Tá pripomenula, že bieloruský prezident Alexandr Lukašenko, ktorý už vyše 30 rokov vládne železnou rukou, umožnil ruským silám 24. februára 2022 využiť územie svojej krajiny na vpád na susednú Ukrajinu a na umiestnenie niektorých taktických jadrových zbraní.
Ruské jednotky sa vpadli na Ukrajinu práve po spoločnom cvičení s bieloruskou armádou. Ukrajinu a Bielorusko majú hranicu dlhú 1084 kilometrov.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj začiatkom februára upozornil na opätovnú koncentráciu ruských síl v Bielorusku, ktoré hraničí s troma členskými krajinami NATO – Lotyšskom, Litvou a Poľskom -, čo by podľa neho mohlo pripraviť pôdu pre potenciálny útok. Rusko však opakovane popiera obvinenia, že by mohlo zaútočiť na člena NATO.
Revenko v tejto súvislosti povedal, že Bielorusko je otvorené vzájomným vojenským inšpekciám s Poľskom do hĺbky 80 kilometrov od spoločnej hranice. Podľa neho by to signalizovalo, že Poľsko má záujem na „dobrých susedských vzťahoch“.
Ruskí a bieloruskí vojaci začali druhú etapu manévrov, ktoré zahŕňajú cvičenia týkajúce sa použitia taktických jadrových zbraní.
„Ak to Poľsko odmietne alebo bude ignorovať, budeme mať iný názor,“ povedal Revenko.
V decembri 2024 Lukašenko a ruský prezident Vladimir Putin podpísali zmluvu poskytujúcu bezpečnostné záruky Bielorusku, vrátane možného nasadenia ruských jadrových zbraní na odvrátenie agresie. Lukašenko vtedy požiadal Putina, aby v Bielorusku rozmiestnil pokročilejšie zbrane, vrátane balistickej rakety stredného doletu Orešnik schopnej niesť jadrové hlavice, ktorú Rusko prvýkrát použilo v novembri vo vojne na Ukrajine.
Putin reagoval, že rakety Orešnik by mohli byť rozmiestnené v Bielorusku v druhej polovici roku 2025. Dodal, že zostanú pod kontrolou Ruska, ale Moskva umožní Minsku vybrať ciele, ktoré majú zasiahnuť.
Rusko nezverejnilo, koľko taktických jadrových zbraní rozmiestnilo v Bielorusku, no Lukašenko v decembri povedal, že ich je tam v súčasnosti niekoľko desiatok.