlásený vojnový stav, v ktorom sa nemôžu voľby konať. Podľa DPA v je krajine zhoda na tom, že voľby by sa počas pretrvávajúcich bojov nemali konať, pretože by bolo ťažké zabezpečiť účasť vojakov a utečencov.

Rusko sa údajne snaží presvedčiť administratívu amerického prezidenta Donalda Trumpa o tom, že by prezident Ukrajiny na mierové rokovania nemal byť pozvaný.

Čítajte aj Porošenko tvrdí, že pozná termín prezidentských volieb. O akom dátume hovorí? Kto chce teraz hlasovať, mal by si zmeniť občianstvo, hovorí Zelenskyj

14:15 Francúzsko bude v stredu popoludní hostiť v Paríži druhý summit o Ukrajine a európskej bezpečnosti za účasti širšej skupiny spojencov. Konať sa má v hybridnom formáte, pričom viacerí predstavitelia krajín sa pripoja prostredníctvom videohovoru, informuje TASR.

Čítajte viac Česi áno, Slováci nie, Paríž hostil druhý summit. Fico: Nemáme tam čo robiť. Fiala: Európa musí položiť na stôl peniaze a zbrane

13:28 Maďarsko výrazne ovplyvnilo 16. balík sankcií Európskej únii proti Rusku, na ktorom sa v stredu ráno dohodli diplomati členských krajín Únie, uviedol maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó. TASR o tom informuje na základe správy agentúry MTI.

Nový balík sankcií podľa ministra zahŕňa najmä ústupky pre Maďarsko v oblasti používania ruskej ropy a ropných produktov. „Úspešne sme vybojovali, aby 16. sankčný balík umožnil Maďarsku odteraz používať produkty vyrobené z ruskej surovej ropy, spracované v bratislavskej rafinérii Slovnaft a dovážané spoločnosťou Mol, čo výrazne zvyšuje energetickú bezpečnosť Maďarska,“ spresnil.

Szijjártó ďalej tvrdí, že došlo tiež k vyňatiu zariadení potrebných na údržbu ropovodu Družba. Tie sú podľa jeho slov potrebné na prevádzku a údržbu medzinárodnej meracej stanice ropovodu.

Šéf maďarskej diplomacie tvrdí, že viacerí európski lídri žiadali balík sankcií, ale pre Budapešť sa namiesto toho stal „balíkom ústupkov“, pokiaľ ide o ropné produkty, prevádzku ropovodu Družba a údržbu budapeštianskeho metra.

13:15 Do pomoci Ukrajine sa od začiatku ruskej agresie pred tromi rokmi zapojilo zhruba 40 percent Čechov, čo je rovnako ako v prípade vlaňajších ničivých povodní v Česku. V porovnaní so záplavami ale darovali Česi na pomoc Ukrajine a ľuďom zasiahnutým vojnou vyššie sumy. Vyplýva to z prieskumu platformy Fórum darcov, ktoré združuje veľké nadácie a nadačné fondy v krajine. Záujemcovia si môžu detailné informácie dohľadať na Mape darcovstva 2025 – Ukrajina.

„Dôvodom môže byť dlhšie trvanie krízovej situácie, množstvo a tematická diverzita zbierok na pomoc Ukrajine, pravidelné prispievanie, ale aj závažnosť udalosti,“ uviedli zástupcovia Fóra donorov v tlačovej správe, prečo bola česká pomoc Ukrajine vyššia ako pomoc po septembrových povodniach.

Ľudia, firmy, mestá a ďalšie inštitúcie venovali v zbierkach na pomoc Ukrajine od februára 2022 miliardy korún. Necelá polovica opýtaných nadácií a fondov, ktoré sa do pomoci zapojili, podporuje Ukrajinu podľa prieskumu od začiatku konfliktu až do súčasnosti. Tri štvrtiny nadácií smerovali svoju podporu do Česka, najčastejšie materiálne či finančne pomáhali vojnovým utečencom alebo podporili vzdelávanie a voľnočasové aktivity ukrajinských žiakov a študentov. Priamo na vojnou zasiahnutú Ukrajinu sa zameralo 58 percent nadácií a fondov, najčastejšie to bola humanitárna pomoc.

Z Čechov, ktorí sa zapojili do pomoci Ukrajine, takmer tri štvrtiny pomáhali formou finančných darov. Materiálne podporilo Ukrajincov 43 oslovených darcov a osem percent pomáhalo formou dobrovoľníctva.

12:47 Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v stredu privítal slová amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý uviedol, že hlavnou príčinou vypuknutia vojny na Ukrajine bola podpora USA pri snahe Ukrajiny o vstup do NATO. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Trump nedávno vyhlásil, že Rusko nedovolí Ukrajine vstúpiť do NATO a obvinil bývalého prezidenta Joea Bidena z údajnej zmeny postoja Spojených štátov v tejto otázke.

„Je prvým a podľa môjho názoru zatiaľ jediným západným lídrom, ktorý verejne a nahlas povedal, že jednou z hlavných príčin súčasnej situácie na Ukrajine bola drzá politika predchádzajúcej administratívy vtiahnuť Ukrajinu do NATO,“ vyhlásil Lavrov vo vystúpení v Štátnej dume.

12:29 Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského potrebuje americký návrh dohody o ťažbe nerastných surovín na Ukrajine prepracovanie. Dohodu minulý týždeň predostrel minister financií USA. Zelenskyj ju nepovažuje za férovú, keďže jej súčasťou nie sú bezpečnostné záruky pre Ukrajinu. TASR o tom informuje podľa rozhovoru ukrajinského prezidenta, ktorý poskytol tureckej agentúry Anadolu.

„Povedal som: Tento dokument nie je pripravený, nepodpíšeme ho. Na tomto dokumente musíte ďalej popracovať,“ citovala Zelenského Anadolu. „Som vždy otvorený tomu, aby sa investovalo do našej krajiny, do našich prírodných zdrojov. Ale ak máme niečo dať, mali by sme za to niečo dostať. Myslím si, že v tom spočíva spravodlivosť,“ povedal prezident.

Podľa medializovaných informácií v návrhu dohody, ktorý minulý týždeň Zelenskému predstavil americký minister financií Scott Bessent, USA od Ukrajiny požadujú polovicu všetkých jej zásob nerastných surovín vrátane kovov ako lítium, titán alebo urán.

11:10 Ruskí lídri sú „klamári", vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu po nočnom útoku Moskvy na Ukrajinu krátko po stretnutí ruských a amerických predstaviteľov v Saudskej Arábii.

„Nikdy nesmieme zabúdať, že Rusku vládnu patologickí klamári – nemožno im dôverovať a treba na nich vyvíjať nátlak. V záujme mieru," uviedol Zelenskyj na sociálnej sieti.

Ruské údery na ukrajinské mesto Odesa v noci na stredu zanechali desaťtisíce ľudí bez tepla a elektriny, informoval ukrajinský prezident. „Najmenej 160-tisíc obyvateľov Odesy je teraz bez tepla a elektriny. Bez elektriny a kúrenia zostalo aj trinásť škôl, škôlka a niekoľko nemocníc," dodal na sociálnej sieti.

10:55 Prezident USA Donald Trump dal v utorok najavo, že je „veľmi sklamaný“ kvôli výhradám Ukrajiny, že nedostala pozvánku na rokovanie v Rijáde, kde sa stretli predstavitelia USA a Ruska. Tvrdí, že Ukrajinci majú miesto pri vyjednávacom stole „už tri roky a ešte dlho predtým“. Dodal, že aj nie príliš dobrý vyjednávač konflikt mohol vyriešiť už pred rokmi bez toho, aby stratil územie alebo ľudské životy.

Čítajte viac Trump pritvrdil: Zelenského označil za komedianta a diktátora, ktorý odviedol hroznú prácu. Ukrajinský líder reaguje

10:40 Podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova by sa stretnutie ruského prezidenta Vladimira Putina s jeho americkým náprotivkom Donaldom Trumpom mohlo uskutočniť už koncom februára. Nevylúčil však, že k nemu dôjde až o niečo neskôr. TASR o tom informuje na základe správy agentúry TASS.

Peskov sa tak vyjadril deň po rokovaniach ministrov zahraničných vecí USA a Ruska v Saudskej Arábii, kde sa Washington a Moskva dohodli na vytvorení tímov na vysokej úrovni, ktoré budú rokovať o spôsobe ukončenia vojny na Ukrajine.

Podľa Peskova sa ministri na rokovaní v utorok zaoberali najmä bilaterálnymi vzťahmi. „Včerajšie rozhovory boli zamerané na plán obnovenia rusko-amerických vzťahov s cieľom vytvoriť podmienky na ich oživenie,“ vyhlásil. Problémov medzi USA a Ruskom je podľa neho veľa a nie je ich možné vyriešiť počas jedného dňa.

Hovorca Kremľa napriek tomu považuje utorňajšie stretnutie za dôležitý krok v súvislosti s riešením situácie na Ukrajine. „Ide o veľmi, veľmi dôležitý krok k vytvoreniu podmienok na dosiahnutie mierového riešenia,“ povedal. „Na oboch stranách, mám na mysli ruskej a americkej, sa prejavila náležitá politická vôľa,“ ozrejmil Peskov.

10:09 Osobitný vyslanec amerického prezidenta Donalda Trumpa pre Ukrajinu Keith Kellogg v stredu ráno dorazil do Kyjeva. S odvolaním sa na ukrajinské médiá o tom informovala agentúra AFP.

Podľa záberov televízie Suspilne Kellogg dorazil vlakom do ukrajinského hlavného mesta, kde ho privítala veľvyslankyňa USA v Kyjeve Bridget Brinková.

Americkí predstavitelia uviedli, že jeho úlohou je najmä „počúvať“ a odovzdať svoje zistenia Bielemu domu. „Chápeme potrebu bezpečnostných záruk. Chápeme dôležitosť suverenity tejto krajiny,“ vyhlásil Kellogg podľa portálu Kyiv Independent. „Súčasťou mojej misie je sedieť a počúvať vaše obavy,“ dodal.

Kellogg na Ukrajinu dorazil deň po rokovaniach ministrov zahraničných vecí USA a Ruska v Saudskej Arábii. Tam sa Washington a Moskva dohodli na vytvorení tímov na vysokej úrovni, ktoré budú rokovať o spôsobe ukončenia vojny na Ukrajine. Kellogg sa na týchto rokovaniach nezúčastnil.

Čítajte viac Trump sa chystá Európe povedať, čo urobí s Ukrajinou. Chcú Rusi Zelenského hlavu?

9:37 Krajiny Európskej únie sa v stredu na úrovni veľvyslancov dohodli na 16. balíku sankcií proti Rusku, a to len niekoľko dní pred tretím výročím začiatku ruskej vojny na Ukrajine. TASR o tom informuje podľa agentúr DPA a AFP.

Formálne prijatie sankcií sa očakáva v pondelok, keď sa ministri zahraničných vecí stretnú v Bruseli na zasadnutí Rady EÚ, píše portál stanice Euronews.

V novom balíku by mal byť zahrnutý zákaz dovozu hliníka z Ruska a ďalšie obmedzenia proti ruskému finančnému sektoru a jeho takzvanej „tieňovej flotile“ – skupine starých tankerov s neprehľadným vlastníctvom, ktoré Moskva využíva na obchádzanie západných sankcií.

Európska únia prijala v decembri minulého roka 15. súbor sankčných opatrení proti Moskve, ktoré zasiahli 54 fyzických osôb, 30 organizácií z Ruska, Číny a Severnej Kórey, ako aj spoločnosti prepravujúce ropu.

9:18 Pri rozsiahlom útoku na juhoukrajinské prístavné mesto Odesa podľa miestnych úradov utrpeli zranenia štyria civilisti vrátane dieťaťa. Bez elektriny a dodávok tepla sú školy, škôlky a veľká obytná oblasť, napísal dnes ráno na telegrame starosta Hennadij Truchanov. Gubernátor ruskej Samarskej oblasti Vjačeslav Fedoriščev medzitým informoval o ukrajinskom útoku na ropnú rafinériu v meste Syzraň.

Podľa ranného hlásenia ukrajinského letectva Rusko zaútočilo v noci na dnes na Ukrajinu 167 dronmi a dvoma balistickými strelami. Protivzdušná obrana zostrelila 106 dronov nad 14 oblasťami a ďalších 56 ich zmizlo z radarov bez toho, aby spôsobili škody, uviedli vzdušné sily. O osude zvyšných dronov a oboch striel sa hlásenie nezmieňuje. Škody sú podľa neho v Odeskej, Kyjevskej, Sumskej, Čerkaskej a Záporožskej oblasti.

V Odese sa opakovane ozývali výbuchy, napísal telegramový kanál RBK Ukrajina. Truchanov v noci uviedol, že kvôli rozsiahlemu ruskému útoku na husto obývanú štvrť mesta nie je do veľkej časti budov dodávaná elektrina, voda ani teplo. Dodal, že bez tepla sa ocitli aj nemocnice, polikliniky a zariadenia sociálnych služieb.

„V dôsledku nepriateľského útoku zostalo bez elektriny a vykurovania 14 škôl, 13 škôlok a veľká obytná oblasť – vyše 500 domov,“ uviedol neskôr na telegrame Truchanov. Dodal, že úrady otvárajú centrá, kam sa ľudia môžu prísť zohriať, napiť sa teplého čaju alebo si dobiť mobilné telefóny. Teploty dnes ráno podľa agentúry Reuters v Odese klesli na šesť stupňov pod nulou.

Podľa šéfa správy Odeskej oblasti Oleha Kipera sú zranení štyria ľudia vrátane dieťaťa. „Poškodená je civilná infraštruktúra vrátane detskej polikliniky, škôlky, sú rozbité okná výškových budov a osobné automobily,“ uviedol oblastný šéf na telegrame.

Starosta Kyjeva Vitalij Kličko v utorok večer aj v noci na dnes vyzval obyvateľov ukrajinského hlavného mesta, aby boli v krytoch. V Kyjeve pracovala protivzdušná obrana a ozývali sa explózie.

Gubernátor ruskej Samarskej oblasti Fedoriščev v noci na dnes informoval o ukrajinskom útoku na ropnú rafinériu v Syzrani. Podľa telegramových kanálov Mash a Baza útok spôsobil požiar, napísala agentúra Reuters. „V areáli podniku pracujú operatívne a záchranné služby. Podľa predbežných informácií nie sú žiadne obete,“ uviedol Fedoriščev. Neskôr doplnil, že situácia v rafinérii je „pod kontrolou, následky útoku odstránené“ a v podniku „nie sú väčšie škody“.

Ruské ministerstvo obrany informovalo o zničení deviatich ukrajinských dronov nad tromi ruskými regiónmi a Čiernym morom. Samarskú oblasť nespomína.

Podobné vyhlásenia jednotlivých strán konfliktu nemožno bezprostredne v podmienkach vojny nezávisle overiť.

8:54 Poľsko ako predsedajúca krajina Rady Európskej únie očakáva, že členské štáty prijmú 16. balík sankcií voči Rusku na budúci pondelok (24. 2.) – v deň tretieho výročia invázie na Ukrajinu. V utorok to po zasadnutí v Bruseli povedal poľský minister financií Andrzej Domanski, ktorého citovala agentúra PAP.

Európska únia prijala v decembri minulého roka 15. súbor sankčných opatrení proti Moskve, ktoré zasiahli 54 fyzických osôb, 30 organizácií z Ruska, Číny a Severnej Kórey, ako aj spoločnosti prepravujúce ropu.

V chystanom 16. balíku je podľa PAP zahrnutý zákaz dovozu hliníka z Ruska a ďalšie obmedzenia voči ruskému finančnému sektoru a jeho takzvanej „tieňovej flotile“ – skupine starých tankerov s neprehľadným vlastníctvom, ktoré Moskva využíva na obchádzanie západných sankcií.

Podľa poľského ministra je dôležité, aby bol ďalší sankčný balík prijatý na tretie výročie invázie ruských síl na Ukrajinu z 24. februára 2022.

Domanski tvrdí, že existujú dôkazy, podľa ktorých nie je ruská ekonomika „taká silná, ako by si želala“. K tomu podľa jeho slov prispeli aj sankcie EÚ. Medzi ministrami financií EÚ je podľa neho zhoda na tom, že Únia by mala pokračovať vo vyvíjaní hospodárskeho tlaku na Rusko.

Na utorňajšom stretnutí ministrov financií členských krajín EÚ v Bruseli sa zúčastnil aj eurokomisár pre hospodárstvo a produktivitu Valdis Dombrovskis. Povedal, že Európska komisia už pripravila ďalšie opatrenia proti Rusku a chce zabrániť obchádzaniu sankcií zo strany Kremľa.

7:36 Česko a Slovensko v utorok odmietli paralely medzi súčasnými americko-ruskými rozhovormi o Ukrajine a Mníchovskou dohodou s nacistickým Nemeckom z roku 1938. Vlády západnej Európy sa dnes obávajú, že spolu so samotnou Ukrajinou sú v súvislosti s vojnou odsunuté na vedľajšiu koľaj, rovnako ako vtedajšie Československo pred takmer 90 rokmi.

Dohoda spred druhej svetovej vojny medzi európskymi lídrami a nacistickým Nemeckom vtedy odovzdala časti Československa Adolfovi Hitlerovi. Bolo to vnímané ako symbol zmierenia, no zároveň ako krok, ktorý povzbudil Hitlera na ceste k rozpútaniu druhej svetovej vojny. Československo, ktoré vzniklo v roku 1918 a v roku 1993 sa rozdelilo na Česko a Slovensko, bolo vtedy z rokovaní vynechané.

Viacerí európski lídri na bezpečnostnej konferencii v Mníchove minulý týždeň načrtli paralely medzi dohodou z roku 1938 a súčasným postojom Európy v čase, keď sa konajú rozhovory medzi Spojenými štátmi a Ruskom o ukončení vojny Moskvy na Ukrajine.

Čítajte viac Blanár u Lipavského povedal, čo bolo podľa neho za čiarou. Je to neprofesionálne a hlúpe, prišla reakcia

„Odmietame akékoľvek prirovnávanie k Mníchovu 1938,“ povedal slovenský minister zahraničných vecí Juraj Blanár novinárom v Prahe po stretnutí s českým kolegom Jánom Lipavským.

„Dnes je to úplne iné. Ukrajina – predmet rozhodovania – bude za stolom a musí byť. Bez Ukrajiny to nedokážeme,“ dodal Blanár. „Európska únia, vzhľadom na svoje početné aktivity voči Ruskej federácii a spojené s touto vojnou, musí byť tiež pri stole vo fáze, keď by mala byť,“ povedal.

Lipavský a Blanár sa stretli v čase, keď sa česká a slovenská vláda nezhodli na pomoci Ukrajine. Zatiaľ čo Praha obhajuje značné dodávky zbraní do Kyjeva, Bratislava prisľúbila, že prestane poskytovať zbrane vojnou zničenej Ukrajine. Slovensko poskytuje Ukrajine humanitárnu pomoc aj elektrinu.

Lipavský pri zmienke o Mníchovskej dohode pokrčil ramenami. „Ak (Európa) podnikneme kroky, ktoré nás urobia relevantnými, rozhovory sa bez nás neuskutočnia. Ak budeme dostatočne silní, nebude to o nás bez nás," povedal.

7:30 Americký prezident Donald Trump v utorok povedal, že sa „pravdepodobne“ stretne s ruským náprotivkom Vladimirom Putinom do konca tohto mesiaca. Na tlačovej konferencii vo svojom sídle Mar-a-Lago na Floride zároveň povedal, že si je čoraz viac istý, že dohodu o Ukrajine sa podarí uzatvoriť.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron medzitým v stredu organizuje ďalšie rozhovory o Ukrajine „s niekoľkými európskymi a neeurópskymi štátmi“. Udeje sa tak po mimoriadnom pondelkovom stretnutí v Paríži, na ktorom sa zišiel menší počet kľúčových európskych krajín.

Čítajte viac Paríž chystá nové rokovania o Ukrajine, pozýva ďalších spojencov

Predchádzajúce stretnutie malo za cieľ ukázať jednotu, ale bolo zatienené napätím v súvislosti s nápadom vyslať vojakov na Ukrajinu, pričom Nemecko a Taliansko vyjadrili voči takémuto kroku pevné námietky. Niekoľko menších európskych krajín vrátane Rumunska a Česka bolo tiež údajne zdesených tým, že neboli pozvané napriek tomu, že sú silnými podporovateľmi Ukrajiny.

Macron zároveň povedal, že americký prezident Donald Trump „môže obnoviť užitočný dialóg s (ruským) prezidentom Putinom“. Tiež poznamenal, že Paríž neplánuje nasadiť na Ukrajine „bojové“ pozemné jednotky a že Francúzsko so Spojeným kráľovskom zvažujú zvažujú vyslanie „expertov alebo dokonca vojakov“ mimo ukrajinských konfliktných zón.

7:14 Sloboda v Rusku a koniec vlády tamojšieho prezidenta Vladimira Putina závisí od ukrajinského víťazstva vo vojne, uviedol v utorok bývalý šachový veľmajster a kritik Kremľa Garri Kasparov, informuje agentúra AFP.

Podľa Kasparova by akýkoľvek výsledok, ktorý by Putin mohol prezentovať ako svoje víťazstvo, jeho moc len posilnil. Kasparov sa takto vyjadril po utorkovom rokovaní amerického ministra zahraničných vecí Marca Rubia a ruského šéfa diplomacie Sergeja Lavrova v Saudskej Arábii.

„Bez ukrajinského víťazstva nie je sloboda Ruska, ani koniec Putinovho režimu,“ povedal na tlačovej konferencii po svojom prejave na výročnom Ženevskom summite o ľudských právach a demokracii. „Aj čiastočné víťazstvo, ktoré by prinieslo Putinovi porážku, povedie v Rusku k zmene,“ dodal.

Naopak „ak Putin vyhrá, alebo odprezentuje výsledok ako víťazstvo“, čo podľa Kasparova môže zahŕňať „udržanie území a zrušenie sankcií“, tak pri moci zostane. „Diktátorovi nikdy nehrozí nebezpečenstvo, ak je stále na vzostupe,“ upozornil Kasparov.

Čítajte viac USA a Rusko rokovali o osude Ukrajiny a Európy. Môže z toho byť Mníchov alebo Jalta?

Tento 61-ročný niekdajší veľmajster skončil so šachom v roku 2005 a zameral sa na politický aktivizmus, píše AFP. Posledné desaťročie žije v exile v New Yorku. Ako dlhoročného Putinovho názorového oponenta ho v Rusku zaradili v marci 2024 na „zoznam extrémistov“.

Americký prezident Donald Trump podľa Kaspoarova „absolútne neporozumel“ zložitosti konfliktu na Ukrajine a tí, ktorí sú okolo neho, sa zrejme príliš báli upozorniť ho na to, že jeho geopolitické znalosti sú nedostatočné.

Kaspoarov očakáva, že Trump bude musieť urobiť „masívne ústupky“, aby sa mu podarilo dosiahnuť svoj cieľ – ukončiť vojnu na Ukrajine. Putin podľa jeho slov len predstiera, že je v silnej pozícii, ruská ekonomika však „pravdepodobne v priebehu nasledujúcich 12 až 18 mesiacov skolabuje“.

Ukrajina by medzitým mohla pokračovať v boji, ak by Európa poskytla peniaze na nákup amerických zbraní, pričom „kým sa budú platiť peniaze, nemyslím si, že ho to (Trumpa) bude zaujímať“, uviedol Kasparov. „Ak chce Trump ukončiť vojnu, nie je to ťažké: stačí obmedziť export ruskej ropy,“ dodal Kasparov, podľa ktorého je jedinou myšlienkou ruského prezidenta „zotrvať pri moci“.

6:30 Americký minister zahraničia Marco Rubio kľúčovým európskym spojencom v utorok povedal, že Spojené štáty protiruské sankcie ponechajú v platnosti najmenej dovtedy, kým nebude dosiahnutá dohoda o konci vojny na Ukrajine. Napísala o tom agentúra Bloomberg s odvolaním sa zdroje, ktoré si želali zostať v anonymite.

Rubio o tom európskych partnerov ubezpečil po rokovaní s ruskými predstaviteľmi v Rijáde. Francúzska televízia France 24 v utorok večer informovala, že telefonicky hovoril so svojím britským kolegom Davidom Lammym, francúzskym náprotivkom Jeanom-Noëlom Barrotom, šéfkou nemeckej diplomacie Annalenou Baerbockovou, talianskym ministrom zahraničia Antoniom Tajanim a šéfkou únijnej diplomacie Kajou Kallasovou.

Bloomberg pripomína, že sankcie proti Rusku Spojené štáty v uplynulých rokoch zavádzali koordinovane s EÚ. Americké rozhodnutie ich zrušiť by znamenalo tvrdú ranu pre snahy Európy odrezať ruského prezidenta Vladimira Putina od peňazí, ktoré potrebuje pre vedenie vojny na Ukrajine. Ubezpečenie Rubia tak môže pre európskych spojencov USA znamenať úľavu v situácii, keď mali obavy, že nová americká administratíva upustí od tvrdých postihov, ktoré na Moskvu uvalila predchádzajúca vláda prezidenta Joea Bidena.

Americké ministerstvo zahraničných vecí sa k týmto informáciám odmietlo vyjadriť. Podľa vyhlásenia vydaného po Rubiovom telefonáte s európskymi partnermi sa „dohodli na tom, že zostanú v úzkom kontakte pri úsilí o dosiahnutie trvalého ukončenia konfliktu na Ukrajine“. O sankciách sa toto vyhlásenie nezmieňuje, píše Bloomberg.

Rubio predtým počas utorka dal najavo, že sankcie by boli súčasťou dohody o konci vojny na Ukrajine. „Ide o sankcie, ktoré boli zavedené v dôsledku konfliktu,“ povedal novinárom v Rijáde po rokovaní s ruskou stranou. „Aby bol konflikt ukončený, budú musieť ústupky urobiť všetky strany,“ dodal.

6:05 Šéfka zahraničnej politiky Európskej únie Kaja Kallasová po utorňajších americko-ruských rozhovoroch v Rijáde varovala Západ, respektíve spojencov Ukrajiny, aby sa nechytili do „pascí“ nastražených Ruskom. Vyjadrila sa tak na platforme X, uviedli stanica Sky News a agentúry AFP.

Rokovania v Rijáde viedli americký minister zahraničných vecí Marco Rubio a jeho ruský náprotivok Sergej Lavrov. Ukrajinskí ani európski predstavitelia pozvaní neboli.Rubio o priebehu rokovaní následne stručne informoval šéfov diplomacie Británie, Francúzska, Nemecka, Talianska, a tiež Kallasovú, čo tá potvrdila aj v neskoršom príspevku na X.

„Rusko sa nás bude snažiť rozdeliť. Nedajme sa im vlákať do pascí,“ napísala v utorok neskoro večer. „Spoluprácou s USA môžeme dosiahnuť spravodlivý a trvalý mier – za podmienok Ukrajiny,“ dodala.

Rubio po stretnutí s ruskou delegáciou potvrdil, že Európa bude v „istom momente“ súčasťou rozhovorov o ukončení vojny na Ukrajine, ktorú pred takmer tromi rokmi napadlo Rusko. Dodal, že akékoľvek prípadné riešenie konfliktu bude musieť byť prijateľné pre všetky zúčastnené strany, pričom menoval Ukrajinu, Rusko i Európu.

6:00 Rusko v utorok neskoro večer podniklo rozsiahly útok na juhoukrajinskú Odesu. Informuje o tom sever Ukrajiny pravda. Podľa starostu Odesy sú časti mesta bez dodávok elektrickej energie, vody a tepla.

„V dôsledku rozsiahleho útoku na husto obývanú štvrť mesta nie je do veľkej časti budov dodávaná elektrina, voda ani teplo,“ informoval na svojom účte na telegrame starosta Odesy Hennadij Truchanov. Dodal, že bez tepla zostali nemocnice a zariadenia sociálnych služieb.

V Odese sa opakovane ozývali výbuchy, uviedol telegramový kanál RBK Ukrajina.

Starosta Kyjeva Vitalij Kličko v utorok večer aj v noci na stredu vyzval obyvateľov ukrajinského hlavného mesta, aby boli v krytoch. V Kyjeve pracovala protivzdušná obrana a ozývali sa v ňom explózie.

Rusko prakticky každú noc útočí na ukrajinské mestá, a to vrátane tých vzdialených stovky kilometrov od frontovej línie.