„Úroveň výkonnosti na školách klesá, ak je podiel migrantov vyšší ako 40 percent,“ povedal pre denník Bild psychológ a odborník na islam Ahmad Mansour, ktorý pochádza z Palestíny a pred ôsmimi rokmi získal nemecké občianstvo.
O radu ho požiadal Armin Schwarz, minister kultúry a školstva spolkovej krajiny Hesensko, kde má prisťahovalecký pôvod až 2,4 milióna ľudí, teda 38 percent obyvateľov. Zo 16 spolkových krajín v Nemecku je tak Hesensko štvrtou s najvyšším podielom migrantov.
Schwarz je presvedčený, že priveľký podiel detí z prisťahovaleckých rodín má negatívny dosah na vzdelávací systém, a preto ho treba znížiť.
Dobré ovládanie nemeckého jazyka musí byť podľa neho na školách povinné, a tak nariadil, aby na klasické vyučovanie pripustili len žiakov s potrebnými znalosťami nemčiny. Kto pri vstupnom teste prepadne, musí absolvovať jazykový kurz.
V tomto školskom roku zaviedli v Hesensku aj výučbu „nemeckých hodnôt“ – dve hodiny týždenne. Zatiaľ iba pre deti utečencov, od budúceho školského roka pre všetkých žiakov.
Mansour má však pochybnosti, či uvedené zmeny postačia. Ako objasnil pre denník Bild, veľa záleží na učiteľoch. V minulosti vraj bývalo zvykom, že ak v triedach postrehli nejaké negatívne trendy, napríklad ohľadom islamizmu, antisemitizmu či popierania rovnoprávnosti, vyhľadali pomoc odborníkov. Teraz sú však oveľa zdržanlivejší a o problémoch radšej mlčia.
Čítajte viac Rakúsko dopláca na migráciu. Prváci neovládajú nemčinu, školy trápi segregácia
„Obávam sa, že mnohé združenia a organizácie, ktoré získali prístup do škôl, učiteľov úplne zneistili,“ varoval Mansour. Schwarz súhlasí, že dobrá spolupráca bude fungovať iba vtedy, ak pedagógovia zaujmú jasný postoj k žiakom i rodičom a politici ich v tom musia podporiť.
V Nemecku sa už niekoľko rokov vedie diskusia o zlyhaní tzv. multi-kulti politiky. Zvyšovanie počtu detí z prisťahovaleckých rodín, ktoré majú neraz problém s integráciou do spoločnosti, predstavuje priveľkú záťaž pre celý systém aj zamestnancov.
Na školách sa navyše rozmohlo násilie – útoky na žiakov i učiteľov, urážky, šikanovanie, náboženský fanatizmus, rasistické či antisemitské prejavy, s ktorým si úrady nevedia rady.
Ako nedávno informoval portál Focus.de, v roku 2023 zaznamenala polícia na nemeckých školách asi 27 500 násilných činov – o 27 percent viac ako v predošlom roku.
Išlo napríklad o trestné činy ublíženia na zdraví, lúpeže či útoky nožom. Najhoršia situácia je v Berlíne, kde policajti každý deň evidujú až päť zásahov na školách. V nemeckých médiách nie je núdza ani o príbehy učiteľov, sťažujúcich sa na hrozné podmienky v triedach.
Čítajte viac Pred 60 rokmi prišli do Rakúska prví gastarbeitri. Bola to chyba?
Podľa Birgit Ebelovej, ktorá vyučovala nemčinu a dejepis na škole, kde deti migrantov tvorili 80 až 90 percent, to bolo „hotové peklo“ a prejavy násilia boli na dennom poriadku.
Žiaci pochádzali najmä z islamských krajín ako Irak, Sýria, Turecko, Alžírsko, Bosna, Čečensko či Afganistan, no boli tam aj deti zo severnej Afriky. Násilia sa údajne dopúšťali najmä starší študenti z migrantských rodín.
„Málokto sa to však odváži otvorene povedať,“ priznala Ebelová pre portál Focus.de. Žiaci z prisťahovaleckých rodín mali vraj úplne iné predstavy o úlohe mužov a žien, ako majú Európania, do školy bežne chodili vyzbrojení nožmi, vyvolávali konflikty či vulgárne nadávali.
Ak ich učitelia napomenuli alebo im dali zlé známky, obvinili ich z rasizmu či nenávisti voči moslimom. Často sa im vyhrážali násilím.
„Som za to, aby na každej škole mohlo byť maximálne 35 percent detí migrantov,“ zdôraznila Ebelová. Ako vysvetlila, školy s vysokým počtom prisťahovalcov majú zlú povesť, čo nemeckých rodičov vedie k tomu, že svoje deti posielajú inam.
Čítajte viac Škandinávia už migrantov neláka, ale odrádza. S ústretovosťou je koniec
Tak sa stáva, že kým na niektorých školách majú až 80– či 90-percentný podiel migrantov, na iných je to len päť percent. „Celý systém sa rúca,“ zhodnotila Ebelová.
Podľa prieskumu Nadácie Roberta Boscha sa s prejavmi psychického či fyzického násilia stretáva v Nemecku takmer každý druhý učiteľ. Mnohí to riešia odchodom, takže v nemeckom školstve chýbajú desaťtisíce pedagogických zamestnancov.