Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá 1 093 dní
- Odesa druhú noc v rade čelila ruským vzdušným úderom
- Zelenskyj sa stretol so splnomocnencom Trumpa Keithom Kelloggom
- Pomoc Ukrajine v rukách Európy? Kyjev by padol skôr, než by sa Brusel dohodol, tvrdí expert
- Rutte na Slovensku. Armády sme budovali do mierových čias. Reakciou Európy nemá byť sťažovanie sa, uviedol Pellegrini
- List z Charkova. Na točitom schodisku dejín
- Financial Times: USA odmietajú vo vyhlásení G7 k Ukrajine označiť Rusko za agresora
Čítajte viac 1 092. deň: Moskva spustila ofenzívu v Sumskej oblasti, tvrdí Putin. Ukrajina to označila za lož
22:38 Fínsky premiér povedal, že Fínsko a Európa musia zvýšiť výdavky na obranu vzhľadom na „trvalú“ hrozbu zo strany Ruska. Predseda vlády Petteri Orpo, ktorý v Helsinkách usporiadal stretnutie eurokomisárov, vyzval na zvýšenie obranných kapacít v EÚ a Fínsku. Na tlačovej konferencii dodal, že „Rusko zostane trvalou bezpečnostnou hrozbou pre Európu“.
V súčasnosti Fínsko vynakladá viac ako dve percentá svojho HDP na obranu. Orpo povedal, že je jasné, že Fínsko musí „zvýšiť svoje vlastné obranné kapacity v najbližších rokoch a v krátkodobom horizonte“. „Rastúca ruská hrozba“ a klesajúci „príspevok USA“ znamenali, že „budeme musieť zvýšiť úroveň výdavkov na obranu v NATO z dvoch percent na niekde nad dve percentá,“ uviedol Orpo.
Medzitým podpredsedníčka Európskej komisie Henna Virkkunenová, ktorá opísala bezpečnostnú situáciu v EÚ ako „veľmi zlú“, poznamenala, že „Fínsko je v prvej línii, pokiaľ ide o mnohé z týchto bezpečnostných hrozieb, ktoré dnes vidíme“, pričom poukázala na nedávnu údajnú sabotáž podmorských káblov ako príklad hybridnej vojny.
21:14 Rusko a Bielorusko uskutočnia v septembri spoločné vojenské cvičenie s názvom Západ 2025, na ktorom sa zúčastní viac ako 13-tisíc vojakov. Na monitorovanie manévrov budú prizvaní aj pozorovatelia z Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).
Čítajte viac Rusko a Bielorusko uskutočnia v septembri manévre Západ 2025
20:24 Najmenej štyria ľudia dnes zomreli pri ostreľovaní Kosťantinivky v Doneckej oblasti, uviedli ukrajinské úrady. Informoval o tom šéf regionálnej vojenskej správy Vadym Filaškin. Mesto sa nachádza len niekoľko kilometrov od frontovej línie. Mŕtvi sú však hlásení aj z iných regiónov Ukrajiny. V Rusmi okupovanej časti Chersonskej oblasti podľa tamojších úradov na rôznych miestach zomreli dvaja ľudia a niekoľko ďalších utrpelo zranenia.
Ruská armáda podnikla na Kosťantinivku štyri vzdušné útoky a útočila na ňu s nasadením delostrelectva. Filaškin podľa serveru RBK Ukrajina uviedol, že poškodených je sedem súkromných domov a štyri väčšie obytné domy, ďalej napríklad plynovod a na troch miestach elektrické vedenie. „V poslednom čase sú Rusi mimoriadne aktívni v útokoch na Kosťantinivku. Zdržiavať sa tam aj inde v regióne je nebezpečné,“ upozornil Filaškin a pripomenul, že „evakuácia zachraňuje životy“.
19:44 Francúzsko nevylučuje vyslanie svojich vojakov na Ukrajinu po uzavretí mierovej dohody, vyhlásil dnes francúzsky prezident Emmanuel Macron. Rokovania o mieri sa však podľa francúzskeho prezidenta musia vrátiť do správnych koľají a Macron varoval pred dohodou, ktorá by bola kapituláciou pre Ukrajinu.
Čítajte viac Francúzsko pošle vojakov na Ukrajinu len po mierovej dohode, povedal Macron
19:10 Poľský premiér Donald Tusk dnes vyzval na posilnenie bezpečnosti na hranici Európskej únie s Ruskom, na financovanie pomoci Ukrajine zo zmrazených ruských aktív a na urýchlené prijatie nových pravidiel, podľa ktorých by krajiny EÚ mali platiť za svoju obranu a bezpečnosť. „Koniec rečí, treba konať!“, Napísal Tusk na svojom účte na sociálnej sieti X.
"1. Financujme pomoc pre Ukrajinu zo zmrazených ruských aktív. 2. Posilnime ochranu vzdušného priestoru, stráženie Baltského mora a hraníc EÚ so Ruskom. 3. Prijmime v EÚ urýchlene nové fiškálne pravidlá pre financovanie bezpečnosti a obrany, "uviedol poľský ministerský predseda. Poľsko v tomto polroku dvadsaťsedmičke predsedá a jednou z jeho priorít je bezpečnosť.
19:01 Spojené štáty pri príležitosti tretieho výročia ruskej invázie na Ukrajinu odmietajú označiť Rusko za agresora vo vyhlásení skupiny ekonomicky vyspelých krajín G7, napísal dnes denník Financial Times (FT) s odvolaním sa na piatich západných predstaviteľov. Podľa agentúry Reuters Spojené štáty tiež tento rok nechcú byť spolupredkladateľom rezolúcie OSN, ktorá odsudzuje ruskú agresiu a vyzýva na zachovanie ukrajinskej územnej celistvosti. Hlasovať sa o nej má v pondelok 24. februára, keď od začiatku plnej ruskej invázie uplynú tri roky.
Účasť ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na pondelkovom virtuálnom summite G7 podľa FT rovnako zatiaľ nebola dohodnutá.
18:30 Maďarsko na zasadnutí Rady pre zahraničné veci Európskej únie nepodporí predĺženie sankcií voči občanom Ruska a Bieloruska, pretože považuje za dôležité nechať čas na americko-ruské rokovania. Podľa agentúry MTI to vo štvrtok vo Washingtone oznámil šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó, informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Navyše podľa Szijjártóa Európska komisia už porušila jeden zo svojich záväzkov. Brusel dal maďarskej vláde štyri záruky, že dodávky energie pre Ukrajinu zo strany Maďarska budú bezpečné, pričom jedna z nich už bola porušená tým, že na rokovanie o obnovení ukrajinského tranzitu plynu nepozvali Maďarsko. „Európska komisia pozvala len Slovákov a Ukrajincov,“ dodal.
18:28 Európa je podľa amerického viceprezidenta J.D. Vanceho na prahu mieru, vojnu na Ukrajine je ale možné ukončiť iba rokovaním s Ruskom. Vance to dnes podľa agentúry Reuters povedal na konzervatívnej konferencii CPAC v Marylande. Vyhlásil tiež, že sila spojenectva USA a Európy závisí od toho, „tu povedieme naše spoločnosti správnym smerom“.
Čítajte viac Vance: Európa je na prahu mieru. Čaká ju však niečo nebezpečnejšie ako vojna
18:10 USA sa odmietajú spolupodieľať na návrhu rezolúcie OSN vypracovanej pri príležitosti tretieho výročia ruskej invázie na Ukrajinu. Text rezolúcie vyjadruje podporu územnej celistvosti Ukrajiny a odsudzuje ruskú agresiu, uviedli pre agentúru Reuters tri nemenované diplomatické zdroje, píše TASR.
Reuters konštatuje, že postoj USA predstavuje potenciálny výrazný posun zo strany tohto doteraz najmocnejšieho západného spojenca Ukrajiny. Odzrkadľuje aj prehlbujúcu sa roztržku medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ktorý sa snaží vojnu na Ukrajine rýchlo ukončiť a ktorého tím v záujme dosiahnutia tohto cieľa tento utorok v Rijáde rokoval s Ruskom – bez účasti Kyjeva a Európy.
Nemenovaný diplomatický zdroj pripomenul, že v predchádzajúcich rokoch Spojené štáty dôsledne podporovali rezolúcie na podporu spravodlivého mieru na Ukrajine.
Tento najnovší návrh podporuje viac ako 50 krajín a pokračujú snahy o získanie podpory od iných krajín vrátane globálneho Juhu.
18:07 Ruské vojenské súdy minulý rok odsúdili viac ako 1000 ľudí obvinených z terorizmu, uviedol vo štvrtok ruský prezident Vladimir Putin. Ruských sudcov vyzdvihol za ich „obetavosť“ pri dohliadaní nad narastajúcim počtom prípadov. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Rusko od napadnutia Ukrajiny vo februári 2022 obvinilo či súdi desiatky svojich občanov. Ruské vojenské súdy stíhajú zajatých ukrajinských vojakov, Rusov obvinených zo spolupráce s Kyjevom alebo sabotáže moskovskej armády, domácich odporcov Kremľa a údajných radikálov a teroristické skupiny.
„Vojenské súdy zohrávajú kľúčovú úlohu pri rozhodovaní v trestnoprávnych prípadoch s teroristickým zameraním,“ povedal šéf Kremľa v prejave sudcom. „V minulom roku bolo preskúmaných približne 950 takýchto prípadov a odsúdených bolo 1075 osôb,“ dodal Putin.
Ľudskoprávny projekt OVD-Info tvrdí, že Rusko za nesúhlas s konfliktom na Ukrajine stíhalo 1184 ľudí, z toho 258 za ospravedlňovanie „terorizmu“ a 58 za „teroristické činy“.
Čítajte aj Politik z Moskvy vyzval na mier, v Rusku neprijateľné. Odsudzujem smrť nevinných, vyhlásil na súde
18:05 Poslanci lotyšského parlamentu vo štvrtok v prvom čítaní podporili návrh zákona, ktorý občanom Ruska a Bieloruska alebo s nimi súvisiacimi právnickými osobami zakáže nadobúdať nehnuteľnosti v Lotyšsku. Informovala o tom tlačová agentúra Delfi, píše TASR.
Autori návrhu zákona upozornili, že Rusko súbežne s vojnou proti Ukrajine vedie aj hybridnú vojnu proti iným demokratickým a suverénnym štátom, ktoré odsudzujú agresiu voči Ukrajine alebo jej poskytujú podporu v boji proti ruskej armáde.
Jedným z nástrojov nevojenského vplyvu Ruska a prvkov hybridnej vojny je aj nepriame získavanie nehnuteľností v iných krajinách, uvádza sa v návrhu zákona.
Lotyšské médiá pripomenuli, že Rusko v minulosti využilo prítomnosť svojich občanov v zahraničí ako dôvod na začatie vojny, pričom svoje vojenské akcie ospravedlňovalo údajnou ochranou po rusky hovoriaceho obyvateľstva.
Predložený zákon nadobudne platnosť, ak ho parlament schváli v ďalších dvoch čítaniach.
17:55 Svet sa mení. Samozrejme, mení sa neustále, ale tak rýchlo a do takej priepasti sa podľa všetkého svet už dávno nerútil. Z Ukrajiny píše publicistka a spisovateľka Anna Gin.
Čítajte viac List z Charkova. Na točitom schodisku dejín
16:55 Slovensko je a bude pevným členským štátom Severoatlantickej aliancie. Nemá nijaký záujem meniť svoje ukotvenie ako v Európskej únii, tak aj v Aliancii. Po stretnutí so šéfom NATO Markom Ruttem to uviedol prezident Peter Pellegrini. Slovensko si podľa neho uvedomuje morálny investičný dlh do vybavenia Ozbrojených síl SR. Pred členskými štátmi NATO je náročná debata o tom, na aké percento HDP má stúpnuť objem výdavkov na zbrojenie a akým tempom tieto výdavky možno dosiahnuť, povedal.
Čítajte viac Rutte na Slovensku. Armády sme budovali do mierových čias. Reakciou Európy nemá byť sťažovanie sa, uviedol Pellegrini
16:52 Ukrajinci sa v posledných troch rokoch vojny často uchyľovali k čiernemu humoru, aby ich prekonali ťažké časy. Najnovšie si mnohí vzali na mušku amerického prezidenta Donalda Trumpa po tom, ako urazil Volodymyra Zelenského a obvinil Kyjev z toho, že môže za vypuknutie vojny.
Čítajte viac Ukrajinci si robia posmech: Ježiša by neukrižovali, keby bol vtedy Donald Trump prezidentom
16:42 Spoločná tlačová konferencia, ktorá sa mala konať dnes po rokovaní ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a splnomocnenca amerického prezidenta pre vojnu na Ukrajine Keitha Kellogga, bola na žiadosť americkej strany zrušená. Informoval o tom hovorca ukrajinského prezidenta Serhij Nikiforov. Kelloggova návšteva v Kyjeve sa koná v čase, keď sa stupňujú slovné výpady amerického prezidenta Donalda Trumpa proti Zelenskému.
Hovorca ukrajinskej hlavy štátu dodal, že vyjadrenie, s ktorým mal Zelenskyj a Kellogg predstúpiť pred médiá, bolo zrušené po ich rokovaní. Z jeho začiatku mohli kameramani zaobstarať krátky záznam, potom museli miestnosť opustiť.
Predtým počas dneška sa Kellogg v Kyjeve stretol s ukrajinským ministrom zahraničia Andrijom Sybihou. Kellogg po stredajšom príchode do Kyjeva uviedol, že prišiel, aby načúval Ukrajincom.
16:38 Poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Mike Waltz vo štvrtok vyzval Ukrajinu, aby zmiernila kritiku a urýchlene podpísala dohodu o nerastných surovinách, ktorú presadzuje americký prezident Donald Trump. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.
Podľa Waltza je odmietavý postoj Ukrajiny k dohode o nerastných surovinách a k tomu, ako Trump vedie mierové rokovania, jednoducho neprijateľný vzhľadom na všetko, čo podľa neho Spojené štáty pre Ukrajinu urobili.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu vyhlásil, že zablokoval dohodu, ktorá by USA sprístupnila veľké množstvo ukrajinských prírodných zdrojov výmenou za pokračujúcu podporu Kyjeva. Podľa prezidenta sa nemôže dohoda uzavrieť vzhľadom na to, že Kyjevu neposkytuje „bezpečnostné záruky“.
„Musia sa upokojiť, poriadne sa na to pozrieť a podpísať túto dohodu,“ uviedol Waltz v rozhovore pre stanicu Fox News. Vyjadril sa tak len deň po tom čo Zelenskyj vyhlásil, že Trump žije v ruskej „dezinformačnej bubline“. Zelenskyj tak reagoval na vyjadrenia amerického prezidenta, že za vojnu, ktorú rozpútalo Rusko pred takmer tromi rokmi, môže Ukrajina. Trump následne povedal, že Zelenskyj je „diktátor bez volieb“ a vyzval ho, aby „konal rýchlo, inak mu nezostane žiadna krajina“.
15:15 Ukrajinský minister zahraničia Andrij Sybiha vo štvrtok uviedol, že rokoval so splnomocnencom amerického prezidenta Keithom Kelloggom o ceste k úplnému, spravodlivému a trvalému mieru. Ukrajina sa takmer tri roky bráni agresii Ruska.
„Potvrdil som ochotu Ukrajiny dosiahnuť mier prostredníctvom sily a našej vízie potrebných krokov. Tiež som zopakoval, že bezpečnosť Ukrajiny a transatlantickej oblasti je nedeliteľná,“ napísal Sybiha na sieti X po rokovaní s americkým generálom.
Kellogg má v Kyjeve rokovať aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Návšteva sa deje v čase, keď sa stupňujú slovné výpady amerického prezidenta Donalda Trumpa proti Zelenskému.
Kellogg po stredajšom príchode do Kyjeva uviedol, že prišiel, aby počúval Ukrajincov. Zelenskyj najprv vyhlásil, že Trump podľahol ruským dezinformáciám, ale neskôr nasadil zmierlivejší tón, napísala agentúra Reuters a citovala Zelenského výrok, že „spolu s Amerikou a Európou môže byť mier bezpečnejší“ a „Naša jednota je najsilnejšou zárukou našej budúcnosti – bez (ruského prezidenta Vladimira) Putina, ale s mierom“.
Zelenského podporili tak európski vodcovia, ako aj jeho politickí rivali na domácej scéne, a že Trump okrem uzavretia mieru medzi Ukrajinou a Ruskom usiluje aj o dohodu o ukrajinskom nerastnom bohatstve. (čtk, reuters)
15:05 Európa by v krátkodobom horizonte efektívnu pomoc Ukrajine bez podpory USA nezvládla. Na obranu nevykladá dostatok peňazí, povedal ČTK Zdeněk Petráš z Univerzity obrany. Zmena v politickom smerovaní Spojených štátov a dôsledky týchto zmien na zahraničnopolitickú líniu USA v tejto chvíli podľa Petráša nemajú žiadny zásadný dopad na priebeh a vedenie vojny. Či bude mať prípadný mierový plán novej americkej administratívy vplyv na ukončenie vojny a spôsob, ako sa bude povojnová situácia riešiť, ukáže až budúcnosť.
Čítajte viac Pomoc Ukrajine v rukách Európy? Kyjev by padol skôr, než by sa Brusel dohodol, tvrdí expert
14:55 Po kritike na adresu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského sa voči americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi vymedzujú aj niektorí mediálni aktéri, ktorí sa radia k jeho spojencom. Trumpove výroky sú tiež ďalšou skúškou pre republikánskych členov Kongresu, z ktorých mnohí Ukrajinu podporujú a v minulosti vystupovali ako takzvaní jastraby vo vzťahu k Moskve. Niektorí sa voči prezidentovi vymedzujú, podľa denníka The Washington Post to ale robia pomerne jemne, pričom sa vyhýbajú priamej konfrontácii s lídrom svojej strany.
Čítajte viac Trump kritikou Zelenského nahneval svojich mediálnych spojencov. Oponujú mu i niektorí republikáni
13:31 Moskva vo štvrtok vyhlásila, že súhlasí s postojom amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý vyzval svoj ukrajinský náprotivok Volodymyra Zelenského na rýchle ukončenie trojročného ozbrojeného konfliktu na Ukrajine. Podľa Ruska popularita ukrajinského prezidenta neustále klesá.
„Už sme spomenuli, že tento (Trumpov) postoj je pre nás priaznivejší než postoj predchádzajúcej administratívy (Joea Bidena) a že v tomto prípade absolútne súhlasíme s USA,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Vyjadril sa tiež k stredajším výrokom Zelenského o prezidentovi USA, ktorý podľa ukrajinského lídra žije v ruskej „dezinformačnej bubline“. Zelenskyj reagoval na Trumpove vyjadrenia, že za vojnu môže Ukrajina a že popularita Zelenského je na úrovni štyroch percent.
„Rétorika Zelenského a mnohých predstaviteľov kyjevského režimu ponecháva veľa dôvodov na zamyslenie. Skutočnosť, že Zelenského rating klesá, je absolútne zjavným trendom,“ vyhlásil Peskov.
„Predstavitelia ukrajinského režimu si často, najmä v posledných mesiacoch, dovoľujú hovoriť absolútne neprijateľné veci o hlavách iných štátoch. Samozrejme, pre mnohé hlavy štátov, o ktorých sa takéto vyhlásenia robia, je to absolútne neprijateľné,“ dodal ruský hovorca.
Peskov vo štvrtok tiež kritizoval návrh premiéra Spojeného kráľovstva Keira Starmera vyslať na Ukrajinu britských vojakov v rámci mierovej misie. Takýto plán je podľa neho neprijateľný, keďže ide o členský štát NATO a predstavoval by dôsledky pre bezpečnosť Ruska.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov už v priebehu tohto týždňa označil myšlienku, že by na Ukrajine pôsobili jednotky členských štátov NATO, za „priamu hrozbu“, pripomína (reuters, afp, tasr)
12:42 Austrálsky minister obrany Richard Marles vo štvrtok vyjadril podporu Ukrajine a vyhlásil, že konflikt, v ktorom je agresorom Rusko, sa musí vyriešiť na základe podmienok určených Kyjevom. Austrálsky minister to povedal krátko po slovných útokoch amerického prezidenta.
Donald Trump označil ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského za diktátora a varoval ho, že musí rýchlo konať, aby zabezpečil mier, inak riskuje stratu svojej krajiny. Ukrajinu tiež obvinil z toho, že vojnu spôsobila.
Marles v reakcii privítal mierové iniciatívy. Mier však podľa neho nemôže nastať za akýchkoľvek podmienok. „Vojna na Ukrajine sa musí vyriešiť podľa podmienok Ukrajiny, pretože agresorom je tu Rusko a v stávke je integrita globálneho poriadku založeného na pravidlách,“ vyhlásil.
Trumpove vyjadrenia kritizovala aj pravicová austrálska opozícia. „Myslím si, že prezident Trump sa mýli,“ povedal vo štvrtok predseda Liberálnej strany Peter Dutton. „Austrália by mala pevne a hrdo stáť za ukrajinským ľudom. Je to demokracia a ide tu o boj za civilizáciu. Vladimir Putin je vražedný diktátor a my by sme mu nemali ustúpiť ani o milimeter,“ vyhlásil. Dutton počas vypuknutia konfliktu pôsobil ako minister obrany.
Austrália, ktorá Ukrajine poskytla pomoc vo výške 1,5 miliardy austrálskych dolárov (920 miliónov eur), je hlavným bezpečnostným spojencom Spojených štátov v Indopacifiku. Obe krajiny sa v regióne obávajú najmä hrozby zo strany Číny. (reuters, tasr)
12:38 Vojna núti ľudí, aby si vybrali stranu. A americký prezident Donald Trump, ako sa mnohým v Európe zdá, stojí na strane ruského prezidenta Vladimira Putina, napísal bruselský server Politico.
Zásahmi nového šéfa Bieleho domu do rusko-ukrajinského konfliktu sa nočné mory Ukrajincov i mnohých ich spojencov podľa serveru stali skutočnosťou a prevrátili transatlantický vzťah, ktorý je základom európskej bezpečnosti od konca druhej svetovej vojny v roku 1945.
Čítajte viac Trumpova Amerika sa stala Putinovým spojencom, píše Politico. Ukrajinská nočná mora sa stala skutočnosťou
11:59 Rusko získalo od Ukrajiny späť približne 64 percent obsadeného územia v Kurskej oblasti, informoval vo štvrtok náčelník Hlavného operačného riaditeľstva generálneho štábu ruskej armády Sergej Rudskoj. Ukrajinu podľa neho Rusko zatlačilo do defenzívy.
„Oslobodili sme viac ako 800 štvorcových kilometrov, čo predstavuje asi 64 percent územia, ktoré (Ukrajina) pôvodne okupovala,“ povedal Rudskoj pre ruské vojenské noviny Krasnaja zvezda. Kyjev údajne naďalej kontroluje asi 400 štvorcových kilometrov v regióne, ktorého časť obsadil v lete 2024.
„V súčasnosti je iniciatíva v Kurskej oblasti plne na našej strane. Ruské sily postupujú všetkými smermi,“ dodal Rudskoj.
Podľa neho Moskva kontroluje 75 percent Doneckej oblasti, Záporožia a Chersonu a 99 percent Luhanskej oblasti. Ide o ukrajinské územie, ktoré je podľa jeho slov teraz právne súčasťou Ruska a Ukrajine nikdy vrátené nebude.
„Minulý rok bol prelomový v dosahovaní našich cieľov. Kyjevský režim už nebude môcť výrazne zmeniť situáciu na bojisku… Nepriateľ do značnej miery stratil schopnosť vyrábať potrebné zbrane, vybavenie a muníciu,“ doplnil Rudskoj.
Budúcnosť ozbrojeného konfliktu medzi Moskvou a Kyjevom už podľa Rudskoja nezávisí od Ukrajiny, ale od toho, či západné krajiny budú súhlasiť s vytvorením novej európskej bezpečnostnej architektúry, ktorá by zohľadňovala záujmy Ruska. (reuters, afp, tasr)
11:50 Rusko v noci na štvrtok vypustilo na Ukrajinu 161 dronov a 14 rakiet. Útoky sa zamerali na plynárenskú infraštruktúru v Charkovskej oblasti a už druhú noc po sebe zasiahli energetickú infraštruktúru v Odeskej oblasti. S odvolaním na ukrajinských predstaviteľov o tom informovala agentúra Reuters.
Na okolie čiernomorského prístavného mesta Odesa Rusko útočilo aj v stredu, keď podľa ukrajinských úradov bez elektriny, vody a kúrenia ostalo 160-tisíc ľudí. Štvrtok ráno bolo bez energie stále 49-tisíc odberateľov.
Reuters pripomína, že počas uplynulého mesiaca Rusko zintenzívnilo útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Kým v minulosti sa zameralo skôr na elektrickú sieť, v uplynulom období sa viac koncentruje na plynárenské zariadenia.
„Cieľom týchto útokov je zastaviť ťažbu plynu potrebného na uspokojenie domácich potrieb občanov a centrálneho vykurovania,“ uviedol ukrajinský minister energetiky Herman Haluščenko na Facebooku.
Väčšina ukrajinského zemného plynu, ktorý pokrýva takmer polovicu domácej spotreby, sa nachádza v blízkosti frontu v Charkovskej a susednej Poltavskej oblasti. Celkový dovoz plynu na Ukrajinu sa od začiatku februára po ruských raketových útokoch zvýšil takmer desaťnásobne, upozorňuje Reuters.
Počas utorňajších rokovaní v Saudskej Arábii minister zahraničných vecí USA Marco Rubio podľa televízie BBC predostrel svojmu rezortnému kolegovi Sergejovi Lavrovovi návrh na pozastavenie útokov na energetické zariadenia. Šéf ruskej diplomacie však návrh odmietol z vysvetlením, že Rusko na ukrajinskú civilnú energetickú infraštruktúru neútočí. (tasr, reuters)
9:06 Prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj oznámil, že sa vo štvrtok stretne s osobitným splnomocnencom prezidenta USA pre Ukrajinu a Rusko Keithom Kelloggom, a dúfa v „konštruktívnu“ spoluprácu so Spojenými štátmi.
Zelenskyj sa takto vyjadril len niekoľko hodín po tom, ako Donald Trump na sociálnych sieťach označil ukrajinského prezidenta za „diktátora“. Šéf Bieleho domu tak zopakoval rétoriku Kremľa, čo vyvolalo pobúrenie v Európe aj v Kyjeve.
Ukrajinský líder tiež povedal, že najmocnejší sveta, v zjavnej narážke na Trumpa, stoja pred „voľbou“ byť s Kremľom alebo za mier. „Spolu s Amerikou a Európou môže byť mier spoľahlivejší, a to je náš cieľ," dodal.
8:56 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 190 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 863 580, uviedol vo štvrtok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 14 tankov, 14 obrnených bojových vozidiel pechoty, 63 delostreleckých systémov a tri raketomety.
Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 134 tankov, 21 112 obrnených bojových vozidiel pechoty, 23 410 delostreleckých systémov, a 1 291 raketometov.
8:20 Trump nazýva Zelenského priemerným komikom a diktátorom, Zelenskyj ho obviňuje, že žije v ruskom dezinformačnom priestore. Viceprezident USA varuje Zelenského, aby na Trumpa verejne neútočil, lebo sa mu to nemusí vyplatiť a riskuje, že sa to obráti proti nemu.
Čítajte viac Lídri USA a Ukrajiny sa naďalej 'fackujú' na verejnosti. Zelenskyj dostáva zlé rady, ako hovoriť s Trumpom, varuje JD Vance
7:52 Spojené štáty americké po stretnutí najvyšších ruských a amerických diplomatov v Saudskej Arábii oslabili svoju pozíciu a odovzdali diplomatické vedenie Rusku, vyhlásil v stredu Mychajlo Podoľak, ktorý je poradcom ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. TASR informuje na základe správy agentúry AP.
„Prečo odovzdávať dominanciu krajine, ktorá je agresorom, porušuje medzinárodné právo a zdrojom agresie proti Ukrajine? Stále tejto stratégii nerozumieme,“ uviedol Podoľak.
„Koncept ‚mieru skrz silu‘ propagovaný americkou administratívou mi znie zvláštne,“ doplnil poradca ukrajinského prezidenta. Dodal, že správanie Spojených štátov v saudskoarabskej metropole Rijád nebola ukážka sily, ale slabosti, píše AP.
„Tento protiklad je veľmi zvláštny. Vo vzťahu s Ruskom nie je ‚mier skrz slabosť‘ preto možný – ako pre Spojené štáty, tak pre Európu. Namiesto toho by to bol mier skrz násilie,“ dodal Podoľak.
Čítajte viac Trump pritvrdil: Zelenského označil za komedianta a diktátora, ktorý odviedol hroznú prácu. Ukrajinský líder reaguje
Vyhlásenia poradcu ukrajinského prezidenta zazneli deň po tom, ako americký prezident Donald Trump krivo obvinil Ukrajinu z rozpútania vojnového konfliktu trvajúceho už takmer tri roky.
Trumpove stredajšie vyhlásenia boli podľa AP ozvenou rétoriky Kremľa. Americký prezident žiadal konanie volieb na Ukrajine, pretože Zelenského volebné obdobie vypršalo minulý rok. Na sociálnych médiách Zelenského označil za „nevoleného diktátora“. Kyjev však upozorňuje na ukrajinskú ústavu, podľa ktorej sa voľby nemôžu konať počas vojnového stavu.
„Putin urputne nenávidí Zelenského. Vie, že ho nedokáže zlomiť, nedarí sa mu to už tri roky,“ uviedol Podoľak. Dodal, že ak by sa konali voľby, Rusko by sa ich mohlo snažiť ovplyvniť, aby na Ukrajine „vytvorilo veľké vnútorné napätie a konflikty“.
6:50 Juhoukrajinské prístavné mesto Odesa druhú noc v rade čelilo ruským vzdušným úderom. Podľa šéfa správy Odeskej oblasti Oleha Kipera utrpela zranenia jedna žena, bez dodávok elektrickej energie zostáva na 90 000 domácností, napísal server Ukrajinska pravda.
Rozsiahly útok na Odesu podniklo Rusko už v utorok neskoro večer, terčom bola tamojšia energetická infraštruktúra. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že po údere sa ocitlo najmenej 160 000 obyvateľov mesta bez tepla a prúdu. Zranenia utrpeli štyria ľudia vrátane dieťaťa.
V noci na dnes Rusko útok zopakovalo, keď na mesto vyslalo drony. V nemocnici so stredne vážnymi zraneniami skončila 55-ročná žena. Úrady tiež uviedli, že po útoku vypukol požiar istého stravovacieho zariadenia a budovy skladiska. Poškodená bola tiež jedna administratívna budova, umývačka áut a cesty.
6:10 Rusi v rokovaniach o ukončení vojny na Ukrajine „majú v rukách tromfy“, vyhlásil v noci na štvrtok americký prezident Donald Trump, informuje agentúra AFP.
„Myslím si, že Rusi chcú ukončiť vojnu… No myslím si, že tak trochu držia v rukách tromfy, pretože obsadili veľa územia, takže majú tromfy,“ uviedol americký prezident.
Trump obvinil ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského z podrývania demokracie a rozpútania vojny, ktorá sa pred takmer tromi rokmi začala vojenskou inváziou Ruska na Ukrajinu, píše AFP.
„Nevolený diktátor Zelenskyj by sa mal radšej poponáhľať, inak mu nezostane žiadna krajina,“ uviedol Trump prostredníctvom svojej sociálnej siete Truth Social.
Ukrajinský prezident podľa AFP Trumpove výroky odmietol vyhlásením, že Trump podľahol ruským dezinformáciám.
Spolu so Zelenským ich odmietli aj ďalší európski a americkí politici. Nemecký kancelár Olaf Scholz považuje Trumpov výrok za nesprávny a nebezpečný. Podporu ukrajinskému prezidentovi vyjadril aj bývalý Trumpov viceprezident Mike Pence. Kremeľ Trumpove výroky naopak privítal.
Zelenskyj bol za ukrajinského prezidenta zvolený v roku 2019 na päťročné volebné obdobie, ktoré vypršalo v roku 2024. Voľby však neumožňuje ukrajinská ústava, ktorá ich zakazuje v prípade, že sa krajina nachádza vo vojnovom stave, pripomína AFP.
5:55 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podľa tureckej agentúry Anadolu tvrdí, že väčšina európskych lídrov podporuje vstup Ukrajiny do NATO, s výnimkou Slovenska, Maďarska, Nemecka a USA. „Faktor USA však zohráva významnú úlohu pri ovplyvňovaní týchto názorov,“ uviedol.
„Ak NATO nie je možnosťou, o akých bezpečnostných zárukách hovoríme?“ povedal a zároveň zdôraznil, že jeho krajina má silnú armádu, no neustále potrebuje zbrane a peniaze na jej podporu.
Zelenskyj poznamenal, že potrebujú aj záruky ekonomickej bezpečnosti a „na to sa musíme pripojiť k veľkému trhu, akým je Európska únia“, píše Anadolu.
Zelenskyj v rozhovore s novinármi v Ankare tiež vyjadril túžbu po silnejšej podpore amerického prezidenta Donalda Trumpa a zároveň kritizoval vylúčenie Kyjeva z rokovaní o ukončení vojny jeho krajiny s Ruskom.
„Bol by som rád, keby bol Trump viac na našej strane. Podporuje nás veľa republikánov aj demokratov. Nechcem túto podporu stratiť,“ povedal ukrajinský prezident. "Vidíme, že vyvádzajú (ruského prezidenta Vladimira) Putina z politickej izolácie, ale je to ich rozhodnutie. Rokujú, dodal podľa agentúry Anadolu.
O kontaktoch s USA povedal, že sa očakáva, že americkí predstavitelia čoskoro navštívia Kyjev a že je na stole aj stretnutie s Trumpom. Zelenského vyjadrenia prišli po stretnutí zástupcov USA a Ruska v Saudskej Arábii.
„Keď hovoria, že toto sú naše plány na koniec vojny, vyvoláva to u nás otázky kde sme? Kde sme pri tomto rokovacom stole? Táto vojna sa odohráva na Ukrajine. Putin zabíja Ukrajincov, nie Američanov. Európanov tiež nie. Ukrajinci zomierajú,“ povedal.
Rokovania nemôžu pokračovať bez Ukrajiny, zopakoval Zelenskyj a uviedol: „Môžete diskutovať o čom chcete, ale pevne tvrdíme, že nebudeme akceptovať rozhovory o nás bez našej prítomnosti“.
Ukrajinský líder zdôraznil, že „je kľúčové si uvedomiť, že Putin môže klamať. "Mali sme s ním dohodu vo Francúzsku po Minských dohodách, ktorá zahŕňala prímerie. On to však porušil a znovu rozpútal vojnu“.
„Pri rokovacom stole musia byť takí, ktorí zabránia Putinovi znovu rozpútať vojnu,“ povedal Zelenskyj a vyzval dať konkrétne bezpečnostné záruky, nie prázdne sľuby. Vyzdvihol pripravenosť Ukrajiny na dialóg a zdôraznil dôležitosť jasnej komunikácie medzi partnermi. „Nemôžeme hrať šach,“ povedal a varoval, že každé rozhodnutie môže mať za následok značné straty na životoch, uviedla agentúra Anadolu.