Na prvom narýchlo zvolanom zasadnutí v pondelok boli lídri Francúzska, Británie, Nemecka, Holandska, Dánska, Španielska, Talianska a Poľska, ako aj lídri inštitúcií EÚ a NATO. Nepozvanie ďalších krajín z dvadsaťsedmičky vnímali viaceré štáty ako Česko či Slovinsko kriticky.
Podľa agentúry Reuters a denníka The Guardian však tentoraz dostali pozvánku aj Litva, Estónsko, Lotyšsko, Česká republika, Grécko, Fínsko, Rumunsko, Švédsko a Belgicko, ako aj mimoúniové krajiny Kanada a Nórsko.
Riešenie vojny je bez Ukrajiny a Európy neprijateľné, zhodli sa lídri v Paríži
Medzi lídrami 19 krajín, ktorí sa zúčastnili na stredajšom neformálnom stretnutí v Paríži zvolanom prezidentom Emmanuelom Macronom, je jednomyseľná zhoda na tom, že riešenie vojny na Ukrajine bez Kyjeva a Európy je neprijateľné. Vyplýva to podľa agentúry Belga zo stanoviska belgickej vlády, píše TASR.
„Všetky zúčastnené krajiny sa zhodli na tom, že Ukrajina má naďalej podporu, že dohoda bez Ukrajiny a bez Európy nie je prijateľnou možnosťou a nemôže viesť k želateľnému výsledku, a že je potrebné prijať krátkodobé rozhodnutia, ktoré dodajú našej pozícii potrebnú silu,“ zdôraznila vo vyhlásení belgická vláda.
Pred stredajšími rokovaniami švédsky premiér Ulf Kristersson priznal, že v Európskej únii síce nepanuje úplná zhoda o tom, ako ďalej postupovať, no napriek tomu sa krajinám v rámci EÚ podarilo veľa dosiahnuť. Dodal, že pre podporovateľov Ukrajiny je dôležité urobiť všetko pre to, aby sa Kyjev dostal do silnej pozície.
Kristersson varoval pred vierou v to, že Rusko chce rokovať o mieri. „V tomto bode si nie som vôbec istý. Musíme si teda zachovať chladnú hlavu a naďalej podporovať Ukrajinu,“ zdôraznil.
Foto: SITA/AP, Aurelien Morissard
Cieľom stretnutí organizovaných Francúzskom je posúdiť plány amerického prezidenta Donalda Trumpa na ukončenie vojny na Ukrajine. Macron stretnutie tiež zorganizoval s cieľom iniciovať konzultácie o situácii a bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu, ako aj výzvach pre bezpečnosť v Európe.
Pondelňajší summit v Paríži sa podľa portálov Politico a Euronews skončil bez konkrétneho vyhlásenia, pretože lídri sa nedohodli na vyslaní vojakov, ktorí by kontrolovali dodržiavanie prípadnej mierovej dohody. Opäť sa len vyjadrili frázovito o pomoci Ukrajine a zvýšení výdavkov na obranu, napísalo Politico.
Fiala: Je treba položiť na stôl peniaze a zbrane, potom bude Európa braná vážne
Európski lídri, ktorí sa v stredu zúčastnili na ďalšej neformálnej schôdzke o Ukrajine organizovanej francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, sa podľa českého premiéra Petra Fialu zhodli na tom, že je potrebné, aby bola Európa silnejšia a aby jednotlivé štáty, ale aj EÚ, dávali na obranu viac peňazí. Povedal to v stredu v relácii Události na stanici ČT24, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
„Ak máme byť braní vážne, musíme byť silnejší ekonomicky, vojensky a musíme pre to niečo urobiť. Obrazne by som povedal, že je potrebné položiť na stôl peniaze a zbrane, a potom nás svet bude brať vážne. Európa to dlho zanedbávala, ale teraz je čas to zmeniť,“ povedal Fiala.
Hoci vývoj posledných dní týkajúci sa mierových rokovaní označil za posun, nie je podľa neho čas len na diskusie, ale je potrebné konať. Európa môže byť podľa neho silným medzinárodným hráčom a starať sa o svoju bezpečnosť len vtedy, ak bude ekonomicky silná. Podľa Fialu to znamená zbaviť sa zbytočných regulácií a sústrediť sa na konkurencieschopnosť, prosperitu a byť odhodlaní zvýšiť výdaje na obranu.
S výrokom amerického prezidenta Donalda Trumpa o tom, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj je „diktátor bez volieb“, ktorý by mal konať rýchlo, lebo inak mu nezostane žiadna krajina, Fiala nesúhlasí. „Donald Trump pravdu nemá. Ale nenechajme sa vyprovokovať jednotlivými výrokmi na sieťach, musíme mať na pamäti ten cieľ, ktorým je bezpečnosť Európy a Česka, a to znamená mať na Ukrajine dlhodobý, trvalý, udržateľný, spravodlivý mier,“ podotkol.
Francúzsko nerozumie americkej logike
Hovorkyňa francúzskej vlády v stredu uviedla, že Francúzsko nepozná dôvody, prečo prezident USA Donald Trump naznačil, že za ruskú inváziu na Ukrajinu a následnú vojnu je zodpovedný ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskij. Informovala o tom agentúra Reuters, píše TASR.
Hovorkyňa francúzskej vlády Sophie Primasová dodala, že Trump za posledných pár dní urobil mnoho komentárov o Ukrajine bez toho, aby sa poradil so svojimi európskymi spojencami.
„Nerozumieme celkom (tej) americkej logike,“ povedala novinárom Primasová, pričom poukázala na „rôzne, rôznorodé a často nepochopiteľné komentáre prezidenta Trumpa“.
Trumpov útok proti Zelenskému je súčasťou série „ťažko pochopiteľných“ poznámok, ktoré vyvolávajú otázky o „koherencii“ amerického postoja v tomto konflikte, uviedla Primasová podľa televízie BFM.
V reakcii na výhrady Ukrajiny, ktorej zástupcovia neboli pozvaní na prvé kolo rokovaní medzi USA a Ruskom, Trump vyhlásil, že Ukrajinci „mali tri roky“ na to, aby vojnu ukončili. Dodal, že sa to „mohlo vyriešiť veľmi ľahko“ – dohodou a už pred rokmi, pričom „bez straty veľkej časti územia, bez straty životov a bez straty miest“.
Najkrvavejší konflikt v Európe od druhej svetovej vojny sa začal 24. februára 2022, keď ruský prezident Vladimir Putin nariadil „špeciálnu vojenskú operáciu“ na Ukrajine, ako sa v Rusku nazýva vojenská invázia do susednej krajiny, píše Reuters.
Fico: V Paríži sa koná stretnutie priateľov vojny, Slovensko tam nemá čo robiť
V Paríži sa v stredu podľa slovenského premiéra Roberta Fica koná stretnutie priateľov vojny a podobné bolo aj v pondelok (17. 2.). Slovensko podľa jeho slov na takýchto „bojových stretnutiach“ nemá čo robiť. Telefonicky o tom informoval aj predsedu Európskej rady Antónia Costu. Fico tak reagoval na neformálny európsky summit o Ukrajine a bezpečnosti Európy v Paríži.
„Neformálne stretnutia priateľov vojny v Paríži sú výsledkom úplne zbytočnej nervozity, do ktorej sa EÚ dostáva vlastným pričinením. Nervózni sme, keď nám americký viceprezident v Mníchove povie pravdu. Nervózni sme, keď nás USA a Rusko nevolajú za rokovací stôl o mieri na Ukrajine,“ uviedol premiér vo videu na sociálnej sieti.
Zvolať by sa podľa neho mal riadny summit všetkých členských krajín EÚ a „naliať si čisté víno“. „Svet vo februári 2025 je úplne iný, ako svet v decembri 2024. A buď to akceptujeme a zareagujeme na to, alebo sa opäť rozplačeme a budeme robiť všelijaké trucpodniky,“ skonštatoval predseda vlády.
Západ, ako podotkol, tri roky podporoval vojnu. „Teraz, keď nový americký prezident prináša nové mierové vetry, sa Európa snaží dostať do polohy mierotvorcu a pchá nohu do dverí, ktoré chcú aspoň nateraz predstavitelia USA a Ruska zatvoriť, aby mali pokoj na rokovanie,“ povedal Fico s tým, že Európa by mala zobrať zodpovednosť za ostatné tri roky a vytvoriť priestor USA a Rusku na rokovanie.
Súhlasí, že výsledkom rokovania medzi USA a Ruskom môže byť niečo, čo nebude zodpovedať spravodlivému mieru pre Ukrajinu. „Čo sa takmer s istotou stane. A to najmä vďaka prístupu Západu k vojne. Ale ak to bude mier a skončí sa zbytočné zabíjanie, k takejto dohode by mala EÚ pristúpiť konštruktívne, neatakovať ju, ale pokúsiť sa vylepšiť ju v prospech Ukrajiny. Za plnej účasti Ukrajiny,“ uviedol premiér. Ako podotkol, EÚ by mala začať rokovať o vlastnej zahraničnej politike a o novej kvalite vzťahov medzi USA a EÚ.
Fico deklaruje, že sa snaží robiť suverénnu slovenskú zahraničnú politiku založenú na mieri, dodržiavaní medzinárodného práva, na nezasahovaní do vnútorných záležitostí iných krajín a orientovanú na všetky štyri svetové strany. „Členstvo v EÚ považujem za životne dôležité, preto sa aktívne zúčastním na všetkých fórach, na ktorých sa bude EÚ pretvárať. Súčasne využijem slovenský potenciál rokovať na všetky štyri svetové strany. Aj preto zajtra (20. 2.) odchádzam na pracovnú cestu do USA,“ vyhlásil s tým, že agenda mierových rokovaní bude najpodstatnejšia.
Pellegrini kritizuje Macrona
Iniciatívy francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona v mierových rokovaniach o Európe sú v protiklade s tým, po čom na mníchovskej konferencii volala Európa, vyhlásil prezident SR Peter Pellegrini.
„Európa po tom, čo pocítila tvrdé vyjadrenia zo strany Spojených štátov, po tom, ako uvidela, že rokovania o mieri najprv budú prebiehať medzi Spojenými štátmi a Ruskom, dokonca bez Ukrajiny, volala po zjednotení a spojení sa a hľadaní nejakého európskeho postoja k tejto veci,“ povedal Pellegrini.
Čítajte aj 'Exkluzívny' summit v Paríži: selektívne rokovania hnevajú menšie štáty
Podľa jeho slov tento zvláštny prístup Macrona robí pravý opak a triešti Európsku úniu a jednoducho ju fragmentuje na menšie časti.
„Najprv summit, kde spolu s Veľkou Britániou bolo len pár vybraných krajín, teraz ďalší summit, ktorý má byť dnes, kde je ďalšia nejaká skupina krajín, kde som neporozumel, prečo tam nie je nielen Maďarsko a Slovensko, hoc my priamo susedíme s krajinou konfliktu. Zvláštne! Nerozumiem, ako nemôže byť na summit o budúcnosti Ukrajiny a povojnového usporiadania prizvaná krajina, ktorá hraničí s krajinou, kde ten vojnový konflikt je. Krajina, ktorá hraničí s krajinou, kde sa má hovoriť o trvale udržateľnom mieri,“ podotkla hlava štátu a podčiarkla, že to, čo robí francúzsky prezident, neprispieva k jednote.