„Nemecké parlamentné voľby ukazujú Európe, že budúcnosť kontinentu rozhodne nie je krajne pravicová. Nemecko nemusí rozmýšľať o alternatívach,“ píše rakúsky denník Der Standard v narážke na pravicovo populistickú Alternatívu pre Nemecko (AfD), ktorá skončila vo voľbách so ziskom 20,8 percenta druhá za konzervatívnou úniou CDU/CSU, ktorá získala 28,5 percenta hlasov.
„AfD zostáva pre najbližšie voľby v roku 2029 extrémne nebezpečná, teraz však nemôže prevziať moc, ani nič zničiť,“ konštatuje denník, ktorý tak pripomína, že všetky ostatné parlamentné strany vylúčili spoluprácu s AfD. Demokratické stany teraz podľa denníka musia začať s procesom zbližovania.
Zároveň však Der Standard nezanedbáva fakt, že AfD zdvojnásobila svoj predchádzajúci výsledok, a všíma si tiež medzinárodné zasahovanie do volieb, ktoré podľa neho „dosiahlo novú dimenziu“. Zo Spojených štátov, ktoré Nemecko oslobodili od nacistov, prišla podľa denníka aktívna podpora pre pravicových extrémistov, a to zo strany amerického viceprezidenta J. D. Vance či miliardára Elona Muska.
„Friedrich Merz zabodoval počas volebnej noci príjemne jasnými vyhláseniami o nezávislosti od USA, proti zasahovaniu Elona Muska do volebnej kampane a pre jasný kurz proti (ruskému prezidentovi Vladimirovi) Putinovi,“ píše rakúsky denník o šéfovi CDU a pravdepodobnom budúcom kancelárovi. „Prvé zahraničnopolitické vyhlásenia na adresu Donalda Trumpa a Elona Muska boli veľmi sľubné,“ konštatuje v rovnakom duchu denník Die Presse.
Čítajte viac Nemeckým kancelárom bude Merz, oslavuje aj druhá AfD. Scholz priznal porážku
Úspech 69-ročného Merza sa bude merať tiež podľa toho, či dokáže zastaviť vzostup pravicových populistov a potlačiť ich vplyv, myslí si tento denník. „Merz bude musieť zohrať úlohu odvážneho muža, ktorý vytiahne nemeckú ekonomiku nahor a vráti krajine váhu, ktorú potrebuje, aby obstála v súboji veľkých hráčov,“ pokračuje komentár.
Vzťahu CDU/CSU a AfD sa venuje tiež švajčiarsky denník Tages-Anzeiger, podľa ktorého bol výsledok konzervatívnej únie horší, ako sa očakávalo, zatiaľ čo AfD výrazne posilnila. „Keby bola AfD normálnou stranou, mohol by s ňou teraz konzervatívec Merz vytvoriť vládu. Merz však nepovažuje AfD len za krajne pravicovú, xenofóbnu a antisemitskú, ale tiež za podvratnú,“ píše denník, podľa ktorého sú tak teraz preferovaným koaličným partnerom sociálni demokrati (SPD). Tí si v hlasovaní výrazne pohoršili, keď dostali len 16,4 percenta hlasov.
„Či podporia jeho (Merzovu) azylovú politiku, zostáva nejasné. Zostaviť koalíciu pre neho teda bude ťažké. Ak neuspeje, jeho sen o kancelárstve by sa ešte mohol rozplynúť,“ je presvedčený Tages-Anzeiger.
Čítajte viac Trumpovci vidia v AfD nástroj na zničenie únie. Je to aj Muskova predstava, tvrdí expert
Nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ) napísal, že CDU/CSU zvíťazila preto, že Nemci chcú zmenu a tá teraz musí nastať, inak bude AfD ešte silnejšia. Pre Merza však bude zostavenie koalície podľa FAZ náročnou úlohou. „Nekonečne času na to Nemecko nemá. Na tretie výročie ruského napadnutia (Ukrajiny), keď americký prezident (Donald Trump) postavil politický svet západu hore nohami, čaká Európa na to, keď bude v Berlíne akcieschopná vláda,“ napísal FAZ.
„Nemci hlasovali za zmenu kurzu, najmä v migračnej a hospodárskej politike. Merz bude musieť v akomkoľvek mysliteľnom spojenectve robiť kompromisy a tým aj škrty vo vlastnom programe,“ upozornil FAZ
Foto: TASR/AP, Michael Probst
Denník Süddeutsche Zeitung píše o „slabom víťazstve“ CDU/CSU a dodáva, že najhoršie čo by sa teraz mohlo Nemecku, ale aj Európe stať, by boli „rakúske pomery“, teda zdĺhavé utváranie vlády, keď by Merz musel mnoho mesiacov vyjednávať, zatiaľ čo socialista Scholz by zostával v kancelárstve.
Nemci podľa denníka doterajšieho kancelára úplne jasne odmietli, ale nepovedali jasné „áno“ jeho vyzývateľovi. Merzovi sa v krátkej zimnej predvolebnej kampani nepodarilo nadchnúť voličov pre neho alebo nejaký projekt, ktorý by bol spájaný s jeho nástupom do čela vlády. Voliči však nepovedali jasne, čo si želajú namiesto predchádzajúcej „semaforovej“ koalície, myslí si denník. „Ekonomicky najúspešnejšia krajina kontinentu musí čo najrýchlejšie opäť zaujať práve tú vedúcu úlohu, bok po boku s Francúzskom, ktorú mala za (predchádzajúcej kancelárky Angely) Merkelovej,“ napísal Süddeutsche Zeitung.
Čítajte viac Odborník o voľbách v Nemecku: Politici používajú dvojaký meter, Musk má právo na kritiku
Denník Bild vyzýva víťazných konzervatívcov na to, aby začali čo najskôr pracovať, okrem iného preto, že „svet sa práve obracia hore nohami“. Bulvárny denník tiež poukazuje na skutočnosť, že takmer 50 percent ľudí hlasovalo za liberálno-konzervatívne až krajne pravicové pozície a uspeli sily požadujúce zmeny v migračnej a hospodárskej politike. „Vôľa voličov – aj keď sa to niekomu nemusí páčiť – sa nesmie zvrhnúť vo svoj opak,“ napísal Bild. „To znamená, že musí nastať politická zmena pri migrácii a ekonomike. Inak sa môže AfD – ako FPÖ v Rakúsku – stať najsilnejšou stranou,“ varuje Bild.
Čítajte viac Krajne pravicová AfD si koleduje o zákaz. Migrantom zasiela "deportačné lístky"
„Triumf vyzerá inak ako relatívne víťazstvo Friedricha Merza,“ píše spravodajský portál T-Online, podľa ktorého na Merza čaká „najťažšie kancelárstvo v povojnových dejinách“. Merz podľa portálu musí krajinu urobiť bojaschopnou, viac vyžadovať od občanov, opäť naštartovať ekonomiku a stať sa ústrednou postavou novej, silnej Európy, ktorá môže uspieť aj bez USA.
Denník Handelsblatt píše o ťažkom novom začiatku. Na budúceho kancelára Merza podľa neho čaká päť výziev: Musí sa stať „európskym“ kancelárom, posilniť obranyschopnosť Nemecka, naštartovať obrat ekonomiky, rozvíjať „novú formu pragmatickej politiky“ a zároveň nesmie vzbudzovať falošné nádeje, že politické rozhodnutia v Nemecku budú prijímané bez sporov a niekedy dlhých diskusií.
„Efektívny, ale na kompromisoch založený krízový manažment“ vlády a strán stredu v Spolkovom sneme by bol podľa denníka prospešný nielen pre blahobyt a bezpečnosť krajiny, ale aj najlepšou cestou, ako zabrániť ďalšiemu posilňovaniu AfD.
Handelsblatt tiež pripomína vysokú volebnú účasť v nedeľňajších voľbách, ktorá dosiahla zhruba 82,5 percenta. „Ľudia význam týchto volieb pochopili, pretože volebná účasť bola enormne vysoká, čo je podivuhodné po dňoch, keď mnohí nevedeli, koho by vôbec mali voliť. To je silné znamenie pre parlamentnú demokraciu, ktorá je zvonku aj zvnútra pod masívnym tlakom,“ napísal Handelsblatt.