Foto: TASR/AP, Kay Nietfeld
Ako hodnotíte volebnú kampaň?
Bola značne vyhrotená a nabitá udalosťami. Všade cítiť napätie, vyskytli sa aj početné škandály. Už po tom, čo vládu Olafa Scholza opustila Slobodná demokratická strana (FDP), sa objavil tzv. D-Day papier (dokument, z ktorého vyplýva, že sa strana vopred pripravovala na vystúpenie z koalície, pozn. red.), neskôr sme tu mali škandál s poslancom Zelených v Spolkovom sneme Stefanom Gelbhaarom, ktorému podsúvali obvinenie zo sexuálneho obťažovania, čo v jeho strane spôsobilo veľké napätie, rozruch okolo šéfa Kresťanskodemokratickej únie (CDU) Friedricha Merza, ktorý prekročil „protipožiarny múr“, keď využil hlasy Alternatívy pre Nemecko (AfD), a napokon spory okolo výrokov Elona Muska.
Bolo to teda veľmi konfliktné. Volebné kampane v Nemecku bývajú obyčajne v jeseni, zriedka sa stáva, že by sme volili v zime. To sa odrazilo na kampani, keďže pre zlé počasie sa nemohli konať akcie v uliciach.
Ktoré témy sa v kampani najviac rozoberali?
Určite migrácia. Najmä po všetkých tých vraždách a teroristických útokoch s mnohými mŕtvymi, ktoré Nemecko v posledných mesiacoch zažilo. Spáchali ich migranti alebo žiadatelia o azyl, čo viedlo k tomu, že sa vyhostenie či právo na pobyt stali ústrednou témou volebnej kampane. V porovnaní s poslednými voľbami zohrávali témy ako klimatické zmeny, woke agenda či legalizácia marihuany oveľa menšiu úlohu. Na druhom mieste po migrácii boli ekonomické otázky – zadlžovanie, dlhová brzda, hospodársky rast, zamestnanosť, vysoké ceny energií či inflácia.
Čítajte viac Hrozba pre nemeckú demokraciu: Scholza znepokojuje Muskove zasahovanie do volieb, reaguje na urážky
Čo sa týka migrácie, panuje medzi stranami zhoda, ako ju riešiť? Sú všetky za sprísnenie azylovej politiky?
Vôbec nie, sú tam veľké rozdiely. Máme strany ako Zelení, ktorí sú rozhodne proti odsunu nelegálnych migrantov a potopili aj niekoľko návrhov na sprísnenie azylovej politiky. Okrem nich proti tomu ostro vystupuje aj Ľavica a časť Sociálnodemokratickej strany (SPD). Na druhej strane je FDP a veľká časť CDU a CSU (Kresťanskosociálnej únie), ktoré zase presadzujú zmenu migračnej politiky.
Foto: Universität Freiburg
Po diskusii štyroch volebných lídrov najsilnejších politických strán v televízii niektorí komentátori konštatovali, že sa traja kandidáti (okrem spolupredsedníčky AfD) správali, akoby už bolo po voľbách – Scholz (SPD) i Habeck (Zelení) sa vraj zmierili s tým, že voľby vyhrá CDU/CSU, a Merz zase vie, že SPD alebo Zelených bude potrebovať ako partnerov do budúcej vládnej koalície, a tak na seba veľmi neútočili. Mali ste aj vy taký dojem?
Áno, a oveľa viac to bolo cítiť už týždeň predtým v dueli verejnoprávnej televízie ZDF, kde sa stretli Merz a Scholz. Pôsobilo to ako mierová deklarácia. Trochu sa hádali – práve o otázkach migrácie a kriminality, prípadne kvôli daňovej politike, ale inak to prebiehalo pokojne.
Bolo vidieť, že CDU s SPD jedná takmer v rukavičkách, lebo budú koaličnými partnermi. Na druhej strane sa však ešte v januári situácia vyostrila, keď predseda CDU pri presadzovaní návrhu na sprísnenie migračnej politiky využil hlasy AfD. Veľmi naňho vtedy útočili, že zbúral „protipožiarny múr“, že je takmer „profašistický“ a podobne. Teraz vidíme, že si to strany spočítali a vychádza im to tak, že kresťanskí a sociálni demokrati budú musieť spolupracovať.
Čítajte viac Voľby v Nemecku ešte ani neboli a politici sa už zmierili s výsledkom. Spoločného nepriateľa našli v krajnej pravici
Ako ste spomenuli, Merz si pred mesiacom „zavaril“, keď pri presadzovaní svojho návrhu v Bundestagu využil hlasy AfD, čím porušil starú tradíciu, že demokratické strany nespolupracujú ani nehlasujú s krajnou pravicou. Mnohí politici aj médiá ho za to kritizovali, ale zdá sa, že mu to nijako neubralo na popularite. Prečo?
No preto, lebo väčšina obyvateľstva takú politiku schvaľuje. Je to skôr strategická otázka: získa tým Merz na pravej strane, kde si trochu upraví politiku AfD, viac hlasov, ako ich stratí na ľavej strane? Myslím, že naozaj získal viac na pravej strane. Ukázali to aj prieskumy, kde po tom všetkom preferencie únie (CDU/CSU) stúpli asi o dva percentuálne body. Je tu však aj otázka, či to bolo rozumné, ak chcú kresťanskí demokrati vytvoriť koalíciu s SPD, ktorá to kritizovala a vyčítala im, že spolupráca s nimi predstavuje riziko.
Presne, ako hovoríte. Po tom, čo Merz hlasoval s AfD, sa Scholz vyjadril, že mu už nemôže veriť. Merz teraz sľubuje, že s AfD nebude spolupracovať. Dá sa mu dôverovať? Čo ak v budúcnosti nenájde podporu v koaličných stranách? Znova sa oprie o AfD?
Únia a SPD musia spolupracovať, lebo inak hrozí čosi podobné, ako sme videli v Rakúsku. Ľudovci tam rokovali o koalícii s pravicovopopulistickou stranou. Vyjednávanie síce zlyhalo, ale ani v Nemecku sa taký vývoj nedá celkom vylúčiť, pretože časť voličov únie je pripravená i na koalíciu s AfD. Celá tá diskusia o „protipožiarnom múre“ však CDU núti, aby uzavrela koalíciu s ľavicovou stranou – lebo jej nič iné nezostáva. Keby nebolo tohto rozruchu a SPD, prípadne aj Zelení by odmietli koalíciu s úniou, CDU by mohla povedať, že v takom prípade pôjde do koalície s AfD.
Foto: SITA/AP, Matthias Schrader
Táto strana je už dlhý čas druhou najsilnejšou v Nemecku, na východe (na území bývalej NDR) dokonca najsilnejšou. A to napriek rôznym škandálom od návrhov na nútenú „remigráciu“ migrantov cez „deportačné letenky“ až po rozhovor spolupredsedníčky AfD Alice Weidelovej s Muskom, v ktorom o Hitlerovi povedala, že je komunista. Obľubou strany to vôbec neotriaslo.
V interview s Muskom problém nevidím. Žijeme v demokracii, máme slobodu slova. Zabúda sa na to, že ľavicoví a „zelení“ politici v Nemecku zase veľmi zasahovali do volebnej kampane v USA. Napríklad vyhlasovali, že by za prezidenta chceli Joea Bidena – neposudzujeme to teda rovnakým metrom. Vyjadrenie Weidelovej o Hitlerovi je, samozrejme, problém a aj niektoré jej ďalšie výroky sa možno ťažko prijímajú, ale to neznamená, že to nesmie hovoriť. Tým, že rozpráva také nezmysly, sa napokon sama demaskuje.
Čítajte viac Krajne pravicová AfD si koleduje o zákaz. Migrantom zasiela "deportačné lístky"
Mnohí nemeckí politici kritizovali spôsob, akým do volebnej kampane v Nemecku zasahovali USA. Okrem Muska im prekážal napríklad prejav amerického viceprezidenta JD Vancea na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii. Vnímali to ako podporu krajnej pravice. Váš názor?
Vanceov prejav som si vypočul dvakrát – v angličtine aj v nemčine, ale AfD v ňom ani raz nespomenul. Spolkový kancelár, ktorý po ňom vystúpil, povedal, že to bola volebná podpora pre AfD. Vance hovoril o slobode názoru a tolerancii, a to sú základné hodnoty demokracie. Samozrejme, v podtexte toho prejavu bolo naozaj cítiť AfD, ale išlo hlavne o slobodu. Je pravda, že sa Američania miešali do volebnej kampane, no napríklad Musk má v Nemecku firmu, ktorá poskytuje 14-tisíc pracovných miest. Je teda veľkým zamestnávateľom a má právo vyjadrovať sa k nemeckej politike.
Pozrite sa: keď v našich uliciach protestujú migranti – proti AfD, CDU či za „protipožiarny múr“, vykrikujú a robia „kravál“, je to v poriadku, je to vraj ich občianske právo. Nemecká ústava pritom čosi také vylučuje, právo demonštrovať podľa nej majú iba občania, teda ľudia s nemeckým občianstvom. Nikomu to neprekáža, no ak sa vyjadruje niekto zo zahraničia, kto tu vytvára pracovné miesta a blahobyt, vyslúži si kritiku. Ako som povedal, jednoducho sa tu používa dvojaký meter.
Čítajte viac Nemecká AfD pritvrdzuje. Chce vystúpiť z EÚ, zrušiť euro aj protiruské sankcie
AfD sa hlási ku konzervatívnej politike a k tradičným hodnotám, za vzor rodiny pokladá otca, matku a dieťa. Weidelová je pritom lesba, ktorá s partnerkou vychováva dve deti. Navyše žije vo Švajčiarsku. To je veľmi pokrytecké, ale jej to vôbec neublížilo. Ako to?
Weidelová má dve bydliská, jedno vo Švajčiarsku a druhé v Nemecku, čo musí mať, inak by tu nemohla kandidovať. Ale to, na čo poukazujete, je naozaj irónia. AfD sa prezentuje ako pravicovo-populistická či pravicovo-konzervatívna strana s tradičnými hodnotami, a na druhej strane má volebnú líderku, ktorá žije vo zväzku so ženou a majú deti, čím pripomína skôr politikov na opačnej strane politického spektra. Je zaujímavé, že to taká strana ako AfD toleruje. Zdá sa, že sú v tomto smere liberálnejší, ako vyhlasujú.
Foto: SITA/AP, Sebastian Kahnert
Scholzova vláda nezanecháva krajinu v dobrom stave – ekonomika už tretí rok stagnuje, zvyšuje sa štátny dlh, chýbajú peniaze v sociálnom systéme i v zdravotníctve, problémom je aj bývanie a ďalšie oblasti. Ako hodnotíte výkon Scholzovho kabinetu?
Veľa z toho, čo plánovali, aj presadili. Keby ste si pozreli koaličnú zmluvu, zistíte, že skutočne mnoho vecí splnili. Potom je tu však otázka, či to urobili správne. Strácame tisíce pracovných miest, výrazne sa zvýšili ceny energií, život ľudí sa zhoršil, zažili sme aj korupčné škandály… Aby som to zhrnul, Scholzova vláda toho dokázala veľa, ale nie vždy v pozitívnom zmysle.
Iba pred rokom vznikla v Nemecku ľavicovo-populistická Aliancia Sahry Wagenknechtovej (BSW), ktorá si rýchlo získala prívržencov a jej líderka bola istý čas veľmi obľúbená. Potom však BSW začala stagnovať a jej preferencie sa už dlhší čas pohybujú na úrovni piatich percent, teda na prahu zvoliteľnosti. Čo sa stalo?
BSW mala vnútrostranícke konflikty, ale problém je aj v tom, že je to ľavicovo orientovaná strana, ktorá má v programe i veci podobné agende AfD – tradičné hodnoty, zatvorenie hraníc, ochranu domáceho trhu. To sú témy, ktoré sú veľmi populárne na východe krajiny. Práve tam má BSW, tak ako AfD či Ľavica, najviac voličov.
Na ľavej strane politického spektra si BSW konkuruje s Ľavicou, z ktorej pôvodne vzišla, a pri tradičných hodnotách zase s AfD. Volič je potom trochu nesvoj, kam BSW vlastne smeruje. Sahre Wagenknechtovej ublížila tiež volebná kampaň, ktorá jej trochu ubrala na šarme. Na začiatku mala jej aliancia 15– či 10-percentné preferencie, aj eurovoľby a posledné krajinské voľby na východe pre ňu dopadli dobre, ale v kampani ju nakoniec predbehla Ľavica.
Čítajte viac Nová hviezda nemeckej politiky? Bývalá komunistka láka sklamaných voličov
Ako odhadujete výsledok volieb? Kto bude budúcim kancelárom a ktoré strany zložia vládu?
Za spolkového kancelára si zvolíme Friedricha Merza, tým som si istý. Únia získa okolo 30 percent hlasov, takže vládnuť bude „veľká koalícia“ CDU/CSU a SPD. Zelení nebudú jej súčasťou, ale pri presadzovaní niektorých vecí ju zrejme budú podporovať. Myslím, že do Bundestagu sa dostane i Ľavica, pri FDP a BSW je to otázne. Buď tesne prejdú, alebo nie.
Čo si myslíte o Merzovi? Aký je to politik?
Sú rozličné kritériá, podľa ktorých môžeme posudzovať kandidátov – schopnosti, dôveryhodnosť, sympatie… So sympatiami má problémy, ale nemožno mu uprieť, že je kompetentný. Pracoval ako právnik a manažér. Čo sa týka dôveryhodnosti, v tom tiež občas kolíše. Pôsobí príliš sucho, nevrlo, neústupčivo, kritizuje malichernosti. Mohol by byť trochu uvoľnenejší a prejaviť viac humoru. To by mu možno pomohlo aj získať si väčšie sympatie.
Výsledky predvolebného prieskumu
| Politický subjekt | preferencie |
| CDU/CSU | 30 % |
| AfD | 21 % |
| SPD | 15 % |
| Zelení | 13 % |
| Ľavica | 7 % |
| BSW | 5 % |
| FDP | 4 % |
Zdroj: INSA, 22. 2. 2025