Za tretiu Sociálnodemokratickú stranu Nemecka (SPD) kancelára Olafa Scholzu hlasovalo 16,4 percenta voličov, čo je za túto stranu najhorší výsledok vo voľbách do Spolkového snemu. Po sčítaní všetkých volebných okrskov o tom dnes informovala agentúra DPA.
Kreslá v Spolkovom sneme získali tiež Zelení (11,6 percenta) a Ľavica (8,8 percenta), ktorá pritom ešte pred časom bola v predvolebných prieskumoch pod päťpercentnou hranicou. Úspech zaznamenala táto krajne ľavicová strana najmä v Berlíne, kde zvíťazila so zhruba 20 percentami hlasov.
Pod päťpercentným prahom zostala s 4,3 percenta hlasov liberálna Slobodná demokratická strana (FDP), jej predseda Christian Lindner v reakcii na volebné výsledky ohlásil koniec v politike. Prah sa nakoniec nepodarilo prekročiť ani Spojenectvo Sahry Wagenknechtovej (BSW), za ktoré hlasovalo 4,972 percenta voličov. Toto zoskupenie sa vlani odštiepilo do Ľavice.
Nemecké médiá uvádzali, že v prípade, že sa BSW do parlamentu nedostane, mohli by väčšinovú vládu zostaviť konzervatívci spolu s SPD. V opačnom prípade by bola potrebná koalícia CDU/CSU, SPD a Zelených.
Volebná účasť dosiahla podľa predbežných údajov 83 až 84 percent, čo je viac ako v roku 2021 (76,4 percenta).
Predpokladaný budúci kancelár Merz bude na vytvorenie vlády potrebovať koaličných partnerov. Spojenectvo s AfD vylúčil. Ak by sa do parlamentu dostali aj FDP a BSW, kresťanskí demokrati by museli hľadať tretieho koaličného partnera, konštatovala DPA. Predstaviť si podľa nej bolo možné koalíciu CDU/CSU s SPD a FDP, prípadne s SPD a Zelenými, tých však dôrazne odmieta CSU.

Merz vyzval v nedeľu na čo najskoršie vytvorenie novej vlády po tom, ako prognózy ukázali víťazstvo jeho konzervatívnej únie CDU/CSU v parlamentných voľbách. Kancelár Scholz medzitým po výraznom neúspechu svojich sociálnych demokratov priznal porážku, píše AFP a DPA.
Merz sa prihlásil k mandátu budúceho kancelára a uviedol, že si uvedomuje rozsah úlohy, ktorá pred ním stojí, a že „to nebude ľahké“. Podľa vlastných slov chce zostaviť vládnu koalíciu tak rýchlo, ako to bude možné. „Svet tam vonku nečaká na nás a na naše dlhé koaličné rozhovory a rokovania,“ povedal predseda CDU.
„Tento volebný výsledok je slabý a ja nesiem zodpovednosť,“ povedal Scholz členom SPD, ktorá podľa odhadov dosiahla svoj najhorší výsledok v povojnových dejinách Nemecka. Zagratuloval zároveň Merzovi a potvrdil, že zostane vo funkcii do sformovania novej vlády. Ak konzervatívci do koalície prizvú znova aj sociálnych demokratov, Scholz sa do rozhovorov osobne zapájať nebude.
Spolupredsedníčka AfD Weidelová vyhlásila, že jej krajne pravicová strana je pripravená podieľať sa na tvorbe vlády. Ak však zostane v opozícii, bude „naháňať“ ostatné strany, aby robili rozumnú politiku pre krajinu. Ostatné parlamentné strany spoluprácu s AfD odmietajú.
Voľby sa mali pôvodne konať na jeseň, vlani v novembri sa však rozpadla vládna koalícia SPD doterajšieho kancelára Scholza, strany Zelených a liberálnej FDP.
Predvolebnej kampani dominoval stav najväčšej európskej ekonomiky, ktorý výrazne prispel k rozpadu Scholzovej koalície, a téma migrácie a bezpečnosti, ktorá značne polarizuje nemeckú spoločnosť.
Bundestag sa musí zísť najneskôr 30 dní po voľbách, čo by bolo 25. marca. Rozhodnutie o budúcej vláde však padne pravdepodobne až o niekoľko týždňov alebo mesiacov neskôr. Po voľbách v roku 2021 vznikla vláda za desať týždňov.
Nový Spolkový snem, ktorý bude po dosiahnutí koaličnej dohody voliť kancelára, bude mať po reforme 630 poslancov, čo je o vyše 100 menej ako doteraz. Voliči mali na výber z 29 politických strán a 4 506 kandidátov, z ktorých necelú tretinu tvorili ženy. Voľby sa po prvýkrát uskutočnili v súlade s novým volebným zákonom. Používa sa zmiešaný systém väčšinového a pomerného zastúpenia.
Najviac mladých ľudí volilo Ľavicu a AfD
Mladí voliči v Nemecku dali v nedeľňajších predčasných voľbách najviac hlasov strane Ľavica (Die Linke) a Alternatíve pre Nemecko (AfD), zaraďovanej ku krajnej pravici. K tomuto záveru dospeli prieskumy renomovaných inštitútov Forschungsgruppe Wahlen a Infratest dimap. Informovala o tom agentúra DPA.
Podľa Forschungsgruppe Wahlen sa medzi voličmi do 30 rokov najlepšie darilo Ľavici, ktorú volilo 24 percent opýtaných, nasleduje AfD s 21 percentami. Tretí skončili Zelení s 12 percentami.
Inštitút Infratest dimap prišiel k podobnému záveru. Podľa jeho prieskumu volilo 25 percent 18– až 24-ročných stranu Ľavica a 20 percent AfD. Nasledujú konzervatívny blok CDU/CSU (13 percent), Sociálnodemokratická strana Nemecka (12 percent) a Zelení (12 percent).
Údaje Forschungsgruppe Wahlen sa zakladajú na prieskume medzi 1520 náhodne vybranými voličmi v Nemecku v týždni pred voľbami (telefonicky a online) a z prieskumu medzi 49 469 voličmi v deň volieb.

Pomoc Ukrajine
Víťaz volieb Friedrich Merz, ktorý mieri do funkcie kancelára, uistil Ukrajinu o európskej podpore v jej obrane proti ruskej agresii. Na sieti X v deň tretieho výročia ruskej invázie uviedol, že Kyjev musí byť súčasťou rokovaní o mieri.
Merz, predák konzervatívnej únie CDU / CSU, sa dlhodobo profiluje ako veľký podporovateľ Ukrajiny. Nemecko je po Spojených štátoch druhým najväčším dodávateľom vojenskej pomoci Kyjevu.

Macron, Zelenskyj a Starmer sa tešia na spoluprácu s novou nemeckou vládou
Predsedovi Kresťanskodemokratickej únie (CDU) a možnému budúcemu nemeckému kancelárovi Merzovi gratulovali k víťazstvu jeho strany vo voľbách aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, britský premiér Keir Starmer, predseda izraelskej vlády Benjamin Netanjahu a ďalší politici z celého sveta.
Macron na sieti X napísal, že v nedeľu večer hovoril s Merzom i doterajším kancelárom a lídrom sociálnych demokratov (SPD) Olafom Scholzom. „Sme odhodlanejší ako kedykoľvek predtým dosiahnuť spolu veľké veci pre Francúzsko a Nemecko a pracovať v prospech silnej a suverénnej Európy,“ uviedol Macron.
„Tešíme sa na pokračovanie našej spolupráce s Nemeckom pri ochrane životov, dosiahnutí skutočného mieru na Ukrajine a posilňovaní Európy,“ napísal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na platforme X. Európa musí byť podľa neho schopná brániť sa, rozvíjať svoj priemysel a dosahovať potrebné výsledky. "Európa potrebuje úspechy ako celok, ktoré posilnia jej jednotu,“ dodal ukrajinský prezident.
Britský premiér Keir Starmer prostredníctvom siete X odkázal, že sa teší na spoluprácu s novou vládou na prehĺbení už aj tak pevných vzťahov medzi Nemeckom a Britániou, posilnení spoločnej bezpečnosti a zabezpečení rastu pre obe krajiny.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu zablahoželal na sieti X Merzovi k „jasnému víťazstvu vo voľbách“. „Teším sa na úzku spoluprácu s vašou budúcou vládou na ďalšom posilňovaní partnerstva medzi našimi krajinami,“ napísal Netanjahu.
Merzovi gratulovali k víťazstvu aj premiéri Fínska, Chorvátska a Rumunska Petteri Orpo, Andrej Plenkovič a Marcel Ciolacu.
Generálny tajomník NATO Mark Rutte uviedol, že víťazstvo Merzom vedenej CDU/CSU prichádza „v kľúčovom momente pre našu spoločnú bezpečnosť“. „Je nevyhnutné, aby Európa zvýšila výdavky na obranu, a vaša schopnosť viesť bude kľúčová,“ dodal Rutte.
Už skôr na výsledky nemeckých volieb reagoval americký prezident Donald Trump. Išlo podľa neho o „skvelý deň“ pre Nemecko vďaka víťazstvu CDU/CSU aj AfD. „Podobne ako v USA sa ľudia v Nemecku unavili z politiky bez zdravého rozumu, najmä v oblasti energetiky a imigrácie, ktorá pretrvávala mnoho rokov,“ napísal Trump na sociálnej sieti Truth Social.