Ruský fond priamych investícií „očakáva, že v druhom štvrťroku 2025 sa na ruský trh vráti rad amerických spoločností,“ uviedol podľa agentúry TASS šéf fondu Kirill Dmitrijev, ktorý sa na stretnutí v Saudskej Arábii tiež zúčastnil. „Proces návratu amerických spoločností však nebude ľahký, pretože mnoho uvoľnených miest už bolo obsadených,“ povedal.
Dmitrijev tiež pripomenul, že americké spoločnosti odchodom z Ruska, ktoré má najväčšie zásoby prírodných zdrojov na svete, podľa neho prišli o 324 miliárd dolárov.
Rusko na rokovaniach okrem iného požadovalo, aby Severoatlantická aliancia (NATO) zrušila svoj sľub z roku 2008, že raz prijme za člena Ukrajinu. Moskva tiež odmietla myšlienku, že by členské sily NATO mohli na Ukrajine zaisťovať mier.

Americký prezident Donald Trump opakovane vyhlásil, že vojnu na Ukrajine ukončí. Uviedol, že by sa tento mesiac mohol stretnúť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, a odmietol obavy Ukrajiny z toho, že bude z rokovaní v Saudskej Arábii vynechaná.
Niektorí ľudia v Rusku dúfajú, že vzhľadom na to, že Washington a Moskva spolu opäť hovoria po tom, čo podľa oficiálnych predstaviteľov nastala najväčšia kríza vo vzájomných vzťahoch od kubánskej krízy v roku 1962, obnovia sa aj hospodárske vzťahy.
Západ v odvete za inváziu na Ukrajinu uvalil na Rusko najprísnejšie sankcie v histórii. Krajina ale rýchlo začala obmedzenia obchádzať. Domáci výrobcovia získavali podiel na trhu, ktorý predtým zaberali niektoré veľké medzinárodné spoločnosti.

Washington a Moskva sa v Rijáde dohodli, že vytvoria vyjednávacie tímy pre budúce stretnutia. Budú tiež pracovať na obnovení normálneho fungovania diplomatických misií druhej strany.
Americký minister zahraničia Marco Rubio ale podľa agentúry Bloomberg v utorok zároveň povedal, že Spojené štáty protiruské sankcie ponechajú v platnosti najmenej dovtedy, kým sa nedosiahne dohoda o konci vojny na Ukrajine.
Dmitrijev ukázal agentúre Reuters výpočty, podľa ktorých americké IT firmy a médiá prišli v Rusku o 123 miliárd dolárov, spotrebiteľské a zdravotnícke služby o 94 miliárd dolárov a finančné firmy o 71 miliárd dolárov. „Veľa aktív bola predaných v podstate za veľmi nízku cenu, s obrovskou zľavou,“ povedal šéf fondu agentúre v utorok v Rijáde.
Dmitrijev verí, že americké veľké ropné spoločnosti, ktoré mali v Rusku „veľmi úspešné podnikanie,“ sa „v určitom okamihu“ vrátia. „Prečo by sa vzdávali týchto príležitostí, ktoré im Rusko poskytlo, aby mali prístup k ruským prírodným zdrojom?“ dodal.