Ako referuje web The Guardian, tvrdí to Matthew Savill, riaditeľ vojenských vied v think tanku Royal United Services Institute.
Prvou možnosťou je podľa neho veľká pozemná sila, ktorá by teoreticky bola schopná bojovať, ak by Rusko opäť zaútočilo. Išlo by pravdepodobne o 100 až 150-tisíc vojakov, čo je množstvo, aké navrhoval aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Vzhľadom na to, že USA vylučujú svoju účasť, a vzhľadom na personálne obmedzenia, však nie je jasné, či Európa bude schopná taký počet vojakov poskytnúť.
Savill považuje za najviac realistickú druhú alternatívu, teda vyslanie „niekoľko desiatok tisíc vojakov s európskymi brigádami na niektoré frontové línie“. Takáto pomoc by bola obmedzenejšia, ale zároveň by znamenala, že ak by Rusko znovu zaútočilo na Ukrajinu, európske krajiny by boli zatiahnuté do konfliktu.
Tretím, ešte obmedzenejším variantom, by bola „výcviková sila“ umiestnená na Ukrajine. Tá by školila ukrajinskú armádu a mohla by zasiahnuť v prípade vojenskej krízy.
Čítajte aj Dohoda o mieri na Ukrajine? Bez európskych vojakov takmer nemožná. Ako by mohlo vyzerať ich nasadenie
Najväčšie nadšenie ohľadom nasadenia vojakov na Ukrajine prejavilo Francúzsko. Ochotu v pondelok pripustil aj britský premiér Keir Starmer a Švédsko tiež naznačilo, že jeho účasť je možná. Nemecký kancelár Olaf Scholz ale uviedol, že diskusie o takomto kroku sú predčasné, vzhľadom na širšiu neistotu ohľadom výsledku rokovaní medzi USA a Ruskom. Podobný postoj vyjadrilo aj Španielsko či Taliansko.
Podľa slovenského ministra zahraničných vecí Juraja Blanára je postoj jasný. „Slovensko nevyšle svoje vojská na územie Ukrajiny,“ povedal. Následné kroky podľa neho budú záležať na vývoji diskusie o mieri a o garancii bezpečnostných záruk Ukrajine a ďalším aktérom, čo by podľa ministra mohlo byť zaistené z úrovne Bezpečnostnej rady OSN. Samotné Rusko by z prítomnosti európskych jednotiek pravdepodobne tiež nebolo nadšené.
Zo vzduchu a z mora
Európske sily v počte až 30-tisíc vojakov, ktoré by po prípadnom uzatvorení mierovej dohody medzi Ukrajinou a Ruskom zaručili Kyjevu bezpečnosť, by boli prevažne letecké a námorné, s menšou prítomnosťou na zemi a mimo frontovej línie. Cieľom kontingentu by bolo zabrániť ruským útokom na ukrajinské mestá, prístavy a infraštruktúru. Plán, ktorý stále nie je definitívny, sa však nezaobíde bez podpory USA. S odvolaním sa na západných predstaviteľov to píšu britské médiá. Európania sa obávajú, že americký prezident Donald Trump dosiahne ukončenie vojny na Ukrajine, ktorú pred tromi rokmi rozpútalo Rusko, za okolností výhodných pre Moskvu bez toho, aby Kyjevu poskytol bezpečnostné záruky. Podľa denníkov The Guardian, Financial Times či The Times by jednou z podmienok európskeho plánu bolo zabezpečenie amerického „leteckého krytia“, ktoré by Rusko od prípadného porušenia dohody odradilo.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v minulosti vyzval na prítomnosť západných síl v krajine s silou najmenej 100-tisíc vojakov. Trump sa vyslovil „úplne za“ prítomnosť európskych mierových jednotiek na Ukrajine, Rusko je však proti. Nový americký minister obrany Pete Hegseth v polovici februára vyhlásil, že „americké jednotky na Ukrajine rozmiestnené nebudú“.
Kvôli prípadnému prímeriu na Ukrajine sa na budúci týždeň vo Washingtone očakávajú rokovania francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a britského premiéra Keira Starmera. Podľa Trumpa by sa mohli stretnúť už v pondelok.
Starmer povedal, že je pripravený v prípade potreby vyslať na Ukrajinu vojakov, a nasledujúci deň vyzval Spojené štáty, aby poskytli Ukrajine „záruku bezpečnosti“. S šéfom Bieleho domu chce premiér podľa Financial Times rokovať o európskom návrhu a o tom, ako by sa mohol spojiť s tým, čo sú pripravené ponúknuť Spojené štáty. Britský premiér už vyhlásil, že akýkoľvek európsky vojenský príspevok k presadeniu prímeria na Ukrajine by vyžadoval „americkú poistku“. "Americká bezpečnostná záruka je jediným účinným spôsobom, ako odradiť Rusko od ďalšieho útoku na Ukrajinu,“ povedal podľa Financial Times premiér.
Podľa britských médií by jedným z cieľov európskych síl bolo tiež zaručiť znovuotvorenie ukrajinského vzdušného priestoru pre komerčné lety a udržať bezpečnosť obchodných lodí v Čiernom mori. Táto cesta je nevyhnutná pre vývoz potravín a obilia z Ukrajiny.
Vojenské cvičenie Steadfast Dart 2025 testuje schopnosť rýchleho nasadenia NATO vo východnej Európe.
Plán, ktorý sa podľa západných predstaviteľov len spresňuje, prisudzuje západným vzdušným silám väčšiu úlohu ako návrhy, ktoré predtým predložil napríklad francúzsky prezident Emmanuel Macron a ktoré počítali s nasadením veľkého počtu vojakov na Ukrajine, píše list Financial Times. Namiesto toho sa spolieha na oblasť, v ktorej má Západ proti Rusku jasnú výhodu – na vzdušné sily. Pozemné jednotky by aspoň spočiatku boli využité na ochranu kľúčových ukrajinských objektov, ako sú prístavy či jadrové elektrárne.
Čítajte aj Pomoc Ukrajine v rukách Európy? Kyjev by padol skôr, než by sa Brusel dohodol, tvrdí expert
Cieľom je podľa západných predstaviteľov vytvoriť silný odstrašujúci prostriedok, ktorý odradí Rusko od porušenia akejkoľvek dohody o prímerí a vytvorí tak podmienky pre trvalý mier v krajine. „Oblasť, v ktorej máme oproti Rusku značnú výhodu, je vzduch a (naša) schopnosť reagovať na (akékoľvek) hrubé porušenie prímeria,“ citujú Financial Times anynómneho západného predstaviteľa. Podľa neho "ide o represívny prístup, aby sme boli schopní potrestať Rusko, ak by bolo treba (…) myšlienka však spočíva v tom, aby sa takáto výzva neobjavila“.
Ďalšie zdroje Financial Times tvrdia, že spresňovaný plán by nakoniec mohol zahŕňať rozmiestnenie veľkých pozemných síl, keď nie priamo na Ukrajine, tak pri jej západných hraniciach. „Pozemné jednotky by museli byť pripravené na boj, aby odstrašili,“ uviedol jeden zo západných predstaviteľov a ďalší vyhlásil, že niektoré krajiny už diskutujú o obrysoch svojich návrhov s vojenským vedením NATO.