Ako ste sa vo svojej štúdii vyrovnali s problémom, že nie vždy sa dajú udalosti, ktoré v nej opisujete, jednoznačne pripísať nejakému aktérovi?
Usilovali sme sa byť opatrní. Skutočne je niekedy zložité povedať, či konkrétny incident možno pripísať Rusku. Samozrejme, Kremeľ na mieste činu nenechá odkaz – boli sme to my. Všetko sa totiž musí dať poprieť. Vychádzali sme však z dostupných informácií v tom zmysle, že sme zahrnuli udalosti, pri ktorých bolo verejne poukázané na Rusko. A musel to urobiť člen vlády, zástupca tajných služieb či vyšetrovacích orgánov. Teda niekto, pri kom sa dá predpokladať, že rozumie tomu, čo sa deje, a že má prístup k detailom, na základe ktorých sa dá posúdiť, či za niečím stojí Moskva. Okrem toho sme však do štúdie zaradili aj udalosti, pri ktorých sa na verejnosti neobjavilo konkrétne tvrdenie, že išlo o incidenty, ktoré možno pripísať Rusku. Ale niektoré sme do správy dali, lebo zapadali do širšieho vzorca toho, čo sa deje. Takže napríklad vlani sme v Poľsku, v Nemecku a aj inde zaznamenali niekoľko sabotáží, pri ktorých došlo k digitálnemu alebo fyzickému narušeniu fungovania čističiek vody alebo zariadení súvisiacich s dodávkami vody. Stalo sa to aj vo Švédsku. Hoci tamojšie úrady to priamo nepripísali Rusku, to, ako sa to stalo, zodpovedalo iným prípadom. Teda sme tento incident to štúdie zaradili.
Čítajte viac Poľský analytik: Slovensko pre Rusov asi nebude primárny cieľ, ale...
Pracovali ste len s verejnými zdrojmi, však?
Áno. Všetky použité dáta vychádzajú z otvorených verejných zdrojov.
Koľko útokov ste zaznamenali?
Je dôležité zdôrazniť, že sme sa sústreďovali len na incidenty, ktorá sa prejavili v takpovediac fyzickom svete. Určite by sme od ruskej invázie zaznamenali stovky, pravdepodobne až tisíce kybernetických útokov. No rozhodli sme sa zamerať na veci vo fyzickej doméne, teda na to, čo priamo vidíme. A počty takýchto sabotáži prudko rástli. Za rok 2022 sme dokázali nájsť šesť incidentov v Európe, v roku 2023 to vzrástlo na 13 a vlani to skutočne eskalovalo na 44.
Čítajte viac USA a Rusko rokovali o osude Ukrajiny a Európy. Môže z toho byť Mníchov alebo Jalta?
Na aké ciele boli tieto útoky zamerané?
Zasahujú do verejného priestoru. Od nákupných centier, cez pamätné miesta až po svetoznáme monumenty, ako je Eiffelova veža. Ale zahŕňajú tiež energetickú a komunikačnú infraštruktúru, čoho sa týka aj debata, čo sa to deje s tými všetkými podmorskými káblami, ktoré sú tak často v správach. Zaznamenali sme však aj rastúci počet incidentov zameraných na civilné letectvo, vojenské zariadenia, prevádzky na výrobu zbraní a politikov. Tu nevravím, že ide o to, ako niekomu fyzicky ublížiť. Pomerne často však vidíme, ako politici na úrovni Európskej únie a v jej členských štátoch podliehajú vplyvovým operáciám. Sú zamerané na získanie proruských hlasov v dôležitých inštitúciách.
Povedali ste, že nemusí isť o to, že niekto chce niekomu fyzicky ublížiť. No aj predstavitelia NATO potvrdili, že vlani Rusi chystali atentát na Armina Pappergera, šéfa nemeckej firmy Rheinmetall, ktorá produkuje zbrane pre Ukrajinu.
Je to, bohužiaľ, tak a vo všeobecnosti z našich údajov vyplývajú tri veľmi znepokojivé trendy. Prvým je, a to som už spomenul, že počet ruských útokov či operácií proti Európe prudko narastá. Druhým trendom je, že tieto sabotáže sú stále vážnejšie. Mimochodom, vlani sme mali aj mŕtveho. V Španielsku zavraždili ruského pilota, ktorý prebehol k Ukrajincom. A ako ste spomenuli, najavo vyšlo sprisahanie proti generálnemu riaditeľovi nemeckého výrobcu zbraní Rheinmetall. Mali sme tiež prípad poľského občana, ktorý mal byť nejakým spôsobom súčasťou plánovaného útoku proti ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému. Takže to sú niektoré veľmi vážne formy eskalácie. Neobmedzujú sa však len na plánovanie atentátov. Boli sme tiež svedkami toho, že minulý rok sa Rusko zameralo na civilné letectvo. Najzávažnejšími incidentmi boli prípady využitia zariadení, ktoré mali spôsobiť požiar alebo výbuch. Cieľom boli nákladné lietadlá spoločnosti DHL v Nemecku a Británii. K incidentom došlo tesne pred odletom lietadla alebo po vyložení tovaru v skladoch. Mohla z toho byť katastrofa, keby sa niečo stalo počas letu. Nehovoriac o tom, keby to boli lietadlá s pasažiermi. Dovolím si tvrdiť, že to by už bola istá forma terorizmu. A to nie je, žiaľ, len teoretická úvaha. Na Vianoce ruská protivzdušná obrana zostrelila lietadlo azerbajdžanských aerolínií. Samozrejme, Holandsko si stále dobre pamätá, ako ruská raketa zničila roku 2014 stroj spoločnosti Malaysia Airlines, bol to let MH17. Rusko sa teraz zameriava na nákladné lietadlá a ruší GPS signál napríklad nad Baltským morom. Nie je to najzávažnejšia forma zásahu do navigačných systémov, ale je to krok smerom k možnej katastrofe. Takže to je ďalšia forma eskalácie, ktorú sme videli.
Hovorili sme už o dvoch trendoch, ktoré ste označili za znepokojivé. Aký je ten tretí?
Vyzerá to tak, že v rámci eskalácie sa ruské operácie viac zameriavajú na infraštruktúru, ktorá sa týka zásobovania vodou. Už som to tiež spomenul a úrady to berú vážne. Mohlo by to viesť k potenciálnemu ohrozeniu zásobovania vodou pre tisíce občanov a napríklad vo Švédsku miestni predstavitelia obyvateľom postihnutého regiónu povedali, aby si pitnú vodu dlho prevárali. Zaujímavé je tiež to, že v roku 2022, keď vypukla veľká vojna proti Ukrajine, tak sme väčšinu týchto sabotážnych akcií zaznamenali v Poľsku alebo pobaltských štátoch. Postupne však vidíme, že sa tieto operácie posúvajú ďalej na západ a roku 2024 boli najviac zasiahnutými krajinami Francúzsko a Nemecko. Aspoň tak to vyplýva z nášho prehľadu.
Ako si to vysvetľujete?
Samozrejme, je veľmi ťažké to s istotou povedať. Ale v podstate sa deje to, že všetky tieto operácie sú pokusy podkopať európsku politickú a verejnú podporu pre pokračujúcu pomoc Ukrajine. Predovšetkým pre vojenskú podporu pre Kyjev. Momentálne sa vojna nevyvíja v prospech Ukrajiny. Ale Rusko tiež na tom nie je až tak skvele. Postupuje vpred len za cenu obrovských strát. Preto sa usiluje oslabiť najmä vojenskú podporu pre Ukrajinu a vytvárať chaos v Európe, aby sa ľudia zľakli toho, čo robia politici. Je to podporené aj ďalšími snahami ovplyvniť spoločenskú mienku. Napríklad prostredníctvom kampane Hlas Európy, ktorá sa pravdepodobne v podstate podieľala na presune peňazí politikom, ktorí sú ochotní podporovať Kremeľ.
Čítajte viac Dohoda o mieri na Ukrajine? Bez európskych vojakov takmer nemožná. Ako by mohlo vyzerať ich nasadenie
Vyzerá to tak, že zatiaľ len šťastnou náhodou pri týchto sabotážach nikto nezomrel. Obávate sa, že sa to môže zmeniť?
Myslím si, že zámer zabíjať ľudí alebo prinajmenšom byť extrémne neohľaduplný k životom civilistov, je už teraz do značnej miery realitou. Na jednej strane vidíme priame pokusy Ruska oslabiť našu podporu Ukrajine. Ale na druhej strane si myslím, že Moskva nám vysiela aj iný signál. Mnohé z jej činov ešte nie sú v skutočnosti sabotážou, ale len prípravou na ňu. Zdá sa teda, že Rusko nám odkazuje, že pozná naše slabé miesta a je pripravené spôsobiť nám skutočné škody, keď nepristúpime na jeho požiadavky. Hovorí nám, že sa môže zamerať na civilné letectvo, zvážiť otrávenie zásob vody či odpojiť od elektriny tisíce ľudí v celej Európe.
Čo sa s tým dá robiť, aby Rusko prestalo?
Za posledný mesiac vidíme nejaké pozitívne signály. V reakcii na všetky problémy s káblami v Baltskom mori posilnilo NATO v oblasti svoju prítomnosť. Fínska vláda je oveľa aktívnejšie a bola ochotná aj zadržať ľudí na lodiach, ktoré sú podozrivé zo sabotáží. Takže je to dobrá, hoci možno trochu oneskorená reakcia. Európa si však musí vytvoriť vlastné červené čiary. Musíme Rusku signalizovať, čo urobíme, keď nám prestrihne viac našich káblov, ak niekoho zabije, či niekomu otrávi pitnú vodu. Samozrejme, nemali by sme sa vyhrážať niečím, čo nedokážeme splniť. Ale mohli by sme dať Ukrajine viac zmrazených ruských aktív, ešte výraznejšie ju vojensky podporiť a naďalej uvoľňovať obmedzenia, ktoré sme uvalili na používanie západných zbraní. Možno by sme mohli ísť ešte ďalej a povedať, že vytvoríme bezletovú zónu nad Ukrajinou prostredníctvom našich systémov protivzdušnej obrany. Samozrejme, bol by to dosť extrémny krok, ale chcem tým povedať, že máme nástroje na to, aby sme Rusku mohli odkázať, že keď bude pokračovať, môžeme reagovať. Momentálne v tejto veci v Európe nemáme vhodnú stratégiu odstrašenia. No mali by sme si ju vytvoriť aj vzhľadom na to, že nový americký prezident Donald Trump sa kriticky pozerá nielen na podporu Ukrajiny, ale aj na Severoatlantickú alianciu.
Je zaujímavé, ako málo pozornosti tomu venuje Európa. NATO napríklad potvrdí, že Rusi chceli niekoho zabiť, a reakcia verejnosti je minimálna ====.
Zaráža ma to. Ale vyzerá to tak, že Európa dostatočne nereaguje aj práve preto, lebo politici si myslia, že verejnosť sa o to až tak nezaujíma. Boli by radi, keby všetko zlé zostalo na Ukrajine a oni by sa tým nemuseli príliš zaťažovať. Myslím si tiež, že mnohé veci si stále nedokážeme ani len predstaviť. Neverili sme, že Rusko napadne Ukrajinu. Nemysleli sme si, že Trump vyhrá opäť voľby. Nevedeli sme si predstaviť, že bude hovoriť o anexii Grónska, Kanady či Panamy. No zdá sa, že to myslí dosť vážne. Zaráža ma nevýrazná európska odpoveď na vojnu. Všetko, čo sme museli urobiť, bolo, že sme mali Ukrajinu materiálne podporiť. Nikoho sme nemuseli poslať na front. Je pre mňa nepochopiteľné, že sme nekonali dostatočne rázne. Teraz tu máme situáciu, keď Severokórejčania posielajú expedičné sily do Európy. A v najhoršom prípade sa môže stať, že Európa zostane bez NATO, a možno budeme s USA bojovať o Grónsko. Svet je skutočne chaotický a zložitý. Ale Európa je veľmi bohatá a sama osebe je dosť silná. Máme veľký potenciál, ale nezdá sa mi, že ho chceme využiť. Mali sme sa na to pripravovať už pred rokmi, pretože ak má Trump v niečom pravdu, je to to, že my Európania sme sa stále spoliehali, že bezpečnosť nám zaistí Severoatlantická aliancia. Už desaťročia hovoríme, ako by sme niektoré veci mali vziať do vlastných rúk, ale stále sme to neurobili.
Čo vieme o tom, kto tieto sabotáže vykonáva a kto ich nariadil? Pravdepodobne nemáme podpísaný príkaz od Vladimira Putina, ale myslím si, že sa dá predpokladať, že im dal zelenú.
Táto otázka je trochu za hranicou mojej expertízy. Určite je to však niečo, čo je koordinované na najvyšších úrovniach, no zároveň tu musí existovať priestor, aby to Rusko mohlo poprieť. A aj preto sú tieto útoky či prípravy na ne neraz v rukách oportunistických zločincov. V podstate je to tak, že takýchto ľudí za pár stovák či tisícok eur naverbujú napríklad cez komunikačnú platformu Telegram. Najprv dostanú pokyn, aby, povedzme, odfotografovali nejakú vojenskú základňu. Ak to urobia dobre, potom im napríklad prikážu, aby do nejakého obchodného centra hodili Molotovov koktail. Takýto prístup umožňuje Rusku, že sa od toho dokáže dištancovať. Ale sú tu tiež oveľa zložitejšie operácie, pri ktorých je vyššia pravdepodobnosť prepojenia so štátnymi orgánmi, ako je tajná služba FSB. Patrí sem plánovanie a vykonávanie vrážd, aj úsilie narušiť kritickú infraštruktúru.
Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.
Neviem, či ste to zaznamenali, ale slovenská vláda naznačuje, že je to v skutočnosti Ukrajina, ktorá sa snaží destabilizovať Slovensko, hoci na to nepredložila žiadne dôkazy. Ukazuje váš výskum, že Kyjev je ochotný zapojiť sa do takýchto aktivít?
V prvom rade chcem zdôrazniť, že na také niečo sme sa nezamerali. Je to dôležitá vec, ktorú je potrebné mať na pamäti. Ale pokiaľ viem, nič nenasvedčuje tomu, že by sa Kyjev pokúšal destabilizovať európske vlády. Jediný prípad, keď si myslíme, že by do toho mohla byť zapojená Ukrajina, je, samozrejme, zničenie plynovodu Nord Stream. Výbuch potrubia najprv pripísali Rusku, ale z rôznych správ vyplynulo, že v skutočnosti to mohli byť Ukrajinci. Je to aj dôvod, prečo tento incident v našej štúdii nespomíname. Ale okrem toho neviem o žiadnom inom prípade, pri ktorom by Ukrajina smerovala svoje operácie proti európskym štátom.