Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá 1 094 dní
- Sabotáže riadené z Kremľa? Európa musí Rusku nakresliť červené čiary, tvrdí expert
- Švédsko vyšetruje nové poškodenie kábla na dne Baltského mora
- Macron: Zelenskyj bol na rozdiel od Putina zvolený v slobodných voľbách
- Kallasová: Rusko sa stále nevzdalo cieľov na Ukrajine, mier v skutočnosti nechce
- Obrana zo vzduchu a z mora: Ako by vyzeralo nasadenie európskych jednotiek? Sú tri scenáre
- Ruskí sociológovia zhrnuli výsledky troch rokov tzv. Špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine
Čítajte viac 1 093. deň: Trumpov poradca vyzval Ukrajinu, aby podpísala dohodu o nerastoch. USA zrušili tlačovku po rokovaniach so Zelenským
23:23 Spojené štáty chcú Valnému zhromaždeniu OSN predložiť na hlasovanie rezolúciu o vojne na Ukrajine, ktorá neoznačuje Rusko explicitne za agresora, píše agentúra DPA s odvolaním sa na diplomatické zdroje. Ako poznamenáva agentúra Reuters, Washington týmto krokom ide proti snahe Kyjeva a jeho európskych spojencov presadiť v rámci Valného zhromaždenia vlastný text.
Čítajte viac USA chcú OSN predložiť rezolúciu o Ukrajine, ktorá neoznačuje Rusko za agresora
22:50 Americký prezident Donald Trump bude 9. mája v Moskve na oslavách konca druhej svetovej vojny v Európe.
Čítajte viac Trump pôjde do Moskvy na oslavy 9. mája, tvrdí francúzsky týždenník. Americký prezident to poprel
21:51 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok po telefonáte s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom oznámil, že podrobne diskutovali o ich vízii krokov potrebných na dosiahnutie spravodlivého mieru a o úlohe Európy pri rokovacom stole. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Zelenskyj na sociálnej sieti X napísal, že poďakoval nemeckému kancelárovi za prínos Nemecka k ochrane tisícov životov a za jeho vedúcu úlohu pri posilňovaní protivzdušnej obrany Ukrajiny.
„Od začiatku ruskej invázie Nemecko poskytlo Ukrajine celkovú pomoc vo výške 43,6 miliardy eur. Ukrajinský ľud si takúto silnú podporu bude vždy pamätať,“ uviedol ukrajinský prezident na X.
Podľa slov Zelenského tiež informoval Scholza o štvrtkovom stretnutí s vyslancom prezidenta USA Donalda Trumpa pre Ukrajinu a Rusko Keithom Kelloggom v Kyjeve. Zelenskyj informoval Scholza aj o ďalších kontaktoch so zahraničnými lídrami vrátane štvrtkového telefonátu s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom.
21:02 Nemecký kancelár Olaf Scholz v piatok vyhlásil, že Európa je odhodlaná chrániť suverenitu Ukrajiny. V telefonáte s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským hovorili o "spôsoboch dosiahnutia spravodlivého mieru na Ukrajine. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP a DPA.
„Nemecko a Európa sa musia držať svojich pozícií, konkrétne toho, že nenecháme Ukrajinu osamote a nebudeme rozhodovať nad jej hlavami a že zabezpečíme, aby Ukrajina bola krajinou, ktorá si môže vybrať vlastnú vládu,“ uviedol Scholz na poslednom predvolebnom podujatí pred nedeľnými predčasnými parlamentnými voľbami.
Scholzov hovorca Steffen Hebestreit v piatok oznámil, že kancelár telefonoval s ukrajinským prezidentom. Vzhľadom na bilaterálne rozhovory medzi predstaviteľmi Spojených štátov a Ruska o riešení konfliktu, z ktorých boli Ukrajina aj Európa dosiaľ vylúčené, sa Scholz a Zelenskyj zhodli, že „Ukrajina musí byť pri stole budúcich rokovaní o mieri na Ukrajine a otázky o európskej bezpečnosti musia byť diskutované spoločne s Európanmi,“ uviedol vo vyhlásení hovorca.
18:24 Podiel ukrajinských utečencov, ktorí sa plánujú vrátiť domov, klesol do konca roka 2024 na 43 % z úrovne 74 % v decembri 2022. Ako informuje web Kyiv Independent, uvádza to štúdia ukrajinského think-tanku Centrum pre hospodársku stratégiu (CES), ktorú zverejnili v piatok.
Podľa štúdie je v súčasnosti v zahraničí približne 5,2 milióna ukrajinských utečencov. Masový exodus vrcholil v marci 2022, keď z Ukrajiny v priebehu niekoľkých týždňov utieklo 2,5 milióna ľudí po tom, ako Rusko odštartovalo vojnu proti ich krajine. Odliv sa odvtedy spomalil, minulý rok z Ukrajiny odišlo asi 300-tisíc ľudí.
Väčšina utečencov pochádza zo severných a východných regiónov Ukrajiny. Z Kyjeva je 18 % z nich, nasleduje Charkovská (13,8 %) a Donecká oblasť (9,5 %), zistila štúdia.
18:12 Nemecká vláda v piatok opätovne zdôraznila svoju podporu pre Ukrajinu v ozbrojenom konflikte s Ruskom. Tamojšia ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková uviedla, že európski lídri by mali v tejto otázke na administratívu amerického prezidenta Donalda Trumpa vyvíjať väčší tlak s cieľom udržať partnerské vzťahy medzi EÚ a USA. TASR o tom píše podľa správy agentúry DPA.
„Zvyšujeme tlak na Američanov, (aby sme im ukázali), že stratia veľa, ak už viac nebudú stáť po boku liberálnych demokracií v Európe,“ vyhlásila Baerbocková počas prejavu na predvolebnej kampani v meste Postdam.
Nemecká ministerka reagovala predovšetkým na rokovania, ktoré tento týždeň viedli Spojené štáty s Ruskom bez ukrajinských či európskych predstaviteľov. V pondelok uplynú tri roky od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu.
„Fiktívny mier – teda mier, ktorý nie je mierom, ale vydieraním alebo kapituláciou, nie je mier, ale pravý opak – ďalšia príprava na ešte väčšiu vojnu a násilie,“ povedala Baerbocková.
„To je dôvod, prečo budem podporovať Ukrajinu, kým to bude potrebovať – pretože to je náš mier… Nikto nemôže rozhodovať o vojne a mieri nad hlavami Ukrajincov alebo nás Európanov, a to je jasný nemecký postoj,“ dodala.
17:47 Vyslanec prezidenta USA Donalda Trumpa pre Ukrajinu a Rusko Keith Kellogg v piatok vyzdvihol „pozitívne“ rozhovory s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktorého nazval „odvážnym lídrom“. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Čítajte viac Zelenskyj je odvážny líder: Trumpov vyslanec prehovoril o rozhovoroch na Ukrajine
17:35 Americký prezident dnes v rozhovore s Fox News uviedol, že nepovažuje za nevyhnutnú prítomnosť ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na rokovaniach o ukončení vojny na Ukrajine. Šéf Bieleho domu zároveň vyhlásil, že Zelenskyj veľmi sťažuje uzatváranie dohôd.
„Nemyslím si, že je veľmi dôležité, aby bol na rokovaniach,“ povedal Trump v rozhovore pre rozhlasovú sieť Fox News Radio. „Je tam už tri roky. Veľmi sťažuje uzatváranie dohôd,“ dodal americký prezident.
„Sťažuje sa, že nie je na stretnutí, ktoré máme so Saudskou Arábiou a na ktorom sa snažíme sprostredkovať mier,“ pokračoval Trump. „Už tri roky sa zúčastňuje na stretnutí a nič sa nedosiahlo,“ dodal.
„Sledoval som ho, ako rokuje bez kariet. Nemá žiadne karty a človeku je z toho zle.. Už toho mám dosť,“ poznamenal americký prezident o Zelenskom. Návštevu amerického ministra financií Scotta Bessenta v Kyjeve, pri ktorej bol Zelenskému predložený návrh dohody o ukrajinských nerastoch, Trump v rozhovore označil za „zbytočnú a tiež nebezpečnú cestu“ a potom prirovnal Ukrajinu k Pásmu Gazy.
O britskom premiérovi Keirovi Starmerovi a francúzskom prezidentovi Emmanuelovi Macronovi, ktorí na budúci týždeň priletia do Washingtonu, Trump v rozhovore vyhlásil, že pre ukončenie vojny na Ukrajine neurobili nič. „Neurobili nič… žiadne stretnutia s Ruskom,“ vyhlásil Trump a dodal, že Macron je jeho priateľ a Starmer je „veľmi milý chlap“.
16:48 Ruskí propagandisti vítajú otvorenú a agresívnu kritiku amerického prezidenta Donalda Trumpa voči ukrajinskému lídrovi Volodymyrovi Zelenskému s otvorenou náručou. Ešte pred nedávnom by nikomu nenapadlo, že šéf Bieleho domu a bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev môžu v otázke Ukrajiny šíriť totožný naratív. Dobre známy moderátor Vladimir Solovjov však zašiel ešte ďalej. Vyzval Moskvu, aby uzavrela spojenectvo s Washingtonom a rozdelili si Európu.
Čítajte viac Rusi oslavujú Trumpove slová: Uzavrime spojenectvo a rozdeľme si Európu, zasníval si ruský propagandista
16:01 Relatívne nadšenie ruských sociológov a politológov z tzv. Špeciálnej vojenskej operácie korigujú straty na bojovom poli. Mediazona a BBC potvrdili smrť viac ako 95-tisíc ruských vojakov.
Čítajte viac Ruskí sociológovia zhrnuli výsledky troch rokov tzv. Špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine
16:00 Ruské ministerstvo obrany v piatok uviedlo, že ruské sily obsadili ukrajinské obce Nadeždynka a Novosilka v Doneckej oblasti. Obec Nadeždynka sa nachádza len približne desať kilometrov od hraníc so stredoukrajinskou Dnepropetrovskou oblasťou.
Kremeľ si stanovil za cieľ dobyť celú Doneckú, Luhanskú, Chersonskú a Záporožskú oblasť, o ktorých vyhlásil, že ich anektoval, hoci ich úplne nekontroluje. Na Dnepropetrovskú oblasť si však formálne územné nároky neuplatnil.
Rusko od vlaňajšieho leta na východnej Ukrajine pomaly ale stabilne postupuje. Morálku Rusov teraz posilnil nový americký prezident Donald Trump, ktorý začal rokovania s Kremľom a zároveň kritizuje Ukrajinu.
Čítajte aj Rusko útočí na Ukrajinu napriek rokovaniam
15:45 Rusko v noci na dnes vyslalo na Ukrajinu 160 dronov a dve strely Iskander. Oznámilo to ukrajinské letectvo, podľa ktorého údery spôsobili zrejme len materiálne škody, napísal server Ukrajinska pravda.
Neskôr ten istý server s odvolaním sa na policajné oznámenie informoval, že ruský dron zasiahol policajné vozidlo v Kupjansku v Charkovskej oblasti. Traja policajti utrpeli zranenia a sú teraz v starostlivosti lekárov. Naopak gubernátor ruskej Kurskej oblasti Alexander Chinštejn napísal na telegrame, že v dedine Gluškovo prišiel o život miestny obyvateľ vinou útoku ukrajinského dronu na civilné vozidlo.
Podobné tvrdenia znepriatelených strán nemožno vo vojnových podmienkach bezprostredne overiť z nezávislých zdrojov.
15:28 Prezident Peter Pavel dnes hovoril so svojím ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským. Ubezpečil ho o plnej podpore a o tom, že Česko spolu s ďalšími európskymi štátmi plánuje zintenzívniť pomoc Ruskom napadnutej krajine. Pavel to uviedol na sieti X.
„Veľmi dobre vieme a nezabudneme, kto je v tejto vojne obeťou a kto agresorom. Spolu s ďalšími európskymi štátmi plánujeme zintenzívniť našu pomoc Ukrajine v jej statočnom a spravodlivom boji. Boja nielen za ukrajinskú, ale aj našu slobodnú a bezpečnú budúcnosť,“ napísal český prezident.
Bruselský server Politico dnes informoval o tom, že Európska únia navrhuje navýšiť vojenskú pomoc Ukrajine, ktorá sa už tri roky bráni ruskej invázii. Balík v hodnote najmenej šesť miliárd eur by mal obsahovať všetko od 1,5 milióna delostreleckých granátov až po systémy protivzdušnej obrany. Cieľom je ukázať podporu Kyjevu, zatiaľ čo Spojené štáty a Rusko plánujú začať rozhovory o ukončení vojny.
Pavel sa v stredu tiež ohradil proti výrokom amerického prezidenta Donalda Trumpa voči Zelenskému. Nazvať diktátorom prezidenta krajiny, ktorá sa už tri roky bráni agresii susednej jadrovej veľmoci, vyžaduje veľkú dávku cynizmu, uviedol vtedy na sieti X.
15:13 Obdiv sa zmenil na sklamanie, nedávne nadšenie nahradili obavy. Reč je o postoji vplyvného ukrajinského politika k šéfovi Bieleho domu. Pred necelými tromi mesiacmi Oleksandr Merežko oznámil, že Donalda Trumpa navrhol na Nobelovu cenu za mier, teraz mu však líder USA naháňa strach. Dá sa povedať, že amerického lídra, ktorého by ešte nedávno rád videl, ako mu udeľujú najprestížnejšiu poctu na svete, sa zrazu obáva čoraz viac. Zvlášť o Merežkovi preto v Kyjeve platí, že patrí medzi politikov, ktorí musia byť najviac šokovaní z výrokov Trumpa na adresu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.
Čítajte viac Vplyvný ukrajinský poslanec, ktorý vlani navrhol Trumpa na Nobelovu cenu za mier, teraz bedáka. Vidí v ňom zrazu nebezpečného babráka
14:58 Poľský súd dnes uznal Ukrajinca vinným z plánovania sabotáže v prospech Ruska a udelil mu trest osem rokov väzenia. Muž obvinenia odmieta. Informovala o tom agentúra Reuters.
Serhij S. bol zatknutý v januári minulého roka a obvinený z pôsobenia v organizovanej zločineckej skupine zameranej na páchanie trestných činov proti Poľsku. Podľa súdu sa podieľal na činnosti zahraničnej rozviedky a plánoval zapáliť budovy vo Vroclave na juhu Poľska.
Muž počas vyšetrovania a súdneho procesu tvrdil, že mu išlo len o peniaze a že nemal v úmysle skutočne zapáliť továrenské budovy a stavby vo Vroclave, uviedla poľská tlačová agentúra PAP.
14:53 Poľský prezident Andrzej Duda vyzval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na zachovanie pokojnej a konštruktívnej spolupráce s prezidentom USA Donaldom Trumpom. Uviedol to v piatok na sieti X po telefonáte so Zelenským, ktorý označil za úprimný, informuje spravodajca TASR.
Duda zdôraznil, že podľa jeho presvedčenia neexistuje iná cesta k ukončeniu vojny a dosiahnutiu trvalého mieru na Ukrajine než s podporou Spojených štátov. „Preto som prezidentovi Zelenskému navrhol, aby zostal oddaný kurzu pokojnej a konštruktívnej spolupráce s Donaldom Trumpom,“ vyhlásil Duda.
Telefonát poľského a ukrajinského prezidenta nasledoval po nedávnych rokovaniach s vyslancom prezidenta USA pre Ukrajinu a Rusko Keithom Kelloggom, s ktorým sa počas týždňa obaja stretli.
Poľský prezident vyjadril dôveru, že americká stratégia vyjednávania je založená na dobrej vôli a úprimnosti.
14:30 Ukrajina a Spojene štáty pokračujú v rokovaní o dohode, ktorá by Washingtonu poskytla preferenčný prístup k ukrajinským kovom vzácnych zemín. Uviedol to v piatok zdroj z ukrajinskej metropoly pre agentúru AFP. Prvý pokus Trumpovho tímu uzavrieť dohodu o prírodných zdrojoch, ktorá nezahŕňala bezpečnostné záruky pre Kyjev, Ukrajina odmietla. Tento krok vyvolalo hnev vo Washingtone.
„Neustále si vymieňame návrhy, včera sme poslali ďalší,“ povedal zdroj a dodal, že Ukrajina teraz čaká na odpoveď USA. Trumpov poradca pre národnú bezpečnosť Mike Waltz vo štvrtok verejne vyzval Kyjev, aby „dôkladne zvážil a podpísal túto dohodu“. Trump chce, aby Ukrajina poskytla americkým spoločnostiam prístup k svojim nerastným surovinám ako kompenzáciu za desiatky miliárd dolárov pomoci poskytnutej za jeho predchodcu Joea Bidena.
Ukrajina však požaduje od Spojených štátov bezpečnostné záruky výmenou za podpis, ktorým sa vzdá práv na obrovské množstvo svojich prírodných zdrojov a dôležitých kovom vzácnych zemín.
Čítajte aj Zelenskyj sa vzoprel a odmietol Trumpov návrh získať práva na 50 percent vzácnych nerastov Ukrajiny
14:14 Ruský vojenský súd v piatok podľa Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) odsúdili ôsmich ľudí na minimálne 16 rokov väzenia pre podpaľačstvo riadené ukrajinskými tajnými službami. Informuje o tom TASR podľa správy agentúry AFP.
Väčšina odsúdených boli muži po dvadsiatke, ktorí „podľa inštrukcií ukrajinských špeciálnych služieb vykonali podpaľačské útoky na dopravnú infraštruktúru a dobrovoľnícke organizácie“.
Odsúdení mali plánovať útoky na vojenské kasárne a podľa FSB súd ich za terorizmus odsúdil na 16 až 22 rokov väzenia.
13:25 Najmenej 12 ukrajinských civilistov prišlo o život a minimálne šesť utrpelo zranenia počas uplynulého dňa pri ruských útokoch proti Ukrajine. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent, ktorý cituje piatkové správy regionálnych úradov.
Pri ruskom útoku na Doneckú oblasť zahynulo sedem ľudí a ďalších dvaja utrpeli zranenia, uviedol gubernátor oblasti Vadym Filaškin. Útoky na mesto Nikopoľ v Dnepropetrovskej oblasti zabili dvoch ľudí a jednu civilistku zranili, informoval gubernátor oblasti Serhij Lysak.
12:58 Americký prezident Donald Trump dal Európe trojtýždňovú lehotu na prijatie podmienok navrhovanej dohody o prímerí medzi Ukrajinou a Ruskom. Ak sa tak nestane, Spojené štáty sa podľa neho stiahnu z Európy, povedal poslanec Európskeho parlamentu Mika Aaltola z fínskej Národnej koaličnej strany, pričom sa odvoláva na zdroje z NATO a EÚ.
Čítajte viac Európa údajne dostala od Trumpa ultimátum na kapituláciu pred Putinom. Vyhráža sa stiahnutím vojakov z Európy
12:55 Rusko sa chystá oznámiť údajné víťazstvo vo vojne proti Ukrajine a NATO v deň tretieho výročia začiatku jeho rozsiahlej invázie na Ukrajinu, čiže v pondelok 24. februára. Zároveň Moskva pripravuje rozsiahlu propagandistickú dezinformačnú kampaň. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na ukrajinské obranné spravodajstvo.
V najbližšom období sa budú najčastejšie šíriť naratívy ako „Západ zradil Ukrajinu“, „Moskvu ani Washington nezaujímajú názory Európanov a Ukrajincov“, „USA a Rusko uzavreli dohodu za chrbtom Ukrajiny“, „Ukrajinská vláda je nelegitímna“, „Ukrajinská armáda prehráva na bojisku“ a „Skorumpovaní ukrajinskí činitelia rozkrádajú miliardy dolárov z americkej pomoci“.
Kremeľ nariadil svojim spravodajským službám, aby využili rokovania medzi USA a Ruskom, ktoré sa konali 18. februára v Saudskej Arábii, na informačné útoky. Budú sa snažiť manipulovať s touto udalosťou, aby ovplyvnili verejnú mienku, dodáva ukrajinské obranné spravodajstvo.
Čítajte aj Rutte na Slovensku. Armády sme budovali do mierových čias. Reakciou Európy nemá byť sťažovanie sa, uviedol Pellegrini
12:45 **Ruské ministerstvo obrany v piatok oznámilo, že jeho jednotky zabrali v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny ďalšie dve dediny. Informuje o tom TASR podľa správ agentúr TASS a AFP.
Obsadené dediny Nadeždynka a Novosilka sa nachádzajú v Doneckej oblasti približne desať kilometrov východne od hraníc s Dnepropetrovskou oblasťou.
Ruské jednotky od minulého leta zaznamenali na východe Ukrajiny len malé posuny. Podľa agentúry AFP morálku v Rusku posilnil americký
V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 864 860 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas štvrtka prišli Rusi o 1 280 vojakov, 12 tankov, 18 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 135 dronov, 52 delostreleckých systémov a 143 vozidiel a autocisterien.
Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 10 146 tankov, 21 130 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 38 104 vozidiel a autocisterien, 23 462 delostreleckých systémov, 1 295 odpaľovacích raketových systémov, 1 080 systémov protivzdušnej obrany, 331 vrtuľníkov, 370 lietadiel, 26 156 dronov, 3 064 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 753 kusov špeciálnej techniky.
12:12 Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko, kľúčový spojenec Ruska, v piatok vyhlásil, že Spojené štáty sa zrejme pokúšajú vraziť klin medzi Moskvu a Peking. Informovala o tom agentúra AFP, píše TASR.
„Zdá sa mi, že sa snažia postaviť Rusov proti Číňanom. Rusi to nesmú dovoliť,“ povedal Lukašenko vo vyhlásení, ktoré zverejnila jeho kancelária. Uviedol tiež, že prípadná dohoda o ukončení konfliktu na Ukrajine by mohla priniesť Bielorusku pozitíva i negatíva.
Lukašenko umožnil ruskej armáde využiť bieloruské územie na vpád na Ukrajinu vo februári 2022. Na Bielorusko sú v dôsledku tejto podpory, ako aj zásahu voči protestom po sporných prezidentských voľbách z roku 2020, uvalené prísne západné sankcie, pripomenula AFP.
12:00 Švajčiarske ministerstvo zahraničných vecí dnes podľa Reuters oznámilo, že v alpskej konfederácii sa pravidelne konajú stretnutia strán zapojených do vojnového konfliktu na Ukrajine a že o nich Bern vie. Tieto stretnutia však neriadia dotknuté vlády, sú neformálne a neoficiálne. V diplomacii sa takéto akcie označujú ako Track Two (koľaj dva či druhá cesta) a ich cieľom je zmierniť vzájomné napätie.
11:52 Po prípadnej dohode o prímerí na Ukrajine pripadajú do úvahy tri úrovne nasadenia európskych síl.
Čítajte viac Obrana zo vzduchu a z mora: Ako by vyzeralo nasadenie európskych vojakov na Ukrajine? Sú tri scenáre
11:19 Nemecký opozičný líder Friedrich Merz v piatok uviedol, že je šokovaný vyhláseniami amerického prezidenta Donalda Trumpa o ruskej invázii na Ukrajinu. Trump v stredu označil ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského za „diktátora bez volieb“, ktorý by sa „mal poponáhľať, inak mu nezostane žiadna krajina“. TASR informáciu prevzala z agentúry DPA.
Ukrajinu Trump obvinil z vypuknutia vojny napriek tomu, že agresorom je Rusko. Kyjev sa podľa neho mal s Moskvou dohodnúť. Ukrajinský líder predtým v utorok obvinil Trumpa, že žije v dezinformačnom priestore, ktorý vytvorilo Rusko.
Merz pre verejnoprávny rozhlas rbb uviedol, že Trumpove vyjadrenia sú klasickou manipulačnou metódou, ktorou sa snaží vyobraziť obeť ako páchateľa. „Je to ruský naratív, takto to (prezident Vladimir) Putin prezentuje už roky a som úprimne dosť šokovaný, že Donald Trump si tieto názory osvojil,“ vyhlásil.
Podľa Merza je teraz dôležité, aby sa Európania „veľmi, veľmi rýchlo dohodli na spoločnej stratégii riešenia tejto otázky.“ Nemecký opozičný líder si myslí, že „prosby a žobranie“ teraz nie sú správnym prístupom" a Európa musí v tejto veci vyvinúť vlastnú iniciatívu.
Čítajte aj Šéf CDU Merz sľúbil na mítingu, že zmení Nemecko. Ale bez AfD
10:50 Američania z prechodného tímu terajšieho prezidenta Donalda Trumpa sa v uplynulých mesiacoch opakovane a v tichosti zišli s ruskými zástupcami vo Švajčiarsku, aby rokovali o možnostiach ukončenia vojny na Ukrajine. S odvolaním sa na svoje zdroje o tom informovala agentúra Reuters. Tá poznamenala, že jedno zo stretnutí v Ženeve sa časovo zhodovalo s Mníchovskou bezpečnostnou konferenciou, ktorú pred týždňom hostila bavorská metropola.
Schôdzky zdroje agentúry opísali ako vedľajší komunikačný kanál, keďže časť rokovaní sa odohrala v čase, keď bol Trump síce už zvoleným prezidentom, na prevzatie moci sa však ešte len pripravoval. Jeden zo zdrojov povedal Reuters, že o stretnutiach vedel minimálne malý okruh Trumpových poradcov.
Podrobnosti stretnutí známe nie sú, rovnako je nejasný program aj to, či na mieste boli zástupcovia Ukrajiny, ktorá sa tretím rokom bráni ruskej invázii. Rokovania však ukazujú na zákulisné snahy Rusov a Američanov nájsť cesty k ukončeniu vojny napriek tomu, že oficiálne kontakty medzi Moskvou a Washingtonom za Trumpovho prezidentského predchodcu Joea Bidena boli takmer na bode mrazu.
Prvé oficiálne stretnutie ruských a amerických zástupcov k rokovaniam o možnostiach, ako vojnu ukončiť, sa uskutočnilo v utorok v Rijáde. Stretli sa tam ministri zahraničia Ruska a USA Sergej Lavrov a Marco Rubio.
Ruský prezident Vladimir Putin výsledky stretnutia ocenil a Moskva zareagovala potešene aj na Trumpovu ostrú kritiku ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, s ktorou šéf Bieleho domu opakovane prišiel po rokovaniach v Rijáde. Trump označil Zelenského za diktátora a povedal, že by mal rýchlo rokovať, alebo príde o svoju krajinu. Tiež vyhlásil, že by sa sám s Putinom mohol stretnúť ešte vo februári. Či sa takéto stretnutie do konca mesiaca uskutoční, nie je isté.
Čítajte viac Trump pritvrdil: Zelenského označil za komedianta a diktátora, ktorý odviedol hroznú prácu. Ukrajinský líder reaguje
10:35 Švédska prokuratúra vyšetruje podozrenie z poškodenia podvodného kábla v Baltskom mori východne od ostrova Gotland. V piatok to uviedla tamojšia pobrežná stráž.
Čítajte viac Švédsko vyšetruje nové poškodenie podmorského kábla, podľa fínskej firmy funguje. EÚ reaguje akčným plánom
9:50 Rusko v noci na piatok vyslalo na Ukrajinu 160 dronov a dve strely Iskander. Oznámilo to ukrajinské letectvo, podľa ktorého údery spôsobili zrejme len materiálne škody, napísal server Ukrajinska pravda. Zranenia hlásené nie sú.
Najmenej 87 dronov obrana zostrelila nad mestami Charkov, Poltava, Sumy, Černihiv, Cherson, Žytomyr alebo Kirovohrad a tiež nad metropolou Kyjevom. Časť útokov Rusko viedlo bezpilotnými strojmi Šáhed, ktoré Moskve dodáva Irán. Letectvo však zaznamenalo aj dve balistické strely Iskander, ktoré Rusi vypálili na Odesu z anektovaného ukrajinského polostrova Krym.
„Útoky nepriateľa spôsobili škody v Odese, Kyjeve, Poltave a Charkovskej oblasti,“ uviedlo letectvo. To rovnako dodalo, že ďalších 70 ruských dronov do cieľa nedoletelo, prípadne zmizlo z radarov.
Ukrajina bezmála tri roky čelí ruskej invázii. Tú vo februári 2022 nariadil ruský prezident Vladimir Putin, čím rozpútal najväčší ozbrojený konflikt v Európe od konca druhej svetovej vojny.
9:40 Francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý by mal na budúci týždeň navštíviť Biely dom, vo štvrtok povedal, že plánuje povedať americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi, že sa nemôže stavať do pozície „slabého“ v rozhovoroch s Vladimirom Putinom.
„Poviem mu: ‚Pri prezidentovi Putinovi nemôžeš byť slabý. To nie je to, kto si, nie je to tvoja ochranná známka, nie je to vo vašom záujme‘,“ povedal Macron, keď odpovedal na otázky francúzskej verejnosti na sociálnych sieťach.
V posledných dňoch francúzski predstavitelia uviedli, že francúzska verejnosť musí pochopiť veľkosť hrozby prichádzajúcej z Kremľa. Macron začiatkom tohto týždňa novinárom povedal: „Rusko predstavuje pre Európanov existenčnú hrozbu.“ Vo štvrtok francúzsky prezident povedal, že Francúzsko potrebuje posilniť bezpečnosť v súvislosti so „šokovou“ politickou zmenou v americko-ruských vzťahoch.
„Som presvedčený, že vstupujeme do novej éry. A prinúti nás to vybrať si,“ povedal Macron. Zdôraznil, že neplánuje poslať vojakov na Ukrajinu „zajtra“, ale naznačil, že Francúzsko zvažuje poskytnúť Ukrajine bezpečnostné záruky po dohode o prímerí s Ruskom.
Francúzsky zdroj oboznámený s diskusiami vo štvrtok pre agentúru AFP uviedol, že Francúzsko spolupracuje s európskymi krajinami na zabezpečení bezpečnostných záruk pre Ukrajinu v prípade dohody o prímerí.
9:35 Poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Mike Waltz vo štvrtok vyzval všetky členské štáty NATO, aby do júnového summitu v Haagu splnili záväzok vynakladať dve percentá svojho HDP na obranu.
Spojenci v Severoatlantickej aliancii sa v roku 2014 dohodli, že na obranu každoročne vyčlenia dve percentá svojho HDP. Nový americký prezident Donald Trump však na členské štáty teraz nalieha, aby prispievali až piatimi percentami HDP. Takýto cieľ sa pritom nepodarilo splniť ani Spojeným štátom počas vlády Trumpovho predchodcu Joea Bidena.
„V júni tohto roku, na summite NATO, musíme byť stopercentní a potom sa poďme baviť o navýšení,“ uviedol Waltz. Európu vyzval, aby „ako partner“ posilnila svoju vlastnú obranu. „Potom môžeme byť priateľmi a spojencami a viesť tieto ťažké rozhovory,“ dodal.
Z minuloročných odhadov Aliancie vyplýva, že v roku 2024 minimálnu požadovanú úroveň dosiahlo viac než 20 z 32 krajín. Podľa očakávaní dalo najviac na obranu Poľsko – až 4,1 percenta HDP.
Také Lotyšsko, ktoré plánuje tento rok minúť na obranu 3,45 percenta HDP, avizovalo, že v najbližších rokoch chce investovať až päť percent. Naopak, najmenej podľa údajov vyčleňuje Španielsko (1,28 percenta), pred ním je Slovinsko či Luxembursko (obe krajiny po 1,29 percenta). Slovensko vynakladá na obranu dve percentá HDP.
Generálny tajomník NATO Mark Rutte hovorí, že členské štáty Aliancie budú musieť výdavky na obranu zvýšiť výrazne viac než na tri percentá HDP. O tom, koľko by to malo nakoniec byť, sa podľa neho bude rokovať na summite NATO, ktorý sa uskutoční od 24. do 26. júna 2025 v holandskom meste Haag.
„Skutočnosť, že … sa chystáme na summit NATO a tretina našich spojencov stále neplní dvojpercentné minimum – záväzok, ktorý prijali … doslova pred desiatimi rokmi – s vojnou na dosah, najväčšou vojnou, ktorej sa všetci veľmi obávajú. Niekto iný musí zaplatiť. My máme iné domáce priority. To je neprijateľné,“ povedal podľa Jonhap Trumpov poradca.
Podľa jeho slov americkí daňoví poplatníci naďalej „znášajú bremeno nielen nákladov na vojnu na Ukrajine, ale aj na obranu Európy“. Waltz tvrdí, že USA plne podporujú svojich spojencov v NATO, ako aj záväzok vyplývajúci z článku päť Severoatlantickej zmluvy o kolektívnej obrane. „Je však načase, aby sa naši európski spojenci posilnili,“ zdôraznil.
9:18 Európska únia navrhuje navýšiť vojenskú pomoc Ukrajine, ktorá sa už tri roky bráni ruskej invázii. Balík vojenskej pomoci v hodnote najmenej šesť miliárd eur by mal obsahovať všetko od 1,5 milióna delostreleckých granátov až po systémy protivzdušnej obrany, informoval bruselský server Politico. Cieľom je ukázať podporu Kyjevu, zatiaľ čo Spojené štáty a Rusko plánujú začať rozhovory o ukončení vojny.
Na vojenskej pomoci sa budú podieľať jednotlivé členské štáty EÚ, ktoré Kyjevu pomôcť chcú. Bude to teda určitá „koalícia ochotných“, nie celá dvadsaťsedmička, nebude teda potrebné žiadne jednomyseľné schvaľovanie. Návrh spresňujúci zvýšenie pomoci bol rozoslaný jednotlivým štátom EÚ. Česko podľa zdrojov ČTK s jeho obsahom súhlasí. Prvá rozprava o tomto dokumente by sa mala uskutočniť v pondelok v Bruseli na rokovaní ministrov zahraničných vecí EÚ.
Čítajte viac Sabotáže riadené z Kremľa? Európa musí Rusku nakresliť červené čiary, tvrdí expert
„Ruská útočná vojna proti Ukrajine pokračuje s jasným cieľom podkopať Ukrajinu a európsku bezpečnosť. V reakcii na to poskytla EÚ od februára 2022 na podporu Ukrajine 134,5 miliardy eur, z čoho 48,5 miliardy eur tvorila vojenská pomoc,“ uvádza sa v dokumente, do ktorého ČTK mala možnosť nahliadnuť. Európska únia pritom poskytla Kyjevu viac ako polovicu všetkej vojenskej podpory, ktorú Ukrajina dostala v roku 2024.
„Európska únia bude Ukrajine poskytovať vojenskú podporu tak dlho, ako to bude potrebné, a tak intenzívne, ako to bude potrebné. Rusko nesmie zvíťaziť,“ dodáva dokument.
Čítajte viac USA a Rusko rokovali o osude Ukrajiny a Európy. Môže z toho byť Mníchov alebo Jalta?
Diplomacia EÚ v návrhu určenom členským štátom píše, že nová iniciatíva si kladie za cieľ „zamerať sa na splnenie najnaliehavejších krátkodobých potrieb Ukrajiny“ a doručenie pomoci urýchliť. Iniciatíva má byť doplnkom práce takzvanej Kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny (UDCG) a tiež veliteľstva NATO po koordinácii zbrojnej pomoci Ukrajine a pre výcvik ukrajinských vojakov (NSATU).
Konkrétne by mala EÚ Ukrajine čo najskôr v tomto roku poskytnúť dodatočnú podporu, ktorá by mala zahŕňať: delostreleckú muníciu (minimálne 1,5 milióna nábojov), systémy protivzdušnej obrany, rakety, drony, tiež podporu výcviku vojakov a podporu ukrajinskému obrannému priemyslu, stojí v dokumente.
Štáty, ktoré sa budú chcieť na iniciatíve podieľať, dostanú pridelenú finančnú kvótu vypočítanú podľa ich aktuálneho hrubého národného dôchodku (HND). Pomoc pritom môžu poskytnúť „v naturáliách aj v hotovosti“, hovorí návrh. „K podielu na iniciatíve budú pozvaní aj partneri mimo Európskej únie,“ uzatvára dokument.
9:00 Šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó vo štvrtok sľúbil, že odloží predĺženie sankcií Európskej únie voči ruským jednotlivcom, vrátane prezidenta Vladimira Putina a ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova, aby sa predišlo „skomplikovaniu rusko-amerických rokovaní“.
Vláda maďarského premiéra Viktora Orbána, jedného z najbližších spojencov amerického prezidenta Donalda Trumpa a Kremľa v EÚ, od ruskej invázie v roku 2022 opakovane vyzývala na mierové rozhovory a odmietala poslať Ukrajine vojenskú pomoc. Vodca nacionalistov často odďaľoval predchádzajúce rozhodnutia o sankciách, kým ich nakoniec schválil.
Maďarský minister zahraničných vecí, ktorý je vo Washingtone na diplomatickej ceste, uviedol, že krajina je pod obrovským tlakom Bruselu, aby v predstihu schválila predĺženie sankcií. „Je jasné, že európski provojnoví politici sa ponáhľajú vpred a snažia sa sťažiť budovanie mieru, pričom sa neustále snažia v Bruseli prijímať rozhodnutia rýchlosťou blesku, ktoré by mohli brániť procesu budovania mieru,“ povedal Szijjártó pre maďarské verejnoprávne médiá.
„Budeme blokovať akékoľvek rozhodnutie Bruselu, ktoré by mohlo sťažiť tieto rokovania,“ dodal. Napriek jeho rétorike Maďarsko tento týždeň súhlasilo s ďalším kolom sankcií voči Rusku. Tieto opatrenia, vrátane zákazu dovozu ruského hliníka, majú byť formálne prijaté v pondelok.
8:28 Rusko počas utorkových úvodných rozhovorov o ukončení vojny na Ukrajine od americkej delegácii nepožadovalo stiahnutie jednotiek Severoatlantickej aliancie z východného krídla NATO. Poradca rumunského prezidenta Cristian Diaconescu, z informácií ktorého čerpal web denníka Financial Times (FT), medzitým svoje vyjadrenie upravil, keď povedal, že hovoril o situácii v roku 2022.
Diaconescu v rozhovore s Digi24 vysvetlil, že svoje slová nevzťahoval k Rijádu, ale k vyjednávaniam v roku 2022. „Rusko požadovalo návrat Rumunska do jeho sféry vplyvu,“ povedal.
8:10 Čína podporuje všetky snahy o mierové urovnanie vojny na Ukrajine, a to vrátane nedávneho „konsenzu“ dosiahnutého medzi Spojenými štátmi a Ruskom, vyhlásil vo štvrtok šéf čínskej diplomacie Wang I na ministerskom summite skupiny G20 v Johannesburgu. Čína si podľa jeho slov uvedomuje, že vzniká príležitosť na dosiahnutie mieru, píše TASR podľa agentúry AFP.
Americká a ruská delegácia sa v utorok na rokovaniach v Saudskej Arábii dohodli na vytvorení tímov, ktoré budú rokovať o spôsobe ukončenia vojny na Ukrajine. Tá sa od februára 2022 bráni invázii ruských síl.
„Čína berie na vedomie, že výzvy na mierové rozhovory v poslednom čase pribúdajú a otvára sa priestor pre mier,“ uvádza sa vo Wangovom prejave na summite G20, ktorý zverejnilo čínske ministerstvo zahraničných vecí. Peking podľa diplomata dúfa, že všetky strany zapojené do konfliktu dokážu dospieť k „udržateľnému a trvalému riešeniu, ktoré zohľadňuje záujmy ostatných“.
Čína sa podľa agentúry Reuters týmto spôsobom postavila za iniciatívu amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý sa snaží uzavrieť dohodu s Ruskom o zastavení bojov na Ukrajine. AFP napísala, že Trump chce konflikt vyriešiť urýchlene, zatiaľ čo Rusko vníma jeho pôsobenie ako šancu na získanie ústupkov.
Niektorí pozorovatelia stretnutie zástupcov USA a Ruska v Rijáde vnímajú ako diplomatický úspech Moskvy, ktorú sa predchádzajúca americká administratíva Joea Bidena pokúšala izolovať. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj schôdzku americko-ruskej delegácie kritizoval pre neúčasť Kyjeva.
7:05 Americký prezident Donald Trump a ruský líder Vladimir Putin sa stretnú, keď bude reálne dosiahnutie pokroku v rokovaniach o mieri na Ukrajine. Vyhlásil to americký minister zahraničia Marco Rubio, podľa ktorého takáto situácia zatiaľ nenastala a na schôdzku doteraz nenazrel čas.
Rubio a jeho ruský náprotivok Sergej Lavrov viedli v utorok delegácie oboch veľmocí, ktoré sa na podobnej úrovni stretli po niekoľkých rokoch. Rozhovory v Rijáde mali podľa vyjadrenia oboch strán skúmať možnosti ukončenia vojny na Ukrajine, ktorú začal pred tromi rokmi vpád ruských vojsk na Putinov rozkaz.
Ruský prezident výsledky stretnutia ocenil a Moskva zareagovala potešene aj na Trumpovu ostrú kritiku Zelenského, s ktorou šéf Bieleho domu prišiel po rokovaniach v Rijáde. Trump označil Zelenského za diktátora a povedal, že by mal rýchlo rokovať, alebo príde o svoju krajinu. Tiež vyhlásil, že by sa sám s Putinom mohol stretnúť ešte vo februári. Rubio sa vyjadril ku kritike amerického prezidenta voči ukrajinskému lídrovi a označil Trumpov negatívny postoj za „férový“.
„Trump je veľmi naštvaný na prezidenta Zelenského, a to je do istej miery fér. Záleží nám na Ukrajine, pretože má dôsledky pre našich spojencov a v konečnom dôsledku aj pre svet. Musí tam byť určitá úroveň vďačnosti,“ povedal Rubio podľa agentúry Unian vo štvrtkovom rozhovore s novinárkou Catherine Herridgeovou na sieti X. Trumpa považuje za jediného svetového lídra, ktorý v súčasnosti môže zastaviť vojnu na Ukrajine.
„Termín tej schôdzky (Trumpa s Putinom) záleží podľa mňa do veľkej miery od toho, či budeme schopní dosiahnuť pokrok v otázke ukončenia vojny na Ukrajine,“ uviedol. Zásadné podľa neho bude, či sa americkej strane podarí od Rusov zistiť, či ukončenie vojny myslí vážne. „Čo ponúkajú, v čom sú ochotní ustúpiť, čo sú ochotní zvážiť, na tom všetkom záleží, či myslia mier vážne, alebo nie,“ povedal Rubio.
Rusko podľa zdrojov niektorých médií na schôdzke požadovalo okrem iného, aby sa Ukrajina nestala členom NATO.
Podľa Rubia zatiaľ nie sú obe strany tak ďaleko, aby dohodli termín schôdzky lídrov. „Jediná vec, na ktorej sme sa zhodli, je, že budeme rokovať o mieri,“ vyhlásil americký minister.
Podľa časti pozorovateľov Putinovi súčasná situácia vyhovuje a nebude sa ponáhľať s dojednaním mieru. Trump naproti tomu vyhlásil, že ho chce dosiahnuť čo najskôr. Podľa viacerých kritikov vrátane niektorých republikánskych politikov však americký prezident vo vzťahu k Ukrajine začal preberať propagandu Kremľa.
5:25 Rusko počas utorkových úvodných rozhovorov o ukončení vojny na Ukrajine od americkej delegácie požadovalo stiahnutie jednotiek Severoatlantickej aliancie z východného krídla NATO. Napísal to web denníka Financial Times (FT), podľa ktorého Američania ruskú požiadavku odmietli. Niektorí európski činitelia ale dávajú vzhľadom na neodhadnuteľný vývoj situácie okolo postojov amerického prezidenta Donalda Trumpa najavo obavy, doplnil denník.
Aktualizácia: Poradca rumunského prezidenta Cristian Diaconescu, z informácií ktorého čerpal web denníka Financial Times (FT), medzitým svoje vyjadrenie upravil, keď povedal, že hovoril o situácii v roku 2022, nie o situácii pri čerstvom stretnutí v Rijáde.
Ruská delegácia vedená ministrom zahraničia Sergejom Lavrovom sa v utorok v Rijáde po niekoľkých rokoch zišla so zástupcami americkej administratívy na čele so šéfom diplomacie Markom Rubiom. Obe strany podľa svojich vyjadrení zisťovali podmienky, za ktorých by bolo možné ukončiť vojnu na Ukrajine, ktorú rozpútal pred tromi rokmi vpád ruských vojsk.
Jednou z ruských požiadaviek podľa FT bolo, aby aliancia stiahla svoje jednotky z východného regiónu, do ktorého patrí Česko, Slovensko, Poľsko, Maďarsko, pobaltské štáty, Rumunsko či Bulharsko.
Bezpečnostný poradca rumunského prezidenta Cristian Diaconescu vyhlásil, že Američania požiadavku odmietli, v európskych politikoch však podľa neho vyvolal znepokojenie.
„Chápem to tak, že sa situácia môže zmeniť z hodiny na hodinu, zo dňa na deň,“ povedal podľa FT Diaconescu stanici Antena 3 v narážke na ostro kritické vyjadrenia, ktoré po rijádskej schôdzke adresoval Trump ukrajinskému prezidentovi Volodymyru Zelenskému. Nazval ho diktátorom bez volieb a vyzval ho na rýchle konanie, ak nechce prísť o svoju krajinu. Moskva Trumpove slová víta a ruský prezident Vladimir Putin dal najavo, že je s úvodnými rokovaniami veľmi spokojný. Európske krajiny ani Ukrajina k rozhovorom pozvané neboli.
Čítajte viac Kallasová: Rusko nechce mier. Macron: Zelenskyj bol zvolený v slobodných voľbách, Putin nie
Rusko dlhodobo požaduje, aby sa Ukrajina nestala členom NATO, snaží sa ale tiež oslabiť vojenskú prítomnosť aliancie vo svojich niekdajších satelitných krajinách. V regióne panujú obavy, že sa Putin v prípade oslabenia pokúsi zaútočiť na krajiny v okolí Ukrajiny.
Činitelia z týchto krajín sa podľa FT snažia nového amerického prezidenta presvedčiť, aby nesúhlasil s oslabovaním pozície NATO na východe Európy, nie sú si však istí úspechom. „Veľmi široko sme Washington informovali na rôznych úrovniach, ale nie som si istý, čo sa dostane k Trumpovi. Takže tu stále je riziko a obava, že Rusi do niečoho Washington vmanipulujú v rámci rokovaní o Ukrajine,“ citoval denník nemenovaného činiteľa.
Diaconescu dodal, že snahu Európy získať Trumpa na svoju stranu podporí na budúci týždeň návšteva francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a britského premiéra Keira Starmera v Bielom dome. „Môžete si byť istí, že budeme bojovať do posledného momentu, aby sa to nestalo,“ povedal o stiahnutí vojsk NATO z východného krídla Diaconescu.