1096. deň: Rusko zasypalo Ukrajinu rekordným počtom dronov. Zelenskyj vyzval Európu a USA na jednotu v otázke dosiahnutia mieru

Čítajte viac 1095. deň: Zelenskyj odmieta podpísať dohodu o nerastoch. Európa chce naliať ďalšie miliardy do vojny na Ukrajine

22:26 V ukrajinskom hlavnom meste sú dnes neskoro v noci opäť počuť výbuchy. Rusi sa pokúšajú napadnúť Kyjev za pomoci dronov, nálet odráža protivzdušná obrana, uviedol server RBK-Ukrajina s odvolaním sa na vojenskú správu metropoly a starostu mesta.

„Protivzdušná obrana sa snaží zničiť hrozby na nebi nad Kyjevom. Zostaňte v krytoch až do odvolania leteckého poplachu,“ poznamenali úrady. O paľbe protivzdušnej obrany na ruské drony informoval tiež starosta Vitalij Kličko, ktorý rovnako podnietil obyvateľov hlavného mesta, aby vyhľadali úkryty.

Pred vyhlásením poplachu ukrajinské letectvo varovalo, že ku Kyjevu sa blížia z juhu a zo severovýchodu ruské drony, dodal portál.

**20:52 Poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Mike Waltz v piatok vyhlásil, že Kyjev dohodu o nerastných surovinách na Ukrajine podpíše v najbližšej dobe. Pôvodný návrh Bieleho domu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zamietol pre jeho prílišné zameranie na záujmy USA a nedostatočné bezpečnostné záruky pre Kyjev, píše AFP.

„Pozrite, tu je základ, prezident Zelenskyj túto dohodu podpíše a uvidíte, že vo veľmi krátkom čase, a to je pre Ukrajinu dobré,“ povedal Waltz na Konferencii konzervatívnej akcie (CPAC), ktorá sa v týchto dňoch koná neďaleko Washingtonu.

Pôvodný návrh dohody hovoril o tom, že Washington by získal 50 percent ukrajinských nerastných surovín – medzi nimi grafit, urán, titán a lítium, ktoré je kľúčovou zložkou batérii do elektrických vozidiel.

Trumpov osobitný vyslanec pre Ukrajinu a Rusko Keith Kellogg sa vo štvrtok stretol so Zelenským s cieľom prediskutovať detaily novej verzie dohody, ako aj prípadný mier s Moskvou. Rozhovor ukrajinský prezident označil za „dobrý a plný detailov“.

19:25 Lídri členských štátov Európskej únie sa 6. marca zídu na mimoriadnom summite, na ktorom budú hovoriť o Ukrajine a európskej obrane. Oznámil to v nedeľu predseda Európskej rady (ER) António Costa, informuje Reuters a AFP.

„Prežívame rozhodujúci moment pre Ukrajinu a európsku bezpečnosť,“ uviedol Costa, ktorý organizuje zasadnutia Európskej rady, známe aj ako summity EÚ.

Šéf ER dodal, že z jeho rozhovorov s európskymi lídrami vyplýva spoločné odhodlanie riešiť na úrovni EÚ výzvy jednak posilnenia obrany EÚ, ako aj rozhodujúcim spôsobom prispieť k mieru na našom kontinente a k dlhodobej bezpečnosti Ukrajiny.

Európskych lídrov zaskočilo oznámenie amerického prezidenta Donalda Trumpa, že začína rozhovory s Ruskom o ukončení trojročnej invázie Moskvy na Ukrajinu a zlepšení vzťahov medzi oboma veľmocami. Mnohí sa obávajú dohody bez účasti európskych štátov alebo ukrajinskej vlády, napísala AFP.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron organizoval tento týždeň v Paríži dve stretnutia európskych predstaviteľov o Ukrajine a v pondelok cestuje do Washingtonu na rozhovory s Trumpom. Vo štvrtok bude v Bielom dome aj britský premiér Keir Starmer.

19:02 Ukrajina skúma alternatívy, ktoré by mohli nahradiť americký systém Starlink pri komunikácii na fronte po správach, že Spojené štáty by mohli Kyjevu prístup k Starlinku zastaviť. Povedal to v nedeľu ukrajinský minister obrany Rustem Umerov.

Podľa médií Washington pohrozil narušením prístupu Ukrajiny ku komunikačnej sieti Starlink, ak Kyjev odmietne podpísať dohodu, ktorá by dala Washingtonu práva na ukrajinské kritické nerastné suroviny. „Už na tom pracujeme. Existujú alternatívy. Existuje riešenie, existuje alternatíva," povedal Umerov na tlačovej konferencii v Kyjeve.

Kyjev uviedol, že v dohode o kritických nerastoch, ktorú vypracoval Washington, chýbajú potrebné bezpečnostné záruky pre Ukrajinu. Americký miliardár Elon Musk, ktorý Starlink vlastní, však poprel správy, že USA pohrozili zastavením prístupu Ukrajine, a takéto tvrdenia na sociálnych sieťach označil za „nepravdivé“.

18:00 Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová tento víkend rokovala s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a britským premiérom Keirom Starmerom. Všetci traja lídri sa pred tretím výročím začiatku vojny na Ukrajine zhodli na pokračujúcej „neochvejnej“ podpore Kyjeva, uviedla von der Leyenová.

„Diskutovali sme o našej neochvejnej finančnej a vojenskej podpore Ukrajiny,“ vyhlásila šéfka eurokomisie po telefonických rozhovoroch s Macronom a Starmerom.

„Vymenili sme si aktuálne informácie o našich kontaktoch s americkými partnermi a diskutovali sme o plánoch v oblasti obrany a bezpečnosti nášho kontinentu,“ uviedla na pozadí rastúceho napätia medzi USA a Európou v súvislosti s vojnou na Ukrajine a financovaním obrany.

Macron aj Starmer majú nasledujúci týždeň pricestovať do Washingtonu na rokovania s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Podľa úradu britského premiéra sa Starmer a von der Leyenová počas sobotňajšieho rozhovoru zhodli na tom, že je dôležité ponúknuť záruky pre spravodlivý a trvalý mier na Ukrajine.

Európske štáty sa podľa AFP obávajú, že Trump v snahe ukončiť vojnu ponúkne Moskve výhodné podmienky bez toho, aby Kyjevu poskytol bezpečnostné záruky, a zároveň z rokovaní vynechá európske mocnosti.

Starmer v nedeľu vyhlásil, že rozhovory o budúcnosti Ukrajiny sa nezaobídu bez účasti Kyjeva a podľa jeho slov je tiež v záujme Spojeného kráľovstva a USA stáť pri Ukrajine s bezpečnostnými zárukami.

16:57 Napriek spochybňovaniu toho, kto je na Ukrajine agresor a kto obeť, čo možno sledovať v posledných dňoch, je to podľa českého prezidenta Petra Pavla jednoznačné. Ukrajina podľa jeho slov chcela byť len suverénnou krajinou a ísť si svojou cestou a napriek dohodám ju Rusko napadlo. Povedal to na Staromestskom námestí v Prahe, kde sa v nedeľu zišlo niekoľko tisíc ľudí, aby si pripomenuli tretie výročie od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

Pavel poukázal na to, že až donedávna mali takmer všetci spojenci rovnaký pohľad na to, kto je vo vojne na Ukrajine agresorom, kto obeťou a ako by mali situáciu doviesť k spravodlivému mieru. „V posledných týždňoch počujeme rôzne prístupy. V lepšom prípade ich možno označiť za pragmatické, v horšom ako opustenie hodnotových zásad politiky, ktorú Západ uplatňoval v posledných desaťročiach,“ podotkol prezident.

zväčšiť Foto: TASR/AP, Barbora Vizváryová

petr pavel Český prezident Petr Pavel na zhromaždení na Staromestskom námestí v Prahe, ktoré sa uskutočnilo deň pred tretím výročím začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. 23. február 2025.

„Z toho, čo sa stalo, si myslím, že je jednoznačné, kto je agresorom, kto porušil medzinárodné právo a kto je obeťou, na ktorej strane by sme mali stáť už preto, že medzinárodné právo chráni rovnako aj nás,“ povedal Pavel.

Demokratické krajiny by podľa neho mali ctiť to, že spolu zdieľajú demokratické hodnoty a dlhodobé strategické záujmy, a tým by nemalo byť ustupovanie diktátorom a ustupovanie z princípov, na ktorých stojí dnešný svetový poriadok. „Aj preto sa budeme usilovať o to, aby Európa mala silnejší hlas,“ dodal s tým, že by mala byť asertívnejšia a nečakať na to, s čím prídu Spojené štáty. Ak ale má hrať väčšiu rolu, musí byť pri rokovacom stole, podotkol.

Čítajte viac Zelenskyj prekvapil. Je ochotný odísť z funkcie výmenou za mier či členstvo v NATO. Má však podmienky

15:44 Výroky, že Ukrajinci nemali vojnu s Ruskom začínať, sú podľa bývalej prezidentky Zuzany Čaputovej nezmyselné klamstvá. Povedala to dnes v Prahe pri debate Operácia Nádej – 3 roky odvahy, ktorú usporiadala k trom rokom od ruského vpádu na Ukrajinu iniciatíva Darček pre Putina. Výroky o tom, že Ukrajina, ktorú Rusko napadlo, nemala vojnu začínať, predniesol tento týždeň v médiách prezident USA Donald Trump. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa ale podľa Čaputovej snažil spory s Ruskom urovnať už pred inváziou.

„Nezávidím mu (Zelenskému) tú terajšiu situáciu, najmä keď musí počúvať nezmyselné klamstvá o tom, ako nemali začínať vojenský konflikt a podobné dezinformácie,“ uviedla Čaputová, ktorá sa k dnešnej rozprave pripojila cez videohovor.

Trump v utorok po otázke novinárov, prečo nebola Ukrajina prizvaná na americko-ruské rokovania o vojne, naznačil, že za ruskú agresiu môže sám Kyjev. „Nemali ste to nikdy začínať, mohli ste sa dohodnúť,“ vyhlásil na adresu Ukrajiny. Americký prezident tiež neskôr nazval Zelenského diktátorom. Podľa Čaputovej sa ale Zelenskyj už od nástupu do funkcie prezidenta v roku 2019 snaží urobiť pre Ukrajinu to najlepšie. „Chcel ten konflikt, ktorý začal v roku 2014, nejakým spôsobom ukončiť, urovnať,“ povedala. „Klobúk dolu pred ľuďmi, ktorí zostávajú v náročnej službe v krajine, ktorá je pod takým obrovským tlakom,“ dodala.

Kvôli ruskej invázii podľa posledných údajov OSN zahynulo na Ukrajine najmenej 13 300 civilistov. Predstavitelia Ruska opakovane tvrdia, že útočí len na vojenské ciele. Podľa Čaputovej to však nie je pravda. Dnes povedala, že do konca života nezabudne na návštevu Ukrajiny po ruských útokoch. „Videli sme nielen Kyjev, ale aj priľahlé oblasti, ktoré boli veľmi krutým spôsobom bombardované. Videli sme bombardované bytové domy, rodinné domy,“ uviedla.

„Slovenská republika bola prvou krajinou, ktorá pomohla (Ukrajine) so systémom protivzdušnej obrany,“ doplnila bývalá prezidentka. Slovensko poskytlo Ukrajine aj humanitárnu pomoc a v solidarite k napadnutej krajine sa podľa Čaputovej zomkli aj občania krajiny. Súčasný slovenský premiér Robert Fico podobne ako Trump kritizuje Zelenského a tvrdí, že Rusko malo na napadnutie Ukrajiny „vážne bezpečnostné dôvody“. „Je to trochu v pozadí možno inej rétoriky, ktorá dominuje v slovenských médiách. Ale tá prítomnosť solidarity, súcitu, podpory a pomoci medzi slovenskými občanmi je stále prítomná, či už voči Ukrajincom a Ukrajinkám, ktorí žijú na Slovensku, alebo aj voči ľuďom, ktorí žijú na Ukrajine,“ myslí si Čaputová.

14:35 Rusko okupované ukrajinské územia nikdy nepredá. Dnes to v štátnej televízii uviedol hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov. Podľa agentúry AFP tým naznačil, že Kremeľ nie je ochotný k žiadnym kompromisom ohľadom zhruba 20 percent územia Ukrajiny, ktorá kontroluje. Výrok prichádza v čase, keď Rusi a Američania vedú bilaterálne rokovania o ukončení ruskej vojny na Ukrajine. Tie Peskov označil za sľubné a uviedol, že tvrdé výroky amerického prezidenta Donalda Trumpa na adresu ukrajinskej hlavy štátu Volodymyra Zelenského sú „pochopiteľné“.

"Najdôležitejšie pre nás je, že ľudia (na týchto územiach) sa už dávno rozhodli pripojiť k Rusku. A tieto územia nikto nikdy nepredá,“ uviedol Peskov. O situácii na Ruskom okupovaných územiach na východe Ukrajiny nie sú spoľahlivé správy.

Kým Rusko okupuje takmer pätinu ukrajinského územia, viac ako 112 000 štvorcových kilometrov, Ukrajina ovláda približne 450 kilometrov štvorcových na západe ruskej Kurskej oblasti, uviedla predtým agentúra Reuters. Návrh ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na výmenu týchto území Kremeľ minulý týždeň ústami Peskova odmietol.

Podľa hovorcu Kremľa je pochopiteľné, že Trump nazýva Zelenského diktátorom a začal sa na jeho adresu vyjadrovať výrazne tvrdšie ako predtým. Podľa niektorých západných politikov Trump prebral slovník ruskej propagandy, čo vyvoláva v európskych krajinách obavy.

13:20 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 180 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 867 180, uviedol v nedeľu na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o sedem tankov, 12 obrnených bojových vozidiel pechoty, 54 delostreleckých systémov a jeden raketomet.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 168 tankov, 21 151 obrnených bojových vozidiel pechoty, 23 582 delostreleckých systémov a 1 296 raketometov.

12:12 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu vyzval Spojené štáty a Európu na jednotu v otázke dosiahnutia trvalého mieru na Ukrajine. Deň pred tretím výročím začiatku ruskej invázie tak podľa agentúry AFP reagoval na rokovania novej americkej administratívy s Ruskom o ukončení vojny a Trumpove kritické vyjadrenia voči jeho osobe, píše TASR.

„Musíme urobiť všetko pre to, aby sme dosiahli trvalý a spravodlivý mier pre Ukrajinu. Je to možné s jednotou všetkých partnerov: potrebujeme silu celej Európy, silu Ameriky, silu všetkých, ktorí chcú trvalý mier,“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti Telegram. Poznamenal tiež, že v noci na nedeľu jeho krajina zažila najväčší ruský dronový útok od začiatku invázie z 24. februára 2022.

Rusko v noci na nedeľu vyslalo podľa tamojších úradov proti Ukrajine až 267 dronov. Ukrajinská protivzdušná obrana na Telegrame uviedla, že nad 13 ukrajinskými oblasťami zneškodnila 138 z nich. Ďalších 119 ruských dronov sa stratilo, pričom tri z nich leteli smerom na Bielorusko, jeden do Ruska. To, že išlo o rekordný počet dronov počas jedného útoku od začiatku invázie, potvrdil na facebooku aj hovorca ukrajinského vojenského letectva Jurij Ignat. Útoky poškodili civilnú infraštruktúru, niekoľko budov a áut. V meste Kryvyj Rih po raketovom útoku zahynul najmenej jeden človek a ďalších minimálne päť utrpelo zranenia.

Posledné kroky Spojených štátov a tamojšieho prezidenta Donalda Trumpa v súvislosti s vojnou na Ukrajine vyvolávajú podľa AFP u popredných európskych lídrov a Kyjeva obavy. USA tento týždeň v Saudskej Arábii rokovali s Ruskom aj o ukončení vojny, bez prítomnosti predstaviteľov Ukrajiny. Trump tiež vyhlásil, že nepovažuje za nevyhnutné, aby bol jeho ukrajinský náprotivok prítomný na rokovaniach.

11:14 V sankciách uvalených na Rusko v dôsledku jeho napadnutia Ukrajiny by sa malo pokračovať, aj keď sa rokuje o možnom mieri. V diskusnej relácii Politika 24 spravodajskej televízie Joj 24 to povedal predseda opozičnej strany Sloboda a Solidarita Branislav Gröhling. Ocenil pritom, že Veľká Británia sa chystá uvaliť na Rusko ďalších približne 200 sankcií.

„Lebo takýmto spôsobom sa má konať," zdôraznil Gröhling. Doplnil, že ak by aj došlo k vyjednaniu mieru na Ukrajine, ten musí byť spravodlivý a demokratický. „Mier nemôže byť taký, že Rusko si zoberie Krym, USA si zoberie nerastné suroviny a Európska únia dostane účet to celé zafinancovať," uviedol šéf SaS.

Gröhling sa tiež spýtal, či je možné akceptovať, aby bola časť suverénnej krajiny odovzdaná inej krajine. „Veď sa to môže udiať aj u nás. Veď tie hranice máme veľmi blízko," dodal predseda liberálov.

10:07 Ruský prezident Vladimir Putin v nedeľu vyhlásil, že ruskí vojaci na Ukrajine bránia „národné záujmy“. Deň pred tretím výročím vojny prisľúbil „nezmenené“ odhodlanie posilniť ozbrojené sily krajiny. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Dnes s rizikom ohrozenia života a s odvahou odhodlane bránia svoju vlasť, národné záujmy a budúcnosť Ruska,“ povedal Putin vo videu zverejnenom Kremľom pri príležitosti Dňa obrancov vlasti, ktorý pripadá na 23. februára.

„Budeme pokračovať v zlepšovaní bojových schopností armády a námorníctva, ich bojovej pripravenosti ako základnej zložky bezpečnosti Ruska (a) záruky jeho súčasnej a budúcej suverenity,“ dodal šéf Kremľa.

Putin tiež povedal, že chce dať svojim ozbrojeným silám „nové, moderné modely“ zbraní a vybavenia. Agentúra AFP pripomína, že ruská armáda v novembri 2024 po prvýkrát použila vo vojne na Ukrajine balistickú raketu stredného doletu Orešnik, ktorá je schopná niesť jadrové hlavice.

Rusko podľa AFP zaznamenalo zrýchlené zbližovanie s americkou administratívou prezidenta Donalda Trumpa, s ktorým Putin 12. januára telefonoval. Následne v saudskoarabskom Rijáde rokovali ruskí a americkí predstavitelia o vojne na Ukrajine. Na toto stretnutie neboli pozvaní zástupcovia Ukrajiny ani európski predstavitelia. Kremeľ po rokovaniach vyhlásil, že chce obnoviť dialóg s Washingtonom „o všetkých parametroch“.

Vojna na Ukrajine vypukla 24. februára 2022. Stala sa najväčším vojnovým konfliktom na európskej pôde od druhej svetovej vojny.

9:10 Rusko v noci na nedeľu podniklo raketové a dronové útoky na Kyjev a ďalšie časti Ukrajiny. Podľa ukrajinských predstaviteľov si útok v meste Kryvyj Rih vyžiadal jednu obeť. Ukrajinská protivzdušná obrana na sieti Telegram uviedla, že zneškodnila 138 z 267 ruských dronov. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Vzdušné sily dodali, že drony zostrelili nad 13 ukrajinskými oblasťami a 119 ruských dronov sa stratilo, pričom tri z nich leteli smerom na Bielorusko, jeden do Ruska.

Gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak na sieti Telegram uviedol, že obeťou raketového útoku v meste Kryvyj Rih bol muž, ktorý zomrel po prevoze do nemocnice. Zranenia utrpeli najmenej piati ľudia, pričom jedna osoba je podľa slov Lysaka vo vážnom stave.

Útok tiež poškodil civilnú infraštruktúru, niekoľko budov a áut. Ukrajinská protivzdušná obrana zneškodnila nad oblasťou tri ruské drony, dodal gubernátor.

Pri dronovom útoku v Odeskej oblasti vypukol požiar v dome. Zranenia utrpeli traja ľudia, oznámil oblastný gubernátor Oleh Kiper na Telegrame.

V Záporožskej oblasti sa pri ruských útokoch zranila 53-ročná žena a podľa gubernátora oblasti Oleha Kipera bolo tiež zničených niekoľko domov.

Rusko v niekoľkých vlnách útočilo aj na ukrajinské hlavné mesto. Starosta Kyjeva Vitalij Kličko informoval, že pri útoku bolo zničených niekoľko domov a áut.

7:38 Česko vydalo na humanitárne dávky a ďalšiu pomoc utečencom z Ukrajiny od začiatku vojny do konca vlaňajška 62,5 miliardy korún. Ľudia s dočasnou ochranou za ten čas štátu na odvodoch a časti daní späť zaplatili 55,5 miliardy korún. Príjmy postupne rastú. Prvýkrát prevýšili výdavky v treťom štvrťroku 2023. Vlani potom vybraná suma presiahla poskytnutú podporu o osem miliárd korún. Dosiahla 23,5 miliardy korún. Výdavky dosiahli 15,5 miliardy Sk. Vyplýva to z údajov, ktoré ČTK poskytlo ministerstvo práce. Ruská invázia na Ukrajinu sa začala pred tromi rokmi 24. februára. Podľa štatistiky rezortu vnútra malo pred týždňom k nedeľnej polnoci v Česku dočasnú ochranu 397 400 ľudí z Ukrajiny. Z nich bolo 96 800 detí a 17 700 ľudí nad 65 rokov.

„Nielen odvody a dane, ale aj spotreba utečencov prináša miliardy do nášho štátneho rozpočtu. Odkaz niektorým obchodníkom so strachom je teda jasný: Ukrajinci k nám neprišli čerpať dávky, ale kvôli prežitiu. Drvivá väčšina sa o seba postará sama a integruje sa,“ uviedol minister práce Marian Jurečka (KDU-ČSL).

Výdavky zahŕňajú podľa ministerstva sumu na humanitárnu dávku, školstvo, zdravotníctvo aj zahraničnú pomoc. Postupne klesajú. Do príjmov sa započítavajú odvody, daň z pridanej hodnoty aj spotrebná daň a ďalšie príjmy.

6:55 Počas vojny na Ukrajine, ktorá v pondelok vstúpi do štvrtého roka, zomrelo najmenej 95 000 príslušníkov jednotiek ruskej armády. Uviedla to v nedeľu britská stanica BBC, ktorá s nezávislým serverom Mediazona údaj vypočítala na základe verejne dostupných zdrojov. Samotná stanica uvádza, že uvedený počet predstavuje zhruba 50 až 60 percent skutočných ruských strát, ktoré by mohli predstavovať vyše 200-tisíc mŕtvych vojakov.

BBC a Mediazona analyzujú rôzne otvorené zdroje, napríklad oznámenie o smrti na sociálnych sieťach. Samotné ruské úrady počty padlých nezverejňujú a údaje uvádzané druhou stranou konfliktu nemožno nezávisle overiť. Straty overené médiami neobsahujú padlých v radoch milícií samozvaných ľudových republík Doneckej (DNR) a Luhanskej (LNR).

Podľa analytikov, ktorých oslovila BBC, by údaj vypočítaný z verejných zdrojov mohol predstavovať 45 až 65 percent celkového počtu padlých na ruskej strane s výnimkou milíc DNR a LNR. Počet mŕtvych ruských vojakov za tri roky bojov by sa tak mohol pohybovať medzi 146 000 a 211 000.

K svojim stratám sa len zriedka vyjadruje Ukrajina. BBC však cituje server Ukraine Losses, ktorý rovnako dohľadáva údaje o padlých v bojoch cez otvorené zdroje. BBC spoľahlivosť serveru preverila na vzorke padlých. Podľa tohto zdroja v radoch ukrajinskej armády zomrelo na 70 400 vojakov. Ani tento výčet zrejme nie je úplný. Je však pravdepodobné, že predstavuje väčší podiel celkových strát, ako v prípade podobného údaja týkajúceho sa ruských vojakov. Na Ukrajine je totiž viac otvorených zdrojov. Ukrajinské úrady napríklad zverejňujú údaje o vyznamenaniach udelených vojakom in memoriam, čo v Rusku podlieha utajeniu.

V rozhovore, ktorý odvysielala 16. februára stanica NBC, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že v radoch ukrajinskej armády padlo od začiatku ruskej invázie 24. februára roku 2022, 46 000 ľudí. Ďalšie desiatky tisíc vojakov sa nezvestní či sú v zajatí. Zranených podľa neho bolo na 380 000 vojakov.

6:50 Británia v pondelok oznámi ďalšie sankcie proti Rusku kvôli vojne na Ukrajine. Napísala to v nedeľu agentúra AFP s odvolaním sa na britské ministerstvo zahraničných vecí. Malo by ísť o jeden z najväčších sankčných balíkov od začiatku invázie, od ktorej uplynú práve v pondelok celé tri roky. Nové sankcie by mohla oznámiť na začiatku budúceho týždňa aj Európska únia.

„Zajtra (v pondelok) plánujem oznámiť najväčší balík sankcií proti Rusku od prvých dní vojny,“ uviedol šéf britskej diplomacie David Lammy. Podľa neho je cieľom oslabiť ruský vojenský aparát a znížiť príjmy Ruska, ktoré „napája ničenie na Ukrajine“.

Podľa Lammyho sa Ukrajina, Európa aj Británia nachádzajú v kritickom momente. „To je dôvod, prečo nadišiel čas zdvojnásobiť podporu Ukrajine,“ uviedol minister zahraničia. Dodal, že britská diplomacia pracuje „so Spojenými štátmi a európskymi partnermi“ na dojednaní „stabilného a spravodlivého mieru“, ktorý ale nie je možný bez súhlasu samotnej Ukrajiny.

Británia spolu s ďalšími európskymi štátmi v posledných dňoch reaguje na signály, ktoré vysiela americká administratíva prezidenta Donalda Trumpa. Americký prezident dáva najavo, že chce dojednať s Ruskom zastavenie bojov a že nepovažuje za nevyhnutnú prítomnosť Ukrajiny pri rokovacom stole. Britský premiér Keir Starmer navštívi budúci týždeň Trumpa v Bielom dome.